Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200201 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., Národná trieda 39, Košice, práv. zást.: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20.12.2013 č. 1100303/1/85729-610133/2013/4897, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 30.09.2013, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 39.403,90 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané na podklade Protokolu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2013 vyhotovenom po vykonaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 a február 2007 u platiteľa dane - VISK, s.r.o. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane bol jeho záver o nepriznaní nároku na odpočítane dane v sume 1.187.082,- Sk (39.404,- eur), ktorý daňový subjekt VISK, s.r.o. deklaroval tromi faktúrami od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava za „rýdze zlato Au“ - č. XXXXXXXX zo dňa 26.02.2007, č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2007 a č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2007 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil tieto skutočnosti o jednotlivých subjektoch zapojených do obchodovania s komoditou zlato vo februári 2009: Zistený dodávateľsko-odberateľský reťazec je uzatvoreným kruhom, v ktorom sa fakturovaný tovar dostal od prvého dodávateľa cez piatich deklarovaných obchodníkov späť k tomuto dodávateľovi, t.j. uvedený reťazec vykazuje znaky typického karuselového obchodovania. V dňoch 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007 dodávateľ RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov fakturoval po 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION STEEL s.r.o., Košice faktúrami č. XXVFXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, č. XXVFXXXX s dátumom dodania 27.02.2007 a č. XXVFXXXX s dátumom dodania 28.02.2007, dodávateľ UNION STEEL s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava faktúrami č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK, s.r.o., Košice faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ VISK, s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika faktúrami č. Z., č. Z. a č. Z. s dátumom dodania 26.02.2007, 27.2.2007 a 28.2.2007, dodávateľ EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007. Z časového hľadiska je nereálne, aby sa uvedené dodania medzi jednotlivými spoločnosťami zapojenými do obchodovania, ktoré sídlia v rôznych mestách Slovenska a následne intrakomunitárne dodanie do Českej republiky, (ktoré žalobca preukazuje čestnými prehláseniami kupujúceho, že tovar prevzal a fyzicky prepravil do Českej republiky) uskutočnili v jednej deň tak, ako boli deklarované na vystavených faktúrach. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, že neodôvodnene zmenil právny názor bez podstatnej zmeny skutkových a právnych okolností, žalovaný uviedol, že správca dane od orgánov činných v trestnom konaní zistil aj nové skutočnosti týkajúce sa spoločností RESTAR TRANS s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. a jej konateľov, t.j. získal nové dôkazy vo veci, a preto bol povinný zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly s cieľom úplne zistiť skutočný stav veci. Dokazovanie na základe nových skutočností a informácií viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu a následne k objektívnym a logickým záverom správcu dane. K námietke, že správca dane po zistení, že argumentácia dodaním investičného zlata nie je spôsobilá odôvodniť neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., tomuto prispôsobil daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie, dokazovanie a hodnotenie dôkazov, uviedol, že práve využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu. Ak si žalobca v zdaňovacom období február 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a deklaroval oslobodenie od dane faktúrami pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca neuviedol konkrétne, ktoré právne predpisy správca dane svojím postupom, ktorý podriadil úplnému zisteniu skutkového stavu, porušil. K namietanému neakceptovaniu výpovedí svedkov - D. J.O.U. a J. T. zo strany správcu dane, ktoré tento zabezpečil vo vyrubovacom konaní na žiadosť žalobcu, žalovaný uviedol, že tieto svedecké výpovede nepreukázali dodanie zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. ani dodanie zlata pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. Svedok D. J. nebol priamym účastníkom deklarovaných obchodov so zlatom, ale v januári a februári 2007 mal poskytovať svoje priestory