Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200338 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200338.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne N.. I. Y., bytom Z.X. XXX, zastúpenej JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom, so sídlom Nerudova 14, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- KE-KDI2-147/2014-P zo dňa 14.01.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-147/2014- P zo dňa 14.01.2015, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie, Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie, č. ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 35 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo 19.03.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-147/2014-P zo dňa 14.01.2015 a prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie, ODI v Košiciach okolie, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, č. k. ORPZ- KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach okolie, Okresný dopravný inšpektorát v Košiciach okolie, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, rozhodnutím č. ORPZ-KS- ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, po prejednaní priestupku podľa § 74 citovaného zákona rozhodol, že obvinená N.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, dňa 01.08.2014 o 09.10 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. H. M., EVČ: W.-XXX N. po štátnej ceste III/54172 v smere od obce Opátka smerom do Košíc, kde po prejdení pravotočivej zákruty v dôsledku neprispôsobenia sa situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam a po prejdení popri oproti idúcemu nákladnému motorovému vozidlu zn. U. EVČ: I.-XXX H. s návesom D. EVČ: I.-XXX F. prešla s vozidlom na pravý okraj vozovky v smere svojej jazdy a následne mimo vozovku, kde narazila ľavou prednou časťou svojho vozidla do postavenej smetnej nádoby. Pri DN nedošlo k zraneniu osôb. Škoda na vozidle vznikla cca 500 eur. Týmto svojím konaním porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona a tým sa uznáva vinnou priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenej N.. I. Y. ukladá: Od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upúšťa, pretože k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. Podľa § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z., je obvinená N.. I. Y. povinná uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie, Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Dňa 13.11.2014 podala žalobkyňa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku odvolanie. Odvolacie námietky žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolí, vydané pod č. ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a odvolanie N.. I. Y. zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvinenej N.. I. Y. ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na to, že obvinená N.. I. Y. proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí, vydanému pod č. ORPZ-KS- ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla: „Dňa 01.08.2014 v čase niekedy o 09.00 hod. som viedla svoje osobné motorové vozidla zn. H. M., EVČ: W.-XXX N. po štátnej ceste III/54172 v smere od obce Opátka smerom do Košíc, kde sa na konci obce objavilo nákladné motorové vozidlo zn. U., ktoré v mieste stretu našich vozidiel čiastočne jazdilo v mojom jazdnom pruhu. Keďže som vo vozidle mala svoje deväťmesačné dieťa, nechcela som riskovať možnú kolíziu, a preto som svoje vozidlo nasmerovala mimo cesty v snahe vyhnúť sa zrážke. Popritom som však prednou časťou svojho vozidla narazila do smetnej bedne a poškodila si tak svoje motorové vozidlo. Vodič nákladného motorového vozidla aj napriek tomu nezastavil a pokračoval v jazde ďalej, čiže si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Po nehode som bola dosť v šoku, pretože jazdím už asi 15 rokov a doteraz som nemala žiadne priestupky v cestnej premávke, o čom svedčí aj moja karta vodiča. Pri vedľajšom dome stála poštárka, tak som sa jej opýtala, či videla situáciu, ktorá nastala a tá odpovedala, že áno „veď Vás mohol zabiť“, boli jej slová. Vybrala som sa hľadať to auto do dediny, na oba konce, kde nakladajú drevo, no ani na jednom mieste nebol. Začala som telefonicky zisťovať cez mestské lesy, ktorý vodič sa nachádza v Opátke a asi po pol hodine sa mi podarilo zistiť, že to bol p. W.. S p. W. som sa telefonicky spojila, avšak bez výsledku, preto som kontaktovala políciu, ktorá prišla na miesto a začala preverovanie priestupku, kde na základe nedostatočného, neobjektívneho preverovania chybne rozhodla vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené podávam odvolanie voči rozhodnutiu o priestupku č. ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P. Mám za to, že správny orgán nedostatočne objasnil priestupok, počas objasňovania kládol sugestívne otázky a svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti, ktoré mal brať do úvahy len ako podporné a vôbec nezistil objektívne skutočnosti, ako šírka vozovky v mieste stretu vozidiel, šírka jazdnej súpravy vozidla U., počet náprav jazdnej súpravy a jej celkovú šírku, rýchlosť jazdy, karta vodiča p. W. a pod., kde je možné objektívne posúdiť, či vodič U. jazdil časťou svojej súpravy v jazdnom pruhu protiidúcich vozidiel. Pri prechádzaní zákrut nákladných jazdných súprav s väčším počtom náprav, keď prvá jazdná náprava prechádza stredom vozovky, tak napríklad štvrtá jazdná náprava tejto súpravy už zasahuje minimálne 20 cm do jazdného pruhu protiidúcich vozidiel. Zároveň žiadam vypracovať odborné vyjadrenie k prejazdu jazdných súprav zákrutami, ako idú kolesá jednotlivých náprav. Žiadam preveriť, či dané vozidlo malo vôbec povolenie na prejazd dedinou v tento deň. Žiadam, aby odvolací orgán doplnil objasňovanie priestupku o mnou uvádzané skutočnosti a rozhodol v zmysle platnej právnej úpravy. Žiadam, aby boli vzaté do úvahy aj skutočnosti, ako nezastavenie p. W. a jeho odchod z miesta nehody, ako aj jeho tvrdenie, že v obci, kde je maximálne povolená rýchlosť 30 km/h jazdil rýchlosťou 40 km/h.“. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 18.12.2014 začal konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 22.10.2014 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktorého jeho vydaniu predchádzalo. Konštatoval, že nezistil pritom dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Žalovaný poukázal na to, že vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13.08.2014, záznamu dopravnej nehody zo dňa 01.08.2014, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 01.08.2014, plániku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, záznamu o podaní vysvetlenia N.. I. Y. zo dňa 09.08.2014, záznamu o podaní vysvetlenia Y. W. zo dňa 13.08.2014, záznamu o podaní vysvetlenia J. J. zo dňa 05.08.2014, záznamu o dychovej skúške N.. I. Y. zo dňa 01.08.2014, záznamu zo záznamového zariadenia ťahača O. I. XXX H., evidenčnej karty vodiča N.. I. Y. zo dňa 13.08.2014, zo dňa 22.10.2014, úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 17.10.2014, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 22.10.2014, rozhodnutia o priestupku zo dňa 22.10.2014, odvolania proti rozhodnutiu o priestupku menovanej a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí, k odvolaniu. Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinená N.. I. Y. sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Žalovaný dal do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom je uvedené, že účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žalovaný k tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinená uviedla vo svojom odvolaní uviedol, že z evidenčnej karty vodičky N.. I. Y.Á. vyplýva, že menovaná má v evidenčnej karte vodiča celkovo deväť záznamov o porušení pravidiel cestnej premávky, z toho šesťkrát bola postihnutá za porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, hoci v sledovanom období dvoch rokov nemá žiaden záznam o porušení pravidiel cestnej premávky. K námietke obvinenej, že pri vedľajšom dome stála poštárka, tak som sa jej opýtala, či videla celú situáciu, ktorá nastala a tá odpovedala, že áno „veď Vás mohol zabiť“, boli jej slová, žalovaný uviedol, že dáva do pozornosti záznam o podaní vysvetlenia J. J. zo dňa 05.08.2014, v ktorej je uvedené cit.: „Dňa 01.08.2014 v čase o 09.10 hod. som bola svedkyňou udalosti v obci Opátka, keďže premávala za nákladným motorovým vozidlom s návesom so služobným motorovým vozidlom a celú situáciu zaregistrovala, pričom videla ako NMV s návesom premávalo smerom do centra obce Opátka a ako spoza zákruty vyšlo tmavé motorové vozidlo, ktoré sa celkom stiahlo až na pravý okraj v smere svojej jazdy a následne narazilo do smetnej nádoby postavenej pri okraji cesty a na otázku povereného príslušníka, či nákladné motorové vozidlo s návesom išlo po ceste v jej strede v čase vzájomného míňania sa s tmavým OMV odpovedala, že NMV s návesom nešlo stredom vozovky...