Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/53/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201096 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: C. H. C. Ň. Á. F. S. Y. Á., bytom H. X, F., zastúpená advokátom: JUDr. Richard Kovalčík, Advokátska kancelária so sídlom Rázusova č. 1, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 04. augusta 2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 20.08.2008 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice z 22.09.2014 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. 3. Poukázala na to, že rozhodnutie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a to najmä ustanovím § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože neobsahuje riadne odôvodnenie a právnemu zástupcovi bola doručená len úradne neoverená kópia rozhodnutia, nie originál rozhodnutia. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.05.2015 sp. zn. 10Sd/6/2014, pričom tento súd pod takouto spisovou značkou rozsudok nikdy nevydal. Ak rozhodnutie nie je riadne odôvodnené je nepreskúmateľné, čím účastníkovi odníma zaručené mu právo ústavou konať pred správnym orgánom, čo môže byť aj dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia. 4. Pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky odkázal na ustanovenie § 71 ods. 1, 2, 3, 4, § 195 ods. 1, 2, 3, § 196 ods. 1, 3, 6 zákona o sociálnom poistení, v ktorých je uvedené ako sa má posudzovať zdravotný stav, čo všetko môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia a že organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 5. Pre navrhovateľku je nepochopiteľné, ako mohol posudkový lekár dospieť k stanovisku o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, ak pri posudzovaní zdravotného stavu v roku 2008 a 2009 dospel k hodnote 35 %, pričom zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že jej zdravotný stav sa nezlepšil, práve naopak. Naďalej je práceneschopná, má trvalé poruchy hybnosti a chôdze, trpí chronickými bolesťami, psychickými stavmi úzkosti a depresie, nie je schopná trvalého pracovného zaťaženia, v porovnaní s rokom 2009 je nútená užívať silnejšie lieky. Je prakticky nezamestnateľná a jej zdravotný stav je neporovnateľný a podstatne horší ako zdravotný stav zdravej osoby. Odborný lekársky posudok z 22.09.2014, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie z 22.10.2014 vonkoncom nezachytáva aktuálny zdravotný stav v čase rozhodovania odporkyne o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Zdôrazňuje, že počas konania boli zaslané lekárske správy z 21.04.2015 a 23.04.2015, ktoré v odbornom posudku neboli vonkoncom zohľadnené. V ďalšej časti opravného prostriedku poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18.05.2015 sp. zn. 10Sd/6/2014, z ktorého vyplýva: „Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré pre takéto rozhodnutie vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.01.2014 sp. zn. 9So/132/2013, pričom sa odporkyňa zároveň vysporiada aj s vecnými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu nedostatočnému posúdeniu jej zdravotného stavu.“ Odporkyňa v novom rozhodnutí úplne odignorovala pokyny Krajského súdu v Košiciach uvedené v rozhodnutí zo dňa 18.05.2015 a nerešpektovala ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2014. Nielen odporkyňa odignorovala pokyny Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, ale posudkový lekár sa v odbornom posudku vonkoncom nevyjadril k dlhodobej práceneschopnosti, vplyvu operácií a úrazov na jej zdravotný stav, ako aj neboli vyhodnotené novšie lekárske správy. Preto má za to, že odporkyňa v konaní evidentne porušila povinnosti obsiahnuté a pre ňu vyplývajúce z ustanovenia § 250r O. s. p., kde je uvedené, že správny orgán pri novom prejednaní je viazaný právnym názorom súdu. 6. V závere poukázala na to, že v roku 2015 namietala predpojatosť posudkového lekára MUDr. E. F.É., napriek tomu jeho odborný posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia a odporkyňa sa nijakým spôsobom nezaoberala ňou vznesenou námietkou zaujatosti. MUDr. H. P., ktorá sa podieľala na lekárskom vyšetrení navrhovateľky a pri spracovaní odborného lekárskeho posudku, nie je evidovaná ako posudkový lekár. Je pochybné, či MUDr. E. F. je vôbec posudkovým lekárom a bol oprávnený spracovať odborný lekársky posudok, nakoľko ani on nie je v zozname posudkových lekárov. 