konateľovi žalobcu na odovzdávanie a preberanie tovaru. Svedok J. T. bol vypočutý pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 30.09.2011 a správcom dane vo vyrubovacom konaní dňa 28.08.2013, kedy nepotvrdil konkrétne dodanie zlata v konkrétnych termínoch a množstvách, a nepreukázal ani intrakomunitárne dodanie a prepravu zlata z tuzemska do iného štátu Európskej únie. Výpoveďou dňa 28.03.2013 síce pozmenil, ale jednoznačne nespochybnil svoju skoršiu výpoveď zo dňa 30.09.2011. Česká daňová správa skonštatovala, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli daňového subjektu EUROPA GOLD, s.r.o. (konateľom bol J. T.), nie je možné jednoznačne preukázať, že tovar (zlato) bol prepravený do Českej republiky. K námietke, že zistenie správcu dane, že nákup a predaj zlata bol ostatnými dodávateľmi a odberateľmi deklarovaný v dňoch 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, nemôže tvoriť dôkazné bremeno žalobcu, žalovaný uviedol, že uvedené dátumy sú ako dátumy dodania fakturovaného tovaru uvedené na faktúrach všetkých daňových subjektov zistených v dodávateľsko-odberateľskom reťazci RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov - ALHALA s.r.o., Prešov - UNION STEEL s.r.o., Košice - UNION STEEL s.r.o., Košice - Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava - VISK, s.r.o., Košice - EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika - RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov. Správca dane nepreniesol na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa ostatných dodávateľov a odberateľov v reťazci. Správca dane skutočnosti týkajúce sa obchodovania so zlatom v uvedenom dodávateľsko-odberateľskom reťazci sám zisťoval a preveroval. Za neopodstatnenú považuje žalovaný aj námietky žalobcu, že jednotliví obchodní partneri v dodávateľsko-odberateľskom reťazci (okrem konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o.) potvrdili existenciu a dodania zlata, ale vyjadrovali rozdielny názor na jeho charakter a námietky týkajúce sa záverov správcu dane vo veci nereálneho obchodovania so zlatom uviedol, že uvedené skutočnosti boli preukázané a vyplývajú z obsahu spisu. Konatelia jednotlivých spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznania, ale tieto skutočnosti nepreukázali. Jednoznačný záver správcu dane, že žalobca bol v zdaňovacom období január 2007 a február 2007 zapojený do dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností, ktoré „papierovo“ obchodovali s komoditou zlato, má oporu v dôkazoch, ktoré obsahuje spisový materiál správcu dane. K namietaným rozporom v konaní správcu dane s postupmi, ktoré vyplynuli z rozsudkov Súdneho dvora EÚ - správca dane nikde neuvádza, na základe čoho daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca a ako to objektívne preukázal uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Spôsob obchodovania žalobcu so spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nespĺňa všeobecné očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov. Žalobca obchodoval so zlatom minimálne neštandardným spôsobom, keď ani on, ani jeho obchodní partneri neboli spôsobilí doložiť k posudzovaným obchodom žiadne objektívne dôkazy, k nákupu a predaju zlata dochádzalo v rovnaký deň, pred rokom 2007 sa zaoberal stavebnou činnosťou, jediný konateľ spoločnosti prevádzkoval a dodnes prevádzkuje stolársku dielňu, nikdy predtým neobchodoval s drahými kovmi, nie je registrovaným obchodníkom s drahými kovmi, obchodovať so zlatom začal v januári 2007 vo veľkých finančných objemoch na základe svojich osobných kontaktov. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 07.01.2014. Žalobca vo včas podanej žalobe, doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 13.02.2014, navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2013 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný nahradil trovy konania. Má za to, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Svoju žalobu odôvodňuje tým, že napriek tomu, že správca dane v obnovenom konaní za marec 2007, ktoré bolo ukončené rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/X/XXXXXXX/XXXX/ Pet, L. z 18.11.2013, vychádzal aj z dôkazov z kontroly za január a február 2007, v uvedenom rozhodnutí dospel k záveru, že vecné plnenie z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. sa uskutočnilo. Správca dane uvádza, že vo všetkých dožiadaniach, ktorými sa preveroval reťazec nákupu a predaja zlata bolo zistené, že predmetom fakturácie v celom zistenom reťazci bolo rýdze zlato 999,9/1000 vo forme zlatých tehličiek