Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200283 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200283.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci žalobkyne Y.. T. W. C. Z. Á. W. C. P. Q. Y. , C. X, W., proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 26138-2/2016-BA zo dňa 05.02.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 10.03.2016 osobne podanou na krajskom súde v Košiciach toho istého dňa sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 26138-2/2016-BA zo dňa 05.02.2016, ktorým žalovaná podľa § 218 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-027615-CA-02/2014 zo dňa 03.09.2014. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 03.09.2014 vyslovil, že žalobkyňa podľa § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení nemá nárok na nemocenské v období od 06.06.2014 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 14 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení je povinne nemocensky poistená. Konštatoval, že žalobkyňa podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K 999710 bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 6.júna 2014. Žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na nemocenskú dávku ustanovenú v § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení, pretože za obdobie účasti na nemocenskom poistení povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. od 1.júna 2009 do 31.mája 2014 poistné na nemocenské poistenie za mesiac február 2014 zaplatila v nesprávnej sume a za mesiac máj 2014 poistné na nemocenské poistenie nezaplatila. Pre vznik nároku na nemocenské mala poistné na nemocenské poistenie zaplatiť najneskôr do 30.júna 2014 a suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nebola úhrne nižšia ako 5,- eur. Pretože žalobkyňa zákonom stanovené podmienky nároku na nemocenské za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 6.júna 2014 nesplnila, nevznikol jej nárok na nemocenské. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaná napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania žalobkyne potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa pre splnenie všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky ustanovenej v § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení musela by mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1.júna 2009 do 31. mája 2014 najneskôr 30.júna 2014, resp. dlžná suma poistného na nemocenské poistenie za toto obdobie by k uvedenému dátumu musela byť úhrne nižšia ako 5,- eur. Žalovaná z aktuálnych údajov evidovaných vo svojom informačnom systéme zistila, že žalobkyňa dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiac február 2014 vo výške 0,20 eur ako aj dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiac máj 2014 vo výške 17,71 eur zaplatila dňa 09.09.2014, pričom pre vznik nároku na nemocenské mala byť dlžná suma poistného na nemocenské poistenie uhradená najneskôr 30.06.2014. 3. Žalovaná reagovala na odvolacie dôvody žalobkyne týkajúce sa predpísania dlžného poistného na sociálne poistenie za obdobie máj a jún 2014. Toto poistné bolo predpísané navrhovateľke rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach č. 3413729914-GC04/14 zo dňa 19.08.2014. Žalovaná toto rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu potreby opätovne prerokovať platby poistného a ich priradenie podľa špecifického symbolu uvedeného žalobkyňou s tým, že následne je povinná pobočka predpísať poistné v správnej sume, resp. v prípade opodstatnenosti námietok žalobkyne konanie zastaviť. Pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach rozhodnutím zo dňa 20.05.2015 č. 40952-6/2015-KEM konanie o dlžnom poistnom na sociálne poistenie za obdobie máj a jún 2014 zastavila. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že dlžné poistné za obdobie máj 2014 a jún 2014 predpísané rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 bolo k 20.05.2015 v plnej výške uhradené. Pred vydaním zastavujúceho uznesenia pobočka predvolala žalobkyňu za účelom došetrenia veci. V priebehu rokovania dňa 22.04.2015 bolo zistené, že platba zo dňa 04.03.2014 vo výške 108,01 eur so špecifickým symbolom 032014 bola zaúčtovaná na obdobie 022014, platba zo dňa 09.04.2014 vo výške 109,27 eur so špecifickým symbolom 042014 bola zaúčtovaná na obdobie 032014 a platba zo dňa 09.05.2014 vo výške 109, 27 eur so špecifickým symbolom 052014 bola zaúčtovaná na obdobie 042014. Uvedené úhrady boli zaplatené pred dátumom splatnosti poistného a z toho dôvodu v rámci proklientského prístupu boli zaúčtované na dané splatné obdobie, aby bolo navrhovateľke v budúcnosti vypočítané penále za oneskorenú úhradu v čo najnižšej sume. Úhrada zo dňa 09.09.2014 bude zaúčtovaná na obdobie 052014. Žalobkyňa so zmenou preúčtovania platieb nesúhlasila a trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie o dlžnom poistnom bolo nesprávne a je potrebné ho zrušiť. Na základe uvedeného bolo dohodnuté, že platby ostávajú zaúčtované tak, ako to bolo hore uvedené. 