Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201122 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201122.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľky: L. P., E.. M., B. XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, Šafárikova 71, Rožňava, za účasti: 1/ G. L., U. K. XXX, 2/ L. C., F. XX, 3/ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Šafárikova 36, Rožňava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č.: OU-RV-PLO-2014/004240-016 Sax zo dňa 24.7.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-PLO-2014/004240-016 Sax zo dňa 24.07.2014. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa podaným opravným prostriedkom domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu č. OU-RV- PLO-2014/004240-016 Sax zo dňa 24.07.2014, ktorým bolo rozhodnuté vo veci reštitučného nároku navrhovateľky podľa ust. § 5 ods. 2 z.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení z.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nesk. predpisov tak, že navrhovateľka 1/ spĺňa podmienky z.č. 503/2003 Z.z. podľa ust. § 3 ods. 1 písm. n/, 2 navrhovateľke nie je možné navrátiť vlastníctvo k pozemkom v k.ú. B., pzkn. vl.č. XXXX, parcely č. XXXX, XXXX, XXXX v podieli X/X, všetky o výmere X XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX, 3/ priznal navrhovateľke náhradu za predmetné pozemky vo vl. č. XXXX v 1. z vlastníckeho podielu pôvodného vlastníka. Náhrada sa jej poskytne podľa ust. § 6 ods. 2 cit. zákona po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Proti rozhodnutiu odporcu bol podaný opravný prostriedok v zákonnej lehote. Dôvody opravného prostriedku : - nestotožnila sa s výrokom 2/, že navrhovateľke nie je možné navrátiť pôvodné pozemky a preto nesúhlasila s vydaním náhrady, výkup zatopených pozemkov sa nikdy nerealizoval ani právnym nástupcom Východoslovenským rybárskym podnikom - Stredisko geodézie v Rožňave nezapísal prevod vlastníctva fyzických osôb na štát, tento stav trval do júla 1997, - z.č vl.nar. č. 15/1959 Zb., na základe ktorého sa zapísalo vlastníctvo fyzických osôb v prospech Vsl. rybárskeho podniku, š.p. Michalovce na základe rozhodnutia č. Fin 88/ev.19/H 1962 zo dňa 28.6.1963 už nebola v tom čase záznamu schopnou listinou pre zápis do katastra nehnuteľností, teda 6 a pol roka zrušenej zákonom č. 403/1990 Zb., opomenuli sa aj ust. § 5 ods. 3 z.č. 229/1991 Zb, - kúpna zmluva č. 2650298800 uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom a kupujúcimi L. C. a C.. Ľ. L. zo dňa 1.6.1998 je neplatná, - SPF je správcom a nie vlastníkom pozemkov, preto nie je kompetentný pozemky predávať, najmä, ktoré štát nevykúpil, preto odporca vydal nezákonné rozhodnutie v rozpore s Ústavou SR. Navrhla rozhodnutie odporcu zrušiť. Slovenský pozemkový fond, Bratislava sa k opravnému prostriedku vyjadril dňa 3.2.2015, ostatné zúčastnené osoby sa nevyjadrili. Odporca v písomnom podaní na súd dňa 17.9.2014 a zo dňa 4.3.2015 zotrval na dôvodoch, ktoré boli totožné s obsahom napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia odporcu vyplýva, že v žiadosti účastníčka konania uviedla, že si uplatňuje reštitučný nárok na pozemky zapísané vo vložke č. XXXX a č. XXXX, ktoré rozhodnutím č. Fin. 88/ev.19/ H/1962 máj zo dňa 28.6.1963 prešli do vlastníctva štátu. Pozemky boli vo vlastníctve jej právneho predchodcu, Ľ. M. (otca účastníčky konania) ako pôvodného vlastníka nehnuteľností. Finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa - Štátneho rybárstva n.p. v Stupave, podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 Vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, vydal dňa 28.6.1963 rozhodnutie č. Fin. 88/ev.19/H/1962 máj, ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom území B. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30.11.1961 č. 0-920-72-1/2-2 vyhotovené Strediskom geodézie v Košiciach prešli podľa citovaných predpisov do vlastníctva čsl. štátu - do správy Štátneho rybárstva n.p. v Stupave dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.1963. K zániku vlastníctva k týmto pozemkom došlo v rozhodujúcom období (od 25.2.1948 do 1.1.1990) dňom právoplatnosti rozhodnutia o ich zoštátnení. Vlastníkom týchto nehnuteľnosti bol dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zoštátnení československý štát, Štátne rybárstvo n.p. Stupava. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva n.p. v Stupave sa stal Východoslovenský rybársky podnik š.p. Michalovce. Východoslovenský rybársky podnik, š.p. Michalovce požiadal dňa 12.1.1994 Správu katastra Rožňava o dodatočný zápis vkladu vlastníckeho práva. Delimitačným protokolom zo dňa 27.4.1997 odovzdal Východoslovenský rybársky podnik š.p. Michalovce nehnuteľnosti Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave. Kúpnou zmluvou z 29.5.1998 Slovenský pozemkový fond v Bratislave odpredal nehnuteľnosti v k.ú. B. fyzickým osobám. Na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Rožňave Pd 4018/99-10 zo dňa 4.8.1999 prokurátor konštatoval, že záznamy vykonané Katastrálnym úradom v Rožňave boli na základe listín osvedčujúcich vlastnícke práva štátu, ktoré vznikli pred 1.1.1993 a postupom katastrálneho úradu nebolo porušené ustanovenie § 38 ods. 2 vyhlášky UGKaK SR č. 79/96 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Rožňave Sp.zn.10C156/01-178 zo dňa 29.9.2001, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 12Co301/01-211 zo dňa 19.2.2002. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 (za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb.) už podmienkou prevodu vlastníctva. Od 1.4.1964 vykonávanie zápisov v pozemkových knihách bolo celkom zastavené. Okresný súd Rožňava dňa 23.10.2007 oznámil, že za odňaté pozemky v katastrálnom území B., ktoré boli prevedené do vlastníctva čsl. štátu, do správy Štátneho rybárstva n.p. v Stupave, nebola do depozitu Štátneho notárstva zložená žiadna náhrada. Pôvodným vlastníkom nebola za pozemky poskytnutá náhrada. V konaní pri riešení uplatneného reštitučného nároku vychádzal správny orgán z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v náleze č.k. IV.ÚS209/2010-29 zo dňa 16.9.2010. Ústavný súd potvrdil, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Rožňave č. Fín.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.6.1963 bol zoštátnením (znárodnením) vykonaným v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená podmienka uvedená v § 3 ods.1 písm. n) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda, že k prechodu vlastníckeho práva na štát došlo v dôsledku právneho titulu, ktorý je možné reštituovať podľa uvedeného ustanovenia zákona. V reštitučnom konaní bol predložený rodný list oprávnenej osoby, rozhodnutie o dedičstve po Ľ. M. D 573/91, čestné prehlásenie o štátnom občianstve a trvalom pobyte. Predložením dokladov oprávnená osoba dokázala svoj vzťah k právnemu predchodcovi a oprávnenosť k uplatnenému reštitučnému nároku. Podľa platného stavu evidovaného v katastri nehnuteľností a identifikácie parciel, ktorú vyhotovila Správe katastra Rožňava bolo zistené, že časť parcely č. XXXX, XXXX a parcely č. XXXX, ktoré prešli do vlastníctva štátu, je k účinnosti zákona o navrátení vlastníctva( k 1.1.2004) evidovaná v registri C-KN ako časť parcely č. XXXX druh pozemku trvalý trávny porast. Parcela C - KN č. XXXX je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré ju nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.1998, pred účinnosťou zákona o navrátení vlastníctva. Uvedená skutočnosť je zákonnou prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. Parcela registra C KN je vo vlastníctve G. L., V. U. K. Č.. XXX, v podiele XX/XXX - Í. a L. C., V. F. Č.. XX, v podiele XX/XXX- Í.. G. L. nadobudla vlastnícky podiel po poručiteľovi C.. Ľ. L. uznesením Okresného súdu v Michalovciach č. 12D/49/2011. Podľa vyjadrenia zo dňa 11.04.2011 bol na Okresný súd v Rožňave pod sp. zn. 5C/40/2011 podaný návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998 uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a vlastníkmi pozemkov C.. Ľ. L. a L. C.. Okresný súd Rožňava vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.10.2012, ktorým návrh na zrušenie právneho úkonu zamietol, pretože v konaní nebol nepreukázaný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co/316/2012-261 zo dňa 12.02.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2014. Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona majú k pozemkom definovaným v § 1 zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Predmetom navrátenia vlastníctva nie sú pozemky vo vlastníctve ostatných právnických osôb a fyzických osôb. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky pre priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Pozemky, ktoré sa prevedú oprávnenej osobe za jej pôvodné pozemky resp. finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré neboli poskytnuté náhradné pozemky, poskytuje Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase ich prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p., dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, preto ho potvrdil, s poukazom na ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p. Navrhovateľka mala byť pôvodne zastúpená V.., práv. C..Š. Č., avšak plná moc na zastupovanie do súdneho spisu nebola predložená, aj napriek výzve súdu zo dňa 17.2.2015. Je potrebné hneď na začiatku tohto rozsudku zdôrazniť, že sa nejedná o reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb., ale podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Námietka navrhovateľky o opomenutí ust. § 5 ods. 3 z.č. 229/1991 Zb. je preto neopodstatnená. Navrhovateľka podala žiadosť na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. dňa 22.12.2004, ktoré došlo bývalému Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave dňa 27.12.2004. Jednalo sa o vrátenie pozemkov parc.č. XXXX a XXXX, v k.ú. B., bez vyplatenia náhrady, čo v konaní nebolo sporné. Tieto pozemky prešli na štát podľa rozhodnutia Fin 88/ ev.19/H/1962, dátum navrhovateľka neuviedla. Vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy č. 2650298800 zo dňa 29.5.1998 bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach dňa 12.2.2014 č.k. 1 Co 316/2012-261. V časti ostatných námietok, o nelegálnom prechode vlastníckych práv fyzických osôb na štát, je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa mylne domnieva, že tieto pozemky neboli zoštátnené. Najprv prešli na štát rozhodnutím ONV Rožňava č. Fin 88/ev.19/H/1962 zo dňa 28.6.1963 a až potom boli odovzdané do správy Slovenského pozemkového fondu, všetky pozemky v tom čase tvorili poľnohospodársky pôdny fond. Námietka o nesprávnych katastrálnych záznamoch je preto neopodstatnená. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti považoval súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku navrhovateľky v zmysle podaného návrhu. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj to, že okrem iných aj predmetná nehnuteľnosť, na ktorú si v zákonnej lehote uplatnila reštitučný nárok po svojich právnych predchodcoch, prešla na štát, resp. inú právnickú osobu v rozhodnom období, vymedzenom zákonom, spôsobom, stanoveným v § 3 citovaného zákona, vychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu SR vo zo dňa 16.09.2010 č. k. IV.ÚS 209/2010-29. Preukázané však bolo aj to, že dôvodom nenavrátenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je existencia prekážky uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o pôde, t. j. že pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný a stavba bráni poľnohospodárskemu využitiu pozemku, o čom svedčí identifikácia parciel vyhotovená Správou katastra Rožňava dňa 04. 11. 2008 pod č. j. 16/2008 a príslušný list vlastníctva č. 1352 kat. úz. B., ktoré listiny sa nachádzajú v administratívnom spise. Navyše podľa názoru súdu je v danom prípade naplnený aj dôvod pre nevydanie tejto nehnuteľnosti, stanovený pod písm. a) § 6 ods. 1 cit. zákona, t. j. že pozemok je vo vlastníctve fyzických osôb. Z obsahu opravného prostriedku podľa názoru súdu nevyplývajú žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali rozhodnutie odporcu v merite veci, ale spochybňuje sa zákonnosť prechodu predmetných nehnuteľností na štát a následne aj na fyzické osoby. Práve uvedené je však dôvodom, pre ktorý tieto nehnuteľnosti podliehajú predmetnej reštitúcii. V tomto prípade súd musí vychádzať zo skutkového stavu, aký bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a aký bol k 01. 01. 2004, ale nemá právomoc posudzovať zákonnosť iných právnych aktov alebo postupov, ktoré týmto aktom predchádzali. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b) lesný pôdny fond Osobitným predpisom sa v tomto prípade má na mysli zákon č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ust. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov účinného do 30. 04. 2004 je poľnohospodársky pôdny fond vymedzený tak, že ho tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 138/1973 Zb. o vodách), (vodný zákon), zákon č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 232/1995 Z. z. zostávajú nedotknuté. Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol zrušený zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy s účinnosťou od 01. 05. 2004 v § 2 pod písmenom b) vymedzuje poľnohospodársku pôdu (nie ako poľnohospodársky pôdny fond) tak, že na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v § 3. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby, v poradí vymedzenom pod písm. a) až e). Podľa dôvodovej správy k ust. § 2 zákona oprávnenou osobou pre účely tohto zákona je občan Slovenskej republiky, ktorej nehnuteľnosti prešli na štát alebo na inú právnickú osobu. V prípade, že pôvodný vlastník zomrel, nárok si môžu uplatniť dedičia definovaní v zákone. V ust. § 3 cit. zákona sú ustanovené zákonné podmienky, splnením ktorých sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledkoch ustanovených v odseku 1 pod písmenom a/ až t/ a v odsekoch 2 a 3. Právnu úpravu dôsledkov ustanovených zákonom č. 503/2003 Z. z. v § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ je potrebné chápať ako taxatívne vymedzenie týchto dôsledkov, za ktorých došlo v rozhodnom období k prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, čo je zákonným predpokladom na navrátenie vlastníctva oprávnenej osobe. Z dôvodovej správy k § 3 zákona vyplýva, že vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy. Reštitučné tituly sú totožné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov a nadväzujú na osobitosti riešenia reštitúcií na území Slovenska podľa § 37 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a d) cit. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby, resp. pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5.000,-- Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch (§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.). Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu (§ 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z.). Oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Vo výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká (§ 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z. z.). Súd mal k dispozícii rozhodnutie NS SR vo veci rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vydaného pod sp.zn. 5 Sp 9/2011 zo dňa 25.3.2014, teda odvolací súd potvrdil uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach. Vychádzajúc z administratívneho spisu odporcu považuje súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho správny orgán opísal v napadnutom rozhodnutí, preto nebolo možné opravnému prostriedku navrhovateľa vyhovieť. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250l ods. 2, za použitia ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníkom žiadne trovy nevznikli, preto im súd nemohol žiadnu náhradu priznať. Navrhovateľka je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. z/ z.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oslobodená od súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.