Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/161/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201516 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201516.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu P. A., bývajúceho v Z. J. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Weiss&Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/2, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky Košice, Komenského 52, za účasti F. A., bývajúceho v Q., B. X, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Krompákom, so sídlom Sobrance, Michalovská 2, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP-2014-039504 z 08.10.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Sobrance ako stavebný úrad rozhodnutím z 11.07.2014 č.j. S2014/00026 povolil stavebníkovi F. A. podľa § 71 a § 73, § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba „stavebný zákon“) stavbu: 1 ks informačné, reklamné a propagačné zariadenie na Š. ulici v Q. pozemku parc. KN č. XXX/X katastrálne územie Q.. Navrhované informačné reklamné a propagačné zariadenie je o celkovej 10 m a výške 2,3 m. Konštrukciu reklamy tvoria rozoberateľné oceľové stĺpiky ukotvené v zemi a výplň medzi stĺpikmi je z pletiva. Na tejto konštrukcii sú upevnené reklamné pútače. Stavba je umiestnená na spevnenej ploche postavenej na pozemku vo vlastníctve stavebníka. Na uskutočnenie stavby stavebný úrad určil podmienky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia pod bodom 1 - 5. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že stavba nespĺňa zákonné požiadavky na stavbu takého druhu z dôvodu, že tvorí prekážku, ktorá sa nachádza v hlavnom dopravnom priestore (oceľová konštrukcia je v telese cestnej komunikácie, zasahuje do značenia priechodu pre chodcov a je v tesnej blízkosti dopravného značenia), čo je v rozpore s príslušnou technickou normou, predmetná stavba obracia pozornosť vodičov a neumožňuje údržbu susedných nehnuteľností, prístup k rozvodnému telekomunikačnému zariadeniu a podobne. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj odborné stanovisko autorizovaného stavebného inžiniera D.. P. Q., ktoré žalobca predložil ako listinný dôkaz. Tento dôkaz mal správny orgán vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, a pretože tak neurobil, porušil ustanovenie § 34 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (ďalej iba „správny poriadok“). Námietky, ktoré žalobca predložil v správnom konaní, stavebný úrad bez uvedenia dôvodu vyhodnotil ako neopodstatnené a v rozhodnutí sa s nimi nezaoberal. Ďalej poukázal na to, že stavebný úrad uložil stavebníkovi do budúcnosti také povinnosti, ktoré by bolo možné realizovať pri neexistujúcej stavbe, a nie pri stavbe, ktorá je už v súčasnosti postavená. 3. Žalovaný rozhodnutím z 08.10.2014 č. OU-KE-OVBP-2014/039504 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Mesta Sobrance potvrdil. Poukázal na to, že stavebný úrad postupoval v konaní podľa ustanovení § 71 - § 73 Stavebného zákona, ktorý upravuje postup pri povoľovaní zariadenia, ktoré nie je zaradené medzi stavby, a podľa ktorého správny orgán postupoval pri povoľovaní reklamného zariadenia, ktoré nie je zaradené medzi stavby. Žalovaný konštatoval, že reklamné zariadenie je postavené na pozemku, ktorý je vo vlastníctve stavebníka, o čom svedčí list vlastníctva nachádzajúci sa v spise. Z predmetné listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že parc.č. XXX/X, na ktorom sa predmetné reklamné zariadenie nachádza, je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a spôsob využitia pozemku je pozemok, na ktorom je dvor. Konštatoval, že list vlastníctva je verejnou listinou a spôsob využitia pozemku upravuje list vlastníctva. Pretože stavba je umiestnená na pozemku, na ktorom je dvor, je neopodstatnené v odvolaní poukazovať, že stavba sa nachádza v hlavnom dopravnom priestore. 4. K námietke dokazovania žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dôkazom existencie relevantného vzťahu je najmä list vlastníctva, zmluva, stanoviská dotknutých orgánov a podobne. V stavebnom konaní vychádza len z predložených dokladov, ktorých obsah upravuje stavebný zákon a odborné stanoviská D.. Q. týmto dokladom nie je. 5. Námietke, že v rozhodnutí boli uložené stavebníkovi do budúcnosti také povinnosti, ktoré by bolo možné realizovať iba pri neexistujúcej stavbe, žalovaný uviedol, že v danom prípade sa v konaní pokračuje na základe právoplatne povolenej obnovy konania, a nejde o stavbu, ktorá by bola uskutočnená bez príslušných povolení stavebného úradu alebo v rozpore s ním, ktoré podliehajú inému režimu povoľovania stavieb. Poukázal tiež na to, že Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorát Košice bol dňa 03.05.2012 vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe, na ktorej nebolo zistené porušenie stavebného zákona. 6. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného spojené s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca v žalobe tvrdil, že dotknutá stavba nespĺňa zákonné požiadavky na stavbu takého druhu, pretože tvorí prekážku, ktorá sa nachádza v hlavnom dopravnom priestore (oceľová konštrukcia je v telese cestnej komunikácie, zasahuje do značenia priechodu pre chodcov a je v tesnej blízkosti dopravného značenia), čo je v rozpore s príslušnou technickou normou (Q. XXXXXX), jej umiestnenie na okraji komunikácie jednoznačne musí viesť k odvracaniu pozornosti vodičov od riadenia vozidla, minimálna odstupová vzdialenosť dotknutej stavby od okolitých stavieb neumožňuje primeranú údržbu susedných nehnuteľností bez nutnosti neprimeraných stavebno-technických zásahov, konštrukcia nie je vhodne začlenená do prostredia, výrazne sťažuje prístup k rozvodnému telekomunikačnému zariadeniu a tiež pohľadovo zakrýva vstup do prevádzky žalobcu. Toto jednoznačne potvrdzuje aj odborné stanovisko autorizovaného stavebného inžiniera D.. P.Z. Q., ktoré žalobca predložil ako listinný dôkaz. 8. Ďalej žalobca konštatoval, že argument žalovaného, že pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, je podľa aktuálneho listu vlastníctva vedený ako dvor, a preto sa nemôže nachádzať v hlavnom dopravnom priestore, je absurdná, podľa žalobcu je všeobecne známe, že evidencia katastra nehnuteľností nie vždy korešponduje so skutočnosťou. Keďže hodnovernosť údajov katastra sa predpokladá len do preukázania opaku, bolo povinnosťou správneho orgánu v rámci zákonom uloženej povinnosti zistenia skutočného stavu veci, preveriť aký je reálny stav dotknutej nehnuteľnosti, kde sa nachádza a ako je situovaná vo vzťahu k dopravnému priestoru. 9. Žalobca poukázal na to, že oba správne orgány odignorovali súčasný reálny stav stavby a jej okolia napriek tomu, že im zo strany žalobcu bola predložená okrem iného aj fotodokumentácia stavby, z ktorej jasne vyplýva, že dotknutá stavba je situovaná v konštrukcii cesty v dotyku s dopravným značením a dopravnými značkami. Napriek tomu správny orgán, hoci nariadil aj miestne zisťovanie, správne orgány vo svojich rozhodnutiach nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ale urobili si svojvoľný záver, ktorý nezodpovedá reálnemu stavu veci ani obsahu spisu, ktorého súčasťou je aj odborné stanovisko D.. Q.. 10. Žalobca v žalobe tvrdil, že obe rozhodnutia vykazujú znaky zmätočnosti a nezrozumiteľnosti plynúce z nedostatočného a nelogického odôvodnenia. V celom prvostupňovom rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, prečo správny orgán dospel k názoru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, ani z čoho vyvodil, že nedošlo k porušeniu ustanovení Stavebného zákona. Toto rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rovnako aj rozhodnutie žalovaného sa nezaoberalo argumentami uvádzanými v odvolaní a žalovaný sa vyjadril len k niektorým námietkam žalobcu, a to absolútne zmätočne a nelogicky. 11. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí v tom, že legalizujú už existujúcu dotknutú stavbu, ktorá nespĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu, obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť a rozhodnutia nemajú atribúty vyžadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 46 Správneho poriadku. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí napadnuté žalobou a navrhol, aby žalobu zamietol. Konštatoval, že žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý listom č. 02689/2015/B625-SV/11125/Pe, žalovanému oznámil, že nezistil dôvod na postup podľa § 65 ods.2 Správneho poriadku a napadnuté rozhodnutie žalovaného ponechal v platnosti. 13. Uznesením z 23.05.2016 č.k. 6S/161/2014-34 súd podľa § 250 ods.1 O.s.p. pribral do konania F. A., stavebníka z dôvodu, že jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. 14. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov oboch správnych orgánov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Na pojednávaní na krajskom súde zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa cíti dotknutý na svojich právach predovšetkým tým, že správne orgány povolili stavbu, ktorá nespĺňa všeobecné technické podmienky pre takúto stavbu, je dotknutý na výkone svojich vlastníckych práv, pretože vlastný sused mu nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti povolenej stavby. Tým je sťažená jeho riadna údržba nehnuteľnosti, a je v podstate odkázaný na vôľu vlastníka, či dočasne odstráni túto konštrukciu alebo nie. Povolená stavba prekrýva vchod do nehnuteľnosti žalobcu, čo žalobca chápe ako účelový krok zo strany stavebníka, pretože predmet činnosti oboch je obdobný. Ďalej poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pretože sa vôbec nezaoberal jednotlivými námietkami, ktoré žalobca podal, iba uviedol, že neboli dostatočne konkrétne. 16. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že bez ohľadu na to, či by povoľovaná stavba tam bola alebo nie, situácia by bola rovnaká, pretože je každý povinný vykonávať údržbu svojej nehnuteľnosti predovšetkým zo svojho pozemku, a ak to nie je možné, tak stavebný zákon ustanovenie § 135 umožňuje vstup na cudzí pozemok práve z takéhoto pozemku. Územie, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu a stavebníka, je územím, kde sa nachádzajú aj ďalšie prevádzky a stavebný úrad nemá právo na to, aby zisťoval a hodnotil úmysel stavebníka, či povoľovanou stavbou chce znemožniť alebo zmariť podnikanie iného. Stavba bola povoľovaná ešte pred novelou Stavebného zákona, ktorá bola účinná od 02.01.2015. 17. Zástupca stavebníka F. A. na pojednávaní dňa 27.10.2016 uviedol, že miesto, kde sa nachádza stavba, v žiadnom prípade nie je účelovou alebo miestnou komunikáciou. 18. Súd z obsahu administratívneho spisu i z oznámenia žalovaného zistil, že žalobca pred podaním žaloby na súd dal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Odbor štátnej stavebnej správy listom z 09.03.2015 žalobcovi oznámil, že v konaní a rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie zákona, ktorý by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods.2 Správneho poriadku, a preto ho ponechal v platnosti. V liste sa ministerstvo okrem iného zaoberalo aj s námietkou žalobcu týkajúcej sa nesúladu predmetného reklamného zariadenia s Q. XX XXXX v súvislosti s jeho umiestnením, pričom uviedlo, že táto norma platí vo všeobecnosti pre projektovanie miestnych komunikácií. Čo je miestna komunikácia, je upravené v ustanovení § 4b ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú to všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V konkrétnom prípade pozemok parc.č. XXX/X KN „C“ v katastrálnom území Q., na ktorom bolo povolené reklamné zariadenie, je vo vlastníctve F. A., čo nesporne vyplýva z listu vlastníctva č. XXX kat. územia Q.. Z listu vlastníctva vyplýva, že pozemok tohto parcelného čísla podľa druhu patrí medzi zastavané plochy a nádvoria, a z hľadiska spôsobu využívania patrí medzi pozemky, na ktorých je dvor. Z uvedeného vyplýva, že sa v žiadnom prípade nejedná o všeobecne prístupnú a užívanú ulicu, parkovisko vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvo, ktoré slúži miestnej doprave a jej zaradené do siete miestnych komunikácií. 19. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na zámery odborného stanoviska D.. P. Q. ministerstvo konštatovalo, že výpovedná hodnota citovaného odborného stanoviska je pre daný prípade nedostatočná, nakoľko autorizovaný inžinier hneď na začiatku posudzovania vychádzal z faktu, ktorý je v rozpore so zákonom, t.j. skúma súlad predmetného reklamného zariadenia s Q. XX XXXX, ako keby bolo toto zariadenie postavené na pozemku vo vlastníctve obce (mesta), na ktorom je umiestnená inžinierska stavba (cestná, miesta a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti) napriek predloženým dokladom, ktoré preukazujú skutočnosť, že predmetné zariadenie je umiestnené na pozemku v súkromnom vlastníctve, na ktorom je dvor. 20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto okolnosti konštatoval so záverom, že údaje uvedené v katastri nehnuteľností, sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže v konaní opak. Stavebný úrad požadoval od stavebníka doklady, ktoré stanovuje Stavebný zákon, pričom posudok D.. Q. za takýto nepovažoval. 