KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice3. 10. 2016plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/39/2014 z 3. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 3. októbra 2016, sp. zn. 8Sd/39/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014200679.6

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200679
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200679.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: R. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., zastúpený: JUDr. Róbert Selvek, advokát so sídlom B. Němcovej 30,
Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom
dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2014.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.06.2014 (č.l. 1-11 spisu) domáhal preskúmania rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2014, ktorým odporkyňa zamietla jeho žiadosť o invalidný
dôchodok.
Poukazoval na to, že odporkyňa v predmetnom rozhodnutí uviedla ako vznik invalidity deň XX.XX.XXXX,
pričom v čase kedy bolo diagnostikované ochorenie navrhovateľa ako M45.00 Ankylozujúca spondylitída
(Bechterevova choroba) jeho ošetrujúcim lekárom MUDr. H. L., reumatologičkou, v lekárskej správe
sa ochorenie označuje ako pokročilé v štádiu postihnutia celej chrbtice s kontraktúrami kolien, čo
v tomto štádiu bolo ohodnotené odporkyňou ako pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac než 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Stanovený dátum vzniku invalidity považoval
za nepresný a len popisujúci stav v čase diagnostikovania choroby, ktorá prebieha podľa vyjadrenia
ošetrujúceho lekára už viac ako 10 rokov. V lekárskej správe začiatok ťažkostí bol stanovený na
20 rok veku, pričom sa konštatuje, že ide o aktívne zápalové reumatické ochorenie s funkčnou
nespôsobilosťou a trvale progredujúcim priebehom. Doplnil, že Bechterevova choroba je chronické a
zápalové ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnému znehybneniu stavcov. Znehybnenie postupuje
pomaly. Od čiastočného k postupnému znehybneniu toto znehybnenie je sprevádzané bolesťami a
stuhnutím chrbtice. Bechterevova choroba nepostihuje len samotné stavce, postihnuté sú i iné kĺby,
spojivové tkanivo a orgány. Postihuje celú hrudnú stenu a podstatou tejto choroby je zápal, takzvaná
Artritída.
Nepovažoval dátum stanovenia vzniku invalidity za správny a mal za to, že je nevyhnutné v tejto súvislosti
vziať do úvahy, že uvedené ochorenie nevznikne zo dňa na deň, ale rozvíja sa zo dňa na deň. Táto
choroba dlhodobo znemožňovala navrhovateľovi viesť plnohodnotný život a nájsť si vhodnú prácu a
to, že nesplnil podmienku vzniku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov (5 rokov), bola spôsobená
ochorením navrhovateľa, ktorému nebol schopný zabrániť a z tohto dôvodu sa mu javí, že prípadná
podmienka splnenia vzniku potrebného počtu rokov v jeho prípade je neprimerane tvrdá. Choroba bola
u navrhovateľa diagnostikovaná v čase dovŕšenia 30. roku veku, kedy už bola v pokročilom štádiu



a navrhovateľ je odkázaný na dávky v hmotnej núdzi, pretože pre diagnostikované ochorenie nie je
schopný sa zamestnať.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2014 (č.l. 12 spisu) odporkyňa podľa § 70
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“, respektíve „ZoSP“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Poukazovala na to, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka V. a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej
správe z 02.04.2014. Doplnila, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje
sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred XX.XX.XXXX, navrhovateľ získal
866 dní obdobia dôchodkového poistenia a jeho presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia (ďalej len „Osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového
poistenia nebolo preukázané, pričom za rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia
(§ 60 ods. 9 ZoSP). Z daného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal 2 roky a 136 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Z Lekárskej správy zo dňa 02.04.2014 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne)
vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky V. MUDr. Y. L., ktorá bola podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia, súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ je invalidný podľa §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená vo výške 71 % so
stanovením dátumu vzniku invalidity na deň XX.XX.XXXX. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie
boli stanovené Choroby podporného a pohybového aparátu so zaradením do Kapitoly XV, oddiel E,
položka 5, písmeno c) v rozmedzí od 60 do 70 % vzhľadom na chorobu Ankylozujúca spondylitída
V. štádium HLA-B27 pozitívne novodiagnostikovaná axiálne a periférne postihnutie, vysoká humorálna
aktivita (diagnóza M45.0). Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia (Monoklonová gamapatia IgA s
polyklonovou hyperimunoglobulinémiou IgG a Sideropenická anémia ľahkého stupňa) posudkový lekár
zvýšil percentuálnu mieru o 1 %.
Z Posudkovej časti súd zistil, že posudkový lekár vychádzal z lekárskych vyšetrení - ortopedické
vyšetrenie zo 17.06.2013, reumatologické vyšetrenie z 22.10.2013, ktorého podkladom bolo aj
hematologické vyšetrenia. Zároveň v posudku uviedol, že posudzovaný má niekoľko bolesti kĺbov a
chrbtice a vyše 10. rokov nebol u lekára. Vyšetrenie v júni 2013 s pokročilým kĺbovým postihnutím
- opuch, začervenanie ľavého členka, zhrubnutie kolien s flekčnými kontraktúrami, obmedzená
pohyblivosť v C, LS chrbtici, BK. Reumatológ a ortopéd aktuálne konštatujú V. štádium Ankylozujúca
spondylitída novodiagnostikovanej s axiálnym a periférnym postihnutím, so známkami vysokej
humorálnej aktivity, pričom prebieha steroidná liečba a je indikovaný na biologickú liečbu (Humira).

