Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201206 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201206.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: M&B GROUP, s.r.o., Trieda KVP 1, Košice, IČO: 46 306 820, zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát a daňový poradca, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17.8.2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17.8.2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 359006/2015 zo dňa 28.4.2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát a daňový poradca, Gelnická 33, Košice, odmenu v sume 536,78 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na č.ú.: 413042823/7500, vedený v ČSOB, pobočka Košice. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku, žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 359006/2015 zo dňa 28.4.2015, ktorým podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ďalej len Daňový poriadok „DP“, určil žalobcovi rozdiel dane v sume 27 640 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt platiteľovi dodané. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-255/02 Halifax plc. stanovil test, ktorý sa skladá z dvoch častí, ktorých splnenie je podmienkou preukázania zneužívajúceho konania. Oba prvky musia byť prítomné na to, aby bola určená existencia zneužitia práva Spoločenstva. Preukázanie zneužívania v oblasti dane z pridanej hodnoty si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami, a na druhej strane, z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že G. U. kúpila predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti BUILDING REAL, s.r.o., Zeleninárska 2, Michalovce na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 17.12.2010 za 10 000 eur a dňa 29.12.2010 ju predala spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. za 12 000 eur. Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. (konateľka U. U.) predala túto nehnuteľnosť spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. (konateľ Z. D.) za 20 000 eur (19 800 eur vyplatila spoločnosť v hotovosti kupujúcemu a 200 eur za sprostredkovanie predaja spoločnosti Winter Group spol. sr.o. - konateľ Z. D.) na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2011, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9214401/5/5301242/2014/Ďur zo dňa 04.12.2014). Táto kúpna zmluva neobsahuje inštitút predkupného práva, t.j. tzv. vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, keď si predávajúci vyhradzuje, že kupujúci (GOLD ROSE, s.r.o.) pokiaľ bude chcieť kúpenú vec - predmetnú nehnuteľnosť v budúcnosti predať, ju ponúkne najprv predávajúcemu (BO - FOOD, s.r.o.). Z uvedeného vyplýva, že išlo o riadny prevod nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Odvolávajúci sa tvrdenie, že išlo v danom prípade o pôžičku spoločnosti BO - FOOD, s.r.o., nepreukázal a konateľ spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. Z. D. poprel, že by v tomto prípade išlo o poskytnutie pôžičky, preto sú tieto námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu uvedené v čl. III bod 20. a 21. podaného odvolania neopodstatnené a nemajú vplyv na záver správcu dane vo veci samej. Spoločnosť GOLD ROSE, s.r.o. (konateľ Z. D.) predala túto nehnuteľnosť späť spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. (konateľka U. U.X.) za 23 760 eur na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 (vklad zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 06.02.2013). Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. uzavrela s odvolávajúcim sa daňovým subjektom dňa 07.02.2013 (t.j. deň po zapísaní vlastníckeho práva spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. do katastra nehnuteľnosti) Kúpnu zmluvu, ktorou predala predmetnú nehnuteľnosť odvolávajúcemu sa daňovému subjektu. V tomto prípade išlo o neštandardne stanovené platobné podmienky, a to v tom, že dohodnutá kúpna cena bola 163 200 eur (DPH 27 200 eur), ale ku dňu podpísania zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť 5 000 eur priamym vkladom na účet predávajúceho a zvyšok sumy (158 200 eur) so splatnosťou 07.02.2018. Správca dane zistil, že odvolávajúci sa daňový subjekt dňa 07.02.2013 vložil 5 000 eur (na účet zriadený spoločnosťou BO - FOOD, s.r.o. deň predtým, t.j. 06.02.2013) a následne bol v ten istý deň uskutočnený výber 5 000 eur konateľkou spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. Správca dane z výpisov z účtov poskytnutých príslušnými bankami zistil, že odvolávajúci sa daňový subjekt zvyšnú sumu 158 200 eur ani jej časť spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. nezaplatil a banka zrušila tento účet ku dňu 25.10.2013 z dôvodu debetného zostatku. Spoločnosť BO- FOOD, s.r.o. nezaplatila daň a v účtovníctve nevykazuje pohľadávku týkajúcu sa predaja nehnuteľnosti. Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. vstúpila do konkurzu odo dňa 25.04.2014 a konateľka spoločnosti U. U. nespolupracuje ani so správcom dane ani so správcom v konkurznom konaní a ani so súdom v konkurzných veciach. Odvolávajúci sa daňový subjekt v účtovníctve nevykazuje záväzok z kúpy nehnuteľnosti (k 31.12.2013 vykazuje záväzky voči spoločníkovi J. U. v sume 315 000 eur, z obchodného styku 67 603 eur a daňové záväzky v sume 2 486 eur). Zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. nevedie pohľadávku za nevyplatenie podstatnej časti kúpnej zmluvy 158 200 eur ako pohľadávku a odvolávajúci sa daňový subjekt neeviduje v účtovníctve túto sumu ako záväzok, nenasvedčuje tomu, žeby mal odvolávajúci sa daňový subjekt v úmysle zvyšnú časť kúpnej ceny 158 200 eur zaplatiť predávajúcemu, ktorý je v konkurze a nespolupracuje ani so správcom dane ani so správcom v konkurznom konaní am so súdom v konkurzných veciach. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že postup správcu dane, ktorý svoj záver o neuznaní dane z pridanej hodnoty odpočítanej z faktúr vystavených spoločnosťou BO - FOOD, s.r.o. odôvodnil tým, že plnenie spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. pre odvolávajúci sa daňový subjekt bolo umelé plnenie s cieľom získania daňovej výhody, aj napriek tomu, že pri prevode vlastníckych práv boli podmienky formálne splnené, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dané, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnými faktúrami, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Odvolávajúci sa v bode 19. podaného odvolania namietal, že ak správca dane mal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku v záujme čo naj úplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy mohol prizvať iného znalca a požadovať vypracovanie znaleckého posudku. Finančné riaditeľstvo SR k tejto námietke odvolávajúceho sa daňového subjektu uvádza, že podľa ust. § 25a ods. 1 Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska a odvolávajúci sa daňový subjekt nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy. Správca dane v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil daňovým subjektom predložené znalecké posudky tak, že na nich neprihliadal, pretože neboli rozhodujúce pre prijatie záveru správcu dane. Navyše ani spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. ako zadávateľ na vypracovanie znaleckého posudku Z.. D. sa neriadila cenou stanovenou v tomto znaleckom posudku, pretože ho predala spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o., ako sám odvolávajúci sa daňový subjekt tvrdí v odvolaní, za cenu nižšiu o 97 960 eur a znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. U. bol vypracovaný až po samotnom prevode nehnuteľnosti a pri vypracovaní posudku bola poskytnutá Kúpna zmluva zo dňa 07.02.2013. Navyše tieto skutočnosti neboli jedinými rozhodujúcimi, ktoré odôvodnili záver správcu dane, že v tomto prípade išlo o obchodnú transakciu umelo vytvorenú za účelom získania daňovej výhody. Finančné riaditeľstvo SR námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu nepovažuje za opodstatnené. Žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote podal žalobu na súd. Žalobné dôvody : - Žalovaný uvádza, že v tomto prípade je sporným posúdenie plnenia spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. pre žalobcu, ktoré správca dane posúdil a vyhodnotil tak, že došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane, jedná sa o čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov s cieľom získať daňovú výhodu. V konaní vo veci nákupu a predaja nehnuteľností v reťazci G.. U., BO - FOOD s.r.o. (konateľka U.. U.), GOLD ROSE, s.r.o., BO - FOOD, s.r.o. (konateľka U.. U.), M&B GROUP, s.r.o. (konateľ J.. U.), nastali skutkové okolnosti zneužívajúceho konania. Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, ktorý definoval zneužitie práva a ktorý stanovil test, ktorý sa skladá z dvoch častí, ktorých splnenie je podmienkou preukázania zneužívajúceho konania. - Žalovaný opätovne popisuje zistený skutkový stav (str. 13 až 14), poukazuje najmä na predajné ceny nehnuteľností a časový sled predaja. Uvádza, že spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. predala nehnuteľnosť spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za 20 000 €, kúpna zmluva neobsahuje inštitút predkupného práva a išlo o riadny prevod nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Konateľ spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. poprel, že by v tomto prípade išlo o poskytnutie pôžičky, preto sú tieto námietky žalobcu neopodstatnené. Spoločnosť GOLD ROSE, s.r.o. nehnuteľnosť späť predala spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. za 23 760 €. Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. 07. 02. 2013 (t.j. deň po zapísaní vlastníckeho práva spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. do katastra nehnuteľnosti) predala nehnuteľnosť žalobcovi, pričom išlo o neštandardne stanovené platobné podmienky. Dohodnutá kúpna cena bola 163 200 €, ale ku dňu podpísania zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť 5 000 € na účet predávajúceho a zvyšok sumy 158 200 € so splatnosťou 07. 02. 2018. Správca dane zistil, že žalobca 07. 02. 2013 vložil 5 000 € na účet zriadený spoločnosťou BO - FOOD, s.r.o. deň predtým a následne bol v ten istý deň uskutočnený výber 5 000 € konateľkou spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. Správca dane zistil, že žalobca sumu 158 200 € ani jej časť spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. nezaplatil, účet bol bankou k 25.10.2013 zrušený z dôvodu debetného zostatku. Spoločnosť BO- FOOD, s.r.o. nezaplatila daň a v účtovníctve nevykazuje pohľadávku tykajúcu sa predaja nehnuteľnosti. Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. 25. 04. 2014 vstúpila do konkurzu, konateľka spoločnosti U.. U. nespolupracuje ani so správcom dane ani so správcom v konkurznom konaní a ani so súdom v konkurzných veciach. Odvolávajúci sa daňový subjekt v účtovníctve nevykazuje záväzok z kúpy nehnuteľnosti. - Z kritérií v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax vyplýva, že hlavným účelom tohto zdaniteľného plnenia je získanie daňovej výhody. Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. predala nehnuteľnosť spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za 20 000 €, čo podľa žalobcu bola vzhľadom na znalecký posudok Z.. D. cena neprimeraná. Spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. naspäť odkúpila predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za 23 760 € a ihneď ju predala žalobcovi za 163 200 €. Z uvedeného je zrejmé, že zníženie ceny o 98 283,86 € oproti cene stanovenej znaleckým posudkom Z.. D. na 20 000 € resp. 23 760 € a následne zvýšenie na 163 200 € umožnilo žalobcovi odpočítanie dane v sume 27 200 €, ktorú ale spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. nezaplatila a nezaplatenú sumu 158 200 € nevedie ako pohľadávku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že hlavným zmyslom a účelom konania žalobcu nebola ekonomická činnosť, ale získanie nadmerného odpočtu. K ekonomickému a personálnemu prepojeniu žalovaný uvádza, že žalobca mohol a mal vedieť o tom, že účelom sporného prevodu nehnuteľnosti je získanie nadmerného odpočtu, čoho dôkazom je aj dojednanie zaplatenia kúpnej ceny, ktoré nebolo vykonané v rámci bežných obchodných transakcií (pri podpise 5 000 € a do 5 rokov 158 200 €). Zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. nevedie pohľadávku za nevyplatenie podstatnej časti kúpnej zmluvy 158 200 €, ako pohľadávku a žalobca neeviduje v účtovníctve túto sumu ako záväzok, nenasvedčuje tomu, že by žalobca mal v úmysle zvyšnú časť kúpnej ceny 158 200 € zaplatiť predávajúcemu, ktorý je v konkurze. - Z ustanovenia § 25a ods. 1 Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku a žalobca nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy. Správca dane v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil žalobcom predložené znalecké posudky tak, že na nich neprihliadal, pretože neboli rozhodujúce pre prijatie záveru správcu dane. Navyše ani spoločnosť BO - FOOD, s.r.o., ako zadávateľ na vypracovanie znaleckého posudku Z.. D. sa neriadila cenou stanovenou v tomto znaleckom posudku, pretože ho predala spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za cenu nižšiu o 97 960 € a znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. U. bol vypracovaný až po samotnom prevode nehnuteľnosti a pri vypracovaní posudku bola poskytnutá kúpna zmluva zo 07. 02. 2013. Navyše tieto skutočnosti neboli jedinými rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré odôvodnili záver správcu dane, že v tomto prípade išlo o obchodnú transakciu umelo vytvorenú za účelom získania daňovej výhody. - Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1299745/2015 zo 17. 08. 2015 (doručené 30. 08. 