Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201306 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201306.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu F. I. X., bytom K. XX/XX, N., zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1391026/2015/Vi zo dňa 04.11.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 18.11.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 20.11.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1100902/1391026/2015/Vi zo dňa 04.11.2015 a rozhodnutia Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála, Komenského 39/A, 040 01 Košice, sp. zn. SCÚ KE/1278399/2015 zo dňa 10.08.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Colný úrad Košice, SCÚ Košice - centrála rozhodnutím č. SCÚ KE/1278399/2015 zo dňa 10.08.2015 v zmysle § 16b ods. 10 zákona č. 289/2008 Z. z. uložil podnikateľovi F. I. X., K. XX/XX, XXX XX N. - M., IČO: 43 543 341, DIČ: 1078580811 (ďalej iba „podnikateľ“) pokutu vo výške 10 000 eur podľa § 16b ods. 1 písm. e/ za porušenie podľa § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.08.2015 pri výkone miestneho zisťovania na jeho predajnom mieste Trhovisko Blšák - Stánok č. 285, Alejová 2, 040 11 Košice - Juh, bolo colným úradom zistené, že podnikateľ konal v rozpore s ustanovením § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., keď nezaplatil pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z. z. uloženú rozhodnutím Colného úradu Košice č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015 najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, t.j. najneskôr do 17.07.2015, v dôsledku čoho v zmysle § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. nesmel predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti pokuty, t.j. od 18.07.2015 a tento zákaz porušil, čo mal colný úrad za preukázané pri miestnom zisťovaní dňa 10.08.2015, z ktorého bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. SCÚ KE/1278398/2015, preverením denných uzávierok od 18.07.2015 do 09.08.2015 z elektronickej registračnej pokladnice s pridelením DKP 696107580811002. Pokutu je podnikateľ povinný zaplatiť podľa § 16b odsek 4 zákona č. 289/2008 Z. z. do 3 pracovných dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet colného úradu č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: M., variabilný symbol: XXXXXXXXXX, špecifický symbol DIČ podnikateľa, ktorý je uvedený v Štátnej pokladnici, Radlinského 32, 810 05 Bratislava 15. Pokuta môže byť zaplatená podľa ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. aj v hotovosti. V prípade neuhradenia vyššie uvedenej pokuty, colný úrad pristúpi k jej vymáhaniu daňovou exekúciou. 3. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4. V odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála žalobca žiadal zrušiť uvedené rozhodnutie v celom rozsahu. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Košice zn. SCÚ KE/1278399/2015 zo dňa 10.08.2015 napadnuté odvolaním podaným fyzickou osobou: F. I. X., K. XX/XX, XXX XX N. - M., podnikajúcou pod obchodným menom: F. I. X., K. XX/XX, XXX XX N. - M., IČO: 43 543 341, DIČ: 1078580811 potvrdil. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála, ako aj na podané odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. 7. Žalovaný skúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v smere vytýkanom v podanom odvolaní zistil nasledovné: 8. Colný úrad vykonal dňa 14.07.2015 miestne zisťovanie u odvolateľa na predajnom mieste - „Trhovisko Blšák - Stánok č. 285“, Alejová 2, 040 11 Košice - Juh (ďalej len „predajné miesto“). Zamestnanci colného úradu vykonali na predajnom mieste kontrolný nákup tovaru 1 x batéria v hodnote 0,30 eur, pričom odvolateľ nepoužil ERP na evidenciu tržby a nevydal zamestnancom colného úradu pokladničný doklad bez zbytočného odkladu. Z miestneho zisťovania bola vyhotovená zápisnica zn. SCÚ KE/1152236/2015. Na základe takto zisteného stavu veci, colný úrad rozhodnutím zn. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015 uložil odvolateľovi pokutu v zmysle § 16b ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z. z. vo výške 990 eur a podľa § 16b ods. 7 prvej vety zákona č. 289/2008 Z. z. mu zároveň uložil zákaz predaja tovaru alebo poskytovania služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, na predajnom mieste od okamihu odovzdania tohto rozhodnutia osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica o miestnom zisťovaní zn. SCÚ KE/1152236/2015 zo dňa 14.07.2015, na 72 hodín. 9. Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ dňa 15.07.2015 požiadal colný úrad o zaplatenie pokuty v splátkach. Vzhľadom na to, že podanie odvolateľa neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, colný úrad vyzval odvolateľa výzvou zn. 1190455/2015 zo dňa 20.07.2015, aby predložil požadované doklady a podľa ustanovenia zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení aj uhradil správny poplatok vo výške 9,50 eur. Odvolateľ bol zároveň poučený, že v prípade neuhradenia správneho poplatku, colný úrad konanie v danej veci zastaví. Odvolateľ požadované doklady nepredložil a správny poplatok nezaplatil, preto colný úrad rozhodnutím zn. 1289831/2015 konanie o zaplatení pokuty v splátkach zastavil. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že keďže odvolateľ pokutu vo výške 990 eur uloženú mu rozhodnutím colného úradu č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015 neuhradil v lehote splatnosti, t.j. do 18.07.2015, vykonal colný úrad dňa 10.08.2015 v súlade s § 37 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. nové miestne zisťovanie v prevádzke odvolateľa, za účelom overenia si, či odvolateľ dodržiava zákaz predaja, ktorý mu vznikol v zmysle § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z.. V rámci miestneho zisťovania bol vykonaný kontrolný nákup, pri ktorom si pracovníci colného úradu zakúpili 1 x visiaci zámok v hodnote 5 eur. Predajca, ktorý bol neskôr stotožnený ako odvolateľ, prijal platbu za zakúpený tovar, prijatú tržbu zaevidoval v ERP a pracovníkom colného úradu odovzdal pokladničný doklad č. *0007 zo dňa 10.08.2015. O miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica zn. SCÚ KE/1278398/2015. Zamestnanci colného úradu následne vyzvali odvolateľa, aby vytlačil prehľadovú uzávierku, na základe ktorej bola vykonaná kontrola hotovosti nachádzajúcej sa v ERP, kde rozdiel zistený nebol. Ďalej bol odvolateľ vyzvaný, aby predložil uzávierky za obdobie od 14.07.2015 do 09.08.2015, pričom odvolateľ predložil uzávierku, ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne špecifikoval. 11. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu miestneho zisťovania (dňa 10.08.2015) prejavil odvolateľ vôľu zaplatiť pokutu uloženú rozhodnutím zn. SCÚ KE/1152267/2015, pričom zaplatením pokuty poveril svojho známeho. S odstupom času bola colníkom predložená poštová poukážka, ktorou odvolateľ preukázal úhradu vo výške 990 eur. 12. Žalovaný k námietkam uvedeným v predloženom odvolaní uviedol nasledujúce: 13. Na základe predloženého spisového materiálu žalovaný považoval za nesporne preukázané, že odvolateľ pokutu vo výške 990 eur uloženú mu rozhodnutím colného úradu č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015 neuhradil v lehote splatnosti, t.j. do 17.07.2015. V dôsledku neuhradenia tejto pokuty mu v zmysle § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. vznikol zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti, t.j. od dňa 18.07.2015. Keďže v konaní bolo preukázané, že odvolateľ uvedený zákaz porušil, čo vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní zn. SCÚ KE/1278398/2015 zo dňa 10.08.2015, ako aj z prehľadových uzávierok za obdobie od 14.07.2015 do 09.08.2015, colný úrad postupoval správne, keď vydal napadnuté rozhodnutie. 