Z Lekárskej správy zo dňa 23.03.2015 vypracovanej MUDr. R. V. (č.l. 67-68 spisu), pre potreby súdneho
konania súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená vo výške 71 %. Za
Rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené Choroby podporného a pohybového aparátu so
zaradením do Kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písmeno c) v rozmedzí od 60 do 70 % vzhľadom
na chorobu Ankylozujúca spondylitída V. štádium HLA-B27 pozitívne novodiagnostikovaná axiálne
a periférne postihnutie, vysoká humorálna aktivita (diagnóza M45.0). Vzhľadom na Iné zdravotné
postihnutia (Monoklonová gamapatia IgA s polyklonovou hyperimunoglobulinémiou IgG a Sideropenická
anémia ľahkého stupňa) posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 1 %.
Z celkového posudku súd zistil, že novo doložené odborné ambulantné lekárske nálezy z rokov
2001 a 2002 (ortopedický, endokrinologický a nefrologický) v objektívnom náleze nedokumentujú také



funkčné postihnutie u posudzovaného, ktoré by boli dôvodom invalidizácie. Posudkovým lekárom
sociálneho poistenia ústredie dňa 08.09.2014 bol navrhovateľ uznaný invalidným na základe dostupných
zdravotných dokumentácií so stanovením 71 % MPSVZČ s posudkovo odôvodneným dátumom vzniku
od XX.XX.XXXX. Novo doložené a vyššie zhodnotené lekárske nálezy u posudzovaného nie sú
dôvodom zmeny dátumu vzniku invalidity, respektíve priznania invalidity vôbec.
Z predmetného posudku súd zistil, že predmetom posúdenia boli lekárske vyšetrenia endokrinologické
vyšetrenie z februára 2001 (ktorý kládol dôraz na kompletné vyšetrenie navrhovateľa) a z 18.09.2002,
ktorý je posudkovo svojim obsahom nevýznamný. Ďalej ortopedické vyšetrenia zo 06.02.2001 a
23.04.2001, ktoré neprinášajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom zmeny pôvodného posudku
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, Ú. zo dňa 08.09.2014, funkčné postihnutie z posudkového
hľadiska nie je významné. Výsledok prieskumu I. V. K. zo dňa XX.XX.XXXX nie je čitateľný, z
posudkového hľadiska nie je dôležitý ani tak výsledok vyšetrenia, ako zdôvodnenie odbornými
lekárskymi nálezmi. Na Nefrologické vyšetrenie zo dňa 18.09.2002 bol odoslaný pediatričkou na
doporučenie ortopéda, na okolnosti vyšetrenia si nepamätá, asi ho bolela pravá noha, hral futbal,
subjektívne bez ťažkostí, bez liečby.

