Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200425 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu OLŠANKA, s.r.o., so sídlom Košické Olšany 305, IČO: 31 727 727, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102721853/2016 zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 11.04.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 14.04.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, č. k. 1027211853/2016 zo dňa 14.03.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 21495083/2015 zo dňa 18.12.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie. 2. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 21495083/2015 zo dňa 18.12.2015 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Olšanka spol. s r.o., Košické Olšany 305, 044 42 Košické Olšany, IČO: 31 727 727, DIČ: 2020042618, IČ DPH SK2020042618, rozdiel dane v ume 23 279 eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie marec 2014. Daň (nadmerný odpočet) v daňovom priznaní doručenom dňa 24.04.2014 -31 553,52 eur Daň (nadmerný odpočet) zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní -8 274,52 eur Rozdiel dane v sume 23 279 eur Rozdiel dane v sume 23 279 eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Košice vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX. 3. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 4. V odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice žalobca žiadal, aby odvolací orgán jeho odvolaniu vyhovel a v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutie Daňového úradu, Rozvojová 2, Košice, č. k. 21495083/2015 zo dňa 18.12.2015 zmenil a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Daňového úradu Košice sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice, číslo 21495083/2015 zo dňa 18.12.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 23 279 eur, daňovému subjektu Olšanka spol. s r.o., Košické Olšany 305, 044 42 Košické Olšany, IČO: 31 727 727, DIČ: 2020042618, IČ DPH SK2020042618 potvrdil. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice, ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 23 279 eur z faktúr vystavených spoločnosťou VK AGRO, s.r.o., Duklianska 1409, Bardejov (ďalej len „VK AGRO, s.r.o.“) za nákup tovaru - hnojív DASA 26-13, NPK 15-15-15 a DAM 30 %, pričom čísla faktúr a dátumy dodania žalovaný jednotlivo špecifikoval. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na dôkazy vykonané správcom dane, ako aj na to, ako tieto dôkazy boli správcom dane vyhodnotené. 8. Žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie splnenia podmienok odpočítania dane z dodávateľských faktúr č. FV141166, č. FV141222 a č. FV141268 od deklarovaného dodávateľa VK AGRO, s.r.o. v sume 23 279 eur. Poukázal na konštatovanie správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane deklarované faktúrami č. FV141166, č. FV141222 a č. FV141268, ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 a § 71 zákona 222/2004. Vznik daňovej povinnosť VK AGRO, s.r.o. z titulu dodania tovarov platiteľovi Olšanka spol. s r.o. preukázaná nebola, v dôsledku čoho Daňový úrad Košice vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 23 279 eur. 9. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Žalovaný poukázal na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a uviedol, že právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Uviedol, že ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane preto v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca v tomto prípade svedecké výpovede, zápisnice o miestnom zisťovaní a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti VK AGRO, s.r.o. a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. 