Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200133 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd rozhodol v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu L. F. bývajúceho v W., C. XXX/ XX, zastúpeného advokátkou Mgr. Miroslavou Kušnírovou Vadelovou so sídlom Bratislava, Gröslingova 45 proti žalovanému Ústrediu práce, soc. vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. 11. 2014 č. 2014/108752/31141/OPČ-SSZ takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves rozhodnutím z 23. 09. 2014 č. k. SN1/OSaP/ ZAM/2014/24944 podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o službách zamestnanosti“) nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 03. 09. 2004 zistil, že žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnancov nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, t. j. je spoločníkom a konateľom v spoločnostiach KERA-GLASS, s. r. o., Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo, VM strechy, s. r. o., v likvidácii, Harichovce. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie zo 16. 10. 2014, o ktorom žalovaný rozhodnutím z 21. 11. 2014 č. 2014/108752/31141/OPČ-SSZ rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že je síce pravdou, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti KERA-GLASS, s. r. o., VaM strechy, s. r. o., v likvidácii, a VM strechy, s. r. o., v likvidácii a v zmysle zákona o službách v zamestnanosti sa považuje za samostatne zárobkovú osobu, ale v týchto spoločnostiach nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa, ani za výkon funkcie spoločníka. Preto má za to, že žalobca má byť v zmysle zákona o službách v zamestnanosti považovaný za uchádzača o zamestnanie a zároveň ho mal úrad práce zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To, že žalobca nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa a za výkon funkcie spoločníka, žalobca preukázal tým, že k žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priložil kópiu svojho posledného daňového priznania a kópie posledných podaných daňových priznaní uvedených v spoločnosti, z ktorých vyplýva, že jednotlivé spoločnosti nedosahujú žiaden zisk. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť VaM strechy, s. r. o., v likvidácii vstúpila do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, t. j. ku dňu 31. 12. 2013 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Spoločnosť VM strechy, s. r. o., v likvidácii vstúpila do likvidácie ku dňu 04. 08. 2012 na základe rozhodnutia jediného spoločníka. Zo znenia ust. § 70 a nasl. Obchodného zákonníka (OZ) vyplýva, že účelom likvidácie je vysporiadať aktíva a pasíva likvidovanej právnickej osoby a usporiadať takto jej majetkové pomery. Ustanovením likvidátora do funkcie likvidátora spoločnosti dochádza k prechodu pôsobnosti štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora. Likvidátor v zmysle ust. OZ robí v mene spoločnosti len tie úkony, ktoré smerujú k likvidácii spoločnosti. Je teda zrejmé, že likvidovaná spoločnosť už nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale len úkony, ktoré smerujú k tomu, aby mohla byť vymazaná z obchodného registra. Ak teda spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť a likvidátor vykonáva jedine úkony smerujúce k zániku spoločnosti, nemôže ani žalobca vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 5 a 6 zákona o službách zamestnanosti a dosahovať z takejto činnosti odmenu prevyšujúcu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z týchto dôvodov žiadal, aby žalovaný zmenil rozhodnutie tak, že žalobcu zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný rozhodnutím z 21. 11. 2014 č. 2014/108752/31141/OPČ-SSZ odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 23. 09. 2014 č. SN1/OSaP/ ZAM/2014/24944 potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si dňa 04. 08. 2014 podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Správny orgán dňa 03. 09. 2014 na základe výpisov z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že žalobca je zapísaný ako spoločník a konateľ v spoločnostiach KERA-GLASS, s. r. o., Odborárov 49 Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii, Letná 317/117 Nálepkovo a VM strechy, s. r. o., v likvidácii, Európska 77 Harichovce. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo vydané v súlade s ust. § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že úrad nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. Dôvody žalobcu uvedené v odvolaní podľa žalovaného nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. K názoru žalobcu, že spoločnosti VaM strechy, s. r. o., v likvidácii a VM strechy, s. r. o., v likvidácii vstúpili do likvidácie a preto nevykonávajú podnikateľskú činnosť, žalovaný uviedol, že zákon o službách zamestnanosti, ktorý je osobitným zákonom v ust. § 5 ods. 1 písm. a/ okrem iného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným jasne definuje ako samostatne zárobkovo činnú osobu, pričom pri posudzovaní veci správny orgán neprihliada na skutočnosť, či je spoločnosť v likvidácii, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o službách zamestnanosti. K zániku takejto spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra, preto spoločníka aj takejto spoločnosti voči tretím osobám je potrebné považovať stále za spoločníka. Spôsob zániku funkcie konateľa je upravený v ust. § 66 a § 125 OZ. K námietke žalobcu, že mal byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keďže je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a zároveň nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej by mal mesačnú odmenu prevyšujúcu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade, t. j. ak ide o spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným sa príjem neposudzuje, pretože súbeh evidencie uchádzača o zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti nie je možný. Žalobca nepreukázal, že došlo k jeho zániku ako spoločníka konateľa v spoločnostiach KERA-GLASS Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo a VM strechy, s. r. o., v likvidácii Harichovce podľa ustanovení OZ, preto v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa stále považoval na účely zákona o službách zamestnanosti za spoločníka a konateľa týchto spoločností. Z týchto dôvodov existoval dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorej navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v spoločnostiach KERA-GLASS Spišská Nová Ves, VM strechy, s. r. o., Harichovce v likvidácii a VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo a ani nedosahuje zo zárobkovej činnosti žiadny príjem. Prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a preto ho žalobca považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe ďalej vytýkal žalovanému, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal dostatočne jeho žalobnými námietkami a to predovšetkým že sa nezaoberal skutočnosťou, čo je zmyslom likvidácie spoločnosti a či žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti v likvidácii skutočne aj prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že uchádzačom o zamestnanie nemôže byť spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ani vtedy, ak jeho mzda alebo odmena za vykonávanie zárobkovej činnosti nepresiahne 75 % zo sumy životnému minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu z dôvodu, že pri spoločníkovi a konateľovi spoločnosti sa príjem neposudzuje, keďže súbeh evidencie uchádzača o zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti nie je možný. V tejto súvislosti poukázal na to, že ust. § 6 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti upravuje prípady, ak uchádzač o zamestnanie vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. obchodného, občianskeho zákonníka), avšak odmena za výkon tejto činnosti nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že aj takýto uchádzač o zamestnanie môže byť zaradený do evidencie uchádzačov. Podľa žalobcu účelom zákonodarcu touto novelou bolo upraviť aj tie prípady, ak uchádzač je síce zamestnancom alebo konateľom, alebo spoločníkom v spoločnosti, avšak jeho príjem alebo odmena za vykonávanie zárobkovej činnosti nedosahuje 75 % sumy životného minima. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesprávne aplikoval právnu normu na daný skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom rozhodnutia žalovaného, že žalobca nepreukázal, že došlo k jeho zániku ako spoločníka a konateľa v spoločnostiach v čase podania žiadosti bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti, preto bol daný dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa žalobcu takto záver žalovaného nie je právne podložený, keďže tým, že je žalobca spoločníkom a konateľom spoločnosti, nemôže automaticky nespĺňať zákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca nebol do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený z dôvodu, že ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nespĺňal podmienky pre zaradenie vyžadované zákonom o službách zamestnanosti, pretože ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie bol spoločníkom a konateľom v troch obchodných spoločnostiach. Zo zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že na účely zákona o zamestnanosti sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje okrem iného fyzická osoba, ktorá je spoločníkom, resp. konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Uvedená legálna definícia a iné ustanovenia zákona o službách zamestnanosti pritom neustanovujú, že sa jedná o spoločníka, resp. konateľa spoločnosti, ktorá nie je v likvidácii alebo ktorá nie je v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii a pod. Vzhľadom na to možno konštatovať, že táto legálna definícia nepripúšťa žiadne možnosti inej interpretácie pojmu spoločník, resp. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ako tej, že ide o spoločníka, resp. konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá existuje de iure, t. j. je zapísaná v obchodnom registri. K námietke žalobcu, že uvedené spoločnosti sú dlhodobo nefungujúce, že zo spoločnosti mu neplynie žiadny príjem, pritom dve z obchodných spoločností sú už v likvidácii, v dôsledku čoho nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť a preto ani žalobca nemôže vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť uviedol, že pojem vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť je bližšie vymedzený v ust. § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Vychádzajúc z neho je zrejmé, že ak má osoba postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným tak na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva, resp. prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. To znamená, že stačí, aby samostatne zárobkovo činná osoba mala oprávnenie na výkon, resp. prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, pričom tu nie je potrebné, aby takáto osoba dosahovala z postavenia spoločníka, resp. konateľa spoločnosti aj skutočný príjem. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti iba kopíruje pojem použitý v § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Uvedený výklad je v súlade aj s ust. § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že už samotná existencia postavenia spoločníka, resp. konateľa spoločnosti je prekážkou zotrvania takejto osoby v evidencii uchádzačov o zamestnanie a úhrad je povinný vyradiť takého uchádzača o zamestnanie už vtedy, ak má iba priznané postavenie spoločníka, resp. konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným bez ohľadu na jeho príjem. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu, že v postavení konateľa, resp. spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nedosahoval žiadny príjem irelevantná. Nepodstatná je aj námietka žalobcu týkajúca sa vysporiadania so skutočnosťou, či žalobca skutočne aj vykonáva a prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Napriek tomu však v napadnutom rozhodnutí žalovaný v dostatočnom rozsahu poukázal na skutočnosť, že v prípade ak ide o spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, tak sa príjem neposudzuje, keďže podľa zákona o službách zamestnanosti nie je súbeh evidencie uchádzača o zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným možný. Tiež konštatoval, že pri posudzovaní veci neprihliadal na to, či spoločnosť je v likvidácii, pretože táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o službách zamestnanosti a keďže k zániku takejto spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra, preto spoločníka takejto spoločnosti je potrebné považovať voči tretím osobám stále za spoločníka. Navyše žalobca bol spoločníkom a konateľom spoločnosti KERA-GLASS, s. r. o., ktorá v likvidácii nie je (návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť bola podľa tvrdenia žalobcu podaná až po podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie), pričom podľa žalovaného zaoberanie sa pri posudzovaní veci účelom a zmyslom likvidácie by neprispelo k úplnejšiemu ani správnejšiemu záveru, t. j. by neviedlo k vecne odlišnému záveru napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu ohľadom nevysporiadania sa s tvrdením žalobcu, že keďže nepoberá žiadnu odmenu za činnosť v spoločnostiach, tak nemôže ani presiahnuť 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V rozhodnutí totiž v dostatočnom rozsahu poukázal na to, že v prípade ak ide o spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným tak sa príjem neposudzuje, pretože podľa zákona o službách v zamestnanosti nie je súbeh evidencie uchádzača o zamestnanie s postavením spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným možný. Žalovaný nesúhlasil s výkladom novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú uviedol žalobca v žalobe, pretože podľa jeho názoru účelom novely zákona č. 96/2013 Z. z. bolo práve začleniť spoločníkov, ako aj konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným do skupiny osôb, ktoré sa považujú za samostatne zárobkovo činné a to práve bez skúmania akéhokoľvek ich príjmu. Na podporu tejto argumentácie poukázal na znenie ust. § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti obsiahnutého v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný poukázal na ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je odvolací orgán oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie dokazovanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/74/2002 vyplýva, že v správnom konaní odvolací orgán nie je viazaný hodnotiacim stanoviskom prvostupňového orgánu a teda ak odvolací správny orgán zistí, že určitý údaj v prvostupňovom konaní je vadným nesprávnym údajom, tak toto napraví aj za stavu, že neprichádza do úvahy uplatnenie reformačnej právomoci, ktorá sa vzťahuje len k výroku rozhodnutia. Žalovaný je toho názoru, že mohol sám skutkový stav zhodnotiť nezávisle od prvostupňového orgánu a na základe svojich zistení a hodnotení preveriť správnosť výroku prvostupňového orgánu. Ak bol výrok rozhodnutia v konkrétnom prípade správny, avšak bolo potrebné iné odôvodnenie, tak žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu mal potvrdiť, čo aj urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôvody ho viedli k jeho rozhodnutiu. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade žalobcu existovalo niekoľko spôsobov ako mohol svojím konaním ovplyvniť zrušenie svojej účasti v predmetných spoločnostiach a tým splniť podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu, že nebola daná objektívna nemožnosť žalobcu zbaviť sa postavenia spoločníka, resp. konateľa v predmetných spoločnostiach žalobcu ani jednu z nich nevyužil a preto jeho nečinnosť nemôže byť dôvodom jeho odlišné zaobchádzanie v konaní o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vstupom spoločnosti do likvidácie nebolo odňaté právo žalobcu jednak previesť svoj existujúci obchodný podiel na tretiu osobu alebo podať návrh na zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom podľa § 148 ods. 1 OZ, resp. vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti. Zánik jeho postavenia ako spoločníka, resp. konateľa spoločnosti nebol preukázaný. Obchodný podiel možno prevádzať kedykoľvek od vzniku spoločnosti až do jej zániku výmazom z obchodného registra, pričom prípadný proces likvidácie spoločnosti prevodu obchodného podielu neprekáža. Zrušením spoločnosti a jej vstup do likvidácie nič nemení na postavení žalobcu ako spoločníka v tom smere, že mu stále patrí obchodný podiel. Žalobca sa tiež mohol vzdať svojej funkcie konateľa v predmetných spoločnostiach a splniť tak podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom tak mohol vykonať v zmysle § 66 OZ. Žalobca v tejto súvislosti neuviedol ani nepreukázal, že mu v takomto konaní bránili nejaké dôvody. Podľa názoru žalovaného vytýkané nedostatky rozhodnutia nezakladajú v zmysle ust. § 250j ods. 1 O. s. p. dôvod na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia. Navrhuje preto, aby súd žalobu zamietol. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v medziach žalobných námietok, oboznámil sa s administratívnym spisom a so súhlasom účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24. 03. 2016. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 23. 09. 2014, č. k. SN1/OSaP/ZAM/2014/24944, podľa ktorého nebol žalobca v zmysle § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je spoločníkom a konateľom v spoločnostiach KERA-GLASS, s. r. o., Spišská Nová Ves, VaM strechy, s. r. o., v likvidácii Nálepkovo a VM strechy, s. r. o., v likvidácii Harichovce. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca v postavení konateľa, resp. spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným spĺňa podmienky zákona o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade, ak tieto spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť žalobcovi z tohto postavenia neplynú žiadne príjmy. Podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2. Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý a/ nie je zamestnanec, ak v ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak b/ nie je v pracovno-právnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predsedu, ak v ods. 2 nie je ustanovené inak, c/ neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d/ nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona uchádzač o zamestnanie môže: a/ vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činnosti nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo b/ poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva štatistický úrad SR, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa ods. 1 (§ 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti). Z citovaných ustanovení zákona o službách zamestnanosti teda jednoznačne vyplýva, že uchádzač, ktorý prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť nespĺňa zákonné podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v preskúmavanom prípade nemalo pre rozhodnutie právny význam to, že dve obchodné spoločnosti boli v likvidácii a že žalobca v spoločnostiach, v ktorých bol spoločníkom alebo konateľom už nevykonával žiadnu činnosť a nemal žiadny príjem. Žalobca totiž podľa zákona o službách zamestnanosti bol samostatne zárobkovo činnou osobou a toto jeho postavenie vylučovalo jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je treba prisvedčiť žalovanému, že u týchto osôb sa príjem pre účely zákona o službách zamestnanosti neskúma, pretože už samotné postavenie osoby ako spoločníka alebo konateľa obchodnej spoločnosti je tou právnou skutočnosťou, ktorá nepripúšťa zaradenie takej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sa podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak žalobca tvrdil, že pracovať môže a pracovať chce, mal možnosť spôsobom upravujúcim v OZ vzdať sa svojho postavenia konateľa v obchodnej spoločnosti, prípadne previesť svoj obchodný podiel v obchodných spoločnostiach na tretie osoby a tak splniť podmienky zákona na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca však žiadne z týchto opatrení nevykonal a preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu na jeho žiadosť nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnil nezaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čím konvalidoval nedostatok prvostupňového správneho rozhodnutia, preto námietka žalobcu, že prvostupňové správne rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené a obsahuje odkaz na nesprávne ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti je právne bezvýznamné. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O. s. p.). Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu žalobcu zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.