od certifikovaného výrobcu ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko. Jednalo sa o rýdze zlato spĺňajúce pre zákonné náležitosti investičného zlata, a to hmotnosť akceptovanú trhom drahých kovov (forma tehla, prút), rýdzosť (995/1000) a viac. Fakturované zlato, z ktorého si žalobca odpočítal daň malo hmotnosť jednotlivých kusov zlatých tehličiek 500 g a 1000 g, tvar tehličky, rýdzosť 999,9/1000 a požadované rozmery. Skutočnosť, že sa jednalo o investičné zlato potvrdzujú neoddeliteľné súčasti faktúr, ktorými boli Kúpna zmluva č. XX/XXXX/VISK z 15.01.2007, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, certifikáty a objednávky, z ktorých je zrejmý výrobca zlata ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko, hmotnosť, počet dodaných kusov zlata, rýdzosť zlata, tvar a rozmery zlata. Z nahliadnutia do spisu správcu dane dňa 04.02.2014 vyplýva, že v preverovanom reťazci dodávateľov správca dane ani dožiadané daňové úrady nikde neuvádzajú, že spoločnosti v reťazci až na RESTAR TRANS s.r.o. nepreukázali údaje deklarované vo faktúrach. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Ak správne orgány za rovnakého stavu veci v jednom rozhodnutí dospejú k záveru, že bolo dodané investičné zlato bez nároku na odpočítanie dane a súčasne v druhom rozhodnutí dospejú k záveru, že zlato nebolo dodané a neexistuje, a preto nárok na odpočítanie dane nevznikol, potom ide o účelové nakladanie so zisteniami a dôkazmi svedčiacimi o absolútnej a ničím nelimitovanej svojvôli. Takéto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Napriek tomu, že svedok D.. J. potvrdil obchody so zlatom, bol pri nich vždy prítomný, poznal konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E.. B., zlato videl, mal ho v ruke, podľa žalovaného reálne dodanie zlata nebolo preukázané. Svedok neuviedol konkrétne termíny dodania zlata, jeho množstvo a akosť, čo viedlo správne orgány k absurdnému záveru, že zlato neexistovalo. Takéto hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadami logického myslenia. Preukazovaniu termínov dodania, množstva a akosti tovaru musí predchádzať preukázanie existencie tovaru a jeho dodania. Ak sa nepreukáže reálnosť plnenia, potom je bezpredmetné skúmať a preukazovať termíny dodania množstva a akosti tovaru. Žalovaný uvádza, že dokazovanie dodania tovaru do Českej republiky súviselo so zisteným „karuselovým obchodovaním“ s tovarom. Žalobca k tomu uvádza, že karuselový obchod bol podľa daňových orgánov založený na fiktívnych dodávkach zlata a nie na reálnom nákupe a predaji toho istého zlata. Tak poukazuje na § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia dane podľa ods. 1 až 4 uvedeného ustanovenia. Ak žalobca nepreukázal existenciu tovaru, potom nesplnil podmienky podľa ods. 1 a správca dane z uvedeného dôvodu už nemal čo preverovať. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že zlato reálne neexistovalo a na strane druhej uvádza, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia (neexistujúceho zlata) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., potom tieto závery žalovaného sú nezrozumiteľné, nelogické a vnútorne rozporné. Ďalej namietal, že daňové orgány výpoveď svedka T. zo dňa 23.08.2013 označili za účelovú, pritom sa vôbec nezaoberali tým, že tento svedok pri tejto výpovedi len potvrdil to, že v roku 2007 obchodoval so zlatom, spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca) mu zlato predala, pozná konateľa, boli v kontakte, podpisoval faktúry, objednávky a protokoly o prevzatí a odovzdaní tovaru, pričom pri výsluchu pred orgánmi polície dňa 30.09.2011 uviedol, že so zlatom neobchodoval, zlato nikdy nevidel, neprevzal, nevyviezol do Českej republiky. Žalovaný za dôkaz, že sa jednalo o fiktívne obchody považuje zistenia, že nákup a predaj zlata bol u všetkých odberateľov a dodávateľov deklarovaný 31.01.2007 (žalobca zrejme mal na mysli dátumy 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, čo súd považoval za zrejmú chybu pri písaní žaloby) a zlato malo odísť na trase Trebišov, Prešov, Košice, Bratislava, Košice, Praha a následne späť do Trebišova. Toto zistenie nemôže podľa žalobcu tvoriť jeho dôkazné bremeno a žalobca nemôže z toho dôvodu znášať dôkaznú núdzu. Správca dane spochybňuje vierohodnosť všetkých faktúr vyhotovených v reťazci, no údaju o nákupe a predaji zlata 31.01.2007 (žalobca zrejme mal na mysli dátumy 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, čo súd považoval za zrejmú chybu pri písaní žaloby) prisudzuje absolútnu vierohodnosť. Spoločnosti v reťazci mali sídla v rôznych