10. Žalovaný k námietke daňového subjektu týkajúcej sa porušenia základných zásad správy daní uvedených v § 3 Daňového poriadku, a to predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady oficiality a v neposlednom rade zásada rovnosti procesného postavenia subjektov v rámci daňového konania uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiáli zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie splnenia podmienok odpočítania dane na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť VK AGRO, s.r.o., pričom postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar daňový subjekt prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Žalovaný konštatoval, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. 11. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt ako dôkaz predložil iba faktúry, zmluvy a výdajky, avšak tieto boli predkladané výlučne jednostranne daňovým subjektom, na ktorého strane je prioritne záujem na akceptovaní uplatneného odpočítania správcom dane, pričom ich vierohodnosť správca dane spochybnil a so svojimi pochybnosťami daňový subjekt oboznámil (výzva na predloženie č. 20266929/2015 zo dňa 22.05.2015). Daňový subjektu vo svojom stanovisku k výzve zo dňa 04.06.2015 tieto pochybnosti správcu dane neodstránil. Správca dane daňovým subjektom predkladané dôkazy posudzoval v kontexte so zisteniami zo svedeckých výpovedí, ústnych pojednávaní, ktoré spochybňujú daňovým subjektom uplatnený nárok. Jednoznačne nebolo preukázané, kto dodal tovar platiteľovi, keďže neexistuje žiadna osoba, ktorá by dodanie na strane dodávateľa potvrdila a bližšie ozrejmila okolnosti dodania, pôvod tovaru a pod.. Konateľ dodávateľa neuviedol žiadne konkrétne meno zodpovedného pracovníka za dodanie tovaru. 12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytoval mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. O každom svedeckom výsluchu, ktorý sa konal, upovedomil daňový subjekt. Daňový subjekt mal právo počas daňovej kontroly nahliadať do zistených dôkazov, čo nevyužil a taktiež sa nezúčastnil ani na jednom svedeckom výsluchu, čim sa vzdal práva klásť svedkom v prípade potreby otázky. Daňový subjekt bol oboznámený s kontrolnými zisteniami vo výzve č. 20266929/2015 zo dňa 22.05.2015, ako aj s dôsledkami v prípade nepreukázania požadovaných skutočností. Žalovaný preto námietku daňového subjektu týkajúcu sa porušenia zásad uvedených v § 3 Daňového poriadku považoval za neopodstatnenú. 13. Vo vzťahu k námietke daňového subjektu, že celé daňové konanie bolo vedené nie s cieľom preukázania zákonnosti nadmerného odpočtu na strane daňového subjektu, ale poukazovalo na skutočnosti, ktoré vznikli na strane dodávateľa VK AGRO, s.r.o., žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. 14. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a na základe predloženého spisového materiálu zistil, že výmazom spoločnosti VK AGRO, s.r.o. a ich právnych nástupcov v rade bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti v účtovníctve dodávateľa, preverenie pôvodu tovaru, účtovanie o prepravných nákladoch, ako aj všetky ďalšie zistené skutočnosti zhrnuté v rámci vyhodnotenia dôkazov ako rozpory v tvrdeniach zúčastnených osôb, nevierohodnosť dokladov, preukazujúcich dodanie tovarov v porovnaní so skladovými kartami, nepreukázanie všetkých prepráv tak, ako je deklarované dokladmi, to všetko viedlo správcu dane k prijatiu záveru, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to daňový subjekt deklaruje faktúrami. Neexistencia priameho dodávateľa, okolnosti jeho výmazu prostredníctvom právnych nástupcov v rade za sebou, nedostatočné a nekompetentné odpovede konateľa VK AGRO, s.r.o. Q. P. Z., t.j. osoby, ktorá jediná bola v čase deklarovaného dodania tovarov oprávnená konať za dodávateľa, ako aj absencia platieb za tovar, ktoré mali byť vyriešené postupovaním pohľadávok rovnako cez zaniknutú spoločnosť a ďalšie spoločnosti v rade, ako aj personálna prepojenosť zúčastnených osôb spochybnili reálnosť celej transakcie. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných obchodov zaťažuje daňový subjekt. S poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočností rozhodujúcich pre určenie dane sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí č. 3Sžf/81/2013, uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, že daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. 