21. Žalobca tvrdí rovnako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobe, poukazujúc na spomínaný posudok, resp. odborné stanovisko, že reklamné zariadenie postavené na miestnej komunikácii je v rozpore s technickou, pričom žalobca aby mohol užívať svoju nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na susednej parcele, má zriadené vecné bremeno, obsahom ktorého je právo prechodu cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve F. A.. Aj táto skutočnosť teda svedčí o tom, že reklamné zariadenie nebolo postavené na verejnom priestranstve vo vlastníctve mesta, resp. obce. 22. Žalobca namietal, že správny orgán sa nezaoberal jeho námietkami, ktoré bez odôvodnenia považoval za neopodstatnené. V administratívnom spise sa nachádzajú námietky žalobcu, ktoré sú súčasťou protokolu z ústneho konania dňa 09.10.2013. Žalobca namietal, že umiestnením reklamnej tabule bude mať zamedzený prístup k údržbe fasády, umiestnenie nezodpovedá technickým požiadavkám vzhľadom na poveternostné podmienky a zo strany stavebníka ide o úmyselné zacláňanie budovy, a že reklama je umiestnená pri križovatke, čo môže rušivo vplývať na účastníkov cestnej premávky. 23. Námietka žalobcu je neopodstatnená, pretože Stavebný zákon upravuje povinnosti vlastníkov susedných nehnuteľností povoliť vstup na svoj pozemok v prípade údržby susednej nehnuteľnosti. Navyše, konštrukciu reklamy tvoria rozoberateľné oceľové stĺpiky ukotvené v zemi a výplň medzi stĺpikmi je z pletiva, z čoho vyplýva, že v prípade potreby údržby žalobcovej nehnuteľnosti je reklamné zariadenie možné prechodne odstrániť. Námietka žalobcu, že zo strany stavebníka ide o úmysel zacláňať vchod do jeho nehnuteľnosti, ktorú používa na prevádzkovanie svojej živnosti, nepovažuje súd za právne významnú, pretože stavebný úrad nie je oprávnený posudzovať tieto skutočnosti. 24. Ďalšiu námietku ohľadom nevhodného umiestnenia reklamného zariadenia na cestnú premávku, súd považuje za nedôvodnú, pretože na podanie takejto námietky nie je žalobca aktívne legitimovaný, keďže námietky sa môžu týkať iba porušenia jeho osobných práv a povinností. Stavebný úrad mal k dispozícii stanovisko príslušného dopravného inšpektorátu, ktorý pre umiestnenie reklamného zariadenia stanovil podmienky, ktoré sa premietli aj do samotného rozhodnutia. 25. Podľa ustanovenia § 71 ods.1 písm.c) Stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov, a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. 26. Podľa ustanovenia § 72 ods.2 Stavebného zákona podať žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená aj právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku, alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo užívať stavbu či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť. 27. Na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení, sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4 (§ 73 Stavebného zákona). 28. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 34 ods.5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 29. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Stavebného zákona a pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 34 ods.5 Správneho zákona. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správne orgány vzali do úvahy iba tie dôkazy, ktoré majú správny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Odborné stanovisko autorizovaného inžiniera D.. Q., na ktorý sa žalobca v priebehu konania aj v žalobe odvoláva, takýmto dôkazom nie je, a preto správne orgány neporušili zákon, keď tento dôkaz do úvahy nevzali. Pre rozhodnutie je rozhodujúca tá skutočnosť, že reklamné zariadenie je umiestnené na pozemku, ktorý je vo vlastníctve stavebníka, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, ako svoj pozemok bude využívať. Stavebný úrad je povinný v medziach zákona určiť podmienky pre umiestnenie a realizovanie takéhoto reklamného zariadenia. 30. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že námietka žalobcu, že tieto podmienky boli v rozhodnutí uložené stavebníkovi tak, ako keby išlo o neexistujúcu stavbu, súd uvádza, že v konaní sa pokračovalo po povolenej obnove konania na návrh žalobcu a podmienky, za ktorých je možné stavbu realizovať, je obligatórnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu, ktorým sa povoľuje stavba a existujúca alebo budúca stavba musí tieto podmienky spĺňať. Žalovaný sa aj s touto námietkou vo svojom rozhodnutí zaoberal. 31. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. zamietol. 32. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol vo veci úspešný (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku), ďalší účastník náhradu týchto trov nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.