mestách v tuzemsku, to však neznamená, že pre účely jeho dodania zlato muselo absolvovať trasu cez sídla uvedených spoločností. Žalobca súčasne poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá uvádza, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Tento záver žalovaného je nelogický a vnútornej rozporný, pretože ak tvrdí, že zlato neexistovalo, potom žalobca musel vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Je otázne aké mal prijať dostatočne primerané opatrenia aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Súdny dvor EÚ v rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, treba pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť nemôže byť týmto osobám odopreté. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Peter Dávid, z ktorých vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf /1/2010 z 19.08.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 z 30.06.2011, v ktorých súd reprodukuje právne závery z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Žalovaný uvádza, že spôsob obchodovania žalobcu nespĺňal všeobecne očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov, pričom ale neuvádza, aké sú kritéria štandardných obchodov. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou faktúr boli Kúpne zmluvy č. XX/XXXX/VISK z 15.01.2007 a č. XXXX/X/XX/EUROPA z 12.01.2007, objednávky, protokoly o odovzdaní a prevzatí tovaru, kontrola rýdzosti a množstva dodávaného tovaru a v niektorých prípadoch aj certifikáty. Daňový úrad Sabinov vykonal v čase od 21.06.2007 do 23.07.2007 v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2007 a v platobnom výmere vydanom na základe výsledkov tejto kontroly sa uvádza, že daňová povinnosť za mesiac marec 2007 sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. Daňový úrad teda považoval za správne odpočítanie dane z nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktoré bolo následne predané žalobcovi. O dodávateľsko-odberateľskom reťazci sa dozvedel až na základe protokolu z daňovej kontroly za mesiac marec 2007, a preto nevie ako mohol a mal vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a akým neštandardným spôsobom obchodoval so zlatom, ak daňové orgány ešte v júli 2007 potvrdili nielen existenciu zlata, ale aj správnosť odpočítania dane v reťazci dodávateľov. Správca dane sa nikde nezmieňuje, že svedok T. vo výpovedi pred orgánmi polície 28.08.2011 uviedol, že s P. ho zoznámil T., t.j. konateľ spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktorý uviedol, že s P. bude jednať a obchodovať T., pretože „R.. T. nechcel, aby sa R.. P. dozvedel, že zlato je cez neho.“ Žalobca sa pred rokom 2007 zaoberal nielen stavebnou činnosťou, ako to uvádza správca dane a žalovaný, ale aj obchodnou činnosťou s obratom niekoľko desiatok miliónov Sk. Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf /1/2010 a sp.zn. 5Sžf /49/2010 vyplýva, že dôkazné bremeno k záveru, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH znáša správca dane. Skutková podstata, z ktorej vychádzal žalovaný je v extrémnom rozpore s obsahom spisov, jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, nelogické a protirečivé, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Doplnením žaloby, podaním zo dňa 26.06.2014, súdu zaslal fotokópiu úradného záznamu Daňového úradu Košice I č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sas z 09.08.2007, z ktorej vyplýva, že konateľ žalobcu ukázal správcovi dane 1 kg obchodovaného zlata, s ktorým obchoduje a obchodoval aj v apríli 2007, oznámenie Puncového úradu Slovenskej republiky z 24.10.2007 o začatí správneho konania, ktoré sa začalo na podnet daňového úradu a rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej republiky z 28.11.2007 č. X/XXX/XXXX, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 50.000,- Sk za neoznámenie v zákonnej lehote puncovému úradu, že podniká v oblasti drahých kovov. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uviedol, že z posúdenia skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia zákona č. 222/2004 Z.z. boli vecne správne a v súlade tak s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj jeho rozhodnutie neboli v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu nie je možné akceptovať, a teda nie sú opodstatnené. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zákon o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dane dodané. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca - daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie február 2007 riadne daňové priznanie v počte 1 ks dňa 26.03.2007. Žalobca si v zdaňovacom období február 2007 uplatnil odpočítanie dane podľa § 41 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej sume 1.200.633,- Sk. Podľa predložených účtovných dokladov si uplatnil odpočítanie dane z nákupov tovarov a služieb: a) nákup „rýdze zlato Au“ od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 6.247.800,- Sk, odpočítaná daň 1.187.082,- Sk, b) nákup materiálu na zákazku (stavebný materiál, farby), spolu odpočítaná daň 11.670,40 Sk, c) nákup služieb: spracovanie účtovníctva, telekomunikačné služby, kopírovanie, spolu odpočítaná daň 1.880,60 Sk. V zdaňovacom období uviedol dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona v základe dane 227.333,- Sk Sk, daň 43.194,- Sk a podľa predložených dokladov a záznamov k DPH fakturoval faktúrou č. Z. zo dňa 27.02.2007 dodanie prác na objekte Poštová 8, Košice (oprava stien, stropov, maľovanie, atď.) odberateľovi KIMEX, a.s. Správca dane preveroval nákup tovarov a služieb, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v zmysle podmienok ustanovených v § 49 zákona o DPH, so zameraním na nákup rýdzeho zlata Au od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 6.247.800,- Sk, odpočítaná daň 1.187.082,- Sk. Zo získaných účtovných dokladov zistil, že v dňoch 26.02.2007, 27.20.2007 a 28.02.2007 dodávateľ RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov fakturoval po 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION STEEL s.r.o., Košice faktúrami č. XXVFXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, č. XXVFXXXX s dátumom dodania 27.02.2007 a č. XXVFXXXX s dátumom dodania 28.02.2007, dodávateľ UNION STEEL s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava faktúrami č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK, s.r.o., Košice faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ VISK, s.r.o., Košice fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika faktúrami č. Z., č. Z. a č. Z. s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007, dodávateľ EUROPA GOLD, s.r.o., Praha, Česká republika fakturoval po 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX s dátumom dodania 26.02.2007, 27.02.2007 a 28.02.2007. Konateľ žalobcu R. P. v liste z 28.02.2013 uviedol, že objednávky na nákup zlata od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. vyhotovoval on na základe objednávky, boli uzatvorené kúpne zmluvy, zlato doniesol osobne v taške E. B. (konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Ako došlo k obchodnej spolupráci si už presne s odstupom času nepamätá. Zlato odovzdával konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. E. B. a on ho prevzal. Na objednávkach bolo uvedené, že sa má prevziať v sídle odberateľa z dôvodu, že išlo o súkromnú adresu konateľa žalobcu. K fyzickému odovzdávaniu vo všetkých prípadoch došlo v prevádzkových priestoroch D. J.O.U. - Mikádo, Hroncova 5, Košice. Predaj zlata odberateľovi EUROPA GOLD, s.r.o., Praha prebiehal na základe telefonického kontaktu s konateľom pánom T., ktorý konkretizoval záujem, na základe čoho bola vyhotovená objednávka a platba bola poukázaná na účet žalobcu pred samotným dodaním zlata. Kúpne zmluvy uzatvárali konatelia spoločnosti, ktorí vystavovali aj protokoly o prevzatí tovaru. Splnomocnený zástupca ALHALA s.r.o. C. P. uviedol, že nakupovala spoločnosť zlomky zlata od spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov, ktoré už následne ako zlato rýdze predávala spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. s tým, že išlo o nákup a predaj investičného zlata, za účelom dosiahnutia zisku. Odberateľ spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. so sídlom v Prahe bola zrušená v roku 2009 a dožiadaním od Českej finančnej správy bolo zistené, že nemožno jednoznačne preukázať, že tovar bol dopravený do Českej republiky. Predložili faktúry od dodávateľa žalobcu (VISK, s.r.o.), certifikáty vystavené výrobcom ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko a faktúry vystavené pre odberateľa RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov. Puncový úrad Slovenskej republiky, pobočka Košice v odpovedi na dožiadanie správcu dane uviedol, že spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov, ALHALA s.r.o., Prešov, VISK, s.r.o., Košice nie sú zapísané v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Z.z. Kontrolou zistili, že žalobca sídli v panelákovom dome v byte pána R. P., ktorý na výzvy nereagoval. Dňa 30.06.2008 bola na Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., dňa 11.12.2006 