15. Žalovaný uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti VK AGRO, s.r.o. na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť VK AGRO, s.r.o. bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane, t.j. v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný túto námietku daňového subjektu za neopodstatnenú. 16. Žalovaný považoval taktiež za neopodstatnenú námietku daňového subjektu, že správca dane sa v protokole z daňovej kontroly nezaoberal otázkou vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1, resp. ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a bez toho, aby poukázal na porušenie právnych noriem v závere protokolu spochybňuje iba vierohodnosť faktúr, nakoľko vypočuté subjekty sa ku skutočnostiam týkajúcich sa vystavenia faktúr nevedeli vyjadriť. Žalovaný uviedol, že práve otázka vzniku daňovej povinnosti tvorí podstatnú časť dokazovania správcu dane a toto slovné spojenie cituje v protokole viackrát aj s poukazom na porušenie § 49 ods. 1 a v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z.. Rovnako v rozhodnutí sa správca dane zaoberal preverením vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ktorá je prvou podmienkou pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 cit. zákona. Správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe faktúr od VK AGRO, s.r.o.. Preto všetky kroky správcu dane smerovali k overovaniu, či daňová povinnosť tomuto platiteľovi reálne vznikla, či tovar dodal platiteľ VK AGRO, s.r.o., ktorého údaje sa nachádzali na faktúrach ako údaje za dodávateľa. 17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že zo získaných dôkazov vyplýva, že zánikom spoločnosti VK AGRO, s.r.o., ktorá bola na faktúrach uvedená ako dodávateľ a následným výmazom jej právnych nástupcov v rade bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovarov na základe vyššie uvedených faktúr a reálnosť právneho nástupníctva z hľadiska účtovníctva, t.j. či právni nástupcovia prevzali záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti reálne, nielen formálne. Žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti VK AGRO, s.r.o. dokladmi spoločnosti nedisponoval, pretože ich odovzdal p. Š. a nevedel sa vyjadriť k žiadnym skutočnostiam dodania tovarov spoločnosti Olšanka, spol. s r.o. (zápisnica č. 9801403/54512195/2014 zo dňa 06.10.2014), p. Š. účtovníctvo spoločnosti nemá a nevedel sa vyjadriť ani k žiadnym obchodným transakciám spoločnosti VK AGRO, s.r.o. (zápisnica č. 9311401/5/3356029/2014/Pas zo dňa 09.07.2014). Výpovede zamestnancov spoločnosti Olšanka, spol. s r.o., p. Č. a p. V. nasvedčujú konaniu iných osôb za spoločnosť VK AGRO, s.r.o. (zápisnice č. 20233594/2015 zo dňa 18.05.2015 a č. 209687842/2015 zo dňa 14.10.2015) a konateľ Olšanka, spol. s r.o., p. Z. uviedol, že nevie kto jednal za dodávateľa VK AGRO, s.r.o. a meno konateľa VK AGRO, s.r.o. počul prvýkrát od správcu dane (zápisnica č. 9801403/5/210568/2015 zo dňa 28.01.2015). Žalovaný poukázal na to, že ak sa zúčastnené strany rozdielne vyjadrujú k dodaniu tovaru, jediná osoba, oprávnená vystavovať faktúry za dodávateľa sa ako svedok nevie vyjadriť ku konkrétnym otázkam dodania, zaplatenia, k osobám zúčastneným sa pri dodaní, tieto skutočnosti sú v kontexte ďalších zistení dôkazom toho, že transakcia nenastala tak, ako ju deklaruje daňový subjekt faktúrami. 18. Žalovaný k námietke daňového subjektu týkajúcej sa svedeckej výpovede p. V. a predloženia dôkazu - príjemky na sklad, uviedol, že správca dane sa uvedenými listinnými dôkazmi zaoberal a posudzoval ich v kontexte s ostatnými zisteniami, t.j. dodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Rovnako sa zaoberal aj informáciami zo svedeckej výpovede svedka V., tento dôkaz vyhodnotil, so svojimi pochybnosťami správca dane oboznámil daňový subjekt. Daňový subjekt tieto pochybnosti správcu dane neodstránil. Skladník V. mal informácie o pôvode tovaru od VK AGRO, s.r.o. len na základe výdajok, ktoré prevzal, na ktorých bola pečiatka spoločnosti VK AGRO, s.r.o., išlo o výdajky bez čísla, bez čitateľného podpisu zodpovednej