14. K námietke odvolateľa, že rozhodnutiu nerozumel, nakoľko nie je občanom Slovenskej republiky a neovláda slovenský jazyk na odbornej úrovni, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 27/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa v štátnom jazyku vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny okrem vysvedčení vydávaných školami, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín alebo v cudzom jazyku; spôsob vydávania takých vysvedčení ustanovuje osobitný predpis. Žalovaný citoval § 7 ods. 1, 2 zákona č. 270/1995 Z. z. a § 5 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a uviedol, že colný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 27/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z., keď rozhodnutie zn. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015, ktorým odvolateľovi bola uložená pokuta vo výške 990 eur vyhotovil v štátnom, t.j. slovenskom jazyku. 15. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že dostatočne neovláda slovenský jazyk, t.j. jazyk, v ktorom sa viedlo konanie vo veci uloženia pokuty zo dňa 10.08.2015, žalovaný poznamenal, že podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka. Žalovaný poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní zn. SCÚ KE/1278398/2015 zo dňa 10.08.2015, kde po prvej otázke odvolateľ vyhlásil, že nerozumie slovenskému jazyku ani slovom a ani písmom a žiada o tlmočníka. Na základe tohto vyhlásenia zamestnanci správcu dane zabezpečili tlmočníka (zo zoznamu tlmočníkov), ktorý sa v čase o 14.15 hod. dostavil na predajné miesto, kde bola vykonaná kontrola. Žalovaný mal za to, že ako náhle odvolateľ vyhlásil, že nerozumie a neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, bolo zo strany správcu dane v súlade s uvádzaným článkom ústavy zabezpečené tlmočenie do jeho rodného jazyka. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil žalovaný námietku odvolateľa ako právne irelevantnú. 16. K námietke odvolateľa, že otázky v zápisnici o miestnom zisťovaní boli zaujaté a nesprávne formulované s poukazom na to, že dňa 14.07.2015 bol piatok, žalovaný uviedol, že sú právne irelevantné, keďže 14.07.2015 bol utorok a otázky kladené odvolateľovi boli formulované tak, aby sa čo najpresnejšie zistil skutkový stav veci a aby nenastali pochybnosti, kedy a za akých okolností porušil odvolateľ daňové predpisy a prípadne akých chýb sa dopustil. Žalovaný mal za to, že otázky položené zamestnancami colného úradu boli položené a formulované na vzniknutú situáciu správne a keďže bol prizvaný aj tlmočník, boli aj zrozumiteľné. 17. K námietke odvolateľa týkajúcej sa porušenia procesných práv, ktoré si nemohol v konaní uplatniť a porušenia zásad správneho konania (opakovane namietané celým odvolaním ako nemožnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, bez možnosti navrhnúť dokazovanie, či vypočuť svedkov), žalovaný uviedol, že postup a konanie colného úradu je v súlade s osobitným predpisom upravujúcim konanie o špeciálnej kategórii deliktov porušujúcich zákon č. 289/2008 Z. z.. Tento zákon je v časti aj procesným predpisom, ktorý upravuje samostatnú zrýchlenú formu konania priamo na mieste zistenia správneho deliktu a pokiaľ je tento preukázaný, upravuje osobitnú formu rozhodnutia, a to „rozhodnutie na mieste“. Táto osobitná forma rozhodovania na mieste bola zavedená zákonom č. 361/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 289/2008 Z. z.. Dôvodová správa k tomuto zákonu žiadnym spôsobom nezdôvodňuje tento výrazný zásah do práv účastníka konania. V tejto osobitnej zrýchlenej forme konania jednotlivé štádia konania, ako aj začatie, dokazovanie a rozhodnutie, často prebiehajú v priebehu niekoľkých hodín. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu (týmto osobitným predpisom v zmysle odkazu č. 19 je zákon č. 563/2009 Z. z.), ak § 16b neustanovuje inak. Z uvedeného teda vyplýva, že konaním colného úradu nemohlo dôjsť k porušeniu zásad upravených iným procesným predpisom (zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), pretože podľa tohto právneho predpisu colný úrad v konaní o uložení pokuty nepostupoval, ale podľa názoru žalovaného rovnako neboli ani porušené základné zásady správy daní uvedené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré podobne ako základné pravidlá v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov predstavujú základné pravidlá konania, ktoré slúžia na interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z., podľa ktorých sa ukladajú pokuty za správne delikty. 18. K námietke odvolateľa, že nebol upovedomený o začatí konania a nebol mu poskytnutý čas na prípravu obhajoby, zadováženie si dôkazov, argumentačnú prípravu, žalovaný uviedol, že odvolateľ mal dostatok času, aj priestoru sa vyjadriť, priamo do zápisnice o miestnom zisťovaní, ako aj možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty, t.j. podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Žalovaný uviedol, že colný úrad v konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 19. Žalovaný poukázal na to, že colný úrad pri miestnom zisťovaní upovedomil odvolateľa o podozrení z porušenia zákona č. 289/2008 Z. z., o konkrétnej skutkovej podstate správneho deliktu, ktoré sa svojim konaním dopustil a poskytol mu možnosť vyjadriť sa k uvedenej veci. Tieto úkony sú zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní č. SCÚ KE/1278398/2015, kde sa zároveň sám odvolateľ vyjadril, resp. odpovedal na otázku správcu dane: „Porozumeli ste všetkým citovaným ustanoveniam zákona č. 289/2008 Z. z.?“, pretlmočenie prizvaným tlmočníkom: „Teraz už áno, pretože mi bolo všetko pretlmočené“. Žalovaný uviedol, že keďže odvolateľ nenavrhol žiadne námietky a vyjadril sa v zákonom ustanovenej lehote mal žalovaný za to, že mu bol poskytnutý dostatočne dlhý čas na zadováženie dôkazov, prípravu na obhajobu, ako aj na zvolenie si zástupcu. Upovedomenie odvolateľa o tom, že správca dane začal konanie je vysvetlené vyššie a to tým, že v tejto osobitnej zrýchlenej forme konania jednotlivé štádia konania, ako je začatie, dokazovanie a rozhodnutie, často prebiehajú v priebehu niekoľko hodín. Žalovaný bol toho názoru, že rovnako neboli ani v tomto prípade porušené základné zásady správy daní uvedené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré slúžia na interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z.. 20. K námietke o porušení práva na spravodlivý proces, ktorú odvolateľ odôvodňuje rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sžso/201/2010, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zákona č. 71/1967 Zb. žalovaný uviedol, že je nepreskúmateľná, pretože odvolateľ neuviedol, ktoré konkrétne úkony colného úradu, resp. konanie je v rozpore s právami odvolateľa. 