bola Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť UNION STEEL s.r.o., ktorá ma obchodovať s rýdzim zlatom, ktoré nakupuje od spoločnosti PNEU VAN, s.r.o. Košice a predáva ho spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava. Pri vykonaní inšpekcie v spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. nebola preukázaná žiadna fyzická existencia obchodovaného zlata. V zmysle Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX medzi UNION STEEL, s.r.o. ako predávajúcim a Tatra Trade Corporation, s.r.o. ako kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že obchod sa zrealizuje a prevzatie tovaru sa uskutoční po vykonaní kontroly rýdzosti a hmotnosti, ale certifikáty o vykonaní kontroly neboli predložené. Svedok D. U., konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že nevie, že je konateľom tejto spoločnosti a vôbec ani nevie, čo je to konateľ. Je bezdomovec a zdržiava sa na Charite v H.. Nikdy v živote s drahými kovmi neobchodoval, spoločnosti ALHALA s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nepozná a nepozná ich konateľov. Svedok J. T., konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. so sídlom v Prahe, do zápisnice správcu dane z 23.08.2013 uviedol, že výpoveď dňa 30.09.2011 pred vyšetrovateľom bola ovplyvnená faktom, že mu bolo povedané, že sa jedná o podozrenie z trestného činu v rámci jeho transakcie vo firme EUROPA GOLD, s.r.o., preto sú tam jeho výpovede účelovo pozmenené a s niektorými súhlasí. Účelovo je pozmenená výpoveď najmä čo sa týka nákupu zlata v tom zmysle, že nevidel zlato, ale sa zľakol a mal obavy, že sa do niečoho namočí. Detaily koľkokrát sa stretli si už nepamätá. Jednalo sa o obchod so zlatom, niekoľkokrát išiel on z Prahy za pánom P.. Nespomína si, koľkokrát prebehol obchod so zlatom v januári a februári 2007. Kúpené zlato sa predalo ďalej záujemcovi o zlato, ktorého zohnal pán T.. Niekedy pri preberaní zlata bol, niekedy nie, lebo nebol kľúčovou osobou, aby bol pri všetkom. Prvýkrát prepravoval zlato, lebo bol zvedavý ako vyzerá, raz sa stretol s pánom T. na pol ceste a išli spolu do Prahy, raz malo byť zlato prepravené jeho autom. Koľkokrát osobne prepravoval zlato zo Slovenska do Česka si nepamätá, podpisoval doklady o prevzatí a podľa toho sa to dá zistiť. Doklady - faktúry za predaj zlata nerobil, zrejme ich vystavoval T. alebo účtovníčka. Svedok D. J. v zápisnici o ústnom pojednávaní u správcu dane z 29.05.2013 uviedol, že konateľa žalobcu pána P. pozná a poskytoval mu priestory vo svojej prevádzke na Hroncovej ulici 5, Košice za účelom obchodov a informoval ho, že ide o obchod so zlatom, a to v januári a februári 2007. Tieto obchody boli uskutočňované cez pracovnú dobu, t.j. do 16:00 hod. Jednalo sa o odovzdávanie a preberanie tovaru, doklady sa nevystavovali. Tieto boli už prichystané. Koľkokrát obchod bol uskutočnený a na dátumy ich uskutočnenia si nepamätá. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru boli prítomné viaceré osoby, z ktorých okrem pána P. poznal ešte E. B.. Videl na stole položených viac kusov zlata obdĺžnikového tvaru, neboli balené a jeden mal aj v ruke. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že správca dane, ale ani žalovaný nepostupovali logicky pri hodnotení dôkazov, ktoré boli zadovážené správcom dane a získané aj zo spisu vyšetrovateľa PZ, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, hoci v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým subjektom, je dôkazným bremenom správcu dane. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je oslobodený alebo prepravený v tuzemsku do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú tieto: Dodávateľ tovaru je osoba registrovaná pre daň v tuzemsku, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre daň pridelenú v tomto členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra, na ktorej bude uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Platiteľ dane je povinný podľa ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy. Vyššie citované ust. § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť - preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Podľa ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane, ako to vyplýva z obsahu predložených administratívnych spisov, v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a faktúra pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o. odrážajú skutočnosť a vykonal aj dokazovanie na preverenie a získanie dôkazov o tom, či žalobca prijal fakturované zlato od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a či ho následne dodal spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. so sídlom v Prahe. Námietky žalobcu uvedené v žalobe, týkajúce sa zistenia skutkového stavu a hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré boli obsiahnuté aj v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal, nepovažuje súd za opodstatnené a poukazuje na to, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný zhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyplýva to aj z ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Hodnotenie zistených skutkových okolností v danom prípade zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňový proces nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V zmysle vyššie citovaného ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale prelína sa so zásadou prejednávacou, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení, teda v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenie dôkazmi. Takéto stanovisko zaujal v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, keď uviedol, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Formálne sa tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt, ktorý podáva daňové priznanie ho riadne vyplní, to jeho povinnosť tvrdenia, pričom spolu s ním predloží správcovi dane aj písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť a to je jeho dôkazná povinnosť. Ak ale správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľné spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a potom je opäť dôkazné bremeno na daňovom subjekte predložením, resp. navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Teda tu dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudky vo veci sp.zn. 2Sžf/28/2010 z 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR rozsudok sp.zn. 9 Afs 60/2012, 2 Afs 24/2007 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenie daňového subjektu. Žalobca podobne tak, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, tak aj v žalobe, predovšetkým namieta realizáciu nákupu zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 26.02.2007, č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2007 a č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2007, teda tvrdí, že na základe predložených faktúr došlo aj k reálnemu dodaniu zlata v množstve 4000g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000. Žalobca okrem listinných dôkazov - faktúry, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru, kúpne zmluvy, nevedel predložiť žiaden relevantný dôkaz, že skutočne došlo aj reálne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, t.j. k dodaniu tovaru - zlata. Záver správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva predovšetkým z vykonaného dokazovania, a to z výpovede konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov D. U., splnomocneného zástupcu spoločnosti ALHALA, s.r.o. C. P., konateľa spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. J. T., svedka D. J. a aj z odpovede Puncového úradu Slovenskej republiky a z odpovede Finančnej správy Českej republiky. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Preto nevyhnutným predpokladom pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých aj zodpovedá. Preto platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené, a to práve tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre. Z dikcie vyššie citovaného ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že základná podmienka za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty je, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových podkladov predložených daňovým subjektom, ale aj zistenie, či v predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre. Podľa názoru súdu žalovaný, ako aj správca dane pri hodnotení vykonaného dokazovania správcom dane postupovali v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, teda zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy každý dôkaz hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolnosti zodpovedá zásadám logického myslenia, ako aj správnej aplikácií relevantných zákonných ustanovení. Zásada voľného hodnotenia dôkazov teda nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zistenými skutočnosťami v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemusí zodpovedať ani predstave daňového subjektu o tom, ako má vykonané dokazovanie správca dane, resp. aj žalovaný hodnotiť, teda aby hodnotil vykonané dokazovanie v jeho prospech, resp. aby správca dane dovtedy vykonával dokazovanie, kým nepreukáže tie skutočnosti, ktoré má preukázať daňový subjekt. V