osoby, bez dátumu vydania zo skladu dodávateľa. Žalovaný poukázal na to, že existencia nakúpeného materiálneho plnenia v danom prípade nie je nesporná, p. V. mohol prijímať na sklad tovar, čo však nedokazuje, že sa jednalo o tovar od dodávateľa VK AGRO, s.r.o.. Jediný zástupca dodávateľa VK AGRO, s.r.o. p. Z. o konkrétnych dodávkach, odberateľoch nemal žiadnu vedomosť. Nebolo preukázané odkiaľ tento tovar prišiel, kto reálne znášal náklady na jeho prepravu a kto je jeho skutočným dodávateľom, deklarovaný dodávateľ sa nevedel vyjadriť k osobám, ktorí zabezpečovali manipuláciu s tovarom, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa VK AGRO, s.r.o., teraz už zaniknutej spoločnosti. Žalovaný preto považoval uvedenú námietku za neopodstatnenú. 19. Žalovaný považoval za neopodstatnenú aj námietku daňového subjektu, že správca dane nemal zákonný dôvod na uplatnenie inštitútu ručenia za daň v zmysle § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko správca dane v priebehu kontroly neuplatnil inštitút ručenia za daň. 20. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa vopred pripravenej zápisnice žalovaný uviedol, že správca dane sa v zápisnici č. 21335204/2015 zo dňa 07.12.2015 vysporiadal s pripomienkami a dôkazmi predloženými daňovým subjektom po doručení výzvy s protokolom. Uviedol, že daňový subjekt bol v protokole oboznámený s kontrolnými zisteniami aj so spôsobom ich zistenia, s následným dopadom na daňový subjekt, vrátane uvedenia konkrétnych ustanovení, ktoré daňový subjekt porušil. Správca dane v závere zápisnice konštatoval, že pripomienky a dôkazy, predložené daňovým subjektom k protokolu nemali podstatný vplyv na zistenia, uvedené v protokole. Pričom v zápisnici sa v rámci jednotlivých argumentačných celkov rozsiahlo zaoberal dôvodmi takéhoto záveru. Všetky skutočnosti sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval uvedenú námietku za neopodstatnenú. 21. K námietke daňového subjektu, že správca dane v protokole deklaroval, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. na strane daňového subjektu došlo k získaniu daňovej výhody a svoje tvrdenie neodôvodnil, žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti VK AGRO, s.r.o. p. Z. sa vyjadril, že pri zlúčení VK AGRO, s.r.o. so spoločnosťou KAYA Light, s.r.o. mu p. Š. vyplatil 5 000 eur v hotovosti, pričom nespomenul žiadnu dohodu o postúpení pohľadávok (zápisnica č. 9801403/5/4512195/2014 zo dňa 06.10.2014). P. Z., konateľ spoločnosti Olšanka, spol. s r.o. si odporoval, keď vo svojom stanovisku zo dňa 04.06.2015 tvrdil, že p. Z. si nemôže nepamätať svojich odberateľov a podrobnosti obchodu, keď podpísal dohodu z 11.03.2015, pričom už skôr on sám do zápisnice č. 9801403/5/4512195/2014 zo dňa 06.10.2014 uviedol, že meno Q. P. Z. počul prvýkrát od správcu dane. Z rozporuplných vyjadrení konateľov nebolo preukázané, kto dohodu skutočne podpísal. 22. Žalovaný z odôvodnenia rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistil, že dohoda zo dňa 11.03.2014 nepreukazuje zápočet pohľadávky so záväzkami z titulu faktúr č. FV141268, FV141222, FV141166, pretože v časti Záväzky Olšanka, spol. s r.o. sú uvedené iné záväzky - č. faktúr 132078,132155, 131260, 131207, 132031 a 132085. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt nepreukázal úhradu za sporné faktúry spoločnosti VK AGRO, s.r.o.. Žalovaný poukázal na to, že keďže spoločnosť Olšanka, spol. s r.o. nepreukázala úhradu za tovar spoločnosti VK AGRO, s.r.o., takýto obchod, ak by bol reálny, bol by pre spoločnosť VK AGRO nevýhodný, keďže nemala ani tovar, ani finančný prospech z jeho predaja. V tomto prípade by z celej obchodnej transakcie profitovala výlučne spoločnosť Olšanka, spol. s r.o., ktorá mala tovar, za ktorý nezaplatila a navyše si uplatnila nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, čím neoprávnene získala daňovú výhodu. 