Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/117/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7008201603 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7008201603.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valéria Mihalčinová, členovia senátu: JUDr. Eva Baranová a JUDr. Milan Konček, v právnej veci žalobcu: Doc. JUDr. P. X., Csc., ulica Š. Č.. X, A., správca konkurznej podstaty úpadcu PROFITUBE spol. s r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (predtým Daňový úrad Košice IV., Južná trieda 8, Košice), zo dňa 04.09.2008 č. 698/230/65780/08/Tak, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného bývalého Daňového úradu Košice IV, zo dňa 04.09.2008 č. 698/230/65780/08/Tak, ktorým podľa § 50 ods. 3, 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nevyhovel reklamácii daňového subjektu PROFITUBE spol. s r.o. z 25.08.2008 proti postupu správcu dane pri kompenzácii nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22.607.146,00 Sk, lebo v dôsledku právnych pochybení žalovaného došlo k ujme na jeho právach, a preto napadnuté rozhodnutie žiada ako nezákonné zrušiť. Uviedol, že medzi ním a Daňovým riaditeľstvom SR sa na Krajskom súde v Bratislave vedú súdne konania, týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí a to pod sp. zn. 2S/303/2007 a 1S/320/2007. Krajský súd v Bratislave v uvedených veciach uznesením odložil vykonateľnosť sporných rozhodnutí až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalovaný bez ohľadu na odloženie vykonateľnosti sporných rozhodnutí použil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22.607.146,00 Sk na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. Proti oznámeniu o kompenzácii nadmerného odpočtu podal reklamáciu, ktorej žalovaný nevyhovel, čo odôvodnil takto: Rozhodnutia, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť daň, sú právoplatné, daň nezaplatil v zákonom stanovenej lehote, takže takto nezaplatená daň je v súlade s ustanovením § 1a písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. daňovým nedoplatkom; ak boli súdom vydané uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane, neznamená to, že bola odložená aj splatnosť dane; zákon o správe daní ani hmotnoprávny daňový zákon nestanovujú inú lehotu splatnosti pre prípad, že rozhodnutia sú predmetom súdneho konania v rámci správneho súdnictva, odklad vykonateľnosti neznamená oddialenie splatnosti, ale len oddialenie vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, čo znamená, že daň určená takýmto rozhodnutím je daňovým nedoplatkom, ak nebola zaplatená v lehote splatnosti, ktorý však správca dane nemôže vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Preto odloženie vykonateľnosti nie je prekážkou na kompenzáciu nadmerného odpočtu na splatný nedoplatok v zmysle § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.. Má za to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vzal do úvahy výlučne len doslovný (deklaratórny) výklad ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. a v ich kontexte odôvodnil aj napadnuté rozhodnutie. Podľa jeho názoru túto vec nemožno posudzovať len z doslovného kontextu ustanovení zák. č. 511/1992 Zb., ale je potrebné sa zaoberať aj systematickým výkladom jednotlivých ustanovení zákona a ich porovnávaním v sústave právneho poriadku ako celku. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Odklad právoplatného správneho rozhodnutia súdom má mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, preto k vydaniu takéhoto rozhodnutia by malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch, ktoré zákonodarca v § 250c O. s. p. definoval slovami o hroziacej závažnej ujme. Preto rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti treba považovať za výnimočné rozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného, a teda vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v súdnom konaní považuje za zákonné (prezumpcia zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov). Nespochybňuje, že sporné rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť, ale podal v súlade s ust. § 247 ods. 2 O. s. p. návrh na ich preskúmanie na súde. Súd odložil vykonateľnosť týchto rozhodnutí a práve tých rozhodnutí, ktoré boli podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia. Podľa neho, tým, že súd vykonateľnosť rozhodnutí odložil, paralyzoval, resp. prelomil ich účinky. Tieto účinky, vrátane úkonov nadväzujúcich na inak právoplatné rozhodnutia, pritom zostávajú paralyzované, resp. prelomené až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tým, že súd odložil vykonateľnosť sporných rozhodnutí, v súčasnosti neexistuje žiadna pre neho povinnosť, ktorá by ho zaväzovala platiť sumu dane, určenej v týchto rozhodnutiach. Vzhľadom k neexistujúcej povinnosti platiť daň je možno v tejto súvislosti hovoriť o daňových nedoplatkoch a neexistencie ani zákonných dôvodov, ktoré by umožňovali použiť nadmerný odpočet na kompenzáciu neexistujúceho nedoplatku. Preskúmavaným rozhodnutím u neho došlo k ujme na právach, lebo žalovaný v rozpore so svojou povinnosťou vrátiť mu uplatnený nadmerný odpočet, tento nielenže mu nevrátil, ale použil ho na kompenzáciu s neexistujúcou povinnosťou platenia daňových nedoplatkov. Zároveň poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval ohľadne sporných rozhodnutí, ktoré boli podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uviedol, že rozhodnutia sú nezákonné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca (správca konkurznej podstaty) písomným podaním súhlasil a súčasne navrhol, aby súd v konaní pokračoval a zároveň súdu predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Sžf /1/2010 zo dňa 11.12.2011, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.07.2008 č. k. 2S/303/2007-269 zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá. Žalovaný podľa obsahu písomného stanoviska k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že v tejto veci postupoval v súlade so stanoviskom, ktoré mu zaslal jeho nadriadený orgán. Uviedol, že súd v rámci správneho súdnictva preskúmava len právoplatné rozhodnutie, pričom podľa § 250c ods. 1 O. s. p. žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka konania môže súd uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odklad vykonateľnosti neznamená oddialenie splatnosti, ale len oddialenie vymáhania daňového nedoplatku. To znamená, že daň určená takýmto rozhodnutím je daňovým nedoplatkom, ak nebola zaplatená v lehote splatnosti, preto má za to, že odloženie vykonateľnosti nie je prekážkou zabezpečenia daňového nedoplatku zriadením záložného práva, ale v závislosti od rozhodnutia súdu môže byť rozhodnutie o zriadenie záložného práva predmetom konania podľa § 71a zákona o správe daní a poplatkov. Tento názor vychádza zo skutočnosti, že existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane, t. j. uplynula lehota splatnosti dane, daň nebola zaplatená v lehote splatnosti a stala sa daňovým nedoplatkom v zmysle § 1a zákona o správe daní. Podľa § 63 ods. 8 zákona o správe daní, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. V prípade, ak súd odloží vykonateľnosť rozhodnutia, znamená to, že správca dane nebude vymáhať daňový nedoplatok, avšak citované ustanovenie tým nie je dotknuté a znamená, že správca dane preúčtuje nadmerný odpočet na nedoplatok daňového subjektu, a to aj v prípade, ak je odložená vykonateľnosť rozhodnutia. Odloženie vykonateľnosti neznamená oddialenie splatnosti, ale odloženie vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Ak by kompenzáciu upravenú postupom podľa § 63 zákona o správe daní a poplatkov nebolo možné použiť v prípade, že súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia, potom by to muselo byť uvedené aj v zákone. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného, listinnými podkladmi žalovaného, ktoré pripojil spolu s písomným vyjadrením k žalobe, listinnými podkladmi, a to predovšetkým rozsudkami Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu SR v Bratislave, uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave č. k. 6Sžf/84/2013-189 z 24.09.2014, listinami žalobcu, ktoré krajskému súdu doručil spolu s podaním z 11.02.2016 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Daňový úrad Košice IV písomne oznámil podaním z 18.08.2008 č. 698/230/62283/08/Tak žalobcovi, že v zmysle § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet vo výške 22.607.146,00 Sk, ktorý si uplatnil dokumentom riadne daňové priznanie vzor 2007 dňa 25.06.2004 vo výške 22.607.146,00 Sk za zdaňovacie obdobie máj 2008, bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani daň z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Kompenzácia bude vykonaná 24.08.2008. Daňový subjekt (PROFITUBE spol. s r.o.) podal reklamáciu proti postupu správcu dane, v ktorej uviedol, že krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť rozhodnutí žalovaného, ktoré boli použité na kompenzáciu daňového nedoplatku na daň z pridanej hodnoty, a preto trvá na vrátení nadmerného odpočtu v sume 22.607.146,00 Sk. Žalovaný (Daňový úrad Košice IV) rozhodnutím zo 04.09.2008 č. 698/230/65780/08/Tak podľa § 50 ods. 3, 4 zák. č. 511/1992 Zb. nevyhovel reklamácii daňového subjektu proti postupu správcu dane pri kompenzácii nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22.607.146,00 Sk z dôvodu, že odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré boli použité na kompenzáciu nadmerného odpočtu na splatný nedoplatok v zmysle § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., nie je prekážkou na kompenzáciu, neznamená oddialenie splatnosti, ale len oddialenie vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. To znamená, že daň určená takýmto rozhodnutím, je daňovým nedoplatkom, ak nebola zaplatená v lehote splatnosti, ktorý však správca dane v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia nemôže vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Konečným cieľom a účelom daňového konania je vydať rozhodnutie, v ktorom správca dane daňovým subjektom ukladá určité povinnosti a priznáva im určité práva, týkajúce sa daní. Rozhodnutie je platné, ak je doručené alebo oznámené spôsobom upraveným v § 17 zák. č. 511/1992 Zb. o doručovaní. Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je pre účastníkov konania, ktorým je adresované záväzné. Adresát je povinný rešpektovať a splniť povinnosti uložené mu správcom dane v rozhodnutí. Voči právnym účinkom rozhodnutia sa možno brániť len zákonom upraveným spôsobom, napr. podaním odvolania. Na roveň rozhodnutia v daňovom konaní je postavený aj platobný výmer, resp. dodatočný platobný výmer na daňovú povinnosť. Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úrokov, sankčného úroku, pokuty, ustanovených zákonom oznámi správca dane daňovému subjektu formu platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15-tich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak (§ 30 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov platných do 31.12.2008, ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.). Podľa § 1a písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že ak daň nie je v stanovenej lehote zaplatená, stáva sa daňovým nedoplatkom, ktorý správca dane môže vymáhať v daňovom exekučnom konaní za podmienky, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. V praxi je dôležité rozlišovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Právoplatné je doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok (odvolanie). Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky, alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota na plnenie. Podľa § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dani toho istého daňového subjektu, ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplatenú v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že daňové nedoplatky a daňové preplatky vyplývajú z porovnania daňových povinností a skutočne vykonaných platieb. Nedoplatkom je suma nezaplatenej dane alebo preddavku na daň po termíne ich splatnosti. Ten kto nezaplatil splatnú daň alebo preddavok na daň, sa stáva daňovým dlžníkom. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Správca dane svoj postup potvrdí vydaním rozhodnutia o vrátení alebo o preúčtovaní preplatku. Žalobca písomným podaním z 25.06.2008 si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 22.607.146,00 Sk za zdaňovacie obdobie máj 2008. Žalovaný tento uplatnený nadmerný odpočet žalobcu použil na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, ktorá bola žalobcovi vyrubená dodatočnými platobnými výmermi ako rozdiel dane z pridanej hodnoty, potom keď dodatočné platobné výmery boli v dôsledku odvolania žalobcu potvrdené druhostupňovým správnym orgánom. Žalobca podal včas žalobu na súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o výrube rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, júl, august, september, október 2006. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.03.2008 č. k. 1S 320/2007 a uznesením zo dňa 26.11.2007 č. k. 2S 303/2007, 309/2007 až 316/2007 odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí až do právoplatného rozhodnutia súdu o podanej žalobe. Ako už bolo uvedené, v praxi je dôležité rozlišovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Právoplatné je doručené rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať riadny opravný prostriedok a rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota na plnenie. Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné, ale na žiadosť účastníka môže predseda senátu vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma (§ 550c ods. 1 O. s. p.). V danom prípade Krajský súd v Bratislave uznesením odložil odklad vykonateľnosti rozhodnutí správneho orgánu, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Odklad vykonateľnosti rozhodnutí v danom prípade paralyzuje účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty. Ale to neznamená, že sa tým oddialila aj splatnosť dane z pridanej hodnoty, oddialilo sa tým len vymáhanie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. To teda znamená, že žalobca nebol povinný do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe v dôsledku odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia a to tých rozhodnutí, ktoré na základe žaloby preskúmaval Krajský súd v Bratislave, ktorými žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty ju zaplatiť, ale zároveň ani správca dane nemohol z uvedeného dôvodu začať daňové exekučné konanie. Žalobca v danom prípade si písomným podaním z 25.06.2008 uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2008. V súlade s citovaným ustanovením § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. je možné nadmerný odpočet využiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a takto ho možno použiť posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty pretože v lehote splatnosti nebol zaplatený, stal sa daňovým nedoplatkom v zmysle § 1a písm. f) zák. č. 511/1992 Zb., a preto bolo možné daňový nedoplatok použiť na kompenzáciu nadmerného odpočtu, ktorý si uplatnil žalobca písomným podaním z 25.06.2008. Podľa názoru krajského súdu, uplatnený nadmerný odpočet žalobcom za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22.607.144,00 Sk bolo možné kompenzovať s daňovým nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti i napriek tomu, že súd povolil odklad vykonateľnosti tých rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty žalobcovi. Je pravdou, že odklad právoplatného správneho rozhodnutia súdom má mimoriadny charakter, pretože súd pred rozhodnutím vo veci prelamuje právne účinky právoplatnosti správneho aktu, a preto k vydaniu takéhoto rozhodnutia by malo dôjsť iba v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu o odklade vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia spočíva v tom, že takýmto postupom sa paralizujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu. Tým, že sa odkladom vykonateľnosti správneho rozhodnutia paralizujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu ešte neznamená tak v danom prípade, lebo v danom prípade správnym orgánom bolo rozhodnuté o nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorá nebola zaplatená v lehote splatnosti, a preto podľa názoru krajského súdu nezaplatenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008, ktorá nebola zaplatená v lehote splatnosti napriek tomu, že