2015) je nezákonné. Žalobca bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Podľa ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Predmetné rozhodnutie žalovaného žalobca napadá v celom rozsahu a dôvody nezákonnosti rozhodnutia sú nasledovné. - Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Obsahom práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku je predovšetkým právo na určitú kvalitu odôvodnenia, pričom úroveň kvality odôvodnenia rozhodnutia a celého procesu daňového konania je posudzovaná podľa toho, ako účinne sa príslušný daňový orgán vysporiada s argumentmi účastníka konania, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie. Splnenie povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad a aj so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Žalovaný takto nepostupoval. S námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa vysporiadal len formálne bez požadovanej konfrontácie, pričom v prevažnej časti sa obmedzil na reprodukciu prvostupňového rozhodnutia. - Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva to, že jedná sa o čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov s cieľom získať daňovú výhodu, založený predovšetkým na tom, že spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. naspäť odkúpila predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za 23 760 € a ihneď ju predala žalobcovi za 163 200 €. Ťažiskovou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní (bod 18 a 19) bolo to, že spoločnosť BO-FOOD, s. r. o. ku dňu predaja pozemku spoločnosti GOLD ROSE, s. r. o. (15. 06. 2011 ) mala znalecký posudok Z.. D. v ktorom bola hodnota pozemku stanovená na 117 960 € s DPH a stavebné povolenie na stavbu „M. N.“ na uvedenom pozemku. Napriek tomu bol uvedený pozemok predaný spoločnosti GOLD ROSE, s. r. o. za 20 000 €, t. j. za cenu nižšiu o 97 960 € ako bola hodnota pozemku určená znalcom. Žalobca namietal, že z uvedeného uhla pohľadu obchodná transakcia medzi spoločnosťami BO-FOOD, s. r. o. a M&B GROUP, s. r. o. zo 07. 02. 2013 umelý charakter nevykazuje, naopak, išlo o predaj pozemku v reálnej hodnote na základe znaleckého posudku. Nereálny nárast ceny v priebehu jedného dňa z 23 760 € na 163 200 € je len dôsledkom nereálneho poklesu ceny k 15. 06. 2011 oproti znaleckému posudku zo 117 960 € na 20 000 €. Nereálna nebola cena 163 200 € ale nereálna bola cena 20 000 €, a teda nedošlo k neúmernému navýšeniu ceny o 139 440 € z dôvodu čerpania nadmerného odpočtu spoločnosťou M&B GROUP, s. r. o. - Z rozhodnutia žalovaného z 28. 08. 2014, na ktoré poukazuje žalobca v bodoch 2 a 18 odvolania, ktorým žalovaný zrušil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie z 26. 05. 2014 vyplýva, že správca dane dostatočne neodôvodnil a neuviedol žiadne úvahy a logické súvislosti s jeho záverom, že cena stavebného pozemku bola umelo a bez dôvodu neúmerne navýšená, nemohlo dôjsť k takým zmenám a takému hodnoteniu, aby jeho hodnota vzrástla 6,8 krát. Žalobca poukazuje na to, že s uvedeným záverom odvolacieho orgánu sa správca dane vysporiadal len tým, že ho obišiel konštatovaním, že pre prijatie záverov znalecké posudky neboli rozhodujúce, pretože cena nebola určená na základe znaleckého posudku, ktorý by bol vyhotovený na uvedený účel. Uvedené reprodukuje aj žalovaný (bod 16 žaloby) a dodáva, že ani spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. sa neriadila cenou stanovenou v tomto znaleckom posudku Z.. D., pretože ho predala spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za cenu nižšiu o 97 960 € a znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. U. bol vypracovaný až po samotnom prevode nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa vôbec nezaoberal zásadnou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že nereálna nebola cena 163 200 € ale nereálna bola cena 20 000 €. Žalovaný, rovnako ako správca dane sa zaoberal len tým, že v priebehu jedného dňa, teda 07. 02. 2013 došlo k zvýšeniu ceny oproti predajnej cene od spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o, z 23 760 € na 163 200 €, teda o 139 440 €, vôbec sa však nezaoberal tým, že v priebehu jedného dňa, teda 15. 06. 2011 došlo k zníženiu ceny oproti znaleckému posudku zo 117 960 € na 20 000 €, teda o 97 960 €. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie veci rozhodujúci význam vysporiadal len formálne, neuviedol žiadne úvahy a logické súvislosti k prijatiu záveru, že reálna cena pozemku bola 20 000 €, resp. 23 760 €. - Žalovaný uvádza, že správca dane v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil žalobcom predložené znalecké posudky tak, že na nich neprihliadal, pretože neboli rozhodujúce pre prijatie záveru správcu dane. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť správcu dane, ktorá nesmie obsahovať formy ľubovôle alebo nelogickosti, pri ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti), následne hodnota zákonnosti a nakoniec hodnota pravdivosti (vierohodnosti). Prvým kritériom pre hodnotenie dôkazov k otázke, ktorú je potrebné objasniť je kritérium závažnosti dôkazu, teda výpovedná hodnota dôkazu vo vzťahu k tejto otázke. V danom prípade bolo potrebné objasniť, či cena pozemku vo výške 20 000 €, resp. 23 760 € bola alebo nebola reálna, resp. či bola alebo nebola reálna cena 163 200 €. Znalecký posudok Z.. D. zo 06. 