Z Lekárskej správy zo dňa 27.04.2015 vypracovanej MUDr. R. V. (č.l. 71-72 spisu) pre potreby
súdneho konania súd zistil, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
u navrhovateľa bola stanovená na 71 %. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené
Choroby podporného a pohybového aparátu so zaradením do Kapitoly XV, oddiel E, položka 5,
písmeno c) v rozmedzí od 60 do 70 % vzhľadom na chorobu Ankylozujúca spondylitída V. štádium
HLA-B27 pozitívne novodiagnostikovaná, axiálne a periférne postihnutie, vysoká humorálna aktivita
(diagnóza M45.0). Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia (Monoklonová gamapatia IgA s poliklonovou
hyperimunoglobulinémiou IgG a Sideropenická anémia ľahkého stupňa) posudkový lekár zvýšil
percentuálnu mieru o 1 %.
Z posudku súd zistil, že predmetom posúdenia boli jednak endokrinologické vyšetrenia zo dňa
06.02.2001, ktoré už boli zhodnotené a neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by boli posudkovo
významnejšie. Rovnako bolo zhodnotené aj ortopedické vyšetrenie zo dňa 25.03.2002. Pokiaľ ide o
rozhodnutie I. (U. L.) V. K. zo dňa XX.XX.XXXX, udáva sa len odklad vykonania základnej vojenskej
služby o 12 mesiacov a posudkovo je tento nález nevýznamný. Z celkového posudku vyplýva, že
opätovným zhodnoteným zdravotného stavu sa konštatuje, že toho času novo doložené lekárske nálezy,
ktoré skompletizuvávajú pravdepodobne všetky dostupné lekárske nálezy z rokov 2001 až 2002 nie
sú posudkovo naďalej tak významné, že by boli dôvodom zmeny dátumu vzniku invalidity pôvodne
stanovenej na 18.07.2013 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Skutočnosť, že posudzovaný mal
v rokoch 2001, respektíve 2002 nejaké zdravotné problémy, ešte nezakladá z posudkového hľadiska
dôvod na to, aby bol uznaný vôbec invalidným.

V priebehu konania navrhovateľ poukazoval na potvrdenia vojenskej správy zadovážené z vojenského
archívu, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ nebol spôsobilý vojenskej služby a to z dôvodu, že už v
tom čase mal vlastne problémy s pohybovým aparátom, mal skoliózu, mal aj nejaké iné nálezy, ktoré
podľa jeho názoru už boli prvými prejavmi Bechterevovej choroby, ktorá sa v roku 2013 nachádzala už v
pokročilom štádiu. Týmto rokom nejde o začiatok jeho choroby, ale ide o určitý koniec, ktorým sa vtedy
táto choroba zachytila a až vtedy sa začal liečiť, pričom je v štádiu, kde sa to už nevylieči a má to iba
latentný prejav. Žiadal, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie zamerané na to, v akom štádiu
sa táto choroba nachádzala a na priebeh tejto choroby podľa stavu, v akom sa nachádzala v čase, keď
bola diagnostikovaná.

Vo veci bolo uznesením zo dňa 19.01.2016 nariadené znalecké dokazovanie znalcom MUDr. C. Č., PhD.
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia, nakoľko Rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľa je zaradené medzi Choroby podporného a pohybového aparátu.

Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného MUDr. C. Č., PhD. zo dňa 11.04.2016 (č.l. 84-98
spisu), súd zo záveru na položenú otázku Kedy došlo k vzniku invalidity u navrhovateľa zistil, že
presné a objektívne odhadnutie vzniku fyzických obmedzení, ktoré sú už indikované na vznik plnej
invalidity posudzovaného, nie je možné. Je možné len predpokladať, že minimálne tri až päť rokov je
prítomné výrazné obmedzenie fyzických schopností, ktoré neumožňuje bežné pracovné zaradenie a
spĺňa posudkové obmedzenie schopnosti pacienta o 70 %. Čiastočné obmedzenie bolo pravdepodobne
prítomné už predtým, ktoré by spĺňalo obmedzenia na úrovni viac ako 40 %.