7. Na súdnom pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že bol oboznámený odborný posudok posudkového lekára z 18.04.2016, pričom ide o taký dôkaz, ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť on, ani navrhovateľka, teda že s jeho obsahom boli oboznámení až na pojednávaní. Súdu predložil rozhodnutie odporkyne z 13.11.2015 č. 28611-4/2015-PA, ktorým bolo vyhovené námietke navrhovateľky o zaujatosti posudkového lekára MUDr. F. a posúdením zdravotného savu navrhovateľky bola poverená posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach MUDr. D. V.. 8. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 %. K námietke zaujatosti posudkového lekára MUDr. F. uviedla, že tejto námietke bolo vyhovené tak, ako na pojednávaní predložil rozhodnutie právny zástupca navrhovateľky a z toho dôvodu zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidity bol posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dňa 18.04.2016 MUDr. D. V. v prítomnosti prísediaceho odborného lekára - ortopéda MUDr. L. Z.Á.X.U.P.. 9. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. v spojení s ustanovením § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z., podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice z 18.04.2016, pripojeným spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sd/61/2009 a sp. zn. 10Sd/6/2014, posudkovým spisom (zdravotná dokumentácia navrhovateľky) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. 10. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľka podala žiadosť o invalidný dôchodok v roku 2008 a jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a žiadosť o invalidný dôchodok rozhodnutím z 29.09.2008 č. XXX XXX XXXX X bola zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala opravný prostriedok a Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13.07.2012 č. k. 7Sd/61/2009-68 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29.09.2008 č. XXX XXX XXXX X. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29.01.2014 č. k. 9So/132/2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13.07.2012 č. k. 7Sd/61/2009-68 tak, že zrušil rozhodnutie odporkyne z 29.09.2008 č. XXX XXX XXXX X a vrátil jej vec na nové konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si nový posudok a posúdiť, či u navrhovateľky vznikla invalidita a ak áno, od kedy, resp. posúdiť mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v celom období odo dňa uplatnenia nároku na invalidný dôchodok do dňa nového posúdenia a to v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. V posudku sa posudkový lekár vyjadrí aj k námietkam dlhodobej práceneschopnosti, ako aj vplyvu utrpených úrazov a absolvovaných operácií na zdravotný stav. Vyhodnotí aj novšie lekárske nálezy a mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, svoj záver dostatočne odôvodní. V tejto súvislosti pripomína, že povinnosťou navrhovateľky je dostaviť sa na predvolanie k posudkovému lekárovi, podrobiť sa potrebnému vyšetreniu a predložiť posudkovému lekárovi lekárske správy a nálezy na podporu svojich tvrdení. 11. Odporkyňa po zrušení rozhodnutia rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z 24.10.2014 č. XXX XXX XXXX X opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 20.08.2008 a podkladom pre toto rozhodnutie bol aj odborný lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Košice z 22.09.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.05.2015 č. k. 10Sd/6/2014-40 zrušil rozhodnutie odporkyne z 24.10.2014 č. XXX XXX XXXX X a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré pre takéto rozhodnutie vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave z 29.01.2014 sp. zn. 9So/132/2013, pričom sa odporkyňa zároveň vysporiada aj s vecnými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu a nedostatočnému posúdeniu jej zdravotného stavu. 12. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon“). 13. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 14. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6, t. j. prílohy č. 4 k zákonu možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 15. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona tak, že lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 zákona). 