danom prípade podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení dôkazov vykonaných či už správcom dane alebo zadovážených z vyšetrovacieho spisu PZ postupovali v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a námietku žalobcu, že nepostupovali v súlade s uvedeným ustanovením považuje za neopodstatnenú. K námietke žalobcu, že Daňový úrad Sabinov považuje za správne odpočítanie dane nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., súd uvádza, že správca dane ani žalovaný v danom prípade nevychádzal z rozhodnutia Daňového úradu Sabinov č. XXX/XXX/XXXXX/XX/AdAX zo dňa 27.07.2008, ktorým na základe vykonanej kontroly bola spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. určená daň z pridanej hodnoty, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007. Skutkové zistenia, ktoré boli zistené Daňovým úradom Sabinov sú relevantné pre daňový subjekt Tatra Trade Corporation, s.r.o. a v danom prípade Daňový úrad Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane u žalobcu, t.j. VISK, s.r.o. a vychádzal z konkrétnych faktúr, z dokladov, vyjadrení konateľov žalobcu a Tatra Trade Corporation, s.r.o. týkajúcich sa predmetných obchodov, ako aj z vyjadrení zástupcov ďalších subjektov v reťazci nákupu a predaja zlata. K námietke žalobcu, kde poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to C-354/03, C-353/03, C-484/03, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2010, 5Sžf/49/2010, súd uvádza, že z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Poukazuje na to, že žalobca, ktorý obchodoval so zlatom, obchodoval neštandardným spôsobom, pretože si nesplnil zákonnú povinnosť a nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Z.z. Na základe podnetu Daňového úradu Košice I mu bola rozhodnutím Puncového úradu Slovenskej republiky č. X/XXX/XXXX z 28.11.2007 uložená pokuta podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/2004 Z.z. Žalobca, ktorý s obchodom so zlatom vo veľkom začal podnikať až v januári 2007, pričom ako už bolo uvedené nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej republiky, a keďže išlo o veľké finančné objemy hneď od začiatku obchodovania so zlatom, s čím predtým nemal skúsenosti, mohol byť viac obozretný a bližšie si preveriť svojho dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., ktorý takisto nebol registrovaný na Puncovom úrade Slovenskej republiky v zozname výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi. Žalobca mohol venovať väčšiu pozornosť a zodpovednosť preverovaniu si, tak dodávateľov, ako aj odberateľov, keďže obchodovať so zlatom vo veľkom začal až v januári 2007, teda s takýmto obchodovaním nemal skúsenosti a pri tak veľkom objeme jednotlivých obchodov sa vyžaduje, aby bol viac zodpovedný, opatrný a dostupným spôsobom si overiť, či dodávatelia a odberatelia majú a v prípade, že áno, aké skúsenosti s takýmto obchodom, ktorý dá sa povedať, nie je bežným. Listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobcu predložil podaním z 26.06.2014, zápisnica o ústnom pojednávaní z 20.05.2014, úradný záznam z 09.08.2007, rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej republiky č. X/XXX/XXXX z 28.11.2007, podľa názoru súdu nemajú žiaden vplyv na hodnotenie vykonaného dokazovania správcom dane, ale ani pre záver rozhodnutia správnych orgánov, pretože ani z jedného z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti ohľadne reálneho uskutočnenia obchodu medzi dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a odberateľom VISK, s.r.o., t.j. žalobcom v zmysle faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 26.02.2007, č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2007 a č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2007. Na základe zistených a preukázaných skutočností došlo zo strany žalobcu k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto bol správne správcom dane žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume 39.403,90 eur. Súd má za to, že správca dane vo vyrubovacom konaní, ako aj pri výkone daňovej kontroly a pri voľnom hodnotení vykonaných dôkazov postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a vykonané dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti, preukaznosti a jeho postup zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonov. Preto z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu žalobcu po jej preskúmaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, majúc za to, že rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom, podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.