Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/152/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201416 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201416.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: CI - servis a.s., Werferova 3, Košice, práv. zast.: JUDr. Ľubomír Majerčík, advokát, Mlynská 1, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA, takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 21.12.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.12.2015, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U. a zároveň zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U. podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a § 240 zákona v znení neskorších predpisov predpísala CI - servis a.s., Werferova 3, Košice za obdobie máj 2009, marec 2010, apríl 2010 penále v sume 460,62 eur, vypočítané z oneskorenej úhrady poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 2. V odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U. žalobca uviedol, že má za to, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a preto žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 3. Žalovaný rozhodujúc podľa ust. § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ CI - servis a.s., Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 180 459 prostredníctvom právneho zastúpenia JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokát, so sídlom Mlynská 1, 040 01 Košice, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U., vo veci predpísania penále, vydal dňa 1. decembra 2015 rozhodnutie č. 45096-2/2015-BA, ktorým ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a vyššie označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, na podané odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a to najmä na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-U. zo dňa 7. septembra 2012, Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXXXX-X/XXXX-B. z 21. januára 2013, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 7. septembra 2012, a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/136/2013-79 zo dňa 16. októbra 2013 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-B. zo dňa 21. januára 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej citoval ust. § 116 ods. 1, § 118 ods. 1, § 120 ods. 1, 2, § 155 ods. 2, 3, § 156, § 199 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Žalovaný uviedol, že v druhostupňovom konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13. septembra 2010, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: CI - servis a.s., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 180 459, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči účastníkovi konania. Žalovaný konštatoval, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zákona č. 348/2011 Z.z.). Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v Obchodnom vestníku skutočne zverejnené (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.). V tomto prípade bolo uznesenie Okresného súdu Košice I o začatí reštrukturalizačného konania sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13. septembra 2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21. septembra 2010 s tým, že za deň zverejnenia sa považuje 22. september 2010. Uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18. októbra 2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV/2010/204 dňa 22. októbra 2010, Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Okresný súd Košice I, v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21. februára 2011, uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 9. marca 2011 potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 21. februára 2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania. Uvedené uznesenie zo dňa 9. marca 2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16. marca 2011 a nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2011. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal najmä na to, že aj keď predpísané penále sa týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále vznikla až 19.05.2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t.j. v čase, keď už bolo reštrukturalizačné konania ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Súčasne argumentoval, že v zmysle výkladu ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona sa poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. To znamená, že penalizácia takéhoto poistného a príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Žalovaný konštatoval, že penále ako sankcie za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedol, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 nebola prihlásená do reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný plán sa preto nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále účastníkovi konania aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov túto možnosť Sociálnej poisťovni nevylučuje. 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U.. V podanej žalobe poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U. a uviedol, že v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu dôvodil tým, že uvedené rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné, a to najmä z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011, bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov, uvedené sa týka aj rozhodnutí žalovaného, ktoré žalobca považuje za nezákonné a porušujúce ustanovenia právnych predpisov, a to najmä ust. § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré citoval, ako aj podľa ust. § 138 ods. 2 tohto zákona, ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného plánu reštrukturalizácie, a podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ako aj neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. Žalobca konštatoval, že v ustanovení § 12 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení sa predpokladá možnosť platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z toho vyplývajúce obdobie platobnej neschopnosti. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako aj žalovaný postupovali podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení, avšak v rozpore s § 209 ods. 1 zákona, pretože rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu a sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, v konaní je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále žalobcovi podľa napadnutých rozhodnutí bol žalovaný účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru, je zrejmé, že vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I pod č.k. 31R/7/2010-352 z 09.03.2011. Na základe takéhoto schválenia žalovaný vedel o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného žalobcom v reštrukturalizačnom pláne schválenom období, a teda súhlasil s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou tak včasnej, ako aj skoršej úhrady dlhu zo strany žalobcu. Ak by žalobca uhradil dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Žalobca poukázal na ust. § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/65/2013, kde v časti 36. odôvodnenia uvádza: „Je jednoznačné, že aj ak zákon č. 461/2003 Z.z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť zákon č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade „lex speciális derogat legi generáli“. Žalobca poukázal na to, že v súlade s časťou 43 rozsudku Najvyššieho súdu SR žalovaný mal po ukončení reštrukturalizácie naplniť ustanovenia § 151 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. a povinne „ex offo“ zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť. Uvedené sa nestalo a žalovaný naďalej vedie v evidencii stav pohľadávok pred reštrukturalizáciou a z takéhoto stavu evidencie vypočítava penále. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nárok žalovaného je podľa jeho názoru tzv. starým dlhom žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (máj 2009, marec a apríl 2010), teda pred obdobím začatia reštrukturalizačného konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedel a musel vedieť o svojom práve ale aj povinnosti, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácii nedošlo. Žalobca mal za to, že žalovaný mal postupovať v zmysle § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Žalobca mal za to, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami a postupom žalovaného, pričom v súlade so základným princípom právneho štátu, a to princíp právnej istoty a v záujme jej zachovania nie je možné, aby žalovaný konal podľa vlastnej úvahy, prisvojoval si výkladové práva právnych predpisov a konal tak nad rámec zákona. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2016 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa okamihu vzniku pohľadávky na penále za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 žalovaný uviedol, že v tejto otázke je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Žalovaný mal za to, že námietka žalobcu, že penále za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania sp.zn. 31R/7/2010, je nedôvodná. Žalovaný ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je zjednotený aj v právnom názore, že penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom a príspevkoch. Poukázal na to, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za vyššie uvedené obdobie nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, a teda nebola ani zahrnutá do reštrukturalizačného plánu. 7. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 16.05.2016 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, pričom dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. 8. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 9. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol: „Pridržiavame sa svojich doterajších návrhov a vyjadrení, ktoré boli súdu doručené. V podstate by som sa iba opakoval a udával tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v týchto písomnostiach. Chcel by som len súdu ozrejmiť v súlade s ust. § 140 zákona o Správnom súdnom poriadku, v rámci ktorého chcem informovať, že žalobca totožné predmetné konania už absolvoval v inom senáte tohto súdu, ktoré boli rozhodnuté v jeho prospech a sú právoplatné a vykonateľné. Mám ich tu a môžem súdu tieto rozhodnutia súdu predložiť.“ Žalobca predložil do spisu súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2016 sp.zn. 7S/21/2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2016 sp.zn. 7S/9/2016. „Zároveň, aby som mohol ďalej uviesť, žalovaná vo svojich vyjadreniach niekoľkokrát spomenula rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/65/2013 z 18.11.2014, kde uvádza, že sa pridržiava jeho právneho stanoviska. Napriek tomu máme za to, že sa týchto stanovísk nedodržiava a chcem citovať z predmetného rozhodnutia. Je to str. 20 bod 47 rozsudku: „Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom ust. § 155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. upresňuje, že pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne (predpokladám v reštrukturalizačnom) je potrebná právna skutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávacej veci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.“ Pokračujem bodom 48: „Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené s procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaná nepochybne zapájala (a to z titulu svojho postavenia vo veriteľskom výbore), ako podklady rozhodnutia vyhodnotené žalovanou a až na ich základe mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobkyne ako dlžníka k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky s tým spojené žalovaná využila.“ V krátkosti dopĺňam, že v podstate, ako uviedol Najvyšší súd SR, žalovaná sa mala vysporiadať s dvomi zákonmi, a to zákonom o sociálnom poistení a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe týchto skutočností máme za to, že návrh je dôvodný, a preto trváme na tom, aby predmetné rozhodnutie, ako aj pridružené rozhodnutie pobočky v Košiciach boli súdom zrušené, a súčasne si uplatňujeme náhradu trov konania. To je všetko.“ 10. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „Trváme na svojich písomných stanoviskách, reagovali sme tam na všetky námietky žalobcu a na základe týchto uvedených dokladov žiadame žalobu zamietnuť.“ 11. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále. Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 116 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) odsekov: 1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. 2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. 3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu. 4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. 5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa ust. § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Podľa ust. § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa ust. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa ust. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala. 12. V preskúmavanom prípade zo spisovej dokumentácie žalovaného súd vzal za preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradami poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, v dôsledku čoho mu bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. XXX-XXXXXXXXXX-U. podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predpísané penále vo výške 460,62 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že posledná úhrada omeškaného poistného vzťahujúca sa na toto rozhodnutie bola žalobcom zaplatená pred začiatkom reštrukturalizácie. Zároveň súd mal za preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18. októbra 2010 v Obchodnom vestníku č. OV/2010/204 dňa 22. októbra 2010, Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka CI - servis a.s., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice. Bolo potom povinnosťou Sociálnej poisťovne si rozhodnutím uplatnenú pohľadávku do reštrukturalizácie prihlásiť, ale tak neurobila. Ak potom Okresný súd Košice I zverejnil v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 dňa 16. marca 2011 uznesenie sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 9. marca 2011, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu, schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.02.2011, týmto sa zároveň ukončila reštrukturalizácia žalobcu v právnom postení dlžníka. V danom prípade je súd toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného, aby sa so svojou pohľadávkou, ktorá mu musela byť ku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá, keďže mal ustálené obdobie omeškania žalobcu s úhradami poistného a príspevkov, a to prvým a posledným dňom omeškania, zastavajúc názor, že penále ako sankcia za omeškanie tu vzniká ex lege ako dôsledok omeškania, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní penále len deklaruje túto skutočnosť. Potom bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, aby si svoju pohľadávku vo výške jej známych penále 460,62 eur prihlásila do reštrukturalizačného konania tak, ako to tvrdí žalobca. Tvrdenie žalovaného, že nárok na penále vzniká až jeho predpísaním, pričom penále bolo žalobcovi predpísané až po ukončení reštrukturalizačného konania, a preto pohľadávka žalovaného nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, tak s takýmto názorom sa súd nestotožňuje. Vychádzajúc i z účelu samotného reštrukturalizačného konania, ktorým je ozdravenie dlžníka a zákonné pozbavenie sa starých dlhov, súd zastáva názor, že bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne túto pohľadávku prihlásiť, a potom neprihlásením si tejto pohľadávky do reštrukturalizačného konania zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16. marca 2011 jej právo na vymáhanie uvedenej pohľadávky zaniklo a z tejto pohľadávky sa tak stala len naturálna obligácia, ktorú nie je možné však voči žalobcovi viac vymáhať. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ Sociálna poisťovňa, pobočka Košice prihlásila do reštrukturalizačného konania pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté poistné a príspevky za mesiac marec 2009, za mesiac máj 2010 a za mesiac jún 2010, nič nebránilo Sociálnej poisťovni, pobočke Košice predpísať žalobcovi aj penále za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 v sume 460,62 eur a túto pohľadávku si prihlásiť do reštrukturalizačného konania. 13. Pretože rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z vyššie uvedených dôvodov súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 14. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, v zmysle ktorého žalovanému ku dňu začatia reštrukturalizačného konania musela byť zrejmá pohľadávka 460,62 eur, a preto bolo povinnosťou žalovaného, aby svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizačného konania, nebude môcť žalovaný v ďalšom konaní už predpísať žalobcovi uvedenú pohľadávku. 15. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.