“. Žalovaný mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že menovaná pracovníčka Slovenskej pošty nestála pri vedľajšom dome, ale premávala so svojim služobným motorovým vozidlo za nákladným motorovým vozidlo s návesom, ktoré nešlo stredom vozovky. Žalovaný dal taktiež do pozornosti plánik z miesta dopravnej nehody, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vodička H. vychádzala zo zákruty, pričom vodič nákladného motorového vozidla U. mal rovnú cestu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vodič nákladného motorového vozidla U., ktorý jazdil po rovnej ceste (nie v zákrute) nemohol štvrtou jazdnou súpravou presahovať do stredového jazdného pruhu, nakoľko nebol v zákrute. Žalovaný dal taktiež do pozornosti zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 01.08.2014, v ktorej je uvedené, že komunikácia v mieste spáchania dopravného priestupku je dvojpruhová, v šírke 5 m. Taktiež je tam uvedené, že k dopravnej nehode došlo mimo komunikáciu a povolený rýchlostný limit na uvedenej komunikácii je 50 km/h. Žalovaný dal taktiež do pozornosti evidenčnú kartu vozidla zn. U. I. XXX H. s návesom D. I. XXX F., v ktorej je uvedené, že šírka vozidla U. I. XXX H. je 2550 mm a šírka návesu D. I. XXX F. je taktiež 2550 mm. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že k uvedenej dopravnej nehode došlo mimo komunikáciu, kde nedošlo k vzájomnému stretu osobného motorového vozidla zn. H. M., W.-XXX N. a nákladného motorového vozidla zn. U.S., čiže vodič nákladného motorového vozidla nebol povinný zastaviť svoje nákladné motorové vozidlo. K ďalším námietkam obvinenej žalovaný dal do pozornosti stanovisko prvostupňového správneho orgánu, v ktorom je uvedené, cit.: „Na ceste, po ktorej jazdil vodič nákladného vozidla, nie je dopravná značka zákaz vjazdu nákladným vozidlám, je tam povolená rýchlosť jazdy 50 km/h a nie ako tvrdí N.. I. Y., 30 km/h. Vodič nákladného vozidla v uvedenom úseku viedol vozidlo rýchlosťou medzi 30 km/h až 50 km/h, čo je uvedené v dennom zázname jazdy (tachografový krúžok)...“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia a námietky, ktoré obvinená uvádza vo svojom odvolaní, žalovaný hodnotí ako neopodstatnené a obranu obvinenej považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný konštatoval, že osobitnú pozornosť venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok, pričom prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, obvinenej upustil od uloženia sankcie, nakoľko prihliadal na osobu páchateľky, ako aj na neúmyselné konanie menovanej, kde prišiel k záveru, že k náprave páchateľky postačuje samotné prejednanie priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko priestupok bol prejednaný v rámci správneho konania, bola obvinenej daná povinnosť podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukázaním na ustanovenie § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci, pričom priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-147/2014-P zo dňa 14.01.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie, ODI v Košiciach okolie, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, č.: ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014 a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj jej odvolacie námietky voči tomuto rozhodnutiu a uviedla, že žalovaný ňou uplatnené tvrdenia a námietky považoval za účelové a neopodstatnené. Žalobkyňa poukázala na nasledovné skutočnosti, ktorými došlo k porušeniu jej práv: - poverený príslušník PZ (ďalej aj ako policajt) zaznamenal výpoveď svedkyne J. len telefonicky, pričom namieta jej zneniu, keďže jej na mieste ona uviedla iné skutočnosti ako boli zaznamenané, preto ju bolo