Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/97/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200904 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: K. A., D. Č. XX, J., zastúpený: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2015/023828/GEC zo dňa 3.7.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KS-OVVS-2015/002789 zo dňa 26.3.2015 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 40,- EUR s poukazom na ust. § 49 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Priestupok spočíval v ľahkom ublížení na zdraví svojej bývalej manželke dňa 26.9.2014 v čase o 23,00 hod. na pozemku rodinného domu č. XX v V. Č.. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri vydaní rozhodnutia prvostupňový správny orgán vychádzal z predloženého spisového materiálu, z výpovedí obvineného, oznamovateľky J. A. I.., svedkyne X.. J. A. K.. a z listinných dôkazov - lekárskych správ oznamovateľky a znaleckého posudku č. 126/2014 znalca MUDr. U. I., PhD. Skutočnosť, ktorú bolo možné považovať za preukázanú, bolo narušenie občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví zo strany obvineného voči oznamovateľke J. A. I.., čo potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa X.. J. A. K.., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že videla, ako jej otec chytil mamu za rameno, za ruky a hodil ju o bránu, pričom do nej narazila chrbtom a následne videla modriny, ktoré následkom toho oznamovateľka utrpela. O spáchaní priestupku zo strany obvineného svedčili aj listinné dôkazy - lekárske správy oznamovateľky zo dňa 27.09.2014 a z nich vychádzajúci znalecký posudok č. 126/2014 znalca MUDr. U. I., PhD. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, aj napriek tomu, že obvinený spáchanie priestupku poprel, najmä na základe výpovede oznamovateľky, svedkyne X.. J. A. K.. a vyššie uvedených listinných dôkazov, prvostupňový správny orgán usúdil, že bolo dostatočne preukázané, že obvinený sa voči oznamovateľke dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nakoľko úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a v predmetnej veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Svedkyňa bola pred podaním výpovede riadne poučená o právnych následkoch krivej výpovede. Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkyňa toto poučenie vlastnoručne podpísala, teda nebol dôvod spochybňovať jej výpoveď, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedala nepravdivo. Vo výpovediach oznamovateľky a svedkyne X.. J. A. K.. neboli zistené žiadne závažné rozpory, pre ktoré by nebolo možné považovať výpoveď svedkyne X.. J. A. K.. za nehodnovernú. Podľa názoru odvolacieho orgánu to, či svedkyňa X.. J. A. K.. skutočne zasiahla do konfliktu medzi obvineným a oznamovateľkou, nie je podstatné pre samotné rozhodnutie vo veci a z dôvodu duševného rozrušenia pri konflikte si oznamovateľka na túto časť incidentu ani nemusela pamätať. Výpovede oznamovateľky a svedkyne X.. J. A. K.. sa nerozchádzajú v časti, kde popisujú, akým spôsobom obvinený oznamovateľku fyzicky napadol. K námietke obvineného uvedenej v odvolaní, že z lekárskej správy oznamovateľky nevyplýva, že by oznamovateľkine zranenia vznikli bez akejkoľvek pochybnosti následkom konania obvineného a že v oblasti chrbta oznamovateľky neboli zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné podliatiny a opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste incidentu, odvolací orgán uvádza, že v lekárskej správe oznamovateľky zo dňa 27.09.2014, vyhotovenej MUDr. Š.T. E. v B., W. XX, J., je uvedené, že u oznamovateľky bola zistená nasledovná diagnóza: podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna. O pôvode a spôsobe zranenia oznamovateľka udala, že bola zbitá exmanželom. Na otázku, či mohli byť zistené zranenia spôsobené tak, ako to uvádza pacientka, lekár odpovedal, že asi áno. Mechanizmus vzniku zranení, ktorý uviedla oznamovateľka teda ošetrujúci lekár nevylúčil. Aj napriek tomu, že v oblasti chrbta oznamovateľky neboli zistené pomliaždeniny, oznamovateľka utrpela pomliaždenie záhlavia, teda pri jej hodení o železnú bránu bol pravdepodobne väčší tlak vyvinutý na jej zadnú časť hlavy s následným podvrtnutím krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice oznamovateľky. K ďalšej námietke uvedenej v odvolaní, že prvostupňový správny orgán vonkoncom nezistil náležite skutkový stav, nakoľko pri hodnotení jednotlivých dôkazov tieto neposudzoval vo vzájomnej súvislosti, ale prihliadal len na tú časť dôkazov, ktoré mu vyhovovali, odvolací orgán túto námietku považuje iba za domnienku obvineného, resp. jeho právneho zástupcu, nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi. Proti rozhodnutiu žalovaného bola podaná žaloba v zákonnej lehote. Žalobné dôvody : - Z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že oznamovateľka údajného priestupku J. A. I.. (ďalej len „oznamovateľka“) a svedkyňa X.. J. A.K. K.. (ďalej len „svedkyňa“) sú vo vzťahu k žalobcovi v nepriateľskom vzťahu, čo má vážny vplyv na objektivitu a zaujatosť výpovedí oznamovateľky a svedkyne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, nebolo možné ich výpovede považovať v priestupkovom konaní za určujúce, resp. za také dôkazy, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti objasnili skutkový stav veci, teda vylúčili pravdivosť tvrdení žalobcu prezentovaných v priestupkovom konaní. - Skutočnosť, že na výpovede oznamovateľky a svedkyne nemožno prihliadať ako na hodnoverné a rozhodujúce dôkazy vyplýva okrem iného aj z toho dôvodu, že tieto výpovede si vzájomne odporujú, nakoľko popisujú priebeh posudzovanej situácie (konfliktu) rozdielne. V tejto súvislosti žalobca poukazuje predovšetkým na tvrdenie oznamovateľky, podľa ktorého svedkyňa do konfliktu nezasiahla, pričom tá naopak uvádza, že oznamovateľku údajne musela pred žalobcom brániť a do konfliktu fyzicky zasiahla. Ide o závažný rozpor vo výpovediach, nakoľko vzhľadom na okolnosti prípadu nie je možné usudzovať, že by si napríklad oznamovateľka nebola všimla, že svedkyňa aktívne zasahuje do jej fyzického kontaktu so žalobcom. - Je vonkoncom nemysliteľné, aby to, že svedok podpíše poučenie o tom, že má vypovedať v konaní pravdu automaticky malo za následok, že svedok pri výpovedi pravdu bude aj v skutočnosti hovoriť. Podpísané poučenie o právnych následkoch krivej výpovede nie je dôkazom toho, že svedok hovorí pravdu, prípadne toho, že výpoveď svedka je objektívna a hodnoverná. - Nehodnovernosť výpovede svedka možno usudzovať nielen vtedy, keď vedome nehovorí pravdu, čím sa dopúšťa krivej výpovede, ale aj vtedy, keď sú tu iné okolnosti predpokladané zákonom, ako napríklad skutočnosť, že vzhľadom na jeho pomer k účastníkom konania možno mať pochybnosti o jeho objektivite. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto žalobe, ako aj vykonané dokazovanie v priestupkovom konaní je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že svedkyňa je vo vzťahu k žalobcovi v nepriateľskom vzťahu čo samo o sebe má vážny vplyv na objektivitu a zaujatosť výpovede svedkyne. - Skutočnosť, či svedkyňa do konfliktu medzi žalobcom a oznamovateľkou zasiahla alebo nie je podstatné pre posúdenie a v konečnom dôsledku aj pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko táto skutočnosť zásadným spôsobom mení situáciu a svedčí o tom, že žalobca musel čeliť útoku dvoch osôb, a teda z jeho strany šlo o obranu. - Prvostupňový správny organ, ako aj žalovaný svoje rozhodnutia založili výlučne len na tých častiach výpovedí oznamovateľky a svedkyne, ktoré považovali za vhodné pre svoje rozhodnutia, a to bez ohľadu na zvyšnú časť výpovedi, resp. bez ohľadu na vzájomné súvislosti a okolnosti prípadu. Svedčí o tom aj ten fakt, že žalovaný si sám a svojvoľne odôvodnil rozpor medzi výpoveďami oznamovateľky a svedkyne. - Žalobca považuje za vonkoncom neprijateľné, aby tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný neprihliadal aj na skutočnosti, ktoré zakladajú závažnú pochybnosť o tom, či sa skutok stal tak, ako to prezentovala v priestupkovom konaní oznamovateľka. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na základnú zásadu trestného konania, ktorú je nutné aplikovať aj v priestupkovom konaní, podľa ktorej je nevyhnutné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom na predmetnú zásadu správny orgán nie je oprávnený v priebehu dokazovania a následne pri rozhodovaní brať do úvahy výlučne len tie skutočnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ale musí prihliadať aj na tie skutočnosti, ktoré naopak svedčia v jeho prospech. Nakoľko však zo strany tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného k takémuto postupu preukázateľne nedošlo, žalobca má za to, že rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného je arbitrárne. - Žalobca považuje za nevyhnutné poukázať taktiež aj na samotnú lekársku správu, ktorá bola predložená oznamovateľkou v priestupkovom konaní. Z predmetnej lekárskej správy nevyplýva, že by oznamovateľkine zranenia boli bez akejkoľvek pochybnosti následkom konania žalobcu. Práve naopak, ošetrujúci lekár nezaujal jednoznačné stanovisko k otázke, či ošetrené zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako uvádza oznamovateľka. - Obsah vyššie uvedeného znaleckého posudku okrem iného taktiež bez akejkoľvek pochybnosti preukazuje aj nepravdivosť tvrdenia oznamovateľky, podľa ktorého ju obvinený mal hodiť o železnú bránu, v dôsledku čoho malo dôjsť k zraneniu jej chrbtice („... v oblasti chrbta neboli zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné podliatiny a opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste incidentu. Taktiež RTG vyšetrením chrbtice neboli zaznamenané žiadne úrazové zmeny. Odborný lekár pri prvotnom vyšetrení zaznamenal u poškodenej len terminálne obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ... ). - Vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že skutok sa vonkoncom nestal tak, ako ho prezentuje oznamovateľka, nakoľko v oblasti jej chrbta nehol i zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné podliatiny, prípadne opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste incidentu. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj RTG vyšetrením chrbtice. - V tejto súvislosti považuje žalobca za potrebné taktiež uviesť, že aj zo samotného správania oznamovateľky (uzatvorenie brány, zamedzenie vstupu žalobcu do domu) je zrejmé, že toto je správanie skôr agresora ako osoby poškodenej. Oznamovateľka i svedkyňa sa pritom zhodujú v tom, že keď sa žalobca vymanil z ich zovretia, utekal pre pomoc k susedom s tým, že ho bijú. Ťažko si pritom predstaviť, že by bol žalobca podľa oznamovateľky a svedkyne pod vplyvom alkoholu schopný takého uvedomelého konania, spočívajúceho v predstieraní, že on je obeťou útoku a nie naopak. Príznačné pritom je, že ak by žalobca skutočne javil známky požitia alkoholu, ako tvrdia oznamovateľka so svedkyňou, privolaná policajná hliadka by ho podrobila skúške na požitie alkoholu a predviedli na policajnú stanicu, čo sa však nestalo. - Žalobca má za to, že aj vyššie uvedené skutočnosti (preukázané nepravdivé tvrdenia oznamovateľky, nezrovnalosti a rozpory v tvrdeniach oznamovateľky) nasvedčujú bez akejkoľvek pochybnosti tomu, že skutok, pre ktorý sa viedlo priestupkové konanie sa vonkoncom nestal tak, ako ho prezentuje oznamovateľka. - Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nedostatočne odôvodnené, t.j. nie je z nich vonkoncom zrejmé, ako tieto správne orgány vyhodnotili vykonané dokazovanie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. - Z rozhodnutia prvostupňového orgánu vonkoncom nevyplýva akým spôsobom bolo zhodnotenie dôkazných prostriedkov vykonané, ktoré skutočnosti tento považoval bez akejkoľvek pochybnosti za preukázané a ktoré naopak nie, prípadne ako sa vyporiadal s tvrdeniami žalobcu. - V prípade rozhodnutia žalovaného ide v zásade o obdobný prípad. Žalovaný sa de facto len stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, pričom na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu poukázal aj na absurdné ponímanie písomného poučenia o následkoch krivej výpovede, resp. o hodnovernosti svedeckej výpovede. Zároveň sa nijakým relevantným spôsobom nevyporiadal ani s námietkami žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu („... odvolací orgán túto námietku považuje za domnienku obvineného... “). - Prvostupňový správny orgán vonkoncom nezistil náležíte skutkový stav, a to aj z toho dôvodu, že pri hodnotení