23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že konateľ spoločnosti VK AGRO, s.r.o. sa uspokojil s vyplatením 5 000 eur v hotovosti od právneho nástupcu spoločnosti, pričom dobrovoľne súhlasil s tým, že pohľadávky v sume 350 907 eur budú postúpené na spoločnosti Mapol. s.r.o. a Agro Ostrov, s.r.o., konatelia ktorých boli zamestnancami Olšanka, spol. s r.o. označení ako osoby konajúce za VK AGRO, s.r.o.. Žalovaný poukázal na to, že takýto obchod nenapĺňa ekonomický zmysel podnikania, ako ho charakterizuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. 24. Žalovaný ďalej uviedol, že nebolo možné preveriť zaúčtovanie dodania, vznik daňovej povinnosti, zaúčtovanie pohľadávky v účtovníctve VK AGRO, s.r.o. ani u právnych nástupcov v rade z dôvodu zániku (prístup k prevereniu transakcií v účtovníctve pôvodných spoločností bol znemožnený). Správca dane preto oprávnene konštatoval, že v danom prípade bol vytvorený umelý reťazec bez ekonomickej podstaty, a to len za účelom získania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, v podobe nadmerného odpočtu dane z priadnej hodnoty. Žalovaný konštatoval, že všetky uvedené skutočnosti boli podrobne opísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. 25. Žalovaný ďalej poukázal na to, že daňový subjekt namieta porušenie procesnoprávnych predpisov, v súvislosti s doručovaním rozhodnutí, nakoľko na konanie splnomocnil JUDr. Jozefa Vaška, advokáta, ktorému neboli zasielané právne relevantné listiny, ani rozhodnutie. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že správcovi dane boli doručené dve splnomocnenia na zastupovanie daňového subjektu JUDr. Vaškom Jozefom, Szakkayho 1, Košice, a to splnomocnenie na zastupovanie v daňovom konaní vedenom pod č. 9801403/5/336396/2015, ktorým JUDr. Vaško bol splnomocnený len na daňové konanie v konkrétnej jednotlivej veci a nebol splnomocnený na úkony za daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly. Dňa 04.12.2015 bolo správcovi dane doručené splnomocnenie, ktorým daňový subjekt splnomocnil JUDr. Jozefa Vaška, na zastupovanie v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2014. Daňová kontrola však bola ukončená doručením protokolu dňa 19.06.2015. Žalovaný na základe vyššie uvedeného považoval námietku daňového subjektu o porušení procesnoprávnych predpisov z dôvodu nesprávneho doručovania rozhodnutia za neopodstatnenú, keďže správca dane konal v súlade s obsahom splnomocnenia, ktoré podpísal odvolávajúci sa daňový subjekt. 26. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od spoločnosti VK AGRO, s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu VK AGRO, s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 23 279 eur, bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný zároveň konštatoval, že správca dane pri výkone kontroly postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. a neuznaní odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou VK AGRO, s.r.o.. 27. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, č. k. 1027211853/2016 zo dňa 14.03.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 21495083/2015 zo dňa 18.12.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie. 28. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice č. k. 21495083/2015 zo dňa 18.12.2015, ako aj na podané odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu Daňového úradu Košice. Žalobca v podanej žalobe taktiež rozsiahlo poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice. 29. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že touto žalobou rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu napadá, má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a dôvody tejto nezákonnosti sú uvedené v ďalšom odstavci 5. a 6. tejto žaloby. 