potrebné predvolať a odstrániť rozpor osobným výsluchom svedkyne za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu (rozpor s 3 zákona č. 71/1967 Zb.), a) zo záznamu nie je zrejmé, či svedkyňa vystúpila z vozidla a následne sa rozprávala s obvinenou (čo by svedčalo v prospech tvrdení obvinenej), b) zo záznamu nie je zrejmé, na aké konkrétne otázky policajta odpovedá, a teda nie je možné určiť, resp. overiť hodnovernosť, nadväznosť a správnosť odpovedí, c) zo záznamu je zrejmé, že svedkyňa sa nevyjadrila k skutočnosti, či NMV zasahovalo ľavou stranou vozidla do jazdného pruhu, v ktorom sa nachádzala obvinená. Svedkyňa sa len vyjadrila, že NMV nešlo v strede vozovky, čo je úplne odlišný typ otázky, keďže obvinená netvrdila, že NMV šlo stredom vozovky, ale zasahovalo čiastočne do jej jazdného pruhu (tu vidno aj možnosť sugestívneho a kapciózneho spôsobu kladenia otázok policajta), d) zo záznamu je zrejmé, že policajt sa svedkyne nepýtal, kde presne sa nachádzalo NMV, tzn., či v zákrute, resp. v akej vzdialenosti pred zákrutou, čo by pomohlo pri objasnení toho, kto je zodpovedný za DN, e) zo záznamu nie je zrejmé, či sa svedkyňa rozprávala s obvinenou, resp. či jej takáto otázka bola vôbec policajtom položená za účelom objektívneho zisťovania skutkového stavu, - nebola vykonaná rekonštrukcia, - nebol vyhotovený znalecký posudok (pričom samotný znalec Ing. Imrich Ladislav uviedol, že policajt nezabezpečil ani dostatok podkladov, aby mohol byť objektívne vyhotovený znalecký posudok v potrebnom rozsahu), - z rozsahu a výšky škody je zrejmé, že obvinená som šla nízkou rýchlosťou, a teda svoje konanie som prispôsobila svojim schopnostiam a rýchlostným limitom v obci, čo vyplýva aj z vyjadrenia znalca, ktorý vzhľadom na rozsah poškodenia môjho motorového vozidla predpokladá, že rýchlosť, ktorou som narazila a pred nárazom išla, bola minimálna, pretože pri strete s takýmto predmetom ako bola smerná nádoba, by pri rýchlostiach vyšších ako je povolená, sa prejavila vážnejším poškodením vozidla, - z náčrtu situácie dopravnej nehody, ktorú vyhotovil policajt (t.j. polohy smetnej nádoby tesne za zákrutou) je zrejmé, že moje vozidlo narazilo do smetnej nádoby na hranici pravotočivej zákruty, tzn. že protiidúce vozidlo muselo byť na hranici zákruty, resp. v jej tesnej blízkosti, - z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku je zrejmé, že aj ODI Košice okolie uznáva, že citujem: „a po prejdení popri oproti idúcemu NMV prešla s vozidlom na pravý okraj vozovky...“, a teda táto skutočnosť v spojení s policajtom zadokumentovanou polohou smetnou nádobou (hranica zákruty) je zrejmé, že NMV sa muselo nachádzať už v zákrute, a teda moje tvrdenia sa zakladajú na pravde a naopak tvrdenia p. W. sú účelové, resp. rozhodnutia prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu, sa zakladajú na nesprávne zistenom skutkovom stave a následne z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenia veci, - šírka vozovky je po jej premeraní 4,90 m, pričom aj odchýlka 10 cm pri vzájomnom prejazde tak oboch veľkých vozidlách (NMV a H. M.) je podstatnou pri posúdení reakcie obvinenej. V podanej žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že správny orgán nedostatočne objasnil priestupok, počas objasňovania jej kládol sugestívne otázky a svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti, ktoré mal brať do úvahy len ako podporné a vôbec nezistil objektívne skutočnosti ako šírka vozovky v mieste stretu vozidiel, šírka jazdnej súpravy vozidla zn. U., počet náprav jazdnej súpravy a jej celkovú šírku, rýchlosť jazdy (poukazujem na skutočnosť, že v obci Opátka je obmedzená rýchlosť na 30 km/h a ako vyplýva aj z výpovede vodiča NMV aj z „kotúča“ táto rýchlosť bola prekročená, čím vodič NMV ohrozoval účastníkov cestnej premávky, ale aj občanov obce. Takto viedol NMV aj napriek tomu, že ide o zúženú vozovku a obec. Žalobkyňa ďalej uviedla, že takéto konanie jej vôbec nemalo byť kladené za vinu, práve naopak stíhaný mal byť vodič NMV. Jej konanie vo vzájomnom spojení s ostatnými dôkazmi (či už vykonanými, resp. ňou navrhovanými) ako napr. poloha smetnej nádoby vozidiel a zákruty, dôsledné vypočutie svedkyne J., či šírka vozovky nie je konaním, ktoré spĺňa predpoklady zavineného konania, t.j. priestupku tak, ako ho definuje § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej citovala § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., § 2 ods. 2 písm. b/, § 51 zákona č. 372/1990 Zb., § 3 ods. 3, 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, 2, § 36 zákona č. 71/1967 Zb. a konštatovala, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, aj nedostatočne zistil skutkový stav, a preto rozhodnutie žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené považuje za nesprávne. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2015 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí, č.: ORPZ-KS-ODI2-288/2014-P zo dňa 22.10.2014, potvrdiť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s priestupkovými spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 17.02.2016 právny zástupca žalobkyne nebol prítomný, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie so skôr vytýčeným pojednávaním na Okresnom súde Rožňava a zároveň žiadal o odročenie pojednávania. Keďže samotná kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. (nález sp. zn. I. ÚS/68/1998), súd žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p.. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na dôvodoch, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 28.05.2015 k podanej žalobe. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z dôvodu porušenia jej povinností ustanovenej v § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správny orgán od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upustil a zaviazal žalobkyňu uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval nazhromaždený spisový materiál, z ktorého vychádzal. Žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Porušenie jej práv videla hlavne v tom, že poverený príslušník PZ zaznamenal výpoveď svedkyne J. len telefonicky, pričom namietala jej znenie, keďže namieste jej ona uviedla iné skutočnosti ako boli zaznamenané, a preto ju bolo potrebné predvolať a odstrániť rozpor osobným výsluchom svedkyne za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Namietala, že zo záznamu nie je zrejmé, či svedkyňa vystúpila z vozidla a následne sa rozprávala s obvinenou (čo by svedčilo v prospech tvrdeniu obvinenej), zo záznamu nie je zrejmé na aké konkrétne otázky policajta odpovedá, a teda nie je možné určiť, resp. overiť hodnovernosť, nadväznosť a správnosť odpovedí, zo záznamu je zrejmé, že svedkyňa sa nevyjadrila k skutočnosti, či NMV zasahovalo ľavou stranou vozidla do jazdného pruhu, v ktorom sa nachádzala obvinená. Svedkyňa sa len vyjadrila, že NMV nešlo v strede vozovky, čo je úplne odlišný typ otázky, keďže obvinená netvrdila, že NMV šlo stredom vozovky, ale zasahovalo čiastočne do jej jazdného pruhu (tu vidno aj možnosť sugestívneho a kapciózneho spôsobu kladenia otázok policajta). Žalobkyňa ďalej namietala, že zo záznamu je zrejmé, že policajt sa svedkyne nepýtal, kde presne sa nachádzalo NMV, tzn., či v zákrute, resp. v akej vzdialenosti pred zákrutou, čo by pomohlo pri objasnení toho, kto je zodpovedný na DN. Taktiež namietala, že zo záznamu nie je zrejmé, či sa svedkyňa rozprávala s obvinenou, resp. či jej takáto otázka bola vôbec policajtom položená za účelom objektívneho zisťovania skutkového stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s námietkou žalobkyne týkajúcej sa odstránenia rozporov vo výpovedi svedkyne J. J. vysporiadal argumentáciou, že zo záznamu o podaní vysvetlenia J. J. zo dňa 05.08.2014 vyplýva, cit.: „...Dňa 01.08.2014 v čase o 09.10 hod. som bola svedkyňou udalosti v obci Opátka, keďže premávala za nákladným motorovým vozidlom s návesom so služobným motorovým vozidlom a celú situáciu zaregistrovala, pričom videla ako NMV s návesom premávalo smerom do centra obce Opátka a ako spoza zákruty vyšlo tmavé motorové vozidlo, ktoré sa celkom stiahlo až na pravý okraj v smere svojej jazdy a následne narazilo do smetnej nádoby postavenej pri okraji cesty a na otázku povereného príslušníka, či nákladné motorové vozidlo s návesom išlo po ceste v jej strede v čase vzájomného míňania sa s tmavým OMV odpovedala, že NMV s návesom nešlo stredom vozovky...