Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200299 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200299.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu U-Shin Slovakia s.r.o., so sídlom K letisku, Budova 1329, Košice, IČO: 35 893 427, zastúpeného IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00387-2.1 O-267/2013 zo dňa 20.01.2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. S/2014/00387-2.1 O-267/2013 zo dňa 20.01.2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 51/13/S zo dňa 27.09.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 833,24 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 05.03.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.03.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. januára 2014, č. S/2014/00387-2.1 O-267/2013 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 27. septembra 2013, č. 51/13/S a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj Inšpektorátu práce Košice do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice ako správneho orgánu prvého stupňa č. 51/13/S zo dňa 27.09.2013 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33 000 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne: - § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 a prílohu č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - ultrazvuková zváračka, poskytnutý na používanie zamestnancovi Y. W. bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranné zariadenie - ochranná bezpečnostná bariéra zváracej stanice (ultrazvukovej zváračky) v čase pracovného úrazu zo dňa 17.10.2012 zamestnanca Y. W. bola nefunkčná, nezabránila siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto nezabránila pohybu ultrazvukovej zváračky a následne vzniku uvedeného pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Ďalšia časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby autoremedúrou, alebo k zásahu odvolacieho orgánu bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec opätovne prejednaná a rozhodnutá v súlade so zákonom. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napadá v celom rozsahu najmä z nasledovných dôvodov: 1. V rozhodnutí sa uvádza nesprávne označenie účastníka. 2. Rozhodnutie je nepreskúmateľné po stránke skutkovej, nakoľko sa opiera o tzv. hromadné skutkové zistenie - opisuje zoznam dôkazných prostriedkov, z ktorých hromadne vyplýva predstava správneho orgánu prvého stupňa o tom, ako prebehol úrazový dej a čo bolo jeho príčinou. 3. Rozhodnutie je nepreskúmateľné ďalej aj po stránke právnej, nakoľko nešpecifikuje napr. ani to, ktoré konkrétne minimálne požiadavky na pracovné prostriedky mal účastník nesplniť. Odkaz na prílohu č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov je celkom nepostačujúci, nakoľko tento stanovuje viaceré požiadavky na kryt, pričom všetky tieto požiadavky na pracovné prostriedky dodržal. Uviedol, že podobne nie je celkom jasné, o ktorú z alternatív sa jedná vo vzťahu ku klasifikácii ťažkej ujmy na zdraví. 4. Zrozumiteľnosti rozhodnutia neprispieva ani dvoj, troj a štvornásobné opakovanie tých istých tvrdení. Presvedčivosť odôvodnenia nie je založená na kvantite, ale na kvalite odôvodnenia. 5. Správny orgán prvého stupňa odňal účastníkovi jeho práva, ktoré mu ako účastníkovi patria. 6. Najmä sa účastník nemohol vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie a spôsobu jeho zistenia. K tomu poukázal na tú okolnosť, že správny orgán prvého stupňa potom, čo účastníkovi toto právo formálne umožnil, robil ďalšie preverovania skutočností; následne však účastníkovi už viac vyjadriť sa k ďalším zisteniam neumožnil. 7. Ďalej sa účastník nemohol podieľať na zisťovaní skutkového stavu. Správny orgán prvého stupňa k tomu vysvetľuje, že vyšetrovanie príčin pracovného úrazu podlieha iným pravidlám ako konanie o uloženie pokuty v tom smere, že k vyšetrovaniu sa účastník nemá čo vyjadrovať, klásť svedkom otázky a pod., pretože prebieha podľa iného predpisu. 8. Vyslovil presvedčenie, že nie je možné odkazovať na protokol a jeho doplnenie, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska uloženia pokuty. Uloženie pokuty totiž samotné musí byť v celom rozsahu odôvodnené v samotnom správnom rozhodnutí, v ktorom sa o uložení pokuty rozhoduje. 9. Považoval za nesprávny názor, ktorý sa snaží postaviť správne trestanie na iné základy ako trestanie súdne. Z uvedeného dôvodu sú postup správneho orgánu prvého stupňa, ako aj samotné odôvodnenie rozhodnutia nezákonné. 10. Poukázal na to, že dôkazy neboli zabezpečené takým spôsobom, aby sa dokazovania mohol zúčastniť aj poverený zamestnanec alebo zástupca účastníka a účastník nemal možnosť klásť vyslúchaným osobám otázky. Navrhol, aby sa celé dokazovanie uskutočnilo zákonom stanoveným postupom tak, aby účastník mal možnosť sa ho zúčastniť, mohol pri úkonoch uplatňovať svoje pripomienky a námety, ako aj klásť svedkom a znalcovi, ktorého je potrebné vypočuť, otázky. 11. Nestotožnil sa so záverom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý ako príčinu pracovného úrazu zistil chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie. V danom prípade podľa jeho zistení došlo k mimoriadnej nepravidelnosti vo fungovaní uvedených ochranných zariadení, keď napriek skutočnosti, že zamestnankyňa ešte mala ruku vo výrobnom priestore, kde vkladala opracovávaný kus výrobku, došlo k spusteniu výrobného procesu. Zjavne tak došlo k zlyhaniu ochrannej optickej bariéry. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o chýbajúce, ani nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie, ale o jeho náhle zlyhanie, a teda o chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu. Tvrdil, že zamestnankyňa pravdepodobne stlačila tlačidlo, pretože iné vysvetlenie pre spustenie výrobného procesu sa nejaví byť vierohodné a ani pred úrazom a ani po úraze sa takéto samospustenie nezaznamenalo a nepodarilo sa ho zopakovať ani pri simulácii úrazového deja. Poukázal na to, že poškodená zamestnankyňa konala neobvykle, pretože je praváčka, ale v danom prípade konala zjavne neobvykle, keď výrobok na zváranie do zariadenia vkladala ľavou rukou. Uviedol, že v danom prípade sa nemohlo jednať o nezabezpečený pracovný prostriedok, ale o náhle neočakávané zlyhanie inak funkčných ochranných opatrení, a teda o náhodu, nie o porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa zabezpečiť zariadenia ochrannými prvkami. Konštatoval, že to nevylučuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu voči zamestnancovi z titulu pracovného úrazu, avšak rozhodne vylučuje zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt. 12. Vo vzťahu k dôsledkom pracovného úrazu žiadal zabezpečiť riadne znalecké dokazovanie ohľadne tvrdenej ťažkej ujmy na zdraví poškodenej zamestnankyne Y. W., v rámci ktorého rovnako žiada, aby sa znalec vyjadril k jeho tvrdeniam a záverom obsiahnutým v jeho vyjadrení k protokolu. 13. Za nevysvetlenú a nepreukázanú považoval žalobca otázku rozsahu zahrnutia všetkých škodlivých následkov pracovného úrazu príčinným vzťahom so škodovou udalosťou. 14. Taktiež sa nestotožnil s klasifikáciou pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví, pretože odporuje zákonnej definícii podľa § 3 písm. l/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že aj lekársky nález musí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí byť preskúmateľný, a to práve z dôvodu, že na jeho základe je povinnosťou príslušného orgánu učiniť závery právne, pričom s lekárskym nálezom sa možno uspokojiť iba v jednoduchých prípadoch, ak nejde o jednouchý prípad, potom treba vyžiadať znalecký posudok. Konštatoval, že v rámci uvedeného sa zisťuje aj subjektívne hľadisko poškodeného, hoci rozhodujúci je objektívny charakter poškodenia zdravia. Polvetný záver MUDr. Ciburga takýmto podkladom nie je a byť nemôže. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. 51/13/S zo dňa 27.09.2013 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že inšpektorát práce vykonal v dňoch 10.01. až 01.03.2013 vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý utrpela zamestnankyňa Y. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „postihnutá“) dňa 17.10.2012 na pracovisku účastníka konania. Konštatoval, že inšpekciou práce bolo zistené porušenie povinností, ktoré je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, toto je uvedené v protokole o vyšetrení príčin ostatného pracovného úrazu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-13 zo dňa 01.03.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 19.03.2013 (ďalej „protokol“), v časti G. bod 1 písm. b/. Na základe zistených skutočností inšpektorát práce oznámil účastníkovi konania, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty v sume 33 000 eur. Uviedol, že k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 12.07.2013 sa účastník konania písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2013 uviedol, že trvá na svojom stanovisku k protokolu z 07.03.2013 a nesúhlasí so zisteniami inšpektorátu práce, pričom namieta aj spôsob ich zabezpečenia. Navrhol, aby sa celé dokazovanie uskutočnilo tak, aby mal možnosť sa ho zúčastniť, mohol pri úkonoch uplatňovať svoje pripomienky a námety, klásť svedkom a znalcom otázky. Uviedol, že štandardným dôkazným prostriedkom je uskutočnenie výsluchu svedka, ktorý musí byť pred ním správnym orgánom riadne poučený, a ktorému má mať účastník konania možnosť klásť otázky. Preto má záujem klásť svedkom a znalcom otázky a navrhol vypočuť ním označené osoby, ako aj zabezpečiť znalecké dokazovanie k posúdeniu ťažkej ujmy na zdraví, aby sa znalec vyjadril k jeho záverom obsiahnutým vo vyjadrení k protokolu. Trval tiež na preštudovaní celého spisu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že inšpektorát práce umožnil účastníkovi konania, aby nahliadol do spisu, neakceptoval však jeho námietky a rozhodnutím č. 51/13/S zo dňa 27.09.2013 (ďalej len „rozhodnutie“) mu uložil pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie povinností zistených inšpekciou práce. Uloženú pokutu odôvodnil zistenými nedostatkami tak, ako sú uvedené v protokole, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. Zaoberal sa porušením povinností vo vzťahu k zisteným skutočnostiam a k príslušným ustanoveniam zákona o BOZP a NV č. 392/2006 Z. z.. Konštatoval, že účastník konania porušil právne predpisy tým, že nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - ultrazvuková zváračka, poskytnutý na používanie zamestnancovi bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP. Ďalej uviedol, že dňa 17.10.2012 došlo k pracovnému úrazu postihnutej Y. W., pričom vznik tohto úrazu je v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany účastníka konania. Uvedeným pracovným úrazom bola postihnutej spôsobená ťažká ujma na zdraví, spočívajúca v amputácii dvoch článkov prsta na jej ľavej ruke. Ďalej uviedol, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia popísal úrazový dej, skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému úrazu, postup a konanie všetkých prítomných osôb, pričom vychádzal z vyjadrení vypočutých osôb a z ďalších podkladov rozhodnutia. Zaoberal sa aj jednotlivými námietkami účastníka konania a zaujal k nim stanovisko. Na základe záverov inšpekcie práce uviedol, že dňa 17.10.2012 postihnutá nastúpila na poobedňajšiu zmenu, pracovala na pracovisku výrobná hala, na výrobnej linke - Tl - Subbassembly ľavá, post 20L s pani P. H.Á.. V daný deň vyrábali referenciu mechanického zámku, práce vykonávali podľa pokynov pani M. - team leadera. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva postup práce - postihnutá pracovala na ultrazvukovej zváračke, spustila proces zvárania pomocou tlačidla štart, ochranné dvierka sa zosunuli, ale sonotróda nezišla dole a proces zvárania neprebehol, cyklus sa neukončil a ochranné dvierka zostali v dolnej polohe. Postihnutá zavolala p. M. k stroju, táto stroj vypla a po niekoľkých sekundách stroj opäť zapla. Po zapnutí ochranné dvierka vyšli do hornej polohy, a potom nezvarený kus vybrala z hniezda. Vizuálne ho pozrela, vyskúšala a zistila, že kus nebol zvarený. Pani M. nevyskúšala ochrannú optickú bariéru, ani nevložila ďalší kus na zváranie do hniezda, len nezvarený kus dala postihnutej a povedala jej, že môže pokračovať v práci. Postihnutá vložila ľavou rukou kus do hniezda pod sonotródu, v tom sa spustili ochranné dvierka (bez toho, aby bola stlačila tlačidlo štart), pritlačili a podržali jej ruku a zároveň sonotróda začala cyklus, zišla dole a pomliaždila jej ukazovák ľavej ruky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia MUDr. Petra Cibura, odborného lekára - úrazového chirurga Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, zo dňa 18.12.2012, bol pracovný úraz postihnutej posúdený ako závažný s následkom ťažkej ujmy na zdraví spočívajúcej v zmrzačení a poškodení dôležitého orgánu. Uloženie pokuty odôvodnil inšpektorát práce porušením právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jej výšku závažnosťou nedostatkov a jeho dôsledkov. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal inšpektorát práce na závažnosť zisteného porušenia povinností, aj jeho následky a pokutu uložil v dolnej hranici zákonnej sadzby. Žalovaný k jednotlivým odvolacím námietkam proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že z elektronického výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že dňa 08.06.2013 došlo k zmene v názve účastníka konania z VALEO SLOVAKIA, s.r.o. na U-Shin Slovakia s.r.o.. Poukázal na to, že zmenu neoznámil správnemu orgánu ani samotný účastník konania, ani jeho právny zástupca, pričom inšpektorát práce ako správny orgán konajúci vo veci nemal dôvod predpokladať, že u účastníka konania dôjde v priebehu konania k zmene v názve, sídle a pod.. Všetky písomnosti súvisiace s konaním boli riadne doručované právnemu zástupcovi účastníka konania, v týchto bol účastník konania zakaždým označený pôvodným názvom, čo účastník konania nespochybnil. Žalovaný mal za to, že nejde o taký nedostatok, ktorý by spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže všetky ostatné identifikačné údaje, ako sú sídlo spoločnosti, aj IČO zostali nezmenené. Bol toho názoru, že zmena názvu nespôsobila zameniteľnosť účastníka konania s iným subjektom. Naviac bolo v konaní akceptované aj odvolanie, ktoré podal právny zástupca účastníka konania na základe plnomocenstva, udeleného mu spoločnosťou VALEO SLOVAKIA, s.r.o., pričom ani túto skutočnosť účastník konania nespochybnil. Žalovaný ďalej uviedol, že sa zaoberal samotným porušením povinností zo strany účastníka konania. Konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania nezabezpečil, aby pracovný prostriedok (ultrazvuková zváračka) poskytnutý na používanie postihnutej zamestnankyni, bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Poukázal na to, že ochranné zariadenie - ochranná bezpečnostná bariéra zváracej stanice (ultrazvukovej zváračky) v čase vzniku úrazu bolo nefunkčné, nezabránilo siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, nezabránilo pohybu ultrazvukovej zváračky a následne vzniku úrazu. Na základe podkladov rozhodnutia žalovaný posúdil predložený spisový materiál vrátane písomností predložených počas výkonu inšpekcie práce, fotodokumentácie zabezpečenej na pracovisku, ako aj ďalších listinných dôkazov a dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Inšpekciou práce boli zistené celkom tri nedostatky, z toho jeden bol posúdený ako obzvlášť závažný, za čo bola uložená pokuta v úhrnnej výške 33 000 eur. Citoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 NV č. 392/2006 Z. z., prílohu č. 1 - 2.8 a uviedol, že inšpektori práce vychádzali pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu z písomných podaní informácií p. H. (operátorky) a p. M. (team leader), ktoré v čase úrazu boli prítomné na pracovisku, ako aj postihnutej p. W.. Poukázal na to, že v zápisnici o podaní informácie zo dňa 25.01.2013 uviedla p. P. H., že pri vzniku úrazu sedela vedľa postihnutej a videla, že určite pri vkladaní kusu nespustila tlačidlo štart. V čase úrazu sa pozerala na postihnutú, preto vie, ako to celé prebiehalo, že k stlačeniu štartu nedošlo, a že pani M. stála asi jeden meter od nich. N. M. taktiež výslovne uviedla v zápisnici o podaní informácie z 25.01.2013, že postihnutá chytila kus, vložila do suportu a v tom momente zišli ochranné dvierka dole, pričom postihnutá nestlačila tlačidlo štart, t.j. spustenie cyklu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z citovaných podaných informácií je zrejmé, že ochranné dvierka sa spustili bez toho, aby postihnutá stlačila tlačidlo štart. Inšpektorát práce konštatoval, že tlačidlo štart (v čase úrazu bolo jednoručné ovládanie), ktorým sa spúšťal výrobný proces, ako aj snímač na kontrolu prítomnosti výroku vo zváračke, neslúžia k ochrane zamestnanca pred možným vznikom úrazu (t.j. nie sú ochranné zariadenia, neplnia bezpečnostnú funkciu), sú to technologické komponenty súvisiace s ovládaním ultrazvukovej zváračky. Uviedol, že inšpektorát práce zistil, že v čase vzniku pracovného úrazu došlo k spusteniu zariadenia pri vloženej ruke zamestnanca v ochrannej bariére, z čoho je zrejmé, že optická bezpečnostná bariéra nebola zapojená tak, aby v každom prípade plnila ochrannú funkciu proti poškodeniu ruky pri vkladaní kusov do ultrazvukovej zváračky, pričom uvedené bolo v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. Žalovaný poukázal na to, že účastník konania uviedol v odvolaní svoje námietky, podľa ktorých mu boli odňaté jeho práva, a na základe ktorých žiada, aby správny orgán doplnil dokazovanie s tým, že chce byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky. Konštatoval, že inšpektorát práce umožnil účastníkovi konania počas výkonu inšpekcie práce, aby sa vyjadril k protokolu a predložil ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Účastník konania sa vyjadril k