4. K odvolacej námietke žalobkyne vo veci uvádzania rôznych období nezaplatenia poistného v rozhodnutiach pobočky žalovaná uviedla, že v rozhodnutí, ktorým nebol priznaný žalobkyni nárok na nemocenské sa sledovalo obdobie zaplatenia poistného od 01.06.2009 do 21.05.2014, t.j. mesiac jún 2014 nebol sledovaný a v rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa sledovalo nezaplatené splatné poistné ku dňu vydania rozhodnutia (19.08.2014). Dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac február 2014 vo výške 1,26 eur pobočka žalobkyni v rozhodnutí zo dňa 19.08.2014 opomenula predpísať. Žalobkyňa dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac február 2014 napriek tomu dňa 09.09.2014 uhradila. V rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa uvádzajú dlžné sumy poistného na sociálne poistenie (v prípade žalobkyne poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a poistené do rezervného fondu solidarity) a v rozhodnutí vo veci nepriznania nemocenského sa uvádzajú len sumy dlžného poistného na nemocenské poistenie. Záverom žalovaná konštatovala, že dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na nemocenské dávky. 5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedla, že ako samostatne zárobkovo činná osoba si plnila odvodovú povinnosť podľa možnosti dosahovaných príjmov z podnikania. Správnemu orgánu prvého stupňa vytýkala, že svojvoľne presúval platby poistného v rozpore s ustanovením § 104 ods.7 zákona o sociálnom poistení. Namietala rozpor medzi rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach zo dňa 09.09.2014 (nepriznané nároku na nemocenské), v ktorom je uvedené, že dlh jej vznikol za mesiac február 2014 a máj 2014 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 09.08.2014 (predpísanie dlžného poistného), v ktorom je uvedené, že dlh jej vznikol za mesiac máj 2014 a jún 2014. Rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.09.2014 vytýkala, že z neho nebolo zrejmé, v akej výške má nedoplatky na poistnom. Preto považuje prvostupňové správne rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správnemu orgánu prvého stupňa vytýkala, že hoci sa stala práceneschopnou 06.06.2014 správny orgán prvého stupňa jej svojou nečinnosťou znemožnil dlh vyrovnať do konca mesiaca a tým jej znemožnil uplatniť si nárok na dávky v nemoci. Žalobkyňa vytýkala žalovanej, že ju neupozornila na zmenu zaúčtovania platieb a na vzniknutý nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie. Tvrdila, že žalobkyňa v rozpore s § 226 zákona o sociálnom poistení neviedla riadne jej individuálny účet. Uviedla, že žalovaná hoci obdržala doklad o jej práceneschopnosti ešte v júni 2014, svojou nečinnosťou znemožnila žalobkyni uplatniť si nárok na nemocenské, resp. prípadný dlh v zákonom stanovenej lehote vyrovnať. 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2016 navrhla žalobu zamietnuť. S poukázaním na ustanovenie § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení uviedla, že na to, aby žalobkyni vznikol nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 06.06.2014 by žalobkyňa mala mať poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.06.2009, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do 31.05.2014 zaplatené najneskôr 30.06.2014, resp. dlžná suma poistného na nemocenské poistenie by musela byť k tomuto dňu úhrne nižšia ako 5,- eur. Žalovaná poukázala na obsah zápisnice spísanej dňa 22.04.2015 na pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach. 7. K opakovanej žalobnej námietke ohľadom zaúčtovania platieb poistného žalovaná uviedla, že v prípade, ak by boli platby poistného za predmetné obdobie zaúčtované podľa špecifického symbolu, ktorý uviedla žalobkyňa, t.j. podľa číselného označenia príslušného kalendárneho mesiaca kalendárneho roka, vznikol by jej nedoplatok na poistnom za mesiac február 2014 vo vyššej sume než je suma 1,26 eur. To znamená, že v tomto prípade by žalobkyňa taktiež nesplnila podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie podľa § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení a penále za oneskorenú úhradu by boli vypočítané vo vyššej sume. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa mala k 30.06.2014 evidovaný nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie v sume 17,91 eur, a to za mesiac február 2014 vo výške 0,20 eur a za mesiac máj 2014 vo výške 17,71 eur. Uvedený nedoplatok zaplatila dňa 09.09.2014, pričom pre vznik nároku na nemocenské mala byť dlžná suma poistného na nemocenské poistenie uhradená najneskôr 30.06.2014. 8. K žalobnej námietke týkajúcej sa neuvedenia výšky nedoplatku žalobkyne v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa žalovaná uviedla, že vo svojom rozhodnutí presne špecifikovala výšku nedoplatku na poistnom na nemocenské poistenie ako aj obdobie, za ktoré žalobkyňa danú sumu dlží. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalobkyňa taktiež vysvetlila, že v rozhodnutí, ktorým jej nebol priznaný nárok na nemocenské sa sledovalo obdobie zaplatenia poistného od 01.06.2009 do 31.05.2014, t.j. mesiac jún nebol sledovaný a v rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa sledovalo nezaplatené splatné poistné ku dňu vydania rozhodnutia (19.08.2014). Dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac február 2014 vo výške 1,26 eur pobočka žalobkyni v rozhodnutí č. 700-3413729914-GC04/14 zo dňa 19.08.2014 opomenula predpísať. Žalobkyňa dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac február 2014 napriek tomu dňa 09.09.2014 uhradila. V prípade, ak by poistné za tento mesiac neuhradila, dlžné poistné na nemocenské poistenie v sume 0,20 eur by samo o sebe nespôsobilo nepriznanie nároku na nemocenské. V rozhodnutí vo veci predpísania poistného sa uvádzajú dlžné sumy poistného na sociálne poistenie (v prípade žalobkyne poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity) a v rozhodnutí vo veci nepriznania nemocenského sa uvádzajú len sumy dlžného poistného na nemocenské poistenie. 9. Na ďalšiu žalobnú námietku žalovaná uviedla, že žiadosť o nemocenské s dátumom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti od 06.06.2014 bola pobočke doručená až dňa 30.07.2014, t.j. po lehote splatnosti dlžného poistného. Pobočka preto nemohla telefonicky vyzvať žalobkyňu na úhradu poistného do 30.06.2014. 10. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že si je vedomá toho, že žalovaná a ani jej pobočka nie sú povinné upozorňovať poistencov na povinnosť odvádzať poistné. Žalovanej ako aj pobočke vytýkala, že hoci pobočka spravovala jej platby poistného ako jej učtáreň, svojvoľne však menila určenie jednotlivých platieb. Predložila súdu vlastný interný doklad spracovaný v súvislosti s podaním daňového priznania za rok 2014, podľa ktorého dňa 28.01.2014 uhradila poistné na sociálne poistenie za obdobie december 2013 a január 2014. Súčasne tvrdila, že podľa jej názoru platba za február 2014 bola zaplatená dňa 28.01.2014. Uviedla, že poistné 09.09.2014 uhradila po tom, čo obdržala rozhodnutie zo dňa 19.08.2014 o dlžnom poistnom a až vtedy zistila, že jedna z platieb z 28.01.2014 sa posunula na december 2013 a tým prakticky jej vznikol nedoplatok za mesiac február 2014. Dlžné poistné uhradila 09.09.2014 po tom, čo z rozhodnutia zo dňa 19.08.2014 zistila, že dlhuje poistné. 11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná uvádzať pri odvode platieb variabilný a špecifický symbol. Namietala skutočnosť, že sociálna poisťovňa svojvoľne zaúčtovala platby žalobkyne v rozpore s tým, ako ich účelovo žalobkyňa určila. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 22.04.2015 vyplýva, že došlo k dohode o takomto zaúčtovaní. Dodala, že žalobkyňa sama dňa 09.09.2014 uhradila dlžné poistné a na pojednávaní zdôvodnila aj oneskorenú úhradu tohto poistného. 12. Podľa ustanovenia § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP platia ustanovenia SSP, ak v zákone nie je ustanovené inak. Preto krajský súd rozhodol o žalobe sudcom (§ 23 ods.2 písm.b/ SSP) a o žalobe konal podľa tretej hlavy piatej časti SSP (správna žaloba v sociálnych veciach). 13. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K 999710 žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 06.06.2014. Predložením druhého dielu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - žiadosť o nemocenské si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské osobným doručením tejto žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach dňa 30.07.2014. 14. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.04.2015 pred správnym orgánom prvého stupňa sa konštatuje, že platba zo dňa 04.03.2014 bola zaúčtovaná na obdobie február 2014, platba zo dňa 09.04.2014 bola zaúčtovaná na obdobie marec 2014 a platba zo dňa 09.05.2014 bola zaúčtovaná na obdobie apríl 2014. Na obdobie máj 2014 bude zaúčtovaná úhrada zo dňa 09.09.2014. So zmenou preúčtovania platieb žalobkyňa nesúhlasila, pričom v závere zápisnice podpísanej žalobkyňou je uvedené: „Na základe uvedeného bolo dohodnuté, že platby ostávajú zaúčtované tak, ako je hore uvedené.“ 15. Z prehľadu platieb vyhotoveného pobočkou Sociálnej poisťovne v Košiciach vyplýva, že dlžné poistné na nemocenské poistenie v sume 0,20 eur za február 2014 bolo uhradené 09.09.2014 a toho istého dňa bolo uhradené poistné na nemocenské poistenie za máj 2014 v sume 17,71 eur. 16. Podľa § 128 ods.1 písm.c/, ods.2. písm.c/ a ods.11 písm.b/ zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. 17. Podľa § 141 ods.1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 143 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 19. Podľa § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby dokonca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- eur. 20. Podľa § 142 ods.7 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí sociálna poisťovňa. 