30. Žalobca v bode 5. žaloby citoval ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, § 49 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona a uviedol, že má za to, že vyššie uvedené zákonné normy, ktoré upravujú dôkaznú povinnosť jednotlivých subjektov v rámci daňového konania, ako aj vznik práva na odpočet dane z pridanej hodnoty boli zo strany žalovaného porušené, a preto jeho rozhodnutie, ktoré je napádané touto žalobou je nezákonné. Žalobca mal za to, že z jeho strany boli doložené všetky dôkazné prostriedky o materiálnom plnení, ktoré ako odberateľ môže preukázať, t.j. faktúra, príjemky daného tovaru, ktorý bol dodaný od spoločnosti VK AGRO, s.r.o.. Zároveň mal za to, že aj svedecká výpoveď skladníka p. V. je právne relevantným dôkazom, ktorý dokumentuje zdaniteľné plnenie na strane žalobcu. Poukázal na to, že žalobca nemôže znášať dôkaznú núdzu, ktorá vznikla na strane dodávateľa spoločnosti VK AGRO, s.r.o., túto znáša správca dane. Žalobca konštatoval, že pri objektívnom posúdení celého procesu na strane dodávateľa je zjavné, že tento v čase kedy bola realizovaná dodávka hnojív pre spoločnosť Olšanka, s.r.o. bol v štádiu zrušenia spoločnosti a vtedajší konateľ spoločnosti P. Q. Z. bol v zásade, ľudovo povedané bielym koňom, ktorý realizoval úkony bez toho, aby vedel aké úkony realizuje a za túto činnosť si zinkasoval sumu 5 000 eur. Tento postup na strane dodávateľa nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý od tohto subjektu iba odoberal tovar, ktorý objektívne potreboval pre svoju ekonomickú činnosť, a preto v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného, že išlo o činnosť, ktorá nemala žiaden ekonomický efekt, ale iba o činnosť ako ukrátiť štátny rozpočet. Žalobca poukázal na to, že ako poľnohospodársky subjekt tieto hnojivá potreboval pre svoju činnosť, t.j. na aplikáciu do pôdy, a bez týchto hnojív by nemohol v roku 2014 vykázať priemerné výnosy vo výške 60 m/ha. O aplikácii týchto hnojív žalobca predložil správcovi dane hlásenie, ktorý však tento nebral v zreteľ. Žalobca ďalej poukázal na to, že VK AGRO, s.r.o. dodalo žalobcovi 2/3 hnojív, ktoré boli potrebné na ekonomickú činnosť a tieto hnojivá preukázateľne zaplatil naturálnou formou spoločnostiam Mapol, s.r.o., resp. Agro Ostrov, s.r.o., teda v žiadnom prípade žalobca nezískal jednostranný ekonomický profit. Žalobca je spoločnosťou, ktorá riadne vykonáva svoje podnikateľské aktivity a nemá vplyv na konanie subjektov, ktoré vystupujú na strane dodávateľa, resp. odberateľa. Ako dôkaz žalobca poukázal na faktúry, výdajky pre spoločnosť Mapol, s.r.o., faktúry, výdajky pre spoločnosť Agro Ostrov, s.r.o., hlásenie a rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03, C 355/03, C 484/03. Žalobca k časti týkajúcej sa dôkazného bremena poukázal na to, že daňový subjekt disponoval objektívne iba týmito ním predloženými dôkazmi vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na jeho strane neobjektívne existujú ďalšie dôkazné prostriedky. 31. V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že z jeho strany nevzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané dodanie tovaru, čo sa však nezakladá na pravde nakoľko predmetný tovar bol objektívne dodaný a žalobca ako kupujúci s týmto tovarom nakladal, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že tovar VK AGRO, s.r.o. tvoril podstatnú časť hnojív, ktoré boli dodané v roku 2014. 32. Žalobca konštatoval, že z jeho strany boli naplnené všetky skutočnosti uvedené v § 49 ods. 1, 2 zákona, resp. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona. Uviedol, že zo strany žalobcu bola zaúčtovaná faktúra, ktorá bola vystavená od platiteľa v zmysle § 71 a s prihliadnutím na vyššie uvedené, t.j. že táto bola vystavená subjektom, ktorý si na to nepamätá, nie je argumentom, ktorý by nezakladal právo na odpočet dane. P. Q. Z. bol nastrčenou osobou VK AGRO, s.r.o., ktorý pôsobil vo funkcii konateľa necelé dva mesiace a spoločnosť VK AGRO, s.r.o. využila medzery v zákone, čo sa týka zlučovania firiem a žalobca v žiadnom prípade nemôže niesť následok za to, že správca dane nemohol preveriť účtovníctvo tejto spoločnosti, nakoľko táto sa zlúčila účelovo a ex offo bola vymazaná z obchodného registra. 