jednotlivých dôkazov tieto neposudzoval vo vzájomnej súvislosti, ale jednostranne prihliadal len na tú časť dôkazov, ktoré mu vyhovovali a ktoré abstrahoval z kontextu veci. Rovnaký postoj k náležitému zisťovaniu skutkového stavu zaujal aj žalovaný. - V priestupkovom konaní existovalo viacero pochybností, či k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu došlo, prvostupňový správny orgán, resp. následne ani žalovaný neboli oprávnení žalobcu uznať vinným z jeho spáchania. Oba správne orgány svojím postupom a následne svojimi rozhodnutiami v dôsledku toho porušili nielen zákon, ale aj závažným spôsobom zasiahli do základných práv žalobcu na spravodlivý proces. - Žalovaný nijakým spôsobom neodstránil nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t.j. nedostatky, ktoré spôsobujú nezákonnosť tohto rozhodnutia, a preto je nutné považovať aj rozhodnutie žalovaného za vadné a v konečnom dôsledku za nezákonné. K žalobe podal vyjadrenie žalovaný dňa 27.4.2016. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KS-OVVS-2015/002789 zo dňa 26.03.2015 uznal obvineného K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. Č.. XX, okres J.- V. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.09.2014 v čase okolo 23:00 hod. na pozemku rodinného domu č. XX v V. Č., okres J.-V. po predchádzajúcej slovnej výmene chytil za ramená a sotil o železnú bránu svoju bývalú manželku J. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Č. Č.. XX, okres J.-V., čím jej spôsobil zranenia, t.j. ľahké nezávažné pomliaždenia v oblasti záhlavia, ľavého ramena a stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní, teda svojím konaním obvinený úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch prvostupňový správny orgán obvinenému K. A. za spáchaný priestupok uložil sankciu - pokutu vo výške 40 € a podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch obvinenému K. A.K. uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 €. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpoveď svedkyne X.. J. A. K.. a neoznačil ju za nevierohodnú. Svedkyňa bola pred podaním výpovede riadne poučená o právnych následkoch krivej výpovede. Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkyňa toto poučenie vlastnoručne podpísala, teda nebol dôvod spochybňovať jej výpoveď, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedala nepravdivo. Vo výpovediach oznamovateľky a svedkyne X.. J. A.Ž.K. K.. neboli zistené žiadne závažné rozpory, pre ktoré by nebolo možné považovať výpoveď svedkyne X.. J. A. K.. za nehodnovernú. Podľa názoru odvolacieho orgánu to, či svedkyňa X.. J. A.K. K.. skutočne zasiahla do konfliktu medzi obvineným a oznamovateľkou, nie je podstatné pre samotné rozhodnutie vo veci a z dôvodu duševného rozrušenia pri konflikte si oznamovateľka na túto časť incidentu ani nemusela pamätať. Výpovede oznamovateľky a svedkyne X.. J. A.K. K.. sa nerozchádzajú v časti, kde popisujú, akým spôsobom obvinený oznamovateľku fyzicky napadol. K námietke obvineného K. A.Ž.K. uvedenej v odvolaní, že z lekárskej správy oznamovateľky nevyplýva, že by oznamovateľkine zranenia vznikli bez akejkoľvek pochybnosti následkom konania obvineného a že v oblasti chrbta oznamovateľky neboli zaznamenané žiadne vonkajšie viditeľné zmeny akými sú krvné podliatiny a opuchy, ktoré by nasvedčovali neúmernému tlaku pri náraze chrbtom na prekážky v mieste incidentu, odvolací orgán uvádza, že v lekárskej správe oznamovateľky zo dňa 27.09.2014, vyhotovenej MUDr. Š. E.S. v B., W. XX, J., je uvedené, že u oznamovateľky bola zistená nasledovná diagnóza: podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna. O pôvode a spôsobe zranenia oznamovateľka udala, že bola zbitá exmanželom. Na otázku, či mohli byť zistené zranenia spôsobené tak, ako to uvádza pacientka, lekár odpovedal, že asi áno. Mechanizmus vzniku zranení, ktorý uviedla oznamovateľka teda ošetrujúci lekár nevylúčil. Aj napriek tomu, že v oblasti chrbta oznamovateľky neboli zistené pomliaždeniny, oznamovateľka utrpela pomliaždenie záhlavia, teda pri jej hodení o železnú bránu bol pravdepodobne väčší tlak vyvinutý na jej zadnú časť hlavy s následným podvrtnutím krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice oznamovateľky. K ďalšej námietke uvedenej v odvolaní, že prvostupňový správny orgán vonkoncom nezistil náležite skutkový stav, nakoľko pri hodnotení jednotlivých dôkazov tieto neposudzoval vo vzájomnej súvislosti, ale prihliadal len na tú časť dôkazov, ktoré mu vyhovovali, odvolací orgán túto námietku považuje iba za domnienku obvineného, resp. jeho právneho zástupcu, nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že obvinený K. A. v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, odvolanie obvineného K. A. zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KS-OVVS-2015/002789 zo dňa 26.03.2015. Žalovaný má za to, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch bolo na základe konania prvostupňového správneho orgánu žalobcovi dostatočne preukázané, a to na základe výpovede svedkyne J. A. K.., ktorá bola podporená lekárskou správou oznamovateľky zo dňa 27.09.2014 a znaleckým posudkom č. 126/2014. Svedkyňa J. A. K.. potvrdila, že žalobca chytil oznamovateľku za rameno a za ruky a hodil ju o bránu. To, či svedkyňa fyzicky zasahovala do konfliktu medzi žalobcom a oznamovateľkou, nebolo podstatné pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný stotožňuje. Výpovede oznamovateľky a svedkyne X.. J. A. K.. sa nerozchádzajú v časti, kde popisujú, akým spôsobom obvinený oznamovateľku fyzicky napadol. Na základe uvedeného žalovaný považuje výpoveď J. A. K.., ktorá bola priamou svedkyňou incidentu a pred podaním výpovede bola v zmysle ust. § 35 ods. 4 zákona o správnom konaní riadne poučená o následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede, za hodnoverný dôkaz v predmetnej veci, pričom tvrdenia žalobcu o zaujatosti tejto svedkyne žalovaný považuje za účelové, v snahe zbavenia sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Takisto zranenia oznamovateľky uvedené v lekárskej správe zo dňa 27.09.2014, a to podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna s predpokladanou dobou liečenia do 3 týždňov zodpovedajú mechanizmu ich vzniku tak, ako to uviedla vo svojich výpovediach oznamovateľka a mechanizmus vzniku zranení, ktorý uviedla oznamovateľka, nevylúčili ani ošetrujúci lekár K.. Š. E. v lekárskej správe zo dňa 27.09.2014 a znalec MUDr. U. I., PhD. v znaleckom posudku č. 126/2014. Prvostupňový správny orgán podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a takisto žalovaný v odôvodení svojho rozhodnutia bližšie uviedol dôvody, na základe ktorých sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorého rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, preto je námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného z dôvodu nedostatočných odôvodení rozhodnutí nedôvodná. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, ktoré sa týkali jednak hodnovernosti výpovede svedkyne J. A. K.. a aj zistených zranení u oznamovateľky. Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Dňa 26.9.2014 o 23.00 hod. prišla J. A. /bývalá manželka žalobcu/ domov so svojim priateľom, v tom čase v uvedenom dome býval aj jej manžel. Jej manžel vyšiel pred dom a začal kričať na priateľa jeho bývalej manželky, došlo k názorovým nezhodám, v snahe, aby bývalý manžel nešiel za jej priateľom, spolu s dcérou pozastavili bývalého manžela oznamovateľky, ktorý ju chytil a sotil ju o železnú bránu. Žalobca svedka pri danom incidente nemal, iba suseda S. T.Á., nar. XX.X.XXXX niečo videla č.l. 37/ priestupkového spisu/, ale či došlo medzi žalobcom a poškodenou k fyzickému útoku, potvrdiť nevedela. Žalobca poukazuje na nehodnovernosť výpovede svedka /poškodenej ako aj oznamovateľa/, ktoré spolu s dcérou nemajú priaznivý vzťah k priestupcovi, avšak uvedená skutočnosť nemohla ovplyvniť priestupkový dej, nakoľko v neprospech žalobcu svedčila aktuálna lekárska správa B. J. zo dňa 27.9.2014, vyšetrujúceho lekára MUDr. Š. E., z ktorej vyplýva, že poškodená J. A. keď prišla domov, exmanžel ju nechcel pustiť do domu a v konečnom dôsledku ju sotil o bránu., za prítomnosti jej dcéry. Zo zdravotného hľadiska bolo zistené podvrtnutie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice, pomliaždenie hlavy, ramena a stehna Poškodená podala trestné oznámenie, preto aj ORPZ J. - V. pribral do priestupkového konania znalca MUDr. U. I., PhD., ktorý dňa 17.11.2014 vypracoval znalecký posudok č. 126/2014. Uvedený znalec potvrdil následky incidentu zo dňa 26.9.2014 išlo o ľahký úraz, nezávažné pomliaždenia v oblasti záhlavia, ľavého ramena a stehna, s dobou liečenia max. 7 dní. Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že v konaní nebolo preukázané, že z lekárskej správy nevyplýva, že by poranenia poškodenej boli spôsobené konaním žalobcu. Naopak, poškodená by nemala žiadnu možnosť podať trestné oznámenie priamo na žalobcu, ak by bol vyvrátený opak, teda ublíženie na zdraví inou osobou. Je nesporné, že aj LS aj znalecký posudok potvrdzovali ľahké zranenia oznamovateľky a nepotvrdili neskoršie poškodenia zdravotného stavu. Z administratívneho spisu tiež nevyplýva, ako mal žalobca preukazovať v správnom konaní, že ho napadli, prípadne ho bili, a z akého dôvodu mal utekať k susedke. Žalobca sa snažil získať svedka k uvedenému konfliktu, avšak svedok priebeh deja nevidel, ani sa nijako k incidentu vyjadriť objektívne nevedel. Žalobca teda tak v správnom konaní ani súdnom nevedel preukázať, že bol napadnutý poškodenou resp. jej dcérou, preto súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu v žalobe, že skutok, pre ktorý sa viedlo priestupkové konanie sa nestal. Výsledok z uvedeného konfliktu je však taký, že najprv bránil žalobca, aby priateľ exmanželky nešiel do domu, neskôr exmanželka bránila žalobcovi, aby „údajne“ nešiel za jej priateľom. Policajné orgány neskúmali, či bol žalobca v tom čase pod vplyvom alkoholu, preto aj žalobná námietka žalobcu, či mohol byť žalobca pod vplyvom alkoholu schopný uvedomelého konania nemá vplyv na výsledok jeho konania. Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že správne orgány nedostatočne vyhodnotili skutkový stav. Obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že skutok sa nestal tak, ako bolo opísané v priestupkovom konaní podľa názoru súdu ostalo v rovine tvrdenia, pričom relevantnosť dôkazov a teda aj podkladov, na základe ktorých rozhodli správne orgány spočívali práve v objektívnom dôkaze, ktorým bola lekárska správa a znalecký posudok. Tieto dôkazy boli postačujúce na to, aby správne orgány vyvodili právny záver o následkoch protiprávneho konania v súlade s ust. § 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Aj keď v žalobných námietkach žalobca poukazuje na rozpor výpovedí oznamovateľky a svedkyne, z dôvodov, že popisujú rozdielne priebeh posudzovanej situácie, uvedený rozpor nemal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu, že o spáchaní priestupku svedčili lekárske správy oznamovateľky zo dňa 27.9.2014 a z nich vychádzal aj znalecký posudok znalca K.. I., N. č. 126/2014, pričom výpovede oznamovateľky a svedkyne sa nerozchádzali v časti, kde popísali, akým spôsobom bola oznamovateľka hodená o bránu oplotenia rodinného domu č. XX v Č.. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ cit. zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa ust. § 49 ods. 2 cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33 EUR, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/ a písm. g/ pokutu 99,- EUR, za priestupok podľa odseku 1 písm. e/ pokutu do 200,- EUR a za priestupok podľa odseku 1 písm. f/ pokutu do 331,- EUR. Žalobca výšku uloženej pokuty nenamietal, preto súd v tejto časti napadnutého rozhodnutia sa s uloženou sankciou nezaoberal. Súd sa oboznámil aj citovaným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR a nálezom ÚS SR, avšak uvedený prípad nie je identickým so skutkovým stavom vedeným v týchto konaniach. Žalovaný náležite odôvodnil rozhodnutie podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, mal k dispozícii aj vyjadrenie V. Č., potvrdzujúce nekonfliktné správanie sa žalobcu, z jeho strany neriešila sťažnosti, ale k priestupku žalobcu uvedená skutočnosť nemala žiadnu výpovednú hodnotu. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. súd žalobu zamietol. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto žalobcovi sa priznalo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.