04. 2011 znel na hodnotu pozemku 117 960 € s DPH a znalecký posudok Z.. U.Z. zo 04. 10. 2013 znel na hodnotu pozemku 163 000 € s DPH. Bez ohľadu na to, kedy a za akým účelom boli uvedené znalecké posudky vypracované ich závažnosť a výpovednú hodnotu bolo potrebné posudzovať k tomu, či predajná cena predaja pozemku za 20 000 €, resp. 23 760 € bola alebo nebola reálna. Žalobca v odvolaní namietal (bod 18), že cena pozemku vo výške 20 000 €, resp. 23 760 € reálna nebola, pretože je v rozpore s logikou, aby všeobecná hodnota uvedenej nehnuteľnosti predstavovala len 16, 95 % z ceny zo znaleckého posudku Z.. D. a len 12, 27 % z ceny zo znaleckého posudku Z.. U.. Za daných okolností záver žalovaného, že znalecké posudky neboli rozhodujúce pre prijatie záveru správcu dane, a preto správca dane na ne neprihliadal popiera pravidlá formálnej a právnej logiky a takýto výklad zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako jednej zo základných zásad správy daní vedie k tomu, že voľnosť pri hodnotení dôkazov sa nahradzuje ľubovôľou konajúceho daňového orgánu. - Žalovaný uvádza, že ani spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. sa neriadila cenou stanovenou v znaleckom posudku Z.. D., pretože ho predala spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za cenu nižšiu o 97 960 €. K uvedenému žalobca uvádza, že ak by správne orgány dôsledne postupovali podľa ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku, teda zhodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a brali do úvahy skutočný obsah kúpnych zmlúv medzi spoločnosťou BO - FOOD, s.r.o. a spoločnosťou GOLD ROSE, s.r.o. z 15. 06. 2011 v spojení s nájomnou zmluvou z 15. 06. 2011 a z 31. 01. 2013 museli by dospieť k logickému záveru, „že išlo o simulované právne úkony, predmetom ktorých bolo poskytnutie pôžičky spoločnosťou GOLD ROSE, s.r.o. spoločnosti BO-FOOD, s. r. o. Žalobca v odvolaní (bod 21) poukazuje na to, že spoločnosť BO-FOOD, s. r. o. ku dňu predaja pozemku mala znalecký posudok Z.. D. v ktorom bola hodnota pozemku stanovená na 117 960 € a stavebné povolenie na stavbu „M. N.“, no napriek tomu bol uvedený pozemok predaný spoločnosti GOLD ROSE, s. r. o. za 20 000 €, t. j. za cenu nižšiu o 97 960 € oproti posudku. Správca dane sa nepozastavil nad tým, že Z.. D. uviedol, že pozemok sa kúpil za účelom dosiahnutia zisku, sám si robí svoje odhady, no pozemok, bez toho aby bolo dohodnuté predkupné právo bol späť predaný spoločnosti BO-FOOD, s. r. o. za 23 760 €, pričom išlo o pozemok so stavebným povolením, so všetkými inžinierskymi sieťami v jednej z najlukratívnejších častí mesta J. a Z.. D. musel vedieť, že trhová cena pozemku v tejto lokalite je podstatne vyššia. Správca dane sa nepozastavil ani nad tým, že ak bol pozemok podľa vyjadrenia Z.. D. kúpený za účelom dosiahnutia zisku, tak na nájomnom spoločnosť GOLD ROSE, s.r.o. za necelých 20 mesiacov získala 14 560 €, pričom z predaja získala len 3 760 €. Ak bol pozemok kúpený za účelom dosiahnutia zisku, potom je úplne v rozpore s týmto zámerom, aby sa pozemok, ktorého návratnosť obstarávacej ceny 20 000 € pri nájomnom 600 € mesačne je necelých 34 mesiacov predal so ziskom 3 760 €, ktorý zodpovedá nájomnému za necelých 7 mesiacov. Správca dane sa nepozastavil ani nad tým, ako mohla spoločnosť BO-FOOD. s. r. o. v pozícii nájomcu využívať pozemok podľa povahy nehnuteľnosti, keď stavebné povolenie na stavbu „M. N.“, prešlo na spoločnosť GOLD ROSE, s. r. o. Žalovaný sa s uvedenými dôvodmi a námietkou žalobcu, že išlo o poskytnutie pôžičky spoločnosťou GOLD ROSE, s. r. o. spoločnosti BO-FOOD, s. r. o. vysporiadal viac ako stručne konštatovaním, že spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. predala nehnuteľnosť spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. za 20 000 €, čo potvrdil aj Z.. D., kúpna zmluva neobsahuje inštitút predkupného práva a išlo o riadny prevod nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že v danom prípade išlo o pôžičku spoločnosti BO - FOOD, s.r.o., konateľ spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. poprel, že by v tomto prípade išlo o poskytnutie pôžičky. - Žalovaný uvádza, že z ustanovenia § 25a ods. 1 Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku a žalobca nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy. Žalobca k uvedenému uvádza, že podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že za úplnosť dokazovania, bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu zodpovedá len správca dane. Bolo v kompetencii správcu dane pri aplikovaní základných zásad správy daní a v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, bez ohľadu na to, že žalobca nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy, presne a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie a za týmto účelom určiť spôsob dokazovania. Je nepochybné, že medzi tvrdením správnych orgánov, že predajná cena pozemku za 20 000 €, resp. 23 760 € bola reálna a znaleckými posudkami je zjavná nezrovnalosť, pričom ide o rozhodujúci prvok pre posúdenie veci samej. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalobcu (bod 19 odvolania), že ak správca dane mal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku v záujme čo naj úplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy mohol prizvať iného znalca a požadovať vypracovanie znaleckého posudku bolo oprávnené. - Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, ktorý stanovil test skladajúci sa z dvoch častí, ktorého splnenie je podmienkou preukázania zneužívajúceho konania. Z druhej časti testu stanoveného rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, čo žalovaný účelovo neuvádza vyplýva aj to, že zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. Správne orgány poukazujú na to, že dohodnutá kúpna cena medzi spoločnosťou BO - FOOD, s.r.o. bola 163 200 € s tým, že ku dňu podpísania zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť 5 000 € a zvyšok sumy 158 200 € mal byť zaplatený do 07. 02. 2018. Správne orgány poukazujú na ekonomické a personálne prepojenie spoločnosti BO - FOOD, s. r. o. a žalobcu. Podľa žalobcu práve uvedené prepojenie v súvislosti s výstavbou „M. N.“ na uvedenom pozemku poskytuje iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že zrubová „M. N.O.“ bola postavená podľa projektu a v súčasnej dobe sa kolauduje. - Vzhľadom na personálne prepojenie výstavba reštaurácie sa mala financovať zo spoločných zdrojov a stanovený termín zaplatenia sumy 158 200 € do 07. 02. 2018 žalobcom predpokladal nielen ukončenie výstavby ale aj prevádzku tejto reštaurácie. Nedostatok finančných prostriedkov viedol aj k tomu, že žalobca 7.2.2013 vložil 5 000 € na účet zriadený spoločnosťou BO - FOOD, s.r.o. a v ten istý deň bol uskutočnený výber 5 000 € konateľkou spoločnosti BO - FOOD, s.r.o. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že ekonomické a personálne prepojenie spoločnosti BO - FOOD, s. r. o. a žalobcu nie je samé o sebe objektívnou skutočnosťou k prijatiu záveru, že došlo k zneužitiu práva a nie je dôvodom k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane. - Argumentácia rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax v danom prípade znamenala, že správca dane mal preukázať, že účelom predaja pozemku v sume 163 200 € spoločnosťou BO - FOOD, s. r. o. bolo získať daňovú výhodu spočívajúcu v umožnení odpočtu DPH spoločnosťou M&B GROUP, s. r. o., teda preukázať, že cena 163 200 € s DPH je účelovo a umelo navýšená, resp. že reálna cena predstavovala 23 760 €. Správca dane uvedené vierohodne nepreukázal. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 26.1.2016. Uviedol, že žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a vysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v j ej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, na základe ktorých právnych predpisov rozhodoval, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedených v odvolaní, takže z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, prečo žalovaný rozhodol tak, ako je to vo výroku rozhodnutia uvedené. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný ani správca dane neprihliadali na skutočný obsah právneho úkonu. Žalobca tvrdí, že predaj pozemku za cenu podstatne nižšiu ako bola stanovená v znaleckom posudku spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. bol len simulovaným právnym úkonom, a že skutočnou podstatou tohto obchodu bolo poskytnutie pôžičky. Dôkazy o tvrdenej skutočnosti, že išlo o poskytnutie pôžičky nemohli byť posudzované, keďže daňový subjekt žiadne dôkazy podporujúce jeho tvrdenie nepredložil. Zo strany daňového subjektu táto skutočnosť zostala v polohe tvrdenia. Ak v tomto prípade malo byť kúpnou zmluvou zastreté poskytnutie pôžičky, muselo by byť uvedené tvrdenie aj preukázané, keďže ide o podstatne odlišné právne úkony. Žalovaný v tejto veci opätovne zdôrazňuje, že za účelom preverenia skutočného obsahu právneho úkonu- predaja pozemku spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o. vykonal správca dane vypočutie svedka, konateľa spoločnosti GOLD ROSE, s.r.o.- p. D., ktorý poprel, že by išlo o poskytnutie pôžičky pre BO-FOOD s.r.o. a vyjadril sa, že účelom kúpy pozemku spoločnosťou GOLD ROSE, s.r.o. bolo dosiahnutie zisku, či už predajom pozemku alebo jeho prenajatím. Navyše, kúpna zmluva neobsahovala inštitút predkupného práva. Ak žalobca a prepojená osoba mali finančné problémy, ako sa to tvrdí v žalobe, jednou z možností ako dočasne získať finančné prostriedky mohol byť práve právny úkon- predaj pozemku prepojenej spoločnosti za účelom získania financií prostredníctvom čerpania nadmerného odpočtu DPH. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Námietka žalobcu, že správca dane, ak mal pochybnosti o predajnej cene pozemku, mal v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočností prizvať iného znalca a dať vypracovať posudok nie je opodstatnená, pretože zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že obchodná transakcia medzi ekonomicky a personálne prepojenými spoločnosťami BO-FOOD, s.r.o. a žalobcom bola realizovaná s cieľom získania daňovej výhody. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. U. bol vypracovaný až po prevode nehnuteľnosti a pri vypracovaní posudku bola znalcovi poskytnutá Kúpna zmluva zo dna 07.02.2013. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia získaných dôkazov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj jeho postup pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný uvádza, že správca dane v konaní zistil, že prostredníctvom predaja nehnuteľnosti v reťazci BO - FOOD, s.r.o. (konateľka U.. U., predajná cena 20 000 eur)-> GOLD ROSE, s.r.o. (konateľ Z.. D., predajná cena 23 760 eur) -> BO-FOOD s.r.o.(konateľka U.. U. - matka, predajná cena 163 200 eur)-> žalobca (konateľ J.. U. - syn) bola vytvorená situácia, výsledkom ktorej bol výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu- nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vo výške 27 200 Eur. Dôkazmi podporujúcimi záver správcu dane, určenie rozdielu v sume 27 640 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 žalobcovi sú aj skutočnosti ako napr. neštandardné dojednanie zaplatenia kúpnej ceny, ktoré nebolo vykonané v rámci bežných obchodných transakcií (pri podpise 5 000 eur a zvyšná suma 158 200 eur splatná až v roku 2018), personálne prepojenie žalobcu a spoločnosti BO-FOOD s.r.o., krátky časový úsek medzi nákupom od GOLD ROSE s.r.o. a predajom nehnuteľnosti žalobcovi (1 deň). Spoločnosť BO- FOOD, s.r.o. nezaplatila daň z pridanej hodnoty a konateľka spoločnosti U. U. nespolupracuje ani so správcom dane ani so správcom v konkurznom konaní a ani so súdom v konkurzných veciach. Zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť BO - FOOD, s.r.o. nevedie pohľadávku za nevyplatenie podstatnej časti kúpnej zmluvy 158 200 eur ako pohľadávku a žalobca neeviduje v účtovníctve túto sumu ako záväzok, nenasvedčuje tomu, žeby mal odvolávajúci sa daňový subjekt v úmysle zvyšnú časť kúpnej ceny 158 200 eur zaplatiť predávajúcemu, ktorý je v konkurze a nespolupracuje ani so správcom dane ani so správcom v konkurznom konaní ani so súdom v konkurzných veciach. Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že dôvody uvedené v žalobe boli opodstatnené, preto rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17.8.2015 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - Daňového úradu Košice č. 359006/2015 zo dňa 28.4.2015 vo veci určenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty v sume 27.640,- EUR za zdaňovacie obdobie február 2013. Správcovi dane sa nepozdával predaj nehnuteľnosti zapísaný na LV č. XX XXX ako parcela registra „O.“ evidovaná v katastrálnej mape č. XXXX/XX - M. R. G. Q. o výmere X XXX m2 v k.ú. J., vzhľadom na odkúpenie tejto nehnuteľnosti od fyzickej osoby G. U. dňa 29.10.2010 za 12.000,- EUR, ktorá uvedenú nehnuteľnosť kúpila od právnickej osoby BUILDING REAL s.r.o. Michalovce dňa 17.12.2010, GOLD ROSE s.r.o. Piešťany predal túto nehnuteľnosť BO-FOOD s.r.o., dňa 1.2.2013 za sumu 23.760,- EUR, BO-FOOD s.r.o. dňa 15.6.2011 predal GOLD ROSE s.r.o. za 20.000,- EUR a dňa 7.2.2013 predal BO-FOOD s.r.o. M&B GROUP s.r.o. túto nehnuteľnosť za 163.200,- EUR. Uvedené transakcie správca dane považoval za účelové, s cieľom vytvoriť základ pre odpočet DPH. Nebolo preukázané, že medzi subjektami GOLD ROSE s.r.o. a BO-FOOD s.r.o. došlo k poskytnutiu pôžičky, platba 163.000,- EUR nebola ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia splatená a nebolo ani preukázané, že v kúpnych zmluvách bolo dojedané aj predkupné právo /právo spätnej kúpy/. Žalobca v podstatnej časti žalobných dôvodov namietal, že nereálna cena predmetného pozemku bola v cene 20.000,- EUR, resp. 23.760,- EUR a s odvolacími námietkami žalobcu v tomto smere sa žalovaný vysporiadal len formálne. Poukázal aj na znalecký posudok Z.. D., ktorý už v čase jeho vyhotovenia stanovil cenu pozemku na 117.960,- EUR s DPH. Žalobca tiež uviedol, že bez ohľadu na to, za akým účelom boli znalecké posudky vyhotovené, obdobne aj posudok Z.. U., ktorým cena pozemku bola stanovená na 163.200,- EUR s DPH, v danom prípade je cena pozemku podľa jeho aktuálneho stavu rozhodujúca pre daňové priznanie žalobcu a v tomto smere žalovaný, ani správca dane nemôže vykonať svojvôľu a bez ďalšieho neuznať uplatnené DPH pri kúpe tejto nehnuteľnosti žalobcom za cenu, stanovenú v kúpnej zmluve zo dňa 7.2.2013. Zjavnú nezrovnalosť, v súlade s odvolacími dôvodmi žalobcu, správca dane neodstránil, žalovaný iba doslova opísal skutkový stav z prvostupňového správneho rozhodnutia a preto rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nepreskúmateľné, pričom správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci. Súd sa stotožňuje so žalobnou námietkou, že samotné personálne prepojenie právnický osôb samo osebe nepreukazuje zneužitie práva. Súd však poukazuje na to, že už rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100303/1/384970/2014/14008 zo dňa 28.8.2014 bola zrušená vec Daňového úradu Košice č. 9801401/5/2216579/2014/KOV zo dňa 26.5.2014, na základe právnych záverov v tomto rozhodnutí vyslovených správca dane mal vypočuť konateľa GOLD ROSE s.r.o., čo aj učinil, ale nevypočul ani znalca Z.. D., keďže Z.. U. zomrel,žalovaný si mal vytvoriť priestor na preverenie ekonomickej činnosti žalobcu, čo však neuskutočnil. Výpoveď znalca o stanovení ceny pozemku je rozhodujúcou okolnosťou pri dokazovaní, iba v takom prípade by dal správca dane za dosť odvolacej námietke žalobcu, ak by si v skutočnosti overil, v akej cene sa pohybuje reálna, resp. trhová cena predávaného pozemku medzi vyššie uvedenými právnickými osobami. Bez uvedeného vypočutia znalca, nie je možné bez ďalšieho prijať právny záver o účelovosti predaja sporného pozemku a vytvárania nereálneho podkladu pre zdaniteľné plnenia žalobcu a ostatných právnických osôb zúčastnených na uvedených transakciách. Súd bol toho názoru, že zo zistení správcu dane uvedených v napadnutom rozhodnutí, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností preveriť účelovosť /neúčelovosť/ predaja nehnuteľností, teda súd v tomto smere považoval zisťovanie správcu dane za nedostatočné a v tomto smere aj žalobné námietky žalobcu boli opodstatnené. Súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že znalecké posudky Z.. D. ako aj Z.. U. boli dôležité, na tieto posudky správca dane prihliadol, ale len v takom rozsahu, že boli vyhotovené pre iný účel. Naopak, súd bol toho názoru, že reálna cena prevádzaných pozemkov mala byť známa aj správcovi dane, preto jeho povinnosťou bolo si preveriť, či obsah znaleckého posudku o reálnosti vypracovaných cien boli v súlade s platnými cenovými predpismi. Túto zjavnú nezrovnalosť nemôže správca dane odstrániť iba formálne, ale porovnaním tvorby ceny spomínanými znalcami si ju overí, až potom pristúpi k správnemu určeniu dane. V danom prípade sa prenáša dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, z dôvodu objektivizácie reálnej ceny prevádzaného pozemku. Všetky žalobné námietky žalobcu súd považoval za opodstatnené, súd ich vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, ktoré sa dotýkali námietky, týkajúcej sa reálnej ceny pozemku a hodnotenia dôkazov správcu dane pri nadobúdaní predmetného pozemku počnúc od fyzickej osoby až po právnické osoby vymenované v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, avšak v rôznych cenových reláciách. Vzhľadom na rozpor v cene nadobúdaných pozemkov, v ďalšom konaní bude potrebné sa zaoberať správnym určením rozdielu dane za zdaňovacie obdobie február 2013, s prihliadnutím na reálnosť ceny prevádzaného pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2013, uzatvorenej medzi BO-FOOD, s.r.o. a M & Group, s.r.o. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt platiteľovi dodané. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Výnimočne, správca dane môže si zadovážiť dôkaz navrhovaný daňovým subjektom a tento dôkaz vyhodnotí, v danom prípade ide o dôkaz v reálnej cene prevádzaného pozemku. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa ust. § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu podľa § 250r O.s.p. Súd priznal žalobcovi trovy konania, ktoré spočívali v súdnom poplatku 70,- EUR, ktorý je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta, § 246c ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. Žalovaný je povinný zaplatiť odmenu na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 536,78 EUR za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní, 2 x 139,83 EUR = 279,66, 2 x 8,04 EUR náhrady paušálu = 16,08 EUR, 1 x 143 EUR a 1 x 8,58 EUR náhrady paušálu, odmena je 447,32 EUR + 20 % DPH = 89,46 EUR, celkom 536,78 EUR, priznané podľa ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.