Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200854 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200854.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: A.. C. H., R. XXX, XXX XX F., J. - Y., Č.Á. K., práv. zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Colný úrad Košice, Komenského 39/A, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04.07.2014 č. 1095631/1/308797/2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým oznámením zo dňa 04.07.2014 žalovaný, reagujúc na návrh žalobcu na zastavenie exekučného konania na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice zo dňa 15.01.2001 č. XX/XXXX/ KE-H., nevyhovel návrhu žalobcu na zastavenie exekučného konania. Z obsahu tohto oznámenia okrem zhrnutia skutkového a právneho stavu vyplýva, že colný úrad naďalej trvá na právnom názore uvedenom vo svojom oznámení č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2013 a trvá na skutočnosti, že podľa zákona č. 455/1991 Zb. môže fyzická osoba alebo už existujúca právnická osoba získať oprávnenie na prevádzkovanie živnosti. Získanie živnostenského oprávnenia v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. nemá za následok vznik novej osoby, ale fyzická osoba alebo už existujúca právnická osoba môže na základe získaného živnostenského oprávnenia prevádzkovať živnosť. Zánik živnostenského oprávnenia okrem prípadov smrti fyzickej osoby a zániku právnickej osoby podľa osobitných predpisov nespôsobuje neexistenciu osoby, ktorá túto živnosť vykonávala. Táto osoba naďalej existuje, t.z. má práva a povinnosti byť účastníkom konania, len už nemá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. Colný úrad zastáva názor, že rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané na fyzickú osobu - podnikateľa a ktorý už v čase jeho vydania nevykonával podnikateľskú činnosť, nespôsobuje nulitu tohto rozhodnutia. Colný úrad Košice požiadal o vymáhanie pohľadávky Colnú správu ČR a splnil všetky podmienky, ktoré vyžadujú ustanovenia zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Colný úrad požiadal o vymáhanie pohľadávky, ktorá vznikla na základe rozhodnutia, ktoré bolo riadne doručené, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stalo exekučným titulom. Uvedené oznámenie bolo zvolenému zástupcovi žalobcu - A.. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX F., J. - Y., doručené dňa 11.07.2014. Včas podanou žalobou zo dňa 21.07.2014, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 23.07.2014, sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.07.2014 č. 1095631/1/308797/2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne požadoval zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že svoj návrh na zastavenie exekučného konania oprel o dve základné skutočnosti a to, že rozhodnutie č. XX/XXXX/ KE-H. zo dňa 15.01.2001 je nulitné, a preto žalovaný začal exekučné konanie protizákonne, ako aj to, že keďže exekučné konanie začal žalovaný, je iba tento správny orgán kompetentný rozhodnúť o jeho zastavení. Okrem toho žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil podanie žalobcu, keď napriek zahrnutiu budúcich záväzkov, teda pohľadávok a záväzkov došlých po dni 31.07.1995 do zmluvy o predaji časti podniku, kde zmluvnými stranami boli A.. C. H. - MULTITRADE, IČO: 10 686 037 ako predávajúci a spoločnosť FERBI, s.r.o., Komenského 5, Moldava nad Bodvou, IČO: 31 703 739, ktorú uložil rozhodnutím, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18.05.2001, žiadal, aby plnil žalovaný, lebo tento záväzok nie je explicitne uvedený v prílohe č. 4/ k zmluve o predaji časti podniku zo dňa 17.07.1995. Žalovaný tým, že v rozhodnutí ako povinnú osobu označil fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie - A.. C. H. - MULTITRADE, Hlavná 68, 040 01 Košice, uložil povinnosť neexistujúcemu subjektu. Z tohto dôvodu preto neboli splnené zákonné predpoklady na začatie exekučného konania, pretože neexistoval exekučný titul, a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Rozlišovanie medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie podľa logiky žalobcu by viedla ad absurdum k vylúčeniu potreby živnostenského oprávnenia, keďže colný úrad považuje postavenie fyzickej osoby za rovnaké ako v čase, keď bola fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie. Neexistencia účastníka konania má za následok nulitnosť rozhodnutia. Aj Európsky súdny dvor požaduje doručenie exekučného titulu, ale aby mohol byť tento považovaný za právne perfektne doručený, musí byť rozhodnutie jednoznačne identifikovateľné voči osobe, ktorej má byť doručené (rozsudok ESD vo veci C-233/08). Rozhodnutie, ktoré bolo bez uvedenia