Z posudkovej časti súd zistil, že pre vypracovanie posudku boli podstatné zdravotné záznamy z
obdobia prvotných ťažkostí, respektíve prvotných zdravotných záznamoch o ťažkostiach pacienta, ktoré
sú k dispozícii a v ktorých je dokumentovaný objektívny nález u pacienta z rokov 2001 a 2002. Z
týchto nálezov je najpodstatnejší ortopedický nález zo 06.02.2001, respektíve endokrinologický nález z
18.09.2002. Následne sú prvotné záznamy z roku 2013.
V časti II. posudkovej časti znalec podrobne rozoberá všeobecnú charakteristiku ochorenia Morbus
Bechterev - Bechterevova choroba, pričom zároveň aj uviedol jednotlivý priebeh ochorenia, ktoré možno
rozdeliť do piatich štádií.
Takisto pri hodnotení týkajúce sa stanovenej otázky, že kedy došlo k vzniku invalidity u navrhovateľa
dodal, že k vzniku stavu, ktorý je posudzovaný ako vznik fyzických obmedzení, ktoré vedú k stanoveniu
invalidity, nie je podstatný vznik ochorenia samotného, ale následkov, ktoré ochorenie ako také spôsobí.
To znamená - obmedzenie pohyblivosti chrbtice, kĺbov, schopnosti chôdze, fyzickej aktivity. Vzhľadom k
tomu sa vieme orientovať a objektívne posúdiť stav iba na základe zdravotných záznamov. Tie máme k
dispozícii u navrhovateľa z obdobia rokov 2001 a 2002. Potom až z roku 2013, kedy máme objektívne
dokumentovaný stav, ktorý posudzovaného invalidizoval a samotnou Sociálnou poisťovňou bol stav
hodnotený ako indikovaný na invalidizáciu posudzovaného. Teda medzi rokmi 2002 a 2013 vznikli
také fyzické obmedzenia, ktoré viedli k invalidite posudzovaného. Žiadne zdravotné záznamy z tohto
obdobia však nie sú k dispozícii, preto môžeme priebeh ochorenia iba predpokladať a nevieme ho presne
hodnotiť.

Posúdiť rýchlosť priebehu ochorenia a dosiahnutia fyzických obmedzení však objektívne a presne nie
je možné. K postihnutiu rôznych častí, hlavne chrbtice, dochádza postupne. Podľa literárnych údajov
je postihnutie krčnej časti chrbtice, ktoré je u posudzovaného už prítomné, zvyčajne až po 25 rokoch
od prvotných príznakov. V odborných prácach je však stuhnutie chrbtice popisované ako možné aj skôr
od začiatku, respektíve prvých príznakov ochorenia. V niektorých výnimočných prípadoch aj v priebehu
krátkeho času - rádovo mesiacov až niekoľkých rokov. U väčšiny pacientov, u ktorých stuhnutie krčnej
časti chrbtice nastane, je táto oblasť postihnutá až po ostatných častiach chrbtice. Vzhľadom k tomu je
možné predpokladať, že u posudzovaného, u ktorého v roku 2013 je dokumentované poškodenie krčnej
oblasti, sa postihnutie vyvíjalo už dlhé roky (v nálezoch z rokov 2001 a 2002 sú zaznamenané určité
deformity chrbtice, ktoré nie sú jednoznačne zhodnotené a popisované a jednalo sa už o vtedy prítomné
následky neskôr stanoveného ochorenia Bechterevovej choroby a podľa klinického nálezu by sa mohlo
už jednať o IV. štádium ochorenia, ktoré je už posudzované postihnutím na úrovni 40 % (čo však nie je
kompletne zdokumentované) a preto je možné predpokladať, že rozsahu postihnutia, ktorý obmedzuje
pracovnú schopnosť do miery invalidity na úrovni 70 % je prítomný minimálne 3 až 5 rokov. Je možné
dať do súvislosti aj s údajom v záznamoch zo 17.06.2013, kde udáva ťažkosti v krčnej oblasti cca 3 roky,
v druhom asi 6 až 7 rokov, teda to znamená vznik postihnutia ťažkého stupňa, ktorého rozsah je podľa
kapitoly XV, oddiel E, položka 7, písmeno c) - zníženie schopnosti o 60 až 80 % (stuhnutie viacerých
oblastí chrbtice). Pritom k postupnému obmedzeniu pohyblivosti chrbtice a kĺbov už dochádzalo dlhší čas
pred týmto obdobím. Teda čiastočné obmedzenie, ktoré by mohlo spĺňať kritériá na čiastočný invalidný
dôchodok, respektíve podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písmeno b) zníženie schopnosti o 40 až
50 %, t.j. postihnutie stredného stupňa mohlo byť prítomné viac rokov pred týmto obdobím, minimálne
5 až 7 rokov (ak by bolo zdokumentované, tak pravdepodobne už v rokoch 2001 až 2002). Nie je však
možné stanovenie presného obdobia, kedy miera obmedzenia bola už taká zásadná, aby umožňovala
takéto zhodnotenie.