“. Žalovaný mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že menovaná pracovníčka Slovenskej pošty nestála pri vedľajšom dome, ale premávala so svojim služobným motorovým vozidlo za nákladným motorovým vozidlo s návesom, ktoré nešlo stredom vozovky. Z už citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správny orgán nesmie svojim postupom (aktívnym, alebo pasívnym) odňať účastníkovi konania jeho zákonné práva, ku ktorým patrí aj právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia. Toto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky, a to nielen pokiaľ ide o ich hodnovernosť, ale aj pokiaľ ide o výber alebo spôsob ich uplatnenia. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu (z odôvodnenia rozsudku NS SR z 27.11.2007, sp. zn. 6Sžo/34/2007). Je namieste vysloviť, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, konali v rozpore s vyššie uvedenou zásadou správneho konania. Dôvodom je, že nevykonali žalobkyňou navrhované dôkazné prostriedky, a to vypočutie J. J.X., ako jedinej svedkyne dopravnej nehody, za prítomnosti žalobkyne, ktoré by boli v posudzovanej veci rozhodujúce, a ktoré by objasnili okolnosti dopravnej nehody, pretože zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 05.08.2014 vyplýva, že J. J. podala správnemu orgánu prvého stupňa vysvetlenie len telefonicky a správnym orgánom prvého stupňa neboli kladené otázky J. J. tak, aby z jej odpovedí bolo jednoznačne preukázané ako došlo k dopravnej nehode. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poverený príslušník PZ položil J. J. otázku, či nákladné motorové vozidlo s návesom išlo po ceste v jej strede v čase vzájomného míňania sa, pričom z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že vodička H. vychádzala zo zákruty, pričom vodič nákladného motorového vozidla mal rovnú cestu. Preto, pokiaľ J. J. na otázku povereného príslušníka PZ odpovedala, že v čase vzájomného míňania sa nákladné motorové vozidlo s návesom nešlo stredom vozovky, takéto jej telefonické vysvetlenie nepreukazuje, ako došlo k dopravnej nehode, a preto aj z tohto dôvodu bolo potrebné vypočuť J. J. ako svedkyňu dopravnej nehody. Aj napriek tomu, že v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (zásada voľného hodnotenia dôkazov), správny orgán môže v rámci svojej úvahy posúdiť, či určitý dôkaz je dostačujúci alebo treba zadovážiť ďalšie dôkazy, je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. K uvedenému hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže správny orgán pristúpiť len potom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť rozpory v dôkazoch. Z dôvodu, že správny orgán nezobral do úvahy skutočnosti a námietky tvrdené žalobkyňou, dôkazy ňou uplatňované, možno skonštatovať, že hodnotenie dôkazov bez jasného zaujatia stanoviska k takýmto námietkam je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazu. Najviac je potrebné uviesť, že ak správny orgán bez relevantného zdôvodnenia sa prikloní k jednému dôkazu (telefonické vysvetlenie J. J.), ktorým odôvodní svoje skutkové zistenia a nezaoberá sa námietkami žalobkyne, ktoré uplatnila v priebehu správneho konania (odstránenie rozporu osobným výsluchom J. J. ako svedkyne z dôvodu, že jej uviedla iné skutočnosti ako boli zaznamenané), potom hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. V danom prípade sa správne orgány citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadili, rozhodli predčasne, na základe nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu, preto sú ich rozhodnutia nezákonné. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie náležite odôvodniť. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 35 eur. Táto suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu podľa položky č. 10b/ Sadzobníka súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Keďže žalobkyňa náhradu trov konania vrátane právneho zastúpenia nevyčíslila najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd jej z úradnej povinnosti priznal len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok v sume 35 eur za podanú žalobu podľa položky č. 10b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v sume 35 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.