Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/69/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201361 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201361.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: B. I., T. XXX/XX, L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 28.09.2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím odporkyne táto podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves zo dňa 02.09.2015 navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že predmetný posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi dňa 19.10.2015. Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľa, doručeným odporkyni dňa 23.10.2015, sa navrhovateľ domáhal opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu z dôvodu, že jeho zdravotné problémy naďalej pretrvávajú. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí navrhovateľa na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne a obsahom jeho zdravotnej dokumentácie dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona). Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, ktoré táto vedie o navrhovateľovi, vyplynulo, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 02.09.2015, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok, nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne v zmysle jeho opravného prostriedku hodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves dňa 18.11.2015, ktorý posudkový lekár zotrval na svojom posudku zo dňa 02.09.2015, a preto predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa na posúdenie druhostupňovému posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zhodnotil zdravotný stav navrhovateľa v kontrolnom posudku zo dňa 01.12.2015, kedy boli zhodnotené výsledky odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľa (prepúšťacia správa z hospitalizácie v Liečebnom ústave D. T. od 22.07.2014 do 12.08.2014, psychiatrického vyšetrenia z 13.01.2015, psychologického vyšetrenia z 22.01.2015 a psychiatrického vyšetrenia z 18.08.2015), pričom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia konštatoval, že u navrhovateľa je rozhodujúcim zdravotným postihnutím mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia v zmysle kapitoly V, položka 6, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, to znamená zhodne s prvoposudkom posudkového lekára z 02.09.2015. Vo vlastnom posudku posudkový lekár uviedol, že v prípade navrhovateľa ide o XX-ročného občana s viac ako 20-ročnou toxomanskou anamnézou, keďže fetoval toluén. Ďalej uviedol, že navrhovateľ bol opakovane kvôli tomu liečený, absolvoval i ústavnú odvykaciu liečbu, naposledy v roku 2014. Je trvale v dispenzári a v liečbe psychiatra, po poslednom ústavnom preliečení pravdepodobne abstinuje, vyšetrenia moču na kyselinu hippurovú boli negatívne. Bol vyšetrovaný i psychológom, ktorý potvrdil defektnú mentálnu kapacitu na najľahšom stupni, skôr je umocnená sociálnou zanedbanosťou. Preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená v percentách 40 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.01.2016 predložil súdu novšie výsledky odborných lekárskych vyšetrení, súd si vyžiadal od príslušného druhostupňového posudkového lekára zhodnotenie týchto odborných lekárskych vyšetrení. Druhostupňový posudkový lekár dňa 02.02.2016 vypracoval dopĺňací posudok, v ktorom zhodnotil výsledky odborných lekárskych vyšetrení (USG brušných orgánov zo 07.01.2016, RTG hrudníka zo 07.01.2016 a výsledky laboratórneho vyšetrenia - oddelenia klinickej biochémie z 11.01.2016), pričom konštatoval, že u navrhovateľa ide o ľahkú duševnú zaostalosť a syndróm závislosti na organických rozpúšťadlách pri súčasnej abstinencii navrhovateľa. V celkovom posudku konštatoval, že psychiatrické vyšetrenie zo dňa 11.01.2016 aj naďalej v záveroch dokumentuje u navrhovateľa mentálnu retardáciu ľahkého stupňa s problémovým správaním, zhoršenie zdravotného stavu v oblasti psychiky u navrhovateľa nie je dokumentované, RTG hrudníka je v norme, USG brušných orgánov až na mierne zväčšenie pečene nepopisuje žiadne patologické zmeny v oblasti orgánov brušnej dutiny, laboratórne vyšetrenia dokumentujú minimálne zvýšenie transamináz a ostatné hodnoty v laboratórnom vyšetrení sú v norme. Preto vo výroku svojho posudku uzavrel, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Keďže navrhovateľ na pojednávaní súdu dňa 26.02.2016 predložil súdu 3 lekárske nálezy, všetky zo dňa 18.02.2016 z ušno-nosovo-krčného vyšetrenia navrhovateľa, súd si vyžiadal od príslušného druhostupňového posudkového lekára zhodnotenie aj týchto odborných výsledkov lekárskych vyšetrení navrhovateľa. Druhostupňový posudkový lekár v dopĺňacom posudku zo dňa 22.03.2016 hodnotil tieto výsledky odborných lekárskych vyšetrení a s poukazom na vyšetrenie v ušno-nosovo-krčnej ambulancii 28.01.2016 vzhľadom na zníženú počuteľnosť mu bolo doporučené audio vyšetrenie. Vyšetrenie v ušno-nosovo-krčnej ambulancii 18.02.2016 konštatovalo, že audiometrické vyšetrenie sluchu konštatuje celkovú stratu sluchu 48,1 %, pravé ucho 100 %, ľavé ucho 30 %, so záverom, že u navrhovateľa ide o obojstrannú percepčnú stratu sluchu, pri ktorej nie je uvedený stupeň, podľa percentuálnej hodnoty však zodpovedá ľahkému až stredne ťažkému stupňu nedočujnosti, pričom navrhovateľovi bol pridelený načúvací aparát, ktorý bude nedočujnosť dobre korigovať. Preto v celkovom posudku posudkový lekár uzavrel, že v závere odborného vyšetrenia navrhovateľa sa popisuje nedočujnosť s celkovou stratou sluchu na úrovni 48,1 % podľa Fowlera a v súvislosti s tým mu je pridelený načúvací prístroj. Nedočujnosť u navrhovateľa je na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa a pri percentuálnom hodnotení by zodpovedala cca 20 %-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je z posudkového hľadiska málo závažné a nepodmieňuje percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým je ľahká mentálna retardácia. V posudku ešte konštatoval, že okrem toho tento handicap u navrhovateľa bude korigovaný načúvacím aparátom, a teda je predpoklad, že komunikácia s okolím nebude limitovaná a bude na dobrej úrovni. Toto ochorenie navrhovateľa nezhoršuje celkový zdravotný stav, a preto zotrval na svojom pôvodnom hodnotení, že u navrhovateľa je aj naďalej v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí hodnotená mentálna retardácia na úrovni ľahkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a ostatné onemocnenia navrhovateľa sú posudkovo menej závažné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Navrhovateľ opakovane dňa 29.04.2016 doručil súdu lekársky nález zo dňa 18.02.2016, ktorý sa v spise súdu, ako aj v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nachádza. Preto súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Na pojednávaní súdu dňa 28.10.2016 navrhovateľ, ktorý sa dostavil v doprovode so svojím starším bratom C. I., nežiadal, aby mu súd ustanovil opatrovníka v osobe jeho brata s tým, že môže v konaní vystupovať sám. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že trvá na opravnom prostriedku, a to napriek poučeniu súdu podľa § 100 ods. 1 posledná veta O.s.p., pričom ako dôvod, pre ktorý trvá na svojom opravnom prostriedku, uviedol, že „...je ten, že ja som psychicky chorý a fyzicky tiež som chorý.“ Na otázku sudcu uviedol, že nemá žiadne nové vyšetrenia na dnešnom pojednávaní a dodal: „Ja som všetky vyšetrenia, všetky doklady predložil do Spišskej Novej Vsi. Ja ešte chcem dodať, že mám ruky porezané, ktoré som si porezal kvôli nervom. Ja to robím aj doma, keď som nervózny, tak doma všetko trepem, okná, všetko, musím ísť ku G.. M., ktorý je môj psychológ (z obsahu zdravotnej dokumentácie vyplýva, že G.. M. je psychiater) a ktorý mi dáva tabletky na upokojenie. Tie tabletky sa volajú Tiapridal. Ja keď idem do mesta alebo kde, tak ide so mnou družka, lebo ja nepočujem vôbec nič a som psychicky aj fyzicky narušený a nervózny, ale dnes počujem dobre, lebo mám strojček. Keď mám slabú batériu, tak ma všade vodí družka. Všade so mnou chodí, lebo ja nepočujem. Na pravom uchu mi hučí, vôbec nepočujem nič a na ľavom uchu počujem, ale slabo, musím si zosilniť strojček.“ Súd na základe vyššie zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľa, po vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní, vychádzajúc predovšetkým z vlastných posudkových záverov druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, ústredia, aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľa invaliditu neodôvodňuje. Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po viacnásobnom doplnení dokazovania na základe navrhovateľom predkladaných odborných výsledkov lekárskych vyšetrení navrhovateľa nevyplynul opak a novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení navrhovateľ na poslednom pojednávaní súdu 28.10.2016 už nepredložil, súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. Súd pre úplnosť dodáva, že pocity navrhovateľa o jeho invalidite nestačia, pretože zdravotný stav navrhovateľa zhoršený na mieru invalidity musí byť podložený odbornými výsledkami lekárskych vyšetrení, čo sa v tomto prípade nestalo. Pokiaľ sa zdravotný stav navrhovateľa zhorší a na základe odborných výsledkov lekárskych vyšetrení bude tento dosahovať vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 %, môže navrhovateľ v budúcnosti požiadať o invalidný dôchodok znovu a k svojej žiadosti pripojiť ako dôkazy výsledky odborných lekárskych vyšetrení, ktoré budú svedčiť jeho invalidite. Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.