identifikačného čísla povinnej osoby a raz sa v ňom uvádza fyzická osoba oprávnená na podnikanie a raz s.r.o. a uvádza adresu, ktorá je k osobe žalobcu absolútne nerelevantná, nie je možné považovať za jednoznačne identifikovateľné voči povinnej osobe. Výsledkom je postup žalovaného, ktorý je zmätočný a následne vydané napadnuté rozhodnutie sú pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Žalobca ďalej uvádza, že platné a vykonateľné rozhodnutie o dovymeraní je exekučným titulom, ktorého existencia ale nepostačuje na naplnenie obsahu § 90 Daňového poriadku o začatí daňového exekučného konania ani na Slovensku, ani v zahraničí. Exekučné konanie zahraničný orgán nezačne len na základe samotného rozhodnutia. V zmysle hore uvedeného rozsudku ESD C-233/08 je povinnosťou orgánov SR overiť právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čo žiaden z orgánov SR, ktorému žalobca adresoval svoje podanie neurobil. Článok 12 ods. 3 smernice Rady 76/308/EHS z 15.03.1976 treba vykladať tak, že súdy členského štátu, v ktorom má sídlo dožiadaný orgán, v zásade nemajú právomoc overovať vykonateľnosť exekučného titulu. Zahraničný orgán koná na základe žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Tú môže - musí podľa okolností príslušný orgán SR zmeniť alebo stiahnuť a následne o tom informovať české orgány. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že neboli splnené zákonné predpoklady pre začatie exekučného konania, pretože rozhodnutie č. XX/ XXXX/KE-H. zo dňa 15.01.2001 možno považovať za nulitný správny akt, a preto sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania a späťvzatie žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Colný úrad de facto a de iure začal exekučné konanie, a teda ako taký je oprávnený a súčasne povinný rozhodnúť o jeho zastavení. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2014 k žalobným námietkam uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané na fyzickú osobu - podnikateľa a ktorý už v čase jeho vydania nevykonával podnikateľskú činnosť, nespôsobuje nulitu tohto rozhodnutia. Colný úrad Košice požiadal o vymáhanie pohľadávky Colnú správu ČR a splnil všetky podmienky, ktoré vyžadujú ustanovenia zákona č. 466/2009 Z.z. Colný úrad požiadal o vymáhanie pohľadávky, ktorá vznikla na základe rozhodnutia, ktoré bolo riadne doručené, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stalo exekučným titulom pre začatie exekučného konania. K rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade C-233/08 žalovaný uvádza, že súdne rozhodnutia nie sú prameňom práva v zmysle Právneho poriadku SR a tieto sú záväzné len pre daný konkrétny prípad, v ktorom sa rozhodovalo, avšak ich záväznosť neplatí na akékoľvek analogicky podobné prípady. Záverom žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobou napadnuté oznámenie žalovaného nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických osôb. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ustanovení § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou žalobcu napadnuté oznámenie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.01.2001 č. XX/ XXXX/KE-H. rozhodol o vzniku colného dlhu podľa § 196 ods. 1 písm. a) a ods. 2 colného zákona č. 180/1996 Z.z., ktorý vznikol prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu. Dlžníkovi - fyzickej osobe oprávnený na podnikanie A.. C. H. - MULTITRADE, Hlavná 68, Košice, podľa § 220 ods. 4 v spojení s § 196 ods. 1 písm. a) a ods. 2 colného zákona oznámil sumu colného dlhu vo výške 2.633.753,- Sk s tým, že vzniknutý rozdiel colného dlhu v už uvedenej sume je dlžník povinný uhradiť do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na účet žalovaného. Podaním č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 12.12.2005 žalovaný požiadal Colné riaditeľstvo SR v Bratislave o vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi A.. C. H. - MULTITRADE, bytom Č. XXXX/XX, F.. Pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu zo dňa 15.01.2001 č. XX/XXXX/ KE-H., ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.05.2001. Vzhľadom k tomu, že sú splnené podmienky pre vymáhanie pohľadávky, upravené v zákone č. 446/2002 Z.z., žalovaný týmto požiadal o zabezpečenie vymáhania pohľadávky v Českej republike. Podaním zo dňa 27.06.2014 žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie začatej v Českej republike na podklade rozhodnutia Colného úradu Košice zo dňa 15.01.2001 č. XX/XXXX/KE-H., ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.01.2001 považoval za nulitný správny akt, pretože ide o rozhodnutie ukladajúce povinnosť neexistujúcemu subjektu. Rozhodnutie bolo vydané na fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, pričom z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 27.05.1998. Okrem toho dňa 17.07.1995 bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku, kde zmluvnými stranami boli A.. C. H. - MULTITRADE, IČO: 10 686 037 (ako predávajúci) a spoločnosť FERBI, s.r.o., Komenského 5, Moldava nad Bodvou, IČO: 31 703 739. Podľa žalobcu nulitný správny akt je špecifický dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto žiadal žalovaného, aby začaté exekučné konanie podľa ust. § 96 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) zastavil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol: „My sme touto žalobou predmetom tohto konania napadli oznámenie Colného úradu Košice, teda žalovaného, zo dňa 04.07.2014, ktorým namietol našu žiadosť o zastavenie exekučného konania, teda návrh na zastavenie exekučného konania. Samozrejme z celého tohto procesu bolo rozhodnutie Colného úradu Košice z 15.01.2001, ktorým sa vymeral colný dlh osobe určenej v rozhodnutí a ktorá bola doručovaná A.. C. H., nar. XX.XX.XXXX. Na objasnenie boli to colné konania z rokov 1992, 1993, 1994, ktoré vlastne boli ukončené tým, že sa vymeralo clo na dátové nosiče a následne colný úrad v rámci následnej kontroly zistil, že týmto nosičom prislúchajú autorské práva. Toľko na vysvetlenie, ako to celé vzniklo. K zamietnutiu návrhu na zastavenie exekučného konania chcem povedať, že bolo mi dané menej formálne, teda nie rozhodnutím, ale písomným oznámením, kde sa uvádza chronológia celého tohto procesu a dôvod sa vysvetľuje iba dvomi základnými skutočnosťami. Prvý je veľmi jasný, keď sa uvádza, že podľa zákona o živnostenskom podnikaní môže fyzická osoba alebo už existujúca právnická osoba získať oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, čím pravdepodobne colný úrad chcel vyjadriť, že aj po zániku živnostenského oprávnenia prechádzajú práva a povinnosti zo živnostenského podnikania na fyzickú osobu. Toto ale výslovne colný úrad nevyjadril. Vôbec sa nevyjadril k nami namietaným skutočnostiam, že osoba uvedená v rozhodnutí bola uvedená nesprávne, bolo tam označenie fyzickej osoby - podnikateľa s nesprávnou adresou a bez uvedenia IČO. V odôvodnení rozhodnutia bola dokonca uvedená právnická osoba ako osoba zodpovedná za ten colný dlh. Takže takto odôvodnené oznámenie považujeme za nedostatočné, colný úrad sa vôbec nevyjadril k týmto namietaným skutočnostiam a navyše druhý dôvod, pre ktorý vlastne ako keby zamietal návrh na zastavenie exekúcie je, že oznámenie, to už je vlastne skôr vyjadrenie k žalobe, nemá povahu rozhodnutia a z tohto dôvodu by ho mal súd zamietnuť. My tvrdíme, čo uvádzame aj v žalobe, že osoba uvedená v rozhodnutí bola nesprávne označená, nesprávne identifikovaná, a teda rozhodnutie bolo určené inej osobe ako A.. C. H., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň k námietke, že toto oznámenie nie je spôsobilé na prieskum v rámci správneho súdnictva uvádzame, že toto, myslíme si, už prekonala súdna prax a aj takéto oznámenia, určujú povinnosti alebo zamietajú práva, sú spôsobilé na prieskum v rámci správneho súdnictva. Toľko asi k tomu.“ Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „Trváme na našom vyjadrení zo dňa 17.09.2014. Poukazujem na skutočnosť, že o obdobnej žalobe v tejto veci už krajský súd rozhodoval, pričom žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá a odvtedy sa skutkový ani právny stav podľa nášho názoru nezmenil. K tomu k čomu sa vracia protistrana, teda k rozhodnutiu z roku 1999, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím z roku 2001, je právoplatné a vykonateľné, teda je podľa nášho názoru exekučným titulom. V súčasnosti colný úrad exekučné konanie nevedie, to znamená, že exekučné konanie ani nezačal, preto ani nemohol na podnet protistrany rozhodovať o jeho zastavení. Preto sa s podaním protistrany vyporiadal s oznámením.“ Právny zástupca žalobcu, reagujúc na prednes poverenej zástupkyne žalovaného, uviedol: „To konanie, ktoré sa viedlo na krajskom súde, išlo o konanie proti nečinnosti žalovaného, teda išlo o iné konanie. To, že colný úrad nezačal colné konanie, to počujem prvýkrát zo strany colného úradu. Nebolo to uvedené ani v oznámení, potom oznámenie trpí nedostatkom dôvodov a my sme nemali možnosť sa k tomu vyjadriť. My sme presvedčení, že de facto aj de iure exekučné konanie začaté bolo a že jedine colný úrad je oprávnený ho zastaviť.