Po vykonaní znaleckého dokazovania bol vo veci vypracovaný ostatný lekársky posudok zo dňa
30.05.2016.

Z Lekárskej správy zo dňa 30.05.2016 (č.l. 116-117 spisu) vypracovanej posudkovým lekárom
sociálneho poistenia ústredie MUDr. J. M. súd z predmetného posudku zistil, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa v percentách je 71 % s dátumom invalidity
naďalej od XX.XX.XXXX. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie boli stanovené Choroby podporného
a pohybového aparátu so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písmeno c) v rozmedzí
od 60 do 70 % vzhľadom na chorobu Ankylozujúca spondylitída V. štádium HLA-B27 pozitívne
novodiagnostikovaná axiálne a periférne postihnutie, vysoká humorálna aktivita (diagnóza M45.0).
Vzhľadom na iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 1 % (s prihliadnutím
na chorobu Monoklonová gamapatia IgA s polyklonovou hyperimunoglobulinémiou IgG a Sideropenická
anémia ľahkého stupňa).



Z celkového posudku súd zistil, že posudkový lekár, pokiaľ sa týkalo otázky, kedy došlo k vzniku invalidity
u navrhovateľa, poukazoval na ustanovenie § 71 ods. 4 písmena a) zákona o sociálnom poistení, v
zmysle ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych
správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a podľa písmena
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť. Aj v znaleckom posudku sa uvádza, že objektívne posúdiť zdravotný
stav vieme iba na základe zdravotných záznamov. Tie máme k dispozícii z obdobia rokov 2001 a 2002
a potom až z roku 2013. Medzi rokmi 2002 a 2013 nie sú k dispozícii žiadne zdravotné záznamy,
preto môžeme priebeh ochorenia iba predpokladať, ale nevieme ho presne určiť. Odborné ambulantné
lekársky nálezy z rokov 2001 a 2002 nedokumentujú také funkčné postihnutie u posudzovaného, ktoré
by mohli byť dôvodom invalidizácie. Až v objektívnych odborných lekárskych nálezoch z roku 2013, kedy
je prvýkrát diagnostikovaná Bechterevova choroba v pokročilom štádiu ochorenia a je zahájená liečba,
môžeme určiť dátum vzniku invalidity. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej Bechterevova
choroba v pokročilom štádiu ochorenia s ťažkým funkčným postihnutím so zaradením do kapitoly XV,
oddiel E, položka 5, písmeno c) s MPSVZČ 70 % s navýšením o 1 % pre iné zdravotné postihnutia.
Uznaný invalidným s celkovou MPSVZČ 71 % so stanovením dátumu vzniku invalidity naďalej, t. j. od
XX.XX.XXXX na základe objektívnych odborných lekárskych nálezov z roku 2013.

V konaní súd pristúpil rovnako aj k výsluchu znalca, ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 04.10.2016.
Tento uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch posudku, ktorý vypracoval vo veci č. XX/
XXXX zo dňa 11.04.2016 a na záveroch uvedených v predmetnom posudku. Ohľadne tej skutočnosti,
či možno objektívne určiť dátum, kedy u navrhovateľa pred dňom XX.XX.XXXX, pričom ide o deň, ktorý
posudkoví lekári Sociálnej poisťovne už určili vo svojich posudkoch, že toto je deň invalidity navrhovateľa
vo výške miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 71 %, či možno pred týmto dňom
určiť, kedy nastala u navrhovateľa zmena zdravotného stavu s určením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň 71 % znalec odpovedal, že dátum zmeny zdravotného stavu u
navrhovateľa, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň 71 %, nie je možné
presne stanoviť.
Rovnako znalec vo svojom výsluchu uviedol, že nie je možné presne objektívne určiť dátum, kedy u
navrhovateľa pred dňom XX.XX.XXXX nastala zmena zdravotného stavu s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň viac ako 40 %.
Takisto znalec aj na otázku formulovanú právnym zástupcom uviedol, že objektívny nález pacienta v
roku 2001, respektíve v tých prvých vyšetreniach, ktoré sú dokumentované, nebol v stave, ktorý je
indikovaný na invalidizáciu pacienta, aspoň podľa dokumentácie. Ochorenie samotné, aj keď nebolo v
tom čase diagnostikované, pravdepodobne už prebiehalo predtým. Čiže začiatok ochorenia je už pred
týmito vyšetreniami, avšak objektívny nález, ktorý je dokumentovaný, nie je v takom stave, aby bolo
už možné povedať, že pacient, respektíve bol už v stave, ktorý je indikovaný na invalidizáciu a nie je
možné presne stanoviť priebeh. Priebeh ochorenia je u každého pacienta rôzny. U niekoho prebieha
veľmi rýchlo, u niekoho dlhé roky bez nejakých výraznejších zmien, preto je možné len zovšeobecňovať
aj v tomto prípade aký bol priebeh ochorenia, keďže neexistujú žiadne dokumentácie a možno povedať,
že sa to stalo niekedy medzi rokom 2001 a rokom 2013. Je to možné však len odhadnúť, ale presne sa to
povedať nedá. Podľa všeobecných priebehov ochorenia však minimálne tri až päť rokov už bol v stave,
ktorý by bolo možné indikovať na invalidizáciu vyššieho stupňa, to znamená nad 70 %, ale neexistuje
žiadny dôkaz, žiadna dokumentácia k tomu nie je.