16. V danom prípade zdravotný stav navrhovateľky, ako to vyplýva z obsahu pripojeného posudkového spisu, po podaní žiadosti o invalidný dôchodok posudzoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 16.09.2008, ktorý aj v prítomnosti navrhovateľky po vlastnom vyšetrení a zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov z neurologického, rehabilitačného a ortopedického vyšetrenia dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) na hornej hranici, t. j. 30 %. Po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach 04. júna 2009 a dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár, ktorý posúdil zdravotný stav navrhovateľky pred vydaním rozhodnutia, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. 17. Po tom, čo bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 29.09.2008 č. XXX XXX XXXX X zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach aj v prítomnosti odborného lekára z odboru neurológie dňa 22.09.2014 a boli zhodnotené predložené odborné lekárske nálezy aj aktuálne, ktoré predložila navrhovateľka a dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) v rozsahu 25 %. Zároveň uviedol, že opakované ambulantné aj hospitalizačné neurologické nálezy, ako aj posledné neurologické vyšetrenie počas dnešného zasadnutia MUDr. P. (prísediaci lekár so špecializáciou neurológia) konštatuje, že u navrhovateľky objektívny a neurologický nález je bez radikulárnej lézie, bez výraznejšieho motorického deficitu, bez porúch citlivosti, bez prejavov poškodenia miechy, s ľahkou poruchou dynamiky chrbtice, porucha chôdze je funkčná, pitiatická a takýto stav z hľadiska dlhodobého nezdôvodňuje invaliditu, ale iba mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Zdravotný stav navrhovateľky dňa 03.06.2015 posúdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice MUDr. D. V. aj v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru ortopédie MUDr. L. Z.Á.X.U.P. v neprítomnosti navrhovateľky. Po zhodnotení všetkých aktuálnych odborných lekárskych nálezov, ktoré posudkovým lekárom boli poskytnuté navrhovateľkou uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky v septembri 2014 bol posúdený za účasti prísediaceho odborného lekára z odboru neurológie a po kompletnom, objektívnom neurologickom vyšetrení bol konštatovaný objektívny neurologický nález v norme bez známok koreňového dráždenia, bez porúch citlivosti, bez motorického deficitu s prítomnou ľahkou poruchou dynamiky chrbtice a funkčnou poruchou chôdze a pri posúdení zdravotného stavu za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru ortopédie konštatuje, že na ortopédii bola navrhovateľka vyšetrená veľmi sporadicky pre bolesti pravého bedrového kĺbu. Funkčne sa jedná o ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu, teda posudkovo nevýznamné ochorenie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú chronické bolesti chrbtice, stav po operácii s ľahkou funkčnou poruchou zaraďuje naďalej do kapitoly XV , oddiel E, položka 3, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Degeneratívne zmeny na bedrových kĺboch pri ľahkom funkčnom náleze je posudkovo nevýznamné ochorenie, ktoré neodôvodňuje percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. 18. K takémuto záveru dospela aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 29.10.2015. 19. Po tom, čo krajským súdom bolo zrušené aj rozhodnutie odporkyne z 24.10.2014 č. XXX XXX XXXX X zdravotný stav navrhovateľky okrem toho, že ho posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 29.10.2015 a posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice 03.06.2015, posúdila opätovne aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru ortopédie MUDr. L. Z.Á.X.U.P. dňa 18. apríla 2016 bez prítomnosti navrhovateľky, pretože táto k posudkovej lekárke sa opätovne nedostavila a po zhodnotení všetkých odborných lekárskych nálezov, aj prepúšťacích správ z hospitalizácie, ktoré navrhovateľkou boli predložené posudkovým lekárom a sú súčasťou posudkového spisu uviedla toto: „Posudzovaná bola uznaná od 05/2007 - 03/2009 dlhodobo PN pre dlhotrvajúce recidivujúce bolesti chrbtice. Opakovane bola vyšetrená a preliečená neurológom, ortopédom a rehabilitačnou ambulanciou. V objektívnom funkčnom odbornom náleze prítomné mierne funkčné postihnutie chrbtice, chybné držanie tela s prítomným krčno - ramenným syndrómom a lumboischialgickým syndrómom, bez známok koreňového dráždenia, bez motorického deficitu, na RTG