“ Poverená zástupkyňa žalovaného, reagujúc na prednes právneho zástupcu žalobcu, uviedla: „Žalovaný colný úrad postúpil exekučný titul na vymáhanie Českej republike a nevydával rozhodnutie o začatí exekučného konania. V súčasnosti podľa platného Daňového poriadku sa konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí exekučného konania. Protistrane je zrejmé, že exekučné konanie vedú príslušné české orgány. Predpokladám, že protistrana komunikuje s českými príslušnými orgánmi, ktoré vedú exekučné konanie.“ Právny zástupca žalobcu na záver pojednávania ešte dodal: „Sme si vedomí, že vec bola postúpená na vymáhanie do Českej republiky, ale sme presvedčení, že k tomuto úkonu muselo predchádzať začatie konania v Slovenskej republike, inak by colný úrad, resp. Finančné riaditeľstvo SR nemohlo postúpiť vymáhanie do Českej republiky. Ešte chcem povedať, že orgány Českej republiky, keď tam namietame, napr. nulitu aktu, tak oni nás odkazujú na naše súdy, že oni nie sú oprávnené rozhodovať o právoplatnosti a vykonateľnosti našich rozhodnutí.“ Poverená zástupkyňa žalovaného v závere pojednávania uviedla, že exekučný titul je právoplatný, vykonateľný a žalobca mal možnosť využiť opravný prostriedok proti rozhodnutiu z 15.01.2001, teda proti exekučnému titulu, ktorý nevyužil, a preto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Podľa ust. § 96 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak exekučný titul sa nestal vykonateľným. Pokiaľ ide o podstatnú žalobnú námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že rozhodnutie, ktoré bolo bez uvedenia identifikačného čísla povinnej osoby a raz sa v ňom uvádza fyzická osoba oprávnená na podnikanie a raz s.r.o. a uvádza adresu, ktorá je k osobe žalobcu absolútne nerelevantná, nie je možné považovať za jednoznačne identifikovateľné voči povinnej osobe, súd uvádza, že v rozhodnutí zo dňa 15.01.2001 č. XX/XXXX/KE-H. bol ako dlžník označený subjekt - A.. C. H. - MULTITRADE, Hlavná 68, 040 01 Košice. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že miestom podnikania tohto subjektu bola adresa - Hlavná 68, 040 01 Košice - Staré Mesto, a to od vzniku oprávnenia na podnikateľskú činnosť - 30.09.1992 až do ukončenia podnikateľskej činnosti - dňa 27.05.1998. Podľa právneho názoru súdu neuvedenie IČO ako jedného z identifikačných znakov nemôže byť takým nedostatkom, ktorý absolútne znemožní identifikáciu určitého subjektu, najmä ak jeho identifikácia sa môže oprieť o iné údaje, v tomto prípade o správne označenie obchodného mena a miesta podnikania. To sa týka aj situácie, kedy v odôvodnení rozhodnutia z 15.01.2001 č. XX/XXXX/KE-H. sa jedenkrát uvádza iný subjekt. Podľa právneho názoru súdu sa jedná o formálny nedostatok, ktorý na identifikácii dlžníka nemôže nič zmeniť, pretože zo zvyšného obsahu uvedeného rozhodnutia je jeho identifikácia zrejmá. Okrem toho zánik živnostenského oprávnenia nezbavuje žalobcu záväzkov, ktoré vznikli z dovtedajšej jeho podnikateľskej činnosti, a na jeho postavenie v exekučnom daňovom konaní nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, či v exekučnom konaní je označený ako podnikateľ alebo nepodnikateľ, keďže v jeho prípade ide o totožnú fyzickú osobu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považuje námietku žalobcu smerujúcu k nulite exekučného titulu, resp. k neexistencii exekučného titulu za absolútne nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v druhom bode žaloby namietal, že keďže žalovaný začal exekučné konanie, je iba tento správny orgán kompetentný rozhodnúť o jeho zastavení, súd uvádza, že ako to vyplynulo aj z prednesov právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného na pojednávaní súdu, ak žalovaný daňové exekučné konania nezačal, nemohol ani rozhodovať o návrhu žalobcu na zastavenie daňového exekučného konania formou rozhodnutia podľa § 96 ods. 1 a § 63 Daňového poriadku, najmä ak návrhu žalobcu na zastavenie exekučného konania nevyhovel. Z prednesov zástupcov oboch sporných strán taktiež vyplýva, že im je známe, že žalovaný postúpil exekučný titul na vymáhanie do Českej republiky a nevydával rozhodnutie o začatí exekučného konania. Obom stranám sporu je známe, že exekučné konanie vedú príslušné české orgány, ktoré boli požiadané žalovaným o vymáhanie na základe postúpeného exekučného titulu žalovaným. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.04.2014 č.k. 7S/216/2013-46, tak súd uvádza, že aj v tomto rozsudku, ktorým krajský súd zamietol návrh navrhovateľa proti nečinnosti žalovaného, konštatoval, že ak daňové exekučné konanie nezačalo, žalovaný ani nemohol rozhodovať o návrhu na zastavenie daňového exekučného konania formou rozhodnutia podľa § 96 ods. 1 a § 63 Daňového poriadku. Krajský súd v Košiciach sa s týmto právnym názorom, aj keď vyslovenom v inom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, stotožňuje. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.