Navrhovateľ záverom v konaní uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a predložených podaniach a má
za to, že jeho ochorenie prebiehalo podstatne skôr, ako bol stanovený dátum zo strany odporkyne, teda
pri poškodení viac ako 70 % už trvá minimálne tri až päť rokov a pri 40 % s najväčšou pravdepodobnosťou
prepukol už v roku 2001 až 2002, o čom podľa jeho názoru sú dôkazy, ktoré predložili a ktoré sú z
vojenskej správy, kde mal objektívne ťažkosti, pre ktoré už nebol povolaný na vojenskú službu.
-
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s
dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 11.06.2014
nie je dôvodný.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil



dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ medicínsku
podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a v
zmysle § 72 ods. 2 zákona sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného
postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola XV.
(CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU), oddiel E (DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA
DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA), položka 5 (Ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané
deformácie) s poruchou funkcie), písmeno c/ (ťažkého stupňa (napr. stuhnutie stavcov chrbtice,
používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa tri časti chrbtice, extrémne skoliózy s otočným sklzom,
spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca)) je uvedené percentuálne rozpätie 60 - 70 %.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 4
ZoSP).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71
ods. 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca
(§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).

Navrhovateľom v podanom návrhu, ako aj v priebehu konania, špecifikoval svoju námietku voči
napadnutému rozhodnutiu, spočívajúcu v jeho nesúhlase so stanoveným dátumom vzniku invalidity.
Nenamietal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani odporkyňou zistené



obdobie dôchodkového poistenia 866 dní, pričom iné doby dôchodkového poistenia, než ktoré boli
odporkyňou zhodnotené, navrhovateľ v konaní nepreukázal.

Ohľadne tvrdenia navrhovateľa, že jeho zdravotný stav z rokov 2001 a 2002 bol natoľko vážny, že spĺňal
podmienku invalidizácie súd udáva, že pokiaľ sa týka odborných lekárskych nálezov z rokov 2001 a
2002 (ortopedický (zo 06.02.2001, z 23.04.2001, a 25.03.2002), endokrinologický (z februára 2001 a
z 19.09.2002) a nefrologický (z 18.9.2002)) tieto v objektívnom náleze nedokumentujú také funkčné
postihnutie u navrhovateľa, ktoré by boli dôvodom jeho invalidizácie. To znamená, že dané lekárske
nálezy nie sú postačujúce na to, aby mohol byť navrhovateľ uznaný za invalidného na základe lekárskych
nálezov z rokov 2001 a 2002.

Rovnako má súd zato, že v období rokov 2001 a 2002 navrhovateľ nespĺňal podmienku pre uznanie za
invalidného aj s poukazom na tvrdenia znalca, ktorý ohľadne nálezov z rokov 2001 a 2002 uviedol, že sú
zaznamenané určité deformity chrbtice, ktoré však nie sú jednoznačne zhodnotené a popisované a už
vtedy boli prítomné následky neskôr stanoveného ochorenia Bechterevovej choroby a podľa klinického
nálezu by sa mohlo už jednať o IV. štádium ochorenia, ktoré je už posudzované postihnutím na úrovni
40 %, avšak ani daná skutočnosť nie je kompletne zdokumentovaná. Možno však len predpokladať, že
rozsahu postihnutia, ktorý obmedzuje pracovnú schopnosť do miery invalidity na úrovni 70 % je prítomný
minimálne 3 až 5 rokov, čo možno dať do súvisu aj navrhovateľom udávanými ťažkosťami v krčnej oblasti
cca 3 roky, v druhom asi 6 až 7 rokov, čo znamená vznik postihnutia ťažkého stupňa, ktorého rozsah
je podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 7, písmeno c) - zníženie schopnosti o 60 až 80 % (stuhnutie
viacerých oblastí chrbtice). Znalec takisto doplnil, že k postupnému obmedzeniu pohyblivosti chrbtice
a kĺbov mohlo už dochádzať dlhší čas pred týmto obdobím a preto čiastočné obmedzenie, ktoré by
mohlo spĺňať kritériá na čiastočný invalidný dôchodok, respektíve podľa kapitoly XV, oddiel E, položka
5, písmeno b) zníženie schopnosti o 40 až 50 %, t.j. postihnutie stredného stupňa mohlo byť prítomné
viac rokov pred týmto obdobím, minimálne 5 až 7 rokov, pričom ak by bolo náležite zdokumentované,
tak pravdepodobne už v rokoch 2001 až 2002. Preto podľa názoru znalca nie je však možné stanovenie
presného obdobia, kedy miera obmedzenia bola už taká zásadná, aby umožňovala takéto zhodnotenie.

Súd preto s poukazom na závery posudkových lekárov, ktorí vypracovali predmetné posudky v súlade
s ustanovením § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ako aj znalca, zdôrazňuje tú skutočnosť,
že lekárske nálezy z rokov 2001 a 2002 nie sú dôvodom zmeny dátumu vzniku invalidity, respektíve
priznania invalidity vôbec.

Takisto k tvrdeniu navrhovateľa, že jeho zdravotný stav bol vážny už v čase odkladu jeho vojenskej
služby, čo vyplýva z rozhodnutia I. V.K. K. a už vtedy mal objektívne ťažkosti, pre ktoré už nebol povolaný
na vojenskú službu súd k danému udáva, že pokiaľ ide o rozhodnutie I. (U. L.) V. K. zo dňa XX.XX.XXXX,
na ktoré poukazoval a jeho dôležitosť zvýrazňoval navrhovateľ, tak v danom rozhodnutí v zmysle záverov
posudkových lekárov je v ňom uvedený síce odklad vykonania základnej vojenskej služby o 12 mesiacov,
avšak posudkovo je tento nález nevýznamný, nakoľko z posudkového hľadiska nie je dôležitý ani tak
výsledok vyšetrenia, ako zdôvodnenie odbornými lekárskymi nálezmi.

Súd dáva do pozornosti znalcom uvádzané skutočnosti majúce vplyv na posúdenie otázky vzniku
invalidity, ktoré uviedol znalec pri hodnotení kedy došlo k vzniku invalidity u navrhovateľa, kde znalec
dodal, že k vzniku stavu, ktorý je posudzovaný ako vznik fyzických obmedzení, ktoré vedú k stanoveniu
invalidity, nie je podstatný vznik ochorenia samotného, ale následkov, ktoré ochorenie ako také spôsobí.
To znamená - obmedzenie pohyblivosti chrbtice, kĺbov, schopnosti chôdze, fyzickej aktivity a vzhľadom
k tomu sa vieme orientovať a objektívne posúdiť stav iba na základe zdravotných záznamov, ktoré sú
k dispozícii u navrhovateľa z obdobia rokov 2001 a 2002 a potom až z roku 2013, kedy je u neho
objektívne dokumentovaný stav, ktorý ho invalidizoval. Teda medzi rokmi 2002 a 2013 vznikli také fyzické
obmedzenia, ktoré viedli k invalidite posudzovaného, avšak žiadne zdravotné záznamy z tohto obdobia
nie sú k dispozícii, preto možno priebeh ochorenia iba predpokladať a nevieme ho presne hodnotiť.
Preto posúdiť rýchlosť priebehu ochorenia a dosiahnutia fyzických obmedzení však objektívne a presne
nie je možné.