a CT vyšetrení LS chrbtice s miernymi degeneratívnymi zmenami. Ortopedickým objektívnym vyšetrením zistená začínajúca ľahká osteoporóza a mierne obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov. Následne uznaná opakovane PN od 03 03./2009 - 07/2009 pre nezhubný nádor - myom maternice, stav po operačnom riešení a následnom zlepšení. Od 31.07.2009 - 09/2009 liečená na chirurgickej ambulancii - utrpela zlomeninu zápästia vľavo po úraze, po preliečení so zlepšením stavu bez následkov. Od 17.10.2009 - 10.11.2009 opakovane v liečbe chirurgickej ambulancie pre pohmoždenie zadnej steny pravého hrudníka zo zlomeninou IX. rebra po úraze. Po preliečení so zlepšením stavu bez následkov. Posudzovaná v roku 2012 pre pretrvávajúce bolesti krčnej chrbtice a MRI vyšetrením pre zistenú herniu disku krčnej chrbtice bola operovaná dňa 12.03.2012, odstránená hernia s umelou náhradou. Pooperačne stav zlepšený, následne v roku 2013 aj v roku 2014 hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre akútny hyperalgický stav - po medikamentóznej liečbe stav zlepšený. Od júna 2013 - 08/2013 bola liečená aj psychiatrickou ambulanciou pre epizódu ťažkej depresie pri základnom ochorení. Zdravotný stav posudzovanej posúdený v 09/2014 za účasti prísediaceho odborného lekára z odboru neurológie, po kompletnom, objektívnom neurologickom vyšetrení konštatovaný objektívny neurologický nález v norme, bez známok koreňového dráždenia, bez porúch citlivosti, bez motorického deficitu s prítomnou ľahkou poruchou dynamiky chrbtice a funkčnou (pitiatickou) poruchou chôdze. Pri dnešnom posúdení zdravotného stavu za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru ortopédie, za opakovanej neprítomnosti posudzovanej na základe doplnených odborných vyšetrení konštatuje, že posudzovaná bola vyšetrená veľmi sporadicky ortopédom pre bolesti pravého bedrového kĺbu (v roku 2008 a následne o 6 rokov v roku 2014 a aktuálne 01.04.2016). Funkčne sa jedná o ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu a ani podľa RTG vyšetrenia sa nejedná o III. štádium koxartrózy - ide o posudkovo nevýznamné ochorenie. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - chronické bolesti chrbtice - stav po operácii s ľahkou funkčnou poruchou zaraďujeme naďalej do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Degeneratívne zmeny na bedrových kĺboch pri ľahkom funkčnom náleze je posudkovo nevýznamné ochorenie, ktoré neodôvodňuje percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.“ 20. Nárok na invalidný dôchodok je podľa citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 21. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 tak, ako to vyplýva z § 71 ods. 6 zákona možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 22. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázkou vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. V danom prípade posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľky a vyhotovili posudky od roku 2008 až do roku 2016, t. j. pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyplývajúcimi z § 71 a § 153 zákona. 23. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré vyplývajú predovšetkým z odborného lekárskeho posudku zo dňa 22.09.2014, kedy zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom aj s prísediacim lekárom so špecializáciou z odboru neurológie MUDr. H. P., odborným lekárskym posudkom vykonaným posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Košiciach v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru ortopédie zo dňa 03. júna 2015, ako aj odborného posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru ortopédie MUDr. L. Z.Á.X.U.P. zo dňa 18. apríla 2016, v ktorom tak, ako už bolo uvedené posudková lekárka sa dôsledne vysporiadala so všetkými odbornými lekárskymi nálezmi a teda so zdravotným stavom navrhovateľky od roku 2008, kedy navrhovateľka si dala žiadosť o invalidný dôchodok až do dňa pojednávania a to konkrétne so všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, ako aj prepúšťacími správami z hospitalizácie, ktoré navrhovateľkou boli predložené posudkovým lekárom a ktoré sú súčasťou posudkového spisu majúc za to, že uvedené odborné lekárske posudky sú úplné, objektívne, presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 25 %-tný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň je potrebné uviesť, že ani jeden z posudkových lekárov, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľky od roku 2008 nezmenil diagnostický záver odborných lekárov, ktorý bol uvedený a vyplýva z predložených odborných lekárskych nálezov. Teda možno konštatovať, že posudkoví lekári posúdili v súlade so zákonom o sociálnom poistení zdravotný stav navrhovateľky v jej prítomnosti, resp. v jej neprítomnosti, pretože navrhovateľka sa bezdôvodne k posudkovému lekárovi nedostavila, ale na základe aktuálnych, ňou predložených odborných lekárskych nálezov. 24. Súd sa nestotožňuje s námietkou navrhovateľky, že odporkyňa nerešpektovala záver vyslovený či už krajským súdom, resp. Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku, pretože tak, ako bolo uložené odporkyni, aby predovšetkým posudkoví lekári posúdili celý vývoj zdravotného stavu navrhovateľky od podania žiadosti o invalidný dôchodok a zhodnotili všetky odborné lekárske nálezy, takto postupovali, čo jednoznačne vyplýva aj z ostatného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice zo dňa 18.04.2016, ale možno konštatovať, že takto zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený aj posudkovou lekárkou dňa 03. júna 2015, ale aj posudkovým lekárom dňa 22.09.2014. Zdravotný stav navrhovateľky posudkoví lekári posúdili aj v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá aspoň z posudkového spisu nevyplýva, že by sa nemohla dostaviť k posudkovej lekárke, teda samotná navrhovateľka spôsobila, že jej zdravotný stav posudkoví lekári posúdili aj v jej neprítomnosti. K tomu treba predovšetkým uviesť, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudkovými lekármi posudzovaný objektívne, na základe ňou predložených odborných lekárskych nálezov. 25. Súd sa nestotožňuje s námietkou navrhovateľky, že rozhodnutie odporkyne nebolo odôvodnené v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona, pretože odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla z akého dôvodu bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá s tým, že prílohou rozhodnutia je odborný posudok o invalidite z 22.09.2014, teda navrhovateľka z tejto prílohy mohla zistiť ako bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom, na ktorý v podstate odkazuje aj rozhodnutie odporkyne. Je pravdou, že odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že týmto realizuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave č. 10Sd/6/2014-40 zo dňa 18.05.2015, k čomu krajský súd uvádza, že ide zrejme o chybu v písaní, pretože navrhovateľke je zrejmé, že rozsudok, ktorý je tam uvedený bol vydaný Krajským súdom v Košiciach, preto tento nedostatok možno považovať iba za chybu v písaní, ktorá nemôže mať žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 26. Krajský súd sa ani nestotožňuje s námietkou, že prísediaci lekár z odboru neurológie MUDr. H. P. nie je zapísaná v zozname posudkových lekárov preto, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný v prítomnosti posudkového lekára MUDr. E. F., ktorý v tom čase bol posudkovým lekárom a ako prísediaci lekár bol prizvaný lekár so špecializáciou neurológie a to MUDr. H. P., pričom sa nevyžaduje, aby prísediaci lekár z príslušnej špecializácie bol aj posudkovým lekárom. 27. Námietke navrhovateľky, kde namietala zaujatosť posudkového lekára MUDr. E. F. bolo v konečnom dôsledku vyhovené, o čom predložila súdu aj rozhodnutie odporkyne a z toho dôvodu zdravotný stav navrhovateľky po podaní opravného prostriedku posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice MUDr. D. V. dňa 03. júna 2015, ako aj 18.04.2016 v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru ortopédie MUDr. L. Z.Á.X.U.P.. 28. Samotná navrhovateľka ako to vyplýva z odborného lekárskeho posudku posudkovej lekárky z 18.04.2016 sa opakovane nedostavila k posudkovému lekárovi, a preto sama sa pripravila o možnosť byť prítomná pri posúdení zdravotného stavu, ktorú skutočnosť nemožno vyčítať odporkyni, že by nepostupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Ako už bolo uvedené, zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení samotnou navrhovateľkou, aj prepúšťacích správ z hospitalizácie, teda zdravotný stav posudkovými lekármi bol posudzovaný objektívne. 29. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, ako aj postup bol v súlade s týmto zákonom, preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.