33. V závere podanej žaloby, žalobca poukázal na to, že obdobný prípad týkajúci sa dôkaznej núdze na strane dodávateľa vo väzbe na odpočet dane z pridanej hodnoty je obsiahnutý v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/1/2011 s tým, že v odôvodnení tohto rozsudku sa odvoláva na ustálenú judikatúru aj Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 56Afs/131/2004 a v zásade potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že na neho nemožno prenášať dôkazné bremeno mimo dôkazov, ktoré má mať objektívne ako odberateľ a účtujúci subjekt a v žiadnom prípade nemôže niesť následky za dôkaznú núdzu, ktorá vznikne na strane dodávateľa tovarov. 34. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal žalobca za to, že v rámci správneho konania boli porušené základné zásady daňového konania, žalovaný ako odvolací orgán sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v rámci daňového konania, jeho rozhodnutie je nezákonné, je v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi, ako aj v rozpore s procesnoprávnymi predpismi, ktoré upravujú daňové konanie. 35. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2016 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. 36. V písomnom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Žalovaný uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37. Žalovaný poukázal na šetrenia správcu dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj rozsiahle dokazovanie správcu dane, ktoré už uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. 38. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov všetkými mu dostupnými dôkazmi, a teda splnil podmienky pre odpočítanie dane uviedol, že žalobca v rámci predkladania dôkazov k oprávnenosti odpočítania dane predložil iba faktúry, zmluvy a výdajky, avšak tieto listinné dôkazy nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. 39. Žalovaný považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že tovar - hnojivá preukázateľne zaplatil naturálnou formou spoločnostiam Mapol s.r.o., resp. Agro Ostrov, s.r.o., teda v žiadnom prípade žalobca nezískal jednostranný ekonomický profit. Uviedol, že dohoda zo dňa 11.03.2014 nepreukazuje zápočet pohľadávky so záväzkami z titulu faktúr č. FV141268, FV141222, FV141166, pretože v časti Záväzky Olšanka, spol. s r.o. sú uvedené iné záväzky - č. faktúr č. 132078, 132155, 131260, 131207, 132031 a 132085, t.j. tvrdenie konateľa Olšanka, spol. s r.o., že (VK AGRO, s.r.o.) zobrala za dodané hnojivá tovar, sa nezakladá na pravde. Rovnako správca dane spochybnil podpisy na dokumentoch v zmluve o postúpení pohľadávok medzi VK AGRO, s.r.o. a Mapol. s.r.o. zo dňa 22.04.2014 a oznámení VK AGRO, s.r.o. o postúpení pohľadávky medzi VK AGRO, s.r.o. a Mapol, s.r.o. zo dňa 22.04.2014. 40. K rozsudku NS SR č. 3Sžf/1/2011 žalovaný uviedol, že v danom prípade vykonával správca dane dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ a vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho dodávateľa, bol správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu oprávnený preverovať i ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. To ale neznamená, že žalobca sa mohol zbaviť dôkazného bremena vo veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúrach. 41. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním (nepožadoval, aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania), dospel k jednoznačnému záveru, že dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na faktúrach preukázané nebolo. Vykonané šetrenia nepotvrdili, že spoločnosť Olšanka, spol. s r.o., i napriek predloženiu faktúr od dodávateľskej spoločnosti VK AGRO, s.r.o. fakturovaný tovar od spoločnosti skutočne nadobudla. Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. 42. Právny zástupca žalobcu sa na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 11.08.2016 k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 43. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 45. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného k žalobnej námietke, že zo strany žalobcu boli doložené všetky dôkazné prostriedky o materiálnom plnení, ktoré ako odberateľ môže preukázať, t.j. faktúra, príjemky daného tovaru ktorý bol dodaný od spoločnosti VK AGRO, s.r.o. a zároveň, že svedecká výpoveď skladníka p. V. je právne relevantným dôkazom, ktorý dokumentuