Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200415 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: VOGUE ICON, s.r.o., Ladožská 7, Košice, práv. zast.: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.02.2016 č. SK/0750/99/2015, takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.02.2016 č. SK/0750/99/2015, ako aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach, Vrátna 3, Košice zo dňa 17.08.2015 č. D. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu toto zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 17.08.2015 č. D., ktorým tento uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 650,- eur pre porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 13, § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), potvrdil bez toho, aby vo veci nariadil ústne pojednávanie. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.03.2016 po uložení zásielky na pošte dňa 24.02.2016. 2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.04.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietal, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, skutkový stav bol zistený nezákonným postupom, pričom nezákonnosť postupu správnych orgánov žalobca vidí v tom, že žalovaný u osoby, ktorá neovláda slovenský jazyk, porušil Správny poriadok, keď nenariadil ústne pojednávanie v správnom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/2001/2010, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter podania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania, a na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Žalobca poukázal na skutočnosť, že „žalovaný na prvom stupni rozhodovania, a ani na druhom stupni nenariadil ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, pričom podľa nášho názoru pri navrhovanom ústnom pojednávaní a výsluchu navrhovaných svedkov by došlo k spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. O vykonaných dôkazoch nebola nikdy správnym orgánom prvého stupňa spísaná riadna zápisnica (za účasti účastníka konania) a v konaní pred správnym orgánom inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj sa nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, pričom sa ústneho pojednávania vopred nevzdal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR „správny orgán je povinný procesné práva obvineného z priestupku plne rešpektovať a nie až vtedy, ak sa ich plnenia dožaduje“. Sme toho názoru, že v konkrétnom prípade sa jedná o vec trestného charakteru o to viac, keď vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom správneho deliktu, resp. priestupku je sankcia za príslušný správny delikt, keď je vzhľadom i na spoločenskú nebezpečnosť vyššia sankcia ako pri priestupkových veciach. Teda nesporne ide o vec trestného obvinenia a preto procesný postup správneho orgánu nemožno pokladať ako súladný so zákonom, pretože príslušné ústne pojednávanie malo byť nariadené už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. (napr. Nález ÚS č. 231/2010). Podľa nášho názoru úradný postup prvostupňového správneho orgánu predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože žalobcovi objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky, a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne nevýhodnejšej pozície.“ Okrem tvrdeného nezákonného postupu a nenariadenia ústneho pojednávania vytýkal žalovanému rozhodnutiu aj jeho nepreskúmateľnosť. 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.05.2016, pričom k námietke žalobcu ohľadne nenariadenia ústneho pojednávania uviedol, že ústne pojednávanie nenariadil z dôvodov, že: „ad 1) mal za dostatočne a spoľahlivo preukázané kontrolné zistenia a ad 2) nariadenie ústneho pojednávania by podľa jeho názoru neviedlo k žalobcom očakávanému výsledku. Ad 1) žalovaný už vyššie poukazoval na charakter zistených nedostatkov a nemožnosť, resp. len veľmi malú pravdepodobnosť ich vyvrátenia námietkami podanými osobou, ktorá nebola prítomná pri kontrole po pomerne dlhej dobe od vykonania kontroly. Žalovaný, resp. správny orgán na prvom stupni nie zbytočne v rozhodnutí uviedol, že pre konštatovanie porušenia povinností je podstatný stav zistený v čase výkonu kontroly. Spochybňovanie výsledkov kontroly pri porušení ust. § 13 a § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa sa aj z písomných vyjadrení žalobcu javilo ako účelové. Ad 2) žalovaný má za to, že výsluchom svedka - kaderníka a inšpektorov SOI by nedošlo k inému výsledku, ako tomu, ktorý bol zaznamenaný v inšpekčnom zázname. Ako dôkaz o oprávnenosti tohto tvrdenia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/52/2014 zo dňa 22. októbra 2015 posledný odsek na str. č. 13, pokračujúc na str. č. 14 rozsudku, kde súd konštatoval, že vypočutie zamestnanca žalobcu by nemalo na objasnenie iného správneho deliktu žiaden vplyv, nakoľko bol správny delikt už dokonaný, keďže cena bola zákazníkovi vygenerovaná. Vo vzťahu k nenariadeniu ústneho pojednáva žalovaný opätovne poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 134/2014-19, kde „podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumetum a simili PL. ÚS 12/97).