21. Žalovaná v konaní postupovala v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V správnom konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa nesplnila všeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenské dávky (v prípade žalobkyne nemocenské) uvedenú v § 31 ods.1 písm.b/ zákona o sociálnom poistení. U navrhovateľky vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského dňom 06.06.2014, od ktorého bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Podľa tohto ustanovenia žalobkyňa bola povinná preukázať, že za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, od ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. za obdobie od 01.06.2009 do 31.05.2014 zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr 30.06.2014 s tým, že v tomto ustanovení je zakotvená právna fikcia zaplatenia poistného v prípade dlžného poistenia na nemocenské poistenie v úhrnej sume menej ako 5,- eur. 22. V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi , že žalobkyňa platbu poistného zo dňa 04.03.2014 priradila k obdobiu marec 2014, platbu zo dňa 09.04.2014 priradila k obdobiu apríl 2014 a platbu zo dňa 09.05.2014 priradila k obdobiu máj 2014. Pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach zaúčtovala platbu zo dňa 04.03.2014 na obdobie február 2014, pretože za toto obdobie poistné nebolo uhradené, platbu zo dňa 09.04.2014 na obdobie marec 2014 a platbu zo dňa 09.05.2014 na apríl 2014. Dôvodom tohto postupu pobočky Sociálnej poisťovne bola skutočnosť, aby žalobkyni v budúcnosti bolo vypočítané penále za oneskorenú úhradu v čo najnižšej sume. Žalobkyňa dlžné poistné za máj 2014 uhradila až dňa 09.09.2014. 23. Ustanovenie § 31 ods.1 písm.b/ ustanovuje všeobecnú hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na nemocenské dávky, bez splnenia ktorej nárok na priznanie nemocenskej dávky nevznikne. Toto ustanovenie nezohľadňuje dôvody nezaplatenia poistného poistencom, neukladá Sociálnej poisťovni vykonávať akékoľvek preventívne opatrenia v záujme splnenia si tejto zákonnej povinnosti poistencom a neupravuje ani vznik nároku na nemocenské dávky v dôsledku dodatočnej úhrady dlžného poistného. Ak by pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach akceptovala určenie platieb žalobkyne zo dňa 04.03.2014, 09.04.2014 a 09.05.2014 tak, ako to špecifikovala žalobkyňa, žalobkyňa by nemala uhradené poistné na nemocenské poistenie za obdobie február 2014. Po zaúčtovaní týchto platieb na obdobie február 2014, marec 2014 a apríl 2014 žalobkyňa dlhovala poistné za obdobie máj 2014. Pre posúdenie nároku žalobkyne na nemocenské je preto nerozhodné, či žalobkyni nebolo priznané nemocenské z dôvodu dlžného poistného za február 2014 alebo za máj 2014. Rozhodujúce je, že žalobkyňa k 30.06.2014 nemala uhradené poistné na nemocenské poistenie v zákonnej výške za obdobie od 01.06.2009 až 31.05. 2014. Napokon žalobkyňa sama na pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 uviedla, že dlžné poistné uhradila 09.09.2014 po tom, čo z rozhodnutia odporkyne zo dňa 19.08.2014 zistila, že dlhuje poistné. Naviac žalobkyňa súhlasila so zaúčtovaním platieb poistného, ktoré realizovala 04.03.2014, 09.04.2014 a 09.05.2014 tak, ako to zrealizovala pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach. Tento záver možno vyvodiť z formulácií v zápisnici zo dňa 22.04.2015: „Na základe uvedeného bolo dohodnuté, že platby ostávajú zaúčtované tak, ako je hore uvedené.“ 24. Možno súhlasiť so žalobnou námietkou žalobkyne, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné z dôvodu, že v rozhodnutí nie je špecifikovaná suma dlžného poistného za február 2014 (úhrada v nesprávnej sume) a za mesiac máj 2014 (chýbajúca úhrada poistného). Tento nedostatok odstránila žalovaná v napadnutom rozhodnutí tak, že špecifikovala dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiac február 2014 vo výške 0,20 eur a dlžné poistné na nemocenské poistenie za mesiac máj 2014 vo výške 17,71 eur. 25. Nedôvodná je žalobná námietka žalobkyne, podľa ktorej mala pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach vyzvať žalobkyňu na úhradu dlžného poistného na nemocenské poistenie do 30.06.2014, v dôsledku čoho by žalobkyňa dlžné poistné uhradila a vznikol by jej nárok na nemocenské. Takáto právna povinnosť žalovanej a jej organizačným zložkám nevyplýva zo zákona o sociálnom poistení ani z iného právneho predpisu. Naviac žalobkyňa doručila pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach žiadosť o nemocenské až dňa 30.07.2014, t.j. po lehote splatnosti dlžného poistného. 26. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, podľa § 190 SSP za použitia § 199 ods.3 SSP žalobu zamietol. 27. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná , a preto jej správny súd podľa § 167 ods.1 SSP nepriznal voči žalovanej náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.