neskôr bol povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, bolo možné správcom dane postupovať v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty bolo možné použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty bol v zmysle § 30 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. splatný do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak v zákone nie je ustanovené inak. Vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty do 15-tich dní od právoplatnosti druhostupňového správneho orgánu zo strany žalobcu zaplatený nebol. Treba uviesť, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutím z 25.10.2007, žaloby na preskúmanie rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobca podal na súd 19.11.2007, resp. 03.12.2007 a Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť preskúmavaných rozhodnutí uznesením z 26.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.12.2007, resp. uznesením z 11.03.2008, preto v zmysle § 1a písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. sa stali daňovým nedoplatkom. Daňový nedoplatok, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. možno využiť na kompenzáciu s nadmerným odpočtom, a preto podľa názoru krajského súdu žalovanému nič nebránilo, aby nevyužil nadmerný odpočet na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorá nebola zaplatená v zákonom stanovenej lehote. Tak, ako už bolo uvedené, podľa názoru krajského súdu, na využitie kompenzácie daňových nedoplatkov s nadmerným odpočtom nemá vplyv, že bol povolený odklad vykonateľnosti týchto rozhodnutí, ktoré boli použité na kompenzáciu daňového nedoplatku, lebo len samotné odloženie vykonateľnosti rozhodnutia ešte neznamená aj oddialenie splatnosti dane a v danom prípade dane z pridanej hodnoty, pretože vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty sa stal splatným do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a po nezaplatení vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v stanovenej lehote sa stali daňovým nedoplatkom, a preto už bolo možné tento daňový nedoplatok využiť na kompenzáciu v zmysle § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.. Odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia v danom prípade už mohlo mať vplyv iba na to, že žalobca nebol povinný po nadobudnutí rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti zaplatiť vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty a správca dane už nemohol začať daňové exekučné konanie. Kompenzácia tak, ako to vyplýva už z citovaného ustanovenia § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. sa použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a v danom prípade kompenzácia mala byť vykonaná 24.08.2008, teda v súlade so zákonom, lebo ako už bolo uvedené, vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty rozhodnutím správneho orgánu nebol zaplatený v stanovenej lehote, t. j. 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedených dôvodov krajský súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, ktorý odložil vykonateľnosť rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty došlo k paralizácii rozhodnutí správneho orgánu a teda nebolo možné vykonať kompenzáciu v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., lebo rozhodnutia správnych orgánov neboli vykonateľné a krajský súd poukazuje na to čo uviedol, že správca dane vykonal kompenzáciu daňového nedoplatku z toho dôvodu, že daňový nedoplatok nebol zaplatený v lehote splatnosti, ktorá nastala skôr než o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia rozhodol Krajský súd v Bratislave. Na záver krajský súd poznamenáva, že žalobca sám súdu predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.12.2012 č. k. 1Sžf/1/2010, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.07.2008 č. k. 2S 303/2009-269 tak, že žaloba bola zamietnutá, teda nebolo vyhovené žalobe žalobcu o zrušenie rozhodnutí, ktorými mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, júl, august, september, október 2006, pričom treba ale uviesť, že na rozhodnutie v tejto veci samotné rozhodnutie, ktoré bolo predložené nemá vplyv, pretože v danej veci bolo potrebné posúdiť to, či bolo možné zo strany správcu dane postupovať podľa § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. a využiť na kompenzáciu daňovú pohľadávku s uplatneným nadmerným odpočtom. Vo veci krajský súd už rozhodol raz rozsudkom č. k. 6S/117/2008-171 16.05.2013 a na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením č. k. 6Sžf/84/2013-189 z 24.09.2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/117/2008-171 zo 16.05.2013 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že krajský súd vo veci rozhodol napriek tomu, že zo strany žalovaného mu nebol predložený úplný, originálny žurnalizovaný spis žalovaným, a preto mu bolo uložené, aby krajský súd si zadovážil administratívny spis žalovaného a potom vec prejednal v medziach podanej žaloby. Krajský súd si vyžiadal administratívny spis žalovaného, ktorý bol súdu predložený a ktorý je súčasťou aj spisu Krajského súdu v Košiciach, z ktorého vyplýva, že v administratívnom spise sú založené originály listín aj s pripojenými návratkami doručeniek a to tých, ktoré žalovaný súdu už skôr zaslal vo fotokópii a ktoré sú taktiež súčasťou súdneho spisu. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov (zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31.12.2008), a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.