protokolu listom z 07.03.2013 a s jeho vyjadrením sa inšpektor práce vysporiadal v dodatku k protokolu č. 1 z 19.03.2013. Ďalej uviedol, že inšpektorát práce poukázal už v napadnutom rozhodnutí na rozdiel medzi výkonom inšpekcie práce a správnom konaní. Písomné podania informácií zaistené inšpektormi práce pri výkone vyšetrovania pracovného úrazu nie sú výsluchom svedkov v správnom konaní, preto sa na takéto podania informácií vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce a nemusia spĺňať podmienky stanovené správnym poriadkom. Poukázal na to, že na dokazovanie možno v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že právo účastníka v zmysle § 33 ods. 1 správneho poriadku predložiť a navrhovať dôkazy a ich doplnenie nebolo správnym orgánom opomenuté, pretože zamestnávateľ mal možnosť vyjadriť sa tak k protokolu, ako aj k začatiu správneho konania (a predložiť, resp. navrhnúť dôkazy a ich doplnenie), čo aj učinil. Konštatoval, že správny orgán v tomto prípade zistil presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku zaobstaral všetky potrebné dôkazy. Uviedol, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy, vykonávanie dôkazov však v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku, ako aj ich hodnotenie patrí jednoznačne správnemu orgánu. Podľa názoru žalovaného inšpektorát práce disponoval dostatočnými dôkazmi, preto mohol upustiť od vykonania účastníkom navrhovaných dôkazov, a to včítane ústneho pojednávania, výsluchu svedkov a zaistenia znalca v správnom konaní, pretože vykonaním ďalšieho dokazovania by sa v tomto prípade nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci, ktorý bol náležite preukázaný a právne posúdený. Konštatoval, že v konaní uplatnil účastník konania aj právo nahliadnuť do spisu a boli mu poskytnuté fotokópie ním požadovaných písomností. Z predloženého spisu vyplýva, že po predĺžení lehoty na rozhodnutie inšpektorát práce nezaisťoval nové ďalšie zistenia, ku ktorým účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa. Lehota na rozhodnutie vo veci bola predĺžená najmä v prospech účastníka konania, aby mu správny orgán umožnil nahliadnuť do spisu v ním požadovanom termíne. K námietkam účastníka konania, ktoré sa týkajú posúdenia ťažkej ujmy na zdraví, žalovaný poukázal na skutočnosť, že inšpektorát práce je v súlade s § 7 ods. 3 písm. b/ zákona o inšpekcii práce dozorným orgánom štátu, oprávneným na vyšetrovanie príčin vzniku pracovných úrazov, a to aj tých, ktorými bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, pričom inšpektorát práce sa touto otázkou podrobne zaoberal na strane 15 a 16 napadnutého rozhodnutia. Keďže žalovaný sa stotožnil s touto argumentáciou, preto nepovažoval za potrebné znova sa ňou zaoberať. Ďalej konštatoval, že inšpektorát práce postupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zákona o BOZP, podľa ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz (v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví). Keďže rozhodnúť o vážnosti pracovného úrazu z hľadiska rozsahu poškodeného zdravia a možných následkov, môže len ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie, je inšpektorát práce oprávnený vyžiadať si takéto vyjadrenie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že k závažnosti pracovného úrazu postihnutej W. sa vyjadril príslušný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, prostredníctvom ošetrujúceho lekára MUDr. Petra Cibura, úrazového chirurga, ktorý v písomnom stanovisku z 18.12.2012 jednoznačne stanovil, že pracovný úraz postihnutej je považovaný za závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ktorá spočíva v zmrzačení a poškodení dôležitého orgánu. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce postupoval v súlade s kompetenciami stanovenými príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce a nebol oprávnený spochybňovať posúdenie pracovného úrazu vyhotovené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, resp. lekárom - špecialistom, pričom pri posúdení pracovného úrazu vychádzal z predloženého stanoviska a o jeho pravdivosti a relevantnosti nemá správny orgán žiadne pochybnosti. Po posúdení všetkých relevantných skutočností a vzhľadom na uvedenú právnu úpravu, sa žalovaný stotožnil s konštatovaním inšpektorátu práce, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal, a preto je uloženie pokuty dôvodné. Mal za to, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z uvedených ustanovení zákona o BOZP tak, ako to konštatoval v napadnutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol, právnemu zástupcovi účastníka konania umožnil nazrieť do všetkých podkladov napadnutého rozhodnutia a tento sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam v súvislosti s pracovným úrazom postihnutej Y. W.. Konštatoval, že porušenie povinností, ktoré boli zistené, a za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákonom o inšpekcii práce). Poukázal na to, že účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinností, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia, pričom tento však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Žalovaný považoval za preukázané, že zistené porušenie povinností zo strany účastníka konania je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a na základe utrpených poranení došlo k ťažkej ujme na zdraví postihnutej. Žalovaný ďalej uviedol, že inšpektorát práce správne rozhodol aj o výške uloženej pokuty a túto riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Konštatoval, že pri rozhodovaní o pokute musí inšpektorát práce prihliadať na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6, najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo opakované zistenie toho istého nedostatku. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za primeranú predovšetkým vzhľadom k tomu, že ide o závažné porušenie povinností zo strany účastníka konania, následkom čoho je pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že inšpektorát práce nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie na základe námietok účastníka konania, s čím sa aj žalovaný stotožnil a dôkazné prostriedky považoval za postačujúce. Mal za to, že ďalším dokazovaním by už neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na posúdenie okolností vzniku úrazu, príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom pracovného úrazu, medzi pracovným úrazom a ťažkou ujmou na zdraví postihnutej zamestnankyne, resp. zodpovednosti účastníka konania. Argumentácia, ktorú použil účastník konania v odvolaní, nie je podľa názoru žalovaného dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a ani účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal, sú nezákonné, ukracujú ho na jeho právach, a preto predmetné rozhodnutia napadá v celom rozsahu z týchto dôvodov: 1. Správny orgán prvého stupňa odňal žalobcovi jeho práva, tým že sa žalobca nemohol vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie a spôsobu zistenia v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Žalobca sa nemohol podieľať na zisťovaní skutkového stavu. Dôkazy neboli zabezpečené takým spôsobom, aby sa dokazovania mohol zúčastniť aj poverený zamestnanec alebo zástupca žalobcu a žalobca nemal možnosť klásť vylúchaným osobám otázky. Uviedol, že v rámci zisťovania samotným žalobcom sa svedkovia v čase bezprostredne po pracovnom úraze, ku ktorému došlo dňa 17.10.2012 vyjadrovali inak, ako sa vyjadrovali inšpektorom, pričom výsluchy realizovali inšpektori až v januári 2013 a medzičasom mohli mnohokrát rozobrať situáciu a jej dôsledky. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, uvádzajú, že vyšetrovanie príčin pracovného úrazu podlieha iným pravidlám ako konanie o uložení pokuty v tom smere, že k vyšetrovaniu sa žalobca nemá čo vyjadrovať. V správnom konaní o uložení pokuty však už dokazovanie v podstate nevykonali - pretože im postačovali materiály akéhosi „predsprávneho konania“. Poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a taktiež na rozsudok NS SR 6Sžo/51/2011. 2. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, tým že sa opierajú o hromadné skutkové zistenia, čo nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej nešpecifikujú, ktoré minimálne požiadavky na pracovné prostriedky mal žalobca nesplniť a samotný odkaz na prílohu č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády 392/2006 Z. z. je nepostačujúci, nakoľko tento stanovuje viaceré požiadavky. Taktiež nie je zjavné, o ktorú z alternatív sa jedná vo vzťahu ku klasifikácií ťažkej ujmy na zdraví - zmrzačenie, stratu, či podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti. Nezrozumiteľnosť vyplýva aj z toho, že v rozhodnutiach sa odkazuje na protokol a jeho doplnenie, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska uloženia pokuty, bez toho, aby boli znova zopakované a zhodnotené v zmysle § 47 správneho poriadku. 3. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce. Správny orgán ako príčinu pracovného úrazu zistil chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko podľa neho malo ochranné zariadenie a zabezpečenie: ochranné dvierka, tlačidlo štart, snímač a ochrannú optickú bariéru. Všetky ochranné zariadenia boli nastavené tak, aby ktorékoľvek z nich pri signalizácií problému zabránilo pokračovaniu vo výrobnom procese. Podľa názoru žalobcu došlo v danom prípade k nepravidelnosti vo fungovaní uvedených ochranných zariadení, napriek skutočnosti, že zamestnankyňa mala ešte ruku vo výrobnom priestore. Zjavne tak došlo k zlyhaniu ochrannej optickej bariéry. Takéto zlyhanie nezaznamenali nikdy predtým a ani pri simulácií škodového deja sa nepodarilo dosiahnuť rovnaké zlyhanie, pričom uvedené môžu potvrdiť G.. P., G.. T., G.. O., ktorých výsluch žalobca navrhoval. Poukázal taktiež na hodnotenie záverov o tom, či došlo, alebo nie, k spusteniu tlačidla štart a taktiež uviedol, že niekoľkokrát žiadal zabezpečiť riadne znalecké dokazovanie ohľadne tvrdenej ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko k amputácií dvoch článkov ľavého ukazováka došlo až po ôsmich dňoch hospitalizácie a táto okolnosť vyvoláva otázku, kedy došlo k zaneseniu infekcie do rany poškodenej, pričom sa tak mohlo stať aj v nemocnici. 4. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožňuje s klasifikáciou pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví pretože odporuje zákonnej definícií podľa § 3 písm. l/ zákona č. 124/2006 Z. z., nakoľko nie je opodstatnený záver o ťažkej ujme na zdraví dotknutej zamestnankyne, pretože právny pojem ťažkej ujmy na zdraví nezahŕňa ujmu, ktorú utrpela dotknutá zamestnankyňa. V danom prípade, správne orgány nesprávne aplikovali § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. Opätovne uviedol, že je podstatné urobiť opatrenia, aby naozaj nedošlo k poškodeniu života a zdravia zamestnancov, čo však neznamená, že zamestnávateľ zodpovedá aj za náhodu. Zodpovednosť za výsledok je zodpovednosťou odlišnou od objektívnej zodpovednosti a táto zodpovednosť za výsledok sa uplatňuje napríklad v súvislosti so zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancom pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. 5. Poukázal na to, že prvostupňový orgán uložil pokutu non-subjektu, v čase vydania rozhodnutia 27.09.2013 totiž už neexistoval subjekt s obchodným menom VALEO SLOVAKIA, s.r.o.. V Obchodnom vestníku boli dňa 12.06.2013 pod značkou R146711 publikované zmenené údaje o žalobcovi. Vzhľadom k tomu je teda nesporné, že nové obchodné meno žalobcu bolo v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyhnutne všetkým tretím osobám, vrátane žalovaného správneho orgánu známe. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR 6/Sž/99/00. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2014 uviedol, že dôvody uvedené v žalobe vychádzajú z vyjadrení, ktoré predložil žalobca v konaní na obidvoch stupňoch a sú v zásade totožné s obsahom odvolania. Mal za to, že so samotným skutkom, aj s dôvodmi uloženia pokuty, sa dostatočne vysporiadal ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí, napriek tomu považuje za potrebné znova poukázať na zásadné aspekty predmetu rozhodnutia, resp. porušenia povinností, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta. 1. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol, žalobca sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam súvisiacim so vznikom pracovného úrazu, a to už pri prerokovaní protokolu, mohol tiež predložiť ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Žalobca sa vyjadril listom k protokolu zo dňa 07.03.2013 a s jeho vyjadrením sa inšpektor vysporiadal v dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 19.03.2013. Prvostupňový orgán umožnil právnemu zástupcovi na základe jeho žiadosti nazrieť počas konania do všetkých podkladov a boli mu poskytnuté fotokópie ním požadovaných písomností. Z predloženého spisu vyplýva, že po predĺžení lehoty prvostupňový orgán nezisťoval nové dôkazy, ku ktorým sa účastník konania nemohol vyjadriť a lehota na rozhodnutie bola predĺžená v prospech žalobcu, aby mu správny orgán umožnil nahliadnuť do spisu v ním požadovanom termíne. Písomné podania informácií, zistené inšpektormi nie sú výsluchom svedkov v správnom konaní, a preto sa na ne vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce. Na dokazovanie možno použiť podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku všetky prostriedky, pričom právo žalobcu podľa § 33 ods. 1 nebolo opomenuté. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k protokolu a k začatiu správneho konania aj predložiť a navrhnúť dôkazy, čo aj učinil. Taktiež uviedol, že žalobca vykonal vlastné zisťovanie príčin a všetky okolnosti vzniku úrazu hneď po jeho uskutočnení, vypočul svojich zamestnancov a spísal záznam o pracovnom úraze vrátane správy o vyšetrení príčin a okolností jeho vzniku. V závere uviedol, že zranená postupovala obvyklým bezpečným postupom, nekonala nesprávnym ani nebezpečným spôsobom a neporušila žiadny bezpečnostný predpis, preto argument žalobcu, že zamestnanci s odstupom času vypovedajú inak je špekulatívny a neopodstatnený. 2. K žalobným námietkam pod bodom 2 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 47 správneho poriadku. Príloha č. 1, bodu 2.8 Nariadenia vlády SR 392/2006 Z. z. stanovuje minimálne požiadavky a to tak, že tieto musia byť splnené súčasne. K posúdeniu skutočnosti, či ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou, poukázal na vyjadrenie príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - MUDr. Petra Cibura, ktorý sa k pracovnému úrazu vyjadril v písomnom stanovisku zo dňa 18.12.2012, kde stanovil, že pracovný úraz možno považovať za závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ktorá spočíva v zmrzačení a poškodení dôležitého orgánu. 3. K bodu 3 žaloby uviedol, že skutkový stav bol zistený podrobne, správne a dôsledne. Uviedol, že príčinou úrazu bolo chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie, v danom prípade sa zaň považuje aj neúčinné zariadenie. Tlačidlo štart, ako to už vyplýva z názvu, neslúži k ochrane zamestnanca pred možným vznikom úrazu. Bezpečnostné prvky - ochranné dvierka a optická bariéra nedokázali ochrániť zamestnanca pred vznikom úrazu, boli neúčinné. Žalobca vo vlastnom šetrení poukázal na nedostatky v samotnom zapojení optickej bariéry, čo v písomnom podaní potvrdili jeho zamestnanci - G.. T., G.. P.. Taktiež uviedol, že firma VALEO ABBEVILLE, pôvodný majiteľ ultrazvukovej zváračky vykonal na stroji pred jeho odovzdaním žalobcovi veľa technických zmien. Boli doplnené kryty, pohyblivé dvierka otvoru pre vkladanie zváraného vkusu a jednoručné ovládanie. Teda oproti pôvodnému vyhotoveniu boli vykonané podstatné zásahy, i napriek tomu si žalobca neoveril spôsob zapojenia bezpečnostných prvkov. Je zjavné, že keďže žalobca poskytol zamestnancovi na prácu nebezpečný pracovný prostriedok, nevykonal potrebné opatrenia na úseku BOZP tak, aby boli účinné. Jednalo sa o zlé zapojenie bezpečnostného prvku, čo aj sám prevádzkovateľ stroja - žalobca potvrdil vo vlastnom šetrení. Je tiež zrejmé, že sa nejednalo o náhodu, ale o porušenie povinnosti zamestnávateľa, ktoré malo za následok pracovný úraz zamestnanca. 4. K námietkam o spochybňovaní kvalifikácie pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví žalovaný uviedol, že mal žalobca možnosť podať podnet na prešetrenie veci na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávneným orgánom. K námietkam vydania nulitného aktu žalovaný uviedol, že rozhodnutie za nulitné nemožno považovať, nakoľko sa nezmenilo sídlo, ani identifikačné číslo spoločnosti žalobcu, a teda nemohlo dôjsť k zámene spoločnosti, pretože tá bola dostatočne identifikovaná. Taktiež poukázal, že prinajmenšom zásada slušného jednania a dobré mravy vyžadujú, aby účastník konania informoval o tak závažnej skutočnosti, akou je zmena názvu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/35/2014-49 zo dňa 28. mája 2014 žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania, ktoré podal žalobca proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Sžo/76/2014-92 zo dňa 25. novembra 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/35/2014-49 zo dňa 28. mája 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pokiaľ v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal dostatočným spôsobom všetky žalobcove námietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal na to, že Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil iba na formálnom opise žaloby, vyjadrenia žalovaného, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových znení - na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozsudku venoval pozornosť v minimálnom rozsahu, čím taktiež postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 15. júna 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe. Poukázal na to, že v predmetnej veci nešlo o ťažký