21. K ďalšej námietke odvolateľa, že výrok rozhodnutia je nedostatočne formulovaný, je nejasný a neurčitý, žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná. Po preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia je formulovaný v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré aj citoval. Žalovaný konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, pričom okrem toho vo výroku je presne uvedené, kedy a akým spôsobom odvolateľ spáchal správny delikt (s odkazom na dôkazy - denné uzávierky od 18.07.2015 do 09.08.2015, kedy odvolateľ mal zakázané, resp. nesmel predávať). Zároveň je vo výroku uvedené miesto spáchania správneho deliktu „Trhovisko - Blšák“ - Stánok č. 285, Alejová 2, 040 11 Košice - Juh. 22. Námietku týkajúcu sa neuvedenia podkladov pre rozhodnutie, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže colný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na zápisnicu o miestnom zisťovaní č. SCÚ KE/1278398/2015 zo dňa 10.08.2015, denné uzávierky od 18.07.2015 do 09.08.2015 a zákonné ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. a aj zákona č. 563/2009 Z. z.. 23. K námietke odvolateľa, že osoba, ktorá rozhodnutie podpísala, nie je oprávnenou osobou, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo podpísané v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z. z.. Žalovaný mal za to, že podpis napadnutého rozhodnutia má všetky náležitosti v súlade s vyššie uvedeným ustanovením. Podpis N.. W.. B. Z. ako vedúceho zmeny je v súlade aj s podpisovým poriadkom finančnej správy (IRA č. 02/2014), čo je interný predpis upravujúci oprávnenie podpisovať rozhodnutia a iné písomnosti finančnej správy, preto považuje žalovaný túto námietku za právne irelevantnú. 24. K námietke odvolateľa, kde poukazuje na skutočnosť, že podal návrh na zaplatenie pokuty vo výške 990 eur v splátkach, že pokutu vo výške 10 000 eur nemal dostať aj z toho dôvodu, že v čase kontroly 10.08.2015 bola táto pokuta zaplatená, žalovaný uviedol, že na základe žiadosti odvolateľa na zaplatenie pokuty v splátkach bolo začaté colným úradom samostatné konanie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie zn. 1289831/2015 zo dňa 13.08.2015, ktorým colný úrad zastavil konanie z dôvodu, že odvolateľ neuhradil správny poplatok v zákonom stanovenej lehote. To, že odvolateľ v priebehu miestneho zisťovania, teda kontroly dňa 10.08.2015 zaplatil pokutu vo výške 990 eur, nemá vplyv na to, aby mu bola uložená pokuta podľa § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z., keďže porušil zákaz predávať tovar na predajnom mieste, kde sa používa ERP. 25. Žalovaný vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že sa colný úrad vo svojom rozhodnutí nezaoberal alternatívnymi právnymi skutočnosťami uvedenými v § 16b ods. 8, a to zaplatením pokuty alebo zrušením rozhodnutia vo vzťahu k strate účinkov zákazu ďalšieho predaja uviedol, že v zmysle § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., ak podnikateľ nezaplatí pokutu najneskôr v posledný deň splatnosti, nesmie predávať tovar, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti pokuty. Zákonné ustanovenie teda jasne a zrozumiteľne ukladá každému, kto nezaplatil pokutu (podľa ods. 2 písm. a/ alebo písm. d/ za porušenie podľa § 16 písm. a/ až d/, am/ a ap/ zdržať sa predaja tovaru, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP. Zároveň toto ustanovenie vysvetľuje, že tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. Dňa 10.08.2015 v čase kontroly neexistovalo právoplatné rozhodnutie o tom, že rozhodnutie zn. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015, ktorým bola odvolateľovi uložená pokuta vo výške 990 eur, bolo zrušené (uvedené rozhodnutie bolo v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12.10.2015 potvrdené) a pokutu vo výške 990 eur zaplatil až dňa 10.08.2015, a teda nenastal zákonný predpoklad, aby zákaz predaja, ktorý odvolateľovi vznikol podľa § 16a ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. stratil účinky. Podľa predložených dôkazov odvolateľ predával tovar, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP a tým sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z., za čo mu colný úrad uložil pokutu podľa § 16b ods. 1 písm. e/ zákona č. 289/2008 Z. z. vo výške 10 000 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo sa mal colný úrad vo svojom rozhodnutí zaoberať alternatívou, že rozhodnutie zn. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015, proti ktorému bolo podané odvolanie, môže byť zrušené. Uviedol, že ustanovenie § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. stratu účinku zákazu predaja tovaru alebo poskytovania služby, spája s právoplatným rozhodnutím, ktorým by bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. V čase vykonávania miestneho zisťovania dňa 10.08.2015 odvolateľ vykonával predaj tovaru, aj keď bolo proti rozhodnutiu colného úradu zo dňa 14.07.2015 podané odvolanie, o tomto odvolaní ešte nebolo rozhodnuté a vonkoncom právoplatne tým spôsobom, že sa rozhodnutie colného úradu zrušuje, čo mal colný úrad preukázané z aplikácie „ELIOT - databáza porušení zákona č. 289/2008 Z. z.“, takže rozhodnutie o uložení pokuty nebolo právoplatným rozhodnutím zrušené. 26. K námietke odvolateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že z vyššie uvedených skutočností, ako aj zákonných ustanovení vyplýva, že odvolateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z. a pri takomto porušení je možné uložiť pokutu vo výške od 10 000 eur do 40 000 eur. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje právo odvolateľa na riadne odôvodnenie výšky uloženej pokuty za použitie kritérií uvedených v § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z.. V predmetnom prípade colný úrad uložil odvolateľovi pokutu v najmenšej možnej výške, t.j. 10 000 eur, čo odôvodňuje prihliadnutím na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj na skutočnosti uvádzané účastníkom konania. Podľa názoru žalovaného precíznejšie zdôvodnenie výšky uloženej pokuty je nevyhnutné v takom prípade, kedy sa ukladá pokuta nad stanovenú minimálnu výšku pokuty ustanovenú zákonom, keďže uloženie pokuty je nevyhnutným následkom dopustenia sa správneho deliktu a táto skutočnosť bola v konaní preukázaná. Poukázal na to, že ak colný úrad ukladá pokutu v inej ako najmenšej možnej výške, len vtedy má svoje opodstatnenie zdôvodňovať, prečo colný úrad ukladá pokutu v takej výške, v akej ju uložil. 27. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 110902/1391026/2015/Vi zo dňa 04.11.2015 a rozhodnutia Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála, Komenského 39/A, 040 01 Košice, sp. zn. SCÚ KE/1278399/2015 zo dňa 10.08.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 28. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála, ako aj odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Uviedol, že žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 110902/1391026/2015/Vi zo dňa 04.11.2015 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 10 000 eur potvrdil. 29. Žalobca bol toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutia správneho orgánu sú nezákonné, pretože v nich uvedené tvrdenia sú získané na základe nesprávneho úradného postupu, ktorý vidí v tom, že žalobcovi neboli poskytnuté základné ústavné práva na svoju obranu v rámci daňového konania, ako je mať poskytnutý dostatočný časový priestor na prípravu na obhajobu, na zvolenie si právneho, resp. splnomocneného zástupcu v konaní, dostať príležitosť na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, na oznámenie o začatí konania, podávať námietky, návrhy, klásť svedkom otázky a pod.. 30. Žalobca navrhol prerušiť súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného do dňa právoplatného skončenia konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/145/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Zároveň žalobca navrhol, aby súd podľa § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť rozhodnutia Colného úradu Košice, SCÚ Košice - centrála, Komenského 39/A, 040 01 Košice, sp. zn. SCÚ KE/1278399/2015 zo dňa 10.08.2015, do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 31. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podklad pre správne konanie, zápisnica o miestnom zisťovaní spísaná so žalobcom dňa 10.08.2015 je v rozpore so zákonom, nakoľko žalobca pri kladení otázok, za účelom podania informácie alebo odstránenia neúplnosti, nejasností a rozporov bol presviedčaný, že jeho vyjadrenie je nepravdivé a boli mu podsúvané názory vypočúvajúceho pracovníka žalovaného na obsah vyjadrenia s cieľom prispôsobiť výpoveď žalobcu tak, aby bola v súlade s výsledkami obhliadky kontrolovaných priestorov a osôb, ktoré boli známe správnemu orgánu. Poukázal na to, že žalobcovi bola položená otázka pracovníkom žalovaného, ktorá bola položená neúplne a je zrejmé, že žalobca konaniu dňa 14.07.2015 dobre nerozumel. Uviedol, že pri podávaní vyjadrenia nesmie byť kontrolovaná osoba kontrolným orgánom usmerňovaná ohľadne jeho konania pri správnom delikte, ktoré pri kontrole, resp. pri podpisovaní zápisnice o miestnom zisťovaní správny orgán naznačoval. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžso/201/2010, z ktorého vyplýva, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 32. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje daňový poriadok, avšak poukázal taktiež na skutočnosť opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že: „Právo účastníka správneho, resp. daňového konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie ako za podmienok ustanovených správnym, resp. daňovým poriadkom, zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktorý správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“ 33. Žalobca v podanej žalobe namietal, že procesný postup správneho orgánu vzhľadom na to, že ide o vec trestného obvinenia nemožno pokladať ako súladný so zákonom, pretože žalovaný nezabezpečil relevantný dôkaz o skutočnosti, že žalobca dostatočne a v plnom rozumel rozhodnutiu č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, ktoré je predmetom tejto žaloby, a ktorého podkladom je uvedené rozhodnutie č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015. Porušením práva zaručeného v zákone o správnom konaní a daňovom poriadku nie je len to, že žalovaný vôbec nedal žalobcovi možnosť uplatniť si svoje právo, ale aj skutočnosť, že neurčil žalobcovi ako účastníkovi konania primeranú lehotu, alebo rozhodol skôr, ako mohol žalobca - účastník konania svoje právo realizovať. 34. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal povinnosť riadne oboznámiť žalobcu o začatí konania a to tak, že ho mal riadne a preukázateľne upovedomiť o začatí správneho, resp. daňového konania. Túto povinnosť si správny orgán nesplnil a nad rámec zákona bezodkladne vydal rozhodnutie o uložení pokuty bez toho, aby žalobcu riadne upovedomil, že voči nemu je začaté správne konanie, čo žalobca považuje za nezákonné. 35. Podľa názoru žalobcu je nemysliteľné, aby orgán konajúci o merite veci už v ten istý deň, ba priam v rozpätí niekoľkých hodín, keď vykonal miestne zisťovanie v merite rozhodol bez toho, aby sa účastník správneho, resp. daňového konania o termíne na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia dozvedel. Uviedol, že správny orgán je povinný zabezpečiť, aby účastník konania mal odo dňa prevzatia oznámenia o termíne na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia až do dňa tohto termínu dostatočný čas na to, aby sa na túto situáciu pripravil (napr. zadováženie dôkazov, ktoré navrhuje vykonať, argumentačná príprava, zvolenie si právneho, resp. splnomocneného zástupcu). Žalobca poukázal na čl. 47 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Z konania žalovaného je zrejmé, že pri prvostupňovom, ako aj druhostupňovom konaní žalovaný odoprel právo žalobcu na právnu pomoc. Nedodržaním základného predpokladu došlo k porušeniu práv žalobcu, keď žalovaný mu nedal vždy príležitosť v poskytnutí primeranej doby na svoju obhajobu. 36. Žalobcovi sa postup žalovaného voči žalobcovi javil za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy vydávania rozhodnutia na mieste stanovenej v § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. takmer len v rozmedzí pár hodín od vznesenia podozrenia, okamžitého obvinenia a bezodkladného okamžitého potrestania formou vydania rozhodnutia na mieste považoval bez ďalšieho za dodržiavanie všetkých požiadaviek zákona, bez porušenia všeobecných práv žalobcu. 37. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nenariadil a ani nevykonal príslušné ústne pojednávanie vo veci so žalobcom, ani jeho splnomocneným zástupcom, resp. jeho právnym zástupcom riadnym spôsobom a nespísal o ústnom pojednávaní, alebo úkone zápisnicu. V spise sa nenachádza zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, resp. jeho oprávneného alebo právneho zástupcu. 38. Žalobca namietal neúmernú tvrdosť postupu žalovaného pri vyžadovaní povinností žalobcu zaplatiť uloženú pokutu, resp. neúmernú tvrdosť zákona samého. Podľa názoru žalobcu je postup žalovaného nezákonný, nakoľko keby malo dôjsť k naplneniu požiadaviek zákona tak, ako ho chápe žalovaný, tak v prípade, žeby nemal finančné prostriedky na zaplatenie pokuty a jediným jeho príjmom je príjem z podnikateľskej činnosti, tak pre nemožnosť podnikať, mal by uložený zákaz predaja až do samotného zaplatenia pokuty, by ani pokutu nezaplatil, ale nemohol by ani ďalej podnikať, čím by bolo porušené jeho právo na podnikanie. K objasneniu veci žalobca uviedol, že už v nasledujúci deň po vydaní rozhodnutia zo dňa 14.07.2015, dňa 15.07.2015 požiadal žalovaného o zaplatenie pokuty 990 eur na splátky, žalovaný na tento list reagoval výzvou zo dňa 20.07.2015, v ktorej uvádza, že podanie účastníka konania neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti a žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy podanie doplnil o doklady vo výzve uvedených. Zároveň bol žalobca vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku vo výške 9,50 eur, pričom žalovaný túto žiadosť zamietol bez preskúmania s odôvodnením, že žalobca nezaplatil správny poplatok vo výške 9,50 eur, čím podľa názoru žalobcu žalovaný poprel žalobcovi právo na spravodlivý proces. Poukázal na to, že žalovaný sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s odpoveďami žalobcu pri spisovaní zápisnice o miestnom zisťovaní dňa 10.08.2015, jeho námietkami a jeho požiadavkami na povolenie splátok s poukazovaním na skutočnosť, že pri správnom konaní dňa 14.07.2015 nebol oboznámený so správnym konaním v jazyku, ktorému rozumel, naopak konanie viedol tak, aby žalobca utrpel v konaní až viacnásobnú ujmu. 39. V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že výrok rozhodnutia neobsahuje presný popis skutku, ako malo k správnemu deliktu dôjsť, pričom výrok rozhodnutia obsahuje len konštatovanie, že: ... a tento zákaz mal porušiť, čo mal mať colný úrad za preukázané pri miestnom zisťovaní dňa 10.08.2015, z ktorého bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. SCÚ KE/1278398/2015 preverením denných uzávierok od 18.07.2015 do 09.08.2015 z elektronickej registračnej pokladnice s pridelením DKP 696107858081102. Uviedol, že žalovaný sa s vadami prvostupňového rozhodnutia vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí len formálnym citovaním § 63 ods. 3 písm. d/ a § 63 ods. 3 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z.. 40. Žalobca namietal aj správnosť uloženia pokuty, okolnosti, ktoré k jej uloženiu viedli a výšku pokuty a bol toho názoru, že o sankcií vo výške 10 000 eur nemalo byť rozhodnuté, nakoľko v čase kontroly, ako aj v pred časom vydania predmetného rozhodnutia dňa 10.08.2015 žalobca pokutu vo výške 990 eur uhradil a žalovaný mal o tejto skutočnosti vedomosť, čo uviedol aj do podkladu pre rozhodnutie, resp. malo byť rozhodnuté inak. Poukázal na to, že závažnosť uloženej pokuty a jej dopadu je o to výraznejšia, že bola ukladaná na základe voľného uváženia žalovaného kontrolného orgánu bez možnosti oprieť sa možné neprávoplatné rozhodnutie č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015, ktoré v čase vydania rozhodnutia zo dňa 10.08.2015 ešte nenadobudlo právoplatnosť, čím nie je vylúčený jej prípadný diskriminačný, aj subjektívny efekt voči žalobcovi. 41. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že uloženie vysokej sankcie v správnom, resp. daňovom konaní a v takom časovom slede, ako to žalovaný vykonal vyžaduje, aby takéto rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo podmienku vysokej závažnosti o potrebe okamžite zjednať nápravu. To nie je v rozhodnutí jasne odôvodnené. Uloženie opakovanej sankcie a v tak vysokej sume vzhľadom na subjekt a predmet podnikania musí byť veľmi dobre správnym orgánom zdôvodnené, v opačnom prípade ide o šikanu alebo o nezákonný postup. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre uloženie pokuty. Poukázal na to, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu, ide o tzv. diskréčnu právomoc správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. 42. Žalobca namietal, že správny orgán v rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil, či rozhodnutie spĺňa podmienku vysokej závažnosti, nezdôvodnil žiadnym spôsobom dôvod tak rýchlej následnej kontroly, čo bolo dôvodom na tak rýchlu následnú kontrolu, aké skutočnosti, závažnosť, resp. aké záujmy mali byť, resp. boli ohrozené nezaplatením pokuty vo výške 990 eur účastníkom konania, aké škody mali byť napáchané štátu, resp. iným osobám na majetku, zdraví, životnom prostredí, alebo na iných oprávnených záujmov iných osôb. 43. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a taktiež poukázal na to, že predmetné rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobou na podpis rozhodnutia, resp. že predmetné rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou osobou na rozhodnutí uvedenou, konkrétne B.. V.. R.. Q. G. ako riaditeľom colného úradu, čo spôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 44. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.12.2015 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že námietky žalobcu, ktoré uviedol v žalobe zo dňa 20.11.2015 v bode I. (skutkový stav), bode IV. (správnosť a zákonnosť konania) a v bode V. (nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí) sú totožné s jeho námietkami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 17.08.2015 proti rozhodnutiu colného úradu zn. SC KE/1278399/2015 zo dňa 10.08.2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zn. 1100902/1391026/2015/Vi zo dňa 04.11.2015 a v ktorom sa žalovaný podrobne s týmito námietkami zaoberal a vysporiadal. Na základe uvedeného sa žalovaný vyjadril k žalobe formou odkazu na konštatované skutkové závery a právny stav uvedené v rozhodnutí žalovaného zn. 1100902/1391026/2015/Vi zo dňa 04.11.2015. 45. Osobitne však k námietke žalobcu uvedenej v bod I. (skutkový stav), ktorá sa týka okrem iného aj toho, že celý administratívny spis nie je žurnalizovaný, čo je v rozpore s princípom spravodlivého konania, a že do administratívneho spisu boli doplnené písomnosti po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí. Poukázal na to, že ako to vyplýva z originálu administratívneho spisu colného úradu, celý administratívny na daný prípad sa vzťahujúci spis colného úradu je riadne žurnalizovaný, ako to vyplýva z očíslovania jednotlivých strán spisu, ako aj z obsahu celého spisu uvedeného vo vnútri spisového obalu, kde sú uvedené čísla jednotlivých záznamov aj s uvedením veci podľa ich poradia. Žalovaný považoval za viac ako len účelové tvrdenie odvolateľa, že sa „domnieva“, že do administratívneho spisu boli dopĺňané písomnosti po vydaní prvostupňového rozhodnutia, pričom ide len o jeho subjektívne názory a dôvody, ktoré nepreukazuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, alebo skutočnosťami. Takéto „domnienky“ žalobcu sú zároveň bezdôvodné a bezpredmetné, nakoľko žalovaný nevidí a nie sú mu ani známe, žiadne také dôvody alebo motívy colného úradu, ktoré by ho k takému konaniu mali viesť. Poukázal na to, že ak žalobca takéto dôkazy, ako aj dôvody alebo motívy colného úradu pozná, mal ich na preukázanie svojich žalobných tvrdení aj riadne v žalobe uviesť, v opačnom prípade ich žalovaný považuje za bezpredmetné. 46. Žalovaný ďalej k tejto žalobnej námietke uviedol, že žalobca má právo podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) nazerať do spisov a správca dane je povinný po každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Vzhľadom na to, že sa v tomto žurnalizovanom spise takýto úradný záznam nenachádzal, žalovaný si nevie vysvetliť, odkiaľ čerpá žalobca podklady pre svoje domnienky o doložení, či doplnení písomností po vydaní prvostupňového rozhodnutia. 47. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 48. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.08.2015 v čase o 10.05 hod. Colný úrad Košice, SCÚ - Košice - centrála vykonal v súlade s ustanovením § 37 až § 39 zákona č. 563/2009 Z. z., miestne zisťovanie u podnikateľa F. I. X., na predajnom mieste - Trhovisko Blšák, Stánok č. 285, Alejová 2, 040 11 Košice - Juh, ktorého hlavným predmetom bolo vykonať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z.. Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.. Kontrolný nákup vykonali colníci za účelom zistenia, či podnikateľ predáva tovar, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste. Colníci realizovali na predajnom mieste, ktorým je predajný stánok, kontrolný nákup tým spôsobom, že si zakúpili tovar 1 x visiaci zámok v hodnote 5 eur. Predajca, ktorý obsluhoval colníkov, a ktorý bol neskôr stotožnený ako podnikateľ, vydal colníkom tovar, prijal platbu - bankovku v nominálnej hodnote 5 eur a zaevidoval prijatú tržbu do ERP, ktorá bola umiestnená na jednom z predajných pultov, vytlačil a odovzdal colníkom pokladničný doklad č. *0007 zo dňa 10.08.2015, čas: 10.06 hod.. Vizuálnou kontrolou pokladničného dokladu bolo zistené, že tento obsahoval povinné údaje podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., pričom pokladničný doklad obsahoval identifikačné údaje podnikateľa. Po vykonaní kontrolného nákupu sa colníci preukázali podnikateľovi služobnými preukazmi a ústnym vyhlásením Finančná správa SR a oznámili mu, že v kontrolovanej prevádzke bol vykonaný kontrolný nákup so zameraním na preverenie predaja tovaru, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste. Podnikateľ bol oboznámený s kontrolnými výsledkami colného úradu pri kontrolnom nákupe a tovar zakúpený v rámci kontrolného nákupu bol podnikateľovi vrátený a o vrátení tovaru bol colníkom odovzdaný pokladničný doklad *0008 zo dňa 10.08.2015, čas: 10.14 hod.. Podnikateľ bol následne vyzvaný, aby vytlačil prehľadovú uzávierku, čo vykonal a colníkom odovzdal prehľadovú uzávierku č. 0669 zo dňa 10.08.2015, čas: 10.14 hod.. Na základe prehľadovej uzávierky bola vykonaná kontrola hotovosti prislúchajúcej k ERP, kde nebol zistený rozdiel v hotovosti. Na prehľadovej uzávierke bola uvedená suma obratu vo výške 69 eur. Ďalej bol podnikateľ vyzvaný, aby colníkom predložil ku kontrole denné uzávierky za obdobie od 14.07.2015 do 09.08.2015, čo podnikateľ vykonal a predložil denné uzávierky, pričom uviedol, že predaj tovaru nerealizoval v čase zákazu predaja, t.j. od 14.07.2015 do 16.07.2015. Z predložených denných uzávierok si colníci vyhotovili fotodokumentáciu v digitálnej kvalite, z predložených uvedených denných uzávierok mali colníci preukázané, že podnikateľ na predajnom mieste - kontrolovanej prevádzke uskutočňoval v dňoch uvedených na denných uzávierkach predaj tovaru, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste. Následne bol podnikateľ vyzvaný, aby colníkom predložil doklad totožnosti, certifikát k ERP a knihu ERP. Uvedené podnikateľ vykonal. Na základe vyjadrení podnikateľa prizval colný úrad do konania tlmočníka zapísaného v zozname tlmočníkov, ktorého kontaktoval telefonicky s tým, že tlmočník prisľúbil svoju účasť a akceptoval prizvanie colného úradu v čase najneskôr o 14.00 hod.. V priebehu miestneho zisťovania prejavil podnikateľ vôľu zaplatiť pokutu uloženú dňa 14.07.2015 rozhodnutím Colného úradu Košice, pričom zaplatením pokuty poveril svojho známeho, ktorý sa vzdialil z predajného miesta na poštu. S odstupom času bol colníkom predložený poštový poukaz na účet - podací lístok podacie číslo XXXXX zo dňa 10.08.2015, ktorým podnikateľ preukázal úhradu pokuty vo výške 990 eur na účet colného úradu. V čase o 14.15 hod. sa na predajné miesto dostavil prizvaný tlmočník R.. K. G. I.S., ktorý preukázal svoju totožnosť občianskym preukazom a predložil colnému úradu k nahliadnutiu preukaz tlmočníka. V čase o 14.00 hod. bolo Trhovište Blšák, Alejová 2, 040 11 Košice - Juh uzatvorené, preto boli ďalšie úkony a zápisnice o miestnom zisťovaní realizované v sídle colného úradu, kde sa colníci spolu s podnikateľom ako zaistenou osobou (úradný záznam o zaistení osoby č. SCÚ KE/1278394/2015 zo dňa 10.08.2015, čas zaistenia: 14.20 hod.) spolu s tlmočníkom presunuli. V sídle colného úradu následne colníci pokračovali v kontrole. Podnikateľ ako účastník konania bol poučený o svojich právach a povinnostiach, bol oboznámený s priebehom a výsledkami kontroly, pričom celý obsah a priebeh konania bol tlmočený tlmočníkom, vrátane otázok kladených podnikateľovi ako účastníkovi konania. Colný úrad vykonanou kontrolou a preverením denných uzávierok konštatoval, že podnikateľ naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z., pretože porušil zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z.. Námietky smerujúce proti obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní podnikateľ nevzniesol, pričom bol namieste poučený o následkoch spojených s nedodržiavaním ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z.. Colný úrad mal na mieste preukázanú skutočnosť, že podnikateľ sa svojim konaním dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z. tým, že porušil zákaz predaja, ktorý mu vyplýva z ustanovenia § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., čo mal colný úrad dokázané preverením denných uzávierok za obdobie od 18.07.2015 do 09.08.2015. Colný úrad uložil podnikateľovi pokutu podľa § 16b ods. 1 písm. e/ za porušenie podľa § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z. na mieste. S obsahom zápisnice bola zúčastnená osoba - podnikateľ oboznámená a s jej obsahom vyslovila súhlas, čo potvrdila svojim podpisom. Zápisnica o miestnom zisťovaní a tlmočenie jej obsahu bolo ukončené o 18.00 hod.. 49. Súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam o zaistení osoby spísaný dňa 10.08.2015, z ktorého vyplýva, že uvedený deň o 14.20 hod. bola zaistená osoba - žalobca, ktorého totožnosť bola preukázaná preukazom totožnosti, povolením na pobyt RB 7740848, a to z dôvodu podozrenia, že porušil daňové predpisy a je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie veci a skutočnosti pri výkone správe daní. Osoba bola prepustená dňa 10.08.2015 o 18.15 hod., pričom z úradného záznamu o zaistení osoby vyplýva, že tlmočník sa na miesto kontroly dostavil dňa 10.08.2015 presne o 14.15 hod. a koniec tlmočenia bol ukončený o 18.00 hod.. 50. V uvedený deň bolo zároveň vydané rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 10 000 eur tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ktoré bolo žalobcovi doručené a ten ho osobne prevzal dňa 10.08.2015. 51. Súčasťou administratívneho spisu je aj sľub tlmočníka R.. K. G. I.S., preukaz tlmočníka č. XXXXXX, ktorého kópia sa nachádza v administratívnom spise. 52. Podľa § 16a písm. ao/ zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“), správneho deliktu sa dopustí ten, kto poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste podľa § 16b ods. 7 a 8. Podľa § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., ak podnikateľ nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a/ alebo písm. d/ za porušenie podľa § 16a písm. a/ až d/, am/ a ap/ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty; tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. Podľa § 16b ods. 1 písm. e/ zákona č. 289/2008 Z. z., daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. ao/ od 10 000 eur do 40 000 eur. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z., pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu. 19) Podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; 18b) takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, 18c) a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, 18b) odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti. Podľa § 16b ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z., spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a/ až d/, am/, ao/ a ap/ sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona. Podľa § 16b ods. 10 zákona č. 289/2008 Z. z., ak podnikateľ poruší zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu na predajnom mieste, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu podľa odseku 1 písm. e/ za porušenie podľa § 16a písm. ao/ a po označení predajného miesta podľa odseku 9 podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, 18a) ak ešte nebol podaný. 53. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktorých vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 54. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že námietky žalobcu, v znesené v podanej žalobe, korešpondujúce s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nie sú dôvodné. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z., ktoré upravujú postup správneho orgánu pri zistení predmetného správneho deliktu a rešpektovali základné zásady správneho, resp. daňového konania s prihliadnutím na charakter tohto konania, vyplývajúcich predovšetkým z ustanovenia § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z., ako aj ústavné práva žalobcu. 55. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že tento je riadne žurnalizovaný, pričom jednotlivé listiny v ňom obsiahnuté na seba časovo nadväzujú a nič nenasvedčuje tomu, že by niektoré z listín boli vyhotovené a do spisu doložené účelovo dodatočne. 56. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že v danom prípade bolo u žalobcu vykonané miestne zisťovanie, ktorého priebeh je zaznamenaný v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 10.08.2015 tak, ako to bolo premietnuté správnymi orgánmi aj do napadnutých rozhodnutí. Z uvedenej zápisnice nepochybne vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o jeho právach v predmetnom konaní, tento vlastnoručne svojim podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel, tento so zamestnancami colného úradu, vykonávajúcimi kontrolu v uvedenom predajnom mieste riadne komunikoval, reagoval vecne na ich pokyny a zároveň sa k zistenému správnemu deliktu aj vyjadril. Z úradného záznamu o zaistení osoby zo dňa 10.08.2015 vyplýva, že do konania bol pribratý tlmočník R.. K. G. I.S., zapísaný v zozname tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého identifikačné znaky vyplývajú z preukazu tlmočníka č. XXXXXX, ktorého fotokópia sa nachádza v spise a ktorý vykonával tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka vietnamského v čase od 14.15 hod. do 18.00 hod., čo vyplýva z úradného záznamu o zaistení osoby zo dňa 10.08.2015. Uvedenému časovo zodpovedá priebeh jednotlivých úkonov, z ktorých zápisnica o miestnom zisťovaní bola skončená o 18.00 hod. a rozhodnutie bolo žalobcovi doručené osobne do vlastných rúk, čo žalobca potvrdil svojim podpisom na uvedenom rozhodnutí. Žalobca všetky tieto listiny bez akýchkoľvek výhrad podpísal, preto jeho tvrdenie, že nerozumel pracovníkom správneho orgánu, tlmočníkovi ani listinám, ktoré podpisoval, súd považuje za účelové. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ako cudzí štátny občan správnemu orgánu, resp. obsahu jednotlivých listín nerozumel, svoje výhrady mohol pri ich podpise hoci aj vo svojom materinskom jazyku uviesť, pričom správny orgán by sa s týmto vyjadrením musel vysporiadať. Navyše u žalobcu išlo o opakované spáchanie rovnakého správneho deliktu, ako to vyplýva zo zápisníc z miestneho zisťovania zo dňa 05.07.2014, 25.10.2014 a 14.07.2015, v ktorých rovnako žiadne námietky nie sú zaznamenané, pričom za predchádzajúce správne delikty bol tiež postihnutý pokutou, ktorú zaplatil. To, že v rozhodnutí vo veci samej nie je uvedené, že do konania bol pribratý tlmočník, nie je dôkazom toho, že tlmočník do konania pribratý nebol, pretože uvedené vyplýva z ďalších listín obsiahnutých v administratívnom spise a najme z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa uvádza, že v čase o 14.15 hod. sa na predajné miesto dostavil prizvaný tlmočník R.. K. G. I.S., ktorý preukázal svoju totožnosť občianskym preukazom a predložil colnému úradu k nahliadnutiu preukaz tlmočníka č. XXXXXX. Žalobcovi teda nebolo odňaté právo na prerokovanie veci v jeho materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému dostatočne a zreteľne rozumie. 57. Z obsahu spisového materiálu vo veci konajúcich správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že tak zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 10.08.2015, ako aj rozhodnutie zo dňa 10.08.2015 boli žalobcovi doručené oproti jeho vlastnoručnému podpisu a uvedené bolo vyznačené v týchto listinách. 58. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávnosti a nezákonnosti úradného postupu správneho orgánu v tomto konaní, ktorú žalobca videl v tom, že mu neboli poskytnuté základné ústavné práva na svoju obranu v rámci daňového konania, ako je mať poskytnutý dostatočný časový priestor na prípravu na obhajobu na zvolenie si právneho zástupcu, dostať príležitosť na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, na oznámenie o začatí konania, podávať námietky, návrhy, klásť svedkom otázky a pod.. 59. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné konanie je konaním, ktoré sa spravuje ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z., konkrétne § 16b ods. 3, ako bol vyššie citovaný, t.j. pokuty podľa ods. 1 tohto zákonného ustanovenia sa ukladajú colným úradom alebo daňovým úradom na mieste zistenia správneho deliktu rozhodnutím. Ide o osobitnú formu konania, v ktorom sa dokazovanie obmedzuje iba na úsek miestneho zisťovania, kde má účastník konania právo podávať námietky k postupu správneho orgánu, k zisteným skutočnostiam a má tiež právo vyjadriť sa k týmto skutočnostiam, ktoré sú zároveň podkladom pre vydanie rozhodnutia. Toto právo žalobcu v danom konaní rešpektované bolo, ako to vyplýva z už uvedených dôkazov, pričom žalobca žiadne konkrétne námietky pred vydaním rozhodnutia nevzniesol. Žiadne iné dôkazy než tie, ktoré boli vykonané pri miestnom zisťovaní a s ktorými by bolo potrebné žalobcu oboznámiť, vykonané neboli. Z citovanej zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 10.08.2015 vyplýva, že po príchode colníkov na miesto výkonu kontroly bolo zistené, že kontrolované predajne miesto je otvorené. Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.. Kontrolný nákup vykonali colníci za účelom zistenia, či podnikateľ predáva tovar, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste. Po vykonaní kontrolného nákupu sa colníci preukázali podnikateľovi služobnými preukazmi a ústnym prehlásením Finančná správa SR a oznámili mu, že v kontrolovanej prevádzke bol vykonaný kontrolný nákup so zameraním na preverenie predaja tovaru, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste. Podnikateľ bol oboznámený s kontrolnými výsledkami colného úradu pri kontrolnom nákupe. Zároveň bol poučený o svojich právach a povinnostiach, bol oboznámený s priebehom a výsledkami kontroly, pričom celý obsah a priebeh konania bol tlmočený tlmočníkom vrátane otázok kladených podnikateľovi ako účastníkovi konania. Tým bola zo strany správneho orgánu splnená žalobcom namietaná povinnosť oznámiť začatie konania, aj rešpektovaná zásada ústnosti s tým, že namiesto zápisnice o ústnom pojednávaní bola vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní zahrňujúca aj príslušné poučenie účastníka, skutkové zistenia správneho orgánu a ústne vyjadrenie žalobcu v merite veci. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je vzhľadom na osobitnú právnu úpravu tohto konania vylúčená. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nenariadil ani nevykonal ústne pojednávanie, k tomu súd uvádza, že už vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. nebolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa nariaďovať vo veci pojednávanie, pričom súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že zo skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správny orgán prvého stupňa mal vo veci k dispozícii dostatočné skutkové podklady pre rozhodnutie, a teda nariadenie ústneho pojednávania v danej veci by ani neviedlo k objasneniu veci. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 134/2014-9 z 05.02.2014. Z uvedených dôvodov považoval súd aj námietku žalobcu, ktorou namietal nenariadenia a nevykonania ústneho pojednávania za neopodstatnenú. 60. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie považoval súd za dostatočné, pretože po zistení, že žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu, ako to vyplýva z administratívneho spisu, a ako bolo už vyššie uvedené, tomuto uložil pokutu podľa § 16b ods. 1 písm. e/, a teda za správny delikt podľa § 16a písm. ao/, pričom pri takomto porušení je možné uložiť pokutu vo výške od 10 000 eur do 40 000 eur. Žalovaný nespochybnil právo žalobcu na riadne odôvodnenie výšky uloženej pokuty za použitia kritérií uvedených v § 16b ods. 2 č. 289/2008 Z. z., avšak v danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta v úplne dolnej hranici rozpätia, a teda vo výške 10 000 eur, čo správny orgán aj odôvodnil závažnosťou, trvaním a následkami protiprávneho stavu. Podľa názoru súdu však konkrétne zdôvodnenie výšky uloženej pokuty je nevyhnutné v prípade ak je pokuta uložená nad minimálne stanovenú hranicu rozpätia výšky pokuty, kedy je nevyhnutné, aby správny orgán prihliadal i na charakter sankcie ako takej, na jej preventívnu i represívnu funkciu, pričom aby plnila preventívnu funkciu musí byť jej výška stanovená tak, aby sankciovaná osoba sa do budúcna vyvarovala porušenia zákonných povinností a pri plnení represívnej funkcie nemá byť neprimeraná vo vzťahu k porušeniu povinností s ohľadom na okolnosti prípadu. 61. V predmetnej preskúmavanej veci však, ako aj vypláva z § 16b ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z., spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a/ až d/, am/, ao/ a cp/ sa považuje za osobitné závažné porušenie tohto zákona. Zodpovednosť za porušenie právnych predpisov pri správnych deliktoch je objektívna zodpovednosť, pričom žalobca musí znášať zodpovednosť za výsledok, ktorý je protiprávny, pretože pri svojej podnikateľskej činnosti zodpovedá za legálny skutkový stav objektívne bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci, teda bez ohľadu na jeho zavinenie, resp. miery jeho zavinenia. Vzhľadom na tú skutočnosť, že pokuta žalobcovi bola uložená v najnižšie zákonom stanovenej hranici, preto nemohol žalovaný výšku uloženej pokuty už znížiť a túto nemohol znížiť ani súd postupom podľa § 198 Správneho súdneho poriadku a sankčnou moderáciou zmeniť výšku sankcie. 62. Pokiaľ žalobca namietal aj správnosť uloženia pokuty a bol toho názoru, že o sankcii vo výške 10 000 eur nemohlo byť rozhodnuté, nakoľko v čase kontroly a ako aj pred časom vydania predmetného rozhodnutia dňa 10.08.2015 žalobca pokutu vo výške 990 eur uhradil, k tomu súd uvádza, že v zmysle § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z., ak podnikateľ nezaplatí pokutu podľa odseku 2 písm. a/ alebo písm. d/ za porušenie podľa § 16a písm. a/ až d/, am/ a ap/ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti pokuty; tento zákaz stráca účinky dňom zaplatenia pokuty alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. K uvedenej námietke súd uvádza, že žalobca pokutu vo výške 990 eur uloženú mu rozhodnutím colného úradu č. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015 neuhradil v lehote splatnosti, t.j. do 17.07.2015. V dôsledku neuhradenia tejto pokuty mu v zmysle citovaného ustanovenia § 16b ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. vznikol zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť používať ERP odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti, t.j. odo dňa 18.07.2015. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pokutu zaplatil až po vykonanej kontrole zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa dňa 10.08.2015, a preto účinky zákazu predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na predajnom mieste, v čase vykonania kontroly trvali. Porušovanie zákazu predaja žalobcom bolo preukázané aj preverením denných uzávierok od 18.07.2015 do 09.08.2015. Samotná skutočnosť, že žalobca uhradil pokutu vo výške 990 eur následne teda po vykonaní kontroly, je vo vzťahu k uloženej pokuty irelevantná. Taktiež je potrebné uviesť, že v čase miestneho zisťovania dňa 10.08.2015 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu sp. zn. SCÚ KE/1152267/2015 zo dňa 14.07.2015 nebolo právoplatne rozhodnuté spôsobom, že sa rozhodnutie colného úradu zrušuje, v dôsledku čoho naďalej trvali účinky zákazu predávať tovar pre žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje súd túto námietku za neopodstatnenú. 63. Tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie nie je podpísané oprávnenou osobou, resp. že predmetné rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou osobou na rozhodnutí uvedenom, konkrétne B.. V.. R.. Q. G., k tejto námietke, ktorá bola vznesená aj v podanom odvolaní, zaujal konkrétne stanovisko žalovaný s poukazom na konkrétny interný riadiaci akt IRA č. 02/2014, čo je interný predpis upravujúci oprávnenie podpisovať rozhodnutia a iné písomnosti Finančnej správy, a z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovania právnych aktov pre povereného zamestnanca colného úradu, konkrétne W.. B. Z.. 64. K žalobnej námietke, že žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie pokuty 990 eur na splátky, pričom žalovaný túto žiadosť zamietol bez preskúmania s odôvodnením, že žalobca nezaplatil správny poplatok vo výške 9,50 eur, čím podľa názoru žalobcu poprel žalobcovi právo na spravodlivý proces, k tomu súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom na to, že podanie žiadosti žalovaného o zaplatenie pokuty na splátky neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu výzvou zn. 1190455/2015 zo dňa 20.07.2015, aby predložil požadované doklady a podľa ustanovenia zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení aj uhradil správny poplatok vo výške 9,50 eur. Žalobca bol zároveň poučený, že v prípade neuhradenia správneho poplatku správny orgán prvého stupňa konanie v predmetnej veci zastaví. Žalobca požadované doklady správnemu orgánu prvého stupňa nepredložil a správny poplatok nezaplatil, preto správny orgán prvého stupňa rozhodnutím sp. zn. 1289831/2015 konanie o zaplatení pokuty v splátkach zastavil. Z uvedeného dôvodu považuje súd aj túto námietku žalobcu za neopodstatnenú. 65. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol. 66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.