Absenciu lekárskych nálezov z obdobia medzi rokmi 2002 až 2013, kedy je nepochybné, že u
navrhovateľa sa začali prejavovať prvé príznaky Bechterevovej choroby, pričom vzhľadom na jeho
ľahostajnosť o svoj zdravotný stav tieto nie sú k dispozícii, nie je možné určiť, kedy u navrhovateľa



sa choroba pri svojom vývoji dostala do štádia, kedy jeho MPSVZČ dosiahla viac ako 40 %, t.j. kedy
by navrhovateľ splnil medicínsku podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok a rovnako nie je
možné ani presne a objektívne určiť, kedy sa vývoj jeho choroby dostal do štádia, kedy jeho MPSVZČ
dosiahla viac ako 70 %, pred dňom priznania invalidity zo strany posudkových lekárov t.j. XX.XX.XXXX,
z ktorého aj odporkyňa vo svojom rozhodnutí vychádzala pri posúdení nároku navrhovateľa na invalidný
dôchodok.

Dané nie je možné objektívne stanoviť jednoznačne z dôvodu absencie lekárskych nálezov z daného
obdobia (r. 2002-2013), ktoré možno v plnom rozsahu prirátať na vrub navrhovateľa. Tento napriek
určitým zdravotným problém absolvoval ďalšie lekárske vyšetrenia až v roku 2013, ktoré boli podkladom
pre vyhodnotenie jeho zdravotného stavu v zmysle vyššie uvedených lekárskych posudkov, že
navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, pričom Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
stanovená vo výške 71% s dátumom vzniku invalidity XX.XX.XXXX, pričom aj zo znaleckého posudku
vyplýva, že stanovenie dátumu invalidity u navrhovateľa pred týmto dátumom by bolo čisto hypotetické,
nevychádzajúce z objektívnych lekárskych nálezov, nakoľko tieto nie sú k dispozícii od roku 2002 až
do roku 2013.

Navyše odborné lekárske nálezy z rokov 2001 a 2002 nedokumentujú také funkčné postihnutie u
navrhovateľa, ktoré by boli dôvodom jeho invalidizácie a tieto nálezy nie sú postačujúce na to, aby mohol
byť navrhovateľ uznaný za invalidného.

Súd z daného pohľadu preto uzatvára, že navrhovateľ vzhľadom na absenciu lekárskych nálezov medzi
rokmi 2002 až 2003 neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, aby mohol byť v jeho prípade
zmenený dátum vzniku invalidity (XX.XX.XXXX). Preto súd má za to, že dátum stanovenia vzniku
invalidity zo strany odporkyne dňom XX.XX.XXXX bol stanovený správne.

Záverom možno doplniť, že v zmysle vyššie vo veci vypracovaných lekárskych správ je navrhovateľ
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ splnil prvú zákonnú podmienku nároku na invalidný dôchodok,
teda preukázal, že jeho zdravotný stav je zhoršený na mieru invalidity.

Navrhovateľ však nesplnil ďalšiu zo zákonných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia, ktorá v prípade navrhovateľa predstavuje 5 rokov (§ 72 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona),
keďže k dátumu vzniku invalidity, t.j. XX.XX.XXXX, dosiahol vek 30 rokov.

Pokiaľ sa týka napadnutého rozhodnutia súd podotýka, že nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa
bol zohľadnený pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bol dôvodom pre
jeho uznanie invalidným príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Zákon o sociálnom
poistení nepripúšťa výnimky zo splnenia podmienok nároku na dôchodkovú dávku. Neumožňuje ani
odstraňovanie tvrdosti zákona. Navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky pri priznanie invalidného
dôchodku, pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového zabezpečenia pred vznikom invalidity,
t.j. pred XX.XX.XXXX, kedy získal 866 dní, t. j. 2 rokov a 136 dní dôchodkového poistenia. Iné doby
dôchodkového poistenia, než ktoré boli odporkyňou zhodnotené, navrhovateľ v konaní nepreukázal.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.05.2014 ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov konania,
odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7014200679)

  1. 3. 10. 2016Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/39/2014 z 3. 10. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 3. 10. 2016Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/39/2014 z 3. 10. 2016
  3. 29. 1. 2019Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2017 z 29. 1. 2019
  4. 29. 1. 2019Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/8/2017 z 29. 1. 2019