pracovný úraz, ale podľa jeho názoru išlo o náhodu. Napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa považoval za nezákonné, a to z dôvodov procesných pochybení, nakoľko žalobcovi nebolo umožnené tak, ako už uvádzal v podanej žalobe, byť prítomný pri vykonaní dokazovania a taktiež klásť svedkom otázky, resp. navrhovať dôkazy, ako to vyplýva z príslušných zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa vysporiadal so žalobnými námietkami, a to v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2014. Poukázala na to, že pracovný úraz sa vyšetroval v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., pričom inšpektorátom práce boli zistené zo strany žalobcu závažné porušenia v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. Uviedla, že žalovaný posudzoval vec v zmysle zásady písomnosti a dôkazy, ktoré boli získané v priebehu správneho konania boli správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným, precízne vyhodnotené, pričom správny orgán považoval dôkazné materiály za dostatočne preukázané pre rozhodnutie vo veci uloženia pokuty žalobcovi. K žalobcom namietanej ťažkej ujmy na zdraví, zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa s touto námietkou už vysporiadal v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z.. Vzhľadom na to, že dôkazy získané žalovaným boli dostačujúce pre posúdenie veci, preto nebolo správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným, vo veci nariadené ústne pojednávanie. Pokiaľ išlo o posúdenie pracovného úrazu, resp. či došlo k porušeniu právnych predpisov k tomu uviedla, že toto bolo vyhodnotené zodpovednými a kompetentnými pracovníkmi inšpektorátu práce, pričom bolo zistené, že v danom prípade došlo k porušeniu predpisov OBP zo strany žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa označenia žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia mal žalobca iný obchodný názov, avšak táto skutočnosť nič nemení na veci, že sa jedná o totožný právny subjekt, pričom žalobca konal vo veci naďalej tak, akoby sa ho táto záležitosť týkala ako účastníka správneho konania. Ďalej poukázala na to, že zo strany žalobcu nebol žalovaný na túto skutočnosť upozornený. Podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z., o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,15a) bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný pracovný úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika, b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu, c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Podľa § 4 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis2) neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. Podľa prílohy č. 1 bodu 2.8. Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie: a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V danom prípade predmetom konania je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa uloženia sankcie za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom jeho práce, v časovej súvislosti, s ktorou došlo k pracovnému úrazu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.). Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 10.01.2013, 14.01.2013, 23.01.2013, 25.01.2013, 29.01.2013, 14.02.2013, 26.02.2013, 27.02.2013 a 01.03.2013 vyšetrovanie príčin pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví postihnutej Y. W.. Vyšetrovanie príčin úrazu vykonal podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce Košice vypracoval protokol zo dňa 01.03.2013, podľa ktorého bolo zistené porušenie povinností zo strany žalobcu stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/, bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 a prílohu č. 1 bod 2.8 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Porušenie spočívalo v tom, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - ultrazvuková zváračka bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranné zariadenie - ochranná bezpečnostná bariéra zváracej stanice v čase pracovného úrazu zo dňa 17.10.2012 zamestnanca Y. W. bola nefunkčná, nezabránila siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto nezabránila pohybu ultrazvukovej zváračky a následne k vzniku uvedeného pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 01.03.2013 so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý pri prerokovaní obsahu protokolu dňa 01.03.2013 požiadal o určenie lehoty na vyjadrenie sa k obsahu protokolu, pričom mu bolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v prerokovanom protokole v termíne do 07.03.2013. Dňa 11.03.2013 obdŕžal správny orgán prvého stupňa vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.03.2013 k protokolu, s ktorým sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal v dodatku č. 1 zo dňa 19.03.2013 k protokolu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-3 zaslaným žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi. Ako vyplýva z dodatku č. 1 k protokolu, správny orgán prvého stupňa vykonal šetrenie v kontrolovanom subjekte, aj mimo neho, pričom k posúdeniu udalostí si zadovážil širokú škálu podkladov - zápisnice o podaní informácií (postihnutej, team leadra, inžiniera údržby, operátora, technického manažéra závodu, manažéra BOZP, procesného inžiniera), záznam o registrovanom pracovnom úraze, správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku pracovného úrazu, žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného úrazu, ako aj viaceré technické podklady. Medzi prílohami sa nachádzajú aj tie, ktoré boli predložené zamestnávateľom. Na základe zistených skutočností začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty, ku ktorému žalobca zaslal stanovisko zo dňa 06. augusta 2013, v ktorom vyjadril nesúhlas so zisteniami správneho orgánu prvého stupňa a zároveň namietal aj spôsob ich zabezpečenia. Navrhol, aby sa celé dokazovanie uskutočnilo zákonom stanoveným postupom tak, aby účastník mal možnosť sa ho zúčastniť, mohol pri úkonoch uplatniť svoje pripomienky a námety, ako aj klásť svedkom a znalcovi otázky. Osobitne navrhol vypočuť ním označené osoby, ako aj zabezpečiť riadne znalecké dokazovanie ohľadne tvrdenej ťažkej ujmy na zdraví poškodenej zamestnankyne. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa jeho názoru inšpektorát práce disponoval dostatočnými dôkazmi, preto mohol upustiť od vykonania účastníkom navrhovaných dôkazov, a to včítane ústneho pojednávania, výsluchu svedkov a zaistenia znalca v správnom konaní, pretože vykonaním ďalšieho dokazovania by sa v tomto prípade nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci, ktorý bol náležite preukázaný a právne posúdený. K uvedenému konštatovaniu žalovaného súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym poriadkom. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či z tohto hľadiska je im možné vyčítať určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo ide o dôkazy nezákonné. K dôkazom, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnym predpismi, nemožno prihliadnuť a iný postup správneho orgánu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietol do skutkového stavu veci, ktorý zistil správny orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci samej. Ak by správny orgán prihliadol k nezákonným dôkazom a na základe takýchto dôkazov by postavil skutkové zistenia, tak by potom správny orgán správne konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Z administratívneho spisu súd zistil, že príslušné správne orgány postupovali v priebehu dokazovania v správnom konaní v rozpore s vyššie uvedeným, pretože žalovaný bol toho názoru, že inšpektorát práce disponoval s dostatočnými dôkazmi, a preto mohol upustiť od vykonania účastníkom navrhovaných dôkazov, a to včítane ústneho pojednávania, výsluchu svedkov a zaistenia znalca v správnom konaní. Postupom správneho orgánu došlo okrem iného k závažnému porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V odvolacom správnom konaní bolo povinnosťou odvolacieho orgánu ex offo prihliadnuť na uvedené nezákonne vykonané dokazovanie zo strany prvostupňového správneho orgánu. Princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred správnymi orgánmi nebol v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP, navyše ak sa verejnosti a ústnosti konania žalobca nikdy nevzdal, ale výslovne sa jej dožadoval. Žalovaný nebral tieto námietky žalobcu do úvahy a jeho výklad a aplikácia správneho poriadku sa javí vo vzťahu k judikatúre ESĽP v daných súvislostiach príliš formalistickou alebo nesprávnou, takže ju objektívne nemožno akceptovať. Procesný postup správnych orgánov preto predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože žalobcovi objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcovi otázky. V danom prípade je preto súd toho názoru, že správne orgány neakceptovaním procesných práv žalobcu, ktoré mohol uplatniť v konaní pred správnymi orgánmi, porušili jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy. V tomto smere súd poukazuje na nález ÚS SR III ÚS 231/2010 z 25.08.2010, z ktorého vyplýva povinnosť nariadiť ústne pojednávanie nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty dňa 27.09.2013 neexistoval subjekt s obchodným menom VALEO SLOVAKIA, s.r.o. a v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/99/00, v zmysle ktorého je nulitným správnym aktom, to rozhodnutie znejúce na neexistujúci právny subjekt, k tomu súd uvádza, že v danom prípade ide však o odlišný právny stav, pretože v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR došlo k výmazu, a teda zániku predchádzajúcej obchodnej spoločnosti s tým, že jej práva a záväzky prešli na novú obchodnú spoločnosť. V danom prípade však došlo podľa výpisu z obchodného registra len k zmene obchodného mena žalobcu, avšak nedošlo k jeho výmazu z obchodného registra a ani prechodu jeho práv a záväzkov na iný novo vzniknutý subjekt. Ostáva zachovaná jeho právna forma a aj IČO, pričom nenastala ani chyba v procese doručovania písomností. V napadnutom rozhodnutí žalovaného je žalobca už označený so zmeneným obchodným menom. V tejto súvislosti súd taktiež potrebuje za potrebné uviesť, že povinnosť spolupracovať so správnymi orgánmi v priebehu celého konania vyplýva účastníkom konania aj z § 4 ods. 1 správneho poriadku, a preto pokiaľ došlo v priebehu správneho konania k zmene obchodného názvu žalobcu, mal žalobca o tejto skutočnosti informovať správny orgán prvého stupňa. Z dôvodu vyššie uvedeného neakceptovania procesných práv žalobcu správnymi orgánmi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 833,24 eur. Táto suma pozostáva z odmeny advokáta podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zaplatených súdnych poplatkov: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2014) (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 134 eur - podanie žaloby na súd zo dňa 05.03.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 134 eur - podanie odvolania na súd zo dňa 24.07.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 134 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 143 eur - režijný paušál 3 x 8,04 eur (rok 2014); 1 x 8,58 (rok 2016 (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) .......................................................... 32,07 eur - 20 % DPH ...................................................................................................... 115,54 eur - súdny poplatok 2 x 70 eur (za podanie žaloby a podanie odvolania ................... 140 eur spolu trovy konania predstavujú sumu ..................................................................... 833,24 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu vyúčtované trovy konania, a to za podanie zo dňa 28.03.2014, ktorým oznámil súdu, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ako aj za podanie zo dňa 10.06.2016, ktorým navrhol, aby súd v konaní predvolal a vypočul MUDr. Alenu Golianovú, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.