“. Žalovaný tiež poukazuje na svoje vyjadrenie v odvolacom rozhodnutí, kde uviedol, že „Účastník konania aj v podanom odvolaní navrhol vykonanie dôkazov - výsluchu kaderníka a pracovníkov správneho orgánu, ktoré by mali prispieť k dostatočnému objasneniu veci. K tomu odvolací orgán uvádza, že s ohľadom na § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku platí v rámci dokazovania v správnom konaní zásada voľného hodnotenia dôkazov, z čoho vyplýva, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia. Hoci hodnotenie a vykonávanie dôkazov patrí do právomoci správneho orgánu, správny orgán sa musí zaoberať dôvodmi, pre ktoré nevykonal dôkazné prostriedky navrhované účastníkom konania. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací orgán má za spoľahlivo preukázané porušenie oboch zákonných povinností zo strany účastníka konania, preto zastáva názor, že účastníkom konania navrhované doplnenie dokazovania by nemalo vplyv na objasnenie oboch skutkov a doposiaľ zistených skutočností.“ Takémuto odôvodneniu zodpovedá aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10 Sžd/19/2011 zo dňa 25. januára 2012, v ktorom sa vyslovil, že: „Zároveň v tomto ustanovení (pozn. ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku) dochádza k formulovaniu dôležitých procesných práv účastníkov správneho konania mimo iného aj byť prítomný pri vykonávaní dôležitých dôkazov a klásť otázky svedkom pri ústnom pojednávaní. Procesné právo účastníka klásť svedkom otázky závisí od toho, či správny orgán takýto dôkaz použije alebo nie. Ak však takýto dôkaz použije, toto právo nemôže účastníkovi odňať.“. Je teda na strane žalovaného, ako správneho orgánu, či sa rozhodne v konaní vykonať účastníkom konania navrhovaný dôkaz alebo od tejto požiadavky upustí, tak ako tomu bolo v danom prípade. Na základe uvedených tvrdení má žalovaný za to, že nenariadením ústneho pojednávania nebol žalobca ukrátený na svojich procesných právach, a teda rozhodnutie, ani samotný postup žalovaného nemožno považovať za nezákonný.“ 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu súd doručil dňa 03.06.2016, sa nevyjadril. 5. Súd v konaní podľa ust. § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, postupom podľa ustanovení § 107 ods. 2 SSP v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 6. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods. 2 SSP). 8. Podľa ust. § 195 písm. c) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. 9. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Z ust. § 195 písm. c) SSP jednoznačne vyplýva, že správny súd je povinný prihliadať na základné zásady trestného konania ex offo, teda aj vtedy, ak by to žalobca v žalobe nenamietal. V danom prípade žalobca v žalobe predovšetkým namietal nenariadenie ústneho pojednávania žalovaným prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym orgánom. Námietku nezákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu žalobca namietal aj vo svojom odvolaní zo dňa 14.09.2015 (str. 5, 6 odvolania žalobcu). 11. Podľa právneho názoru súdu námietka žalobcu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, najmä ust. § 2 ods. 7 Trestného poriadku, kde je upravená zásada zákonnosti trestného procesu, ktorá vyjadruje požiadavku spravodlivého prejednania veci za prítomnosti obvineného, a teda aby sa obvinený mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, správne orgány sú povinné dodržať, je dôvodná. 12. Rovnaká zásada je upravená aj v ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 13. Upustiť od prítomnosti obvineného na pojednávaní možno, iba ak by sa účastník správneho konania vzdal prítomnosti účasti na pojednávaní a vzdal sa práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. 14. V predmetnom konaní žalobca v žalobe ale výslovne namietal nezákonný postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v odvolaní aj v žalobe, a teda namietal nenariadenie ústneho pojednávania, a preto bol súd povinný sa s touto žalobnou námietkou žalobcu vysporiadať v prvom rade, pretože išlo o namietaný nesprávny procesný postup, ktorým sa malo znemožniť žalobcovi, aby žalovaný uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Pretože ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán vo veci žalobcu nenariadili ústne pojednávanie napriek tomu, že žalobca sa nariadenia ústneho pojednávania výslovne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj v žalobe domáhal, súd musel zrušiť rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože v správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. 16. V zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP je jedným z dôvodov kasačnej sťažnosti nesprávny procesný postup správneho orgánu, ktorým by sa znemožnilo účastníkovi konania uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. Preto vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd zrušil rozhodnutia žalovaného, sa súd s ostatnými bodmi žaloby nemohol zaoberať. 18. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vo veci žalobcu nariadiť ústne pojednávanie, predvolať naň žalobcu, vypočuť ho, prípadne aj ním navrhnutých svedkov a umožniť mu právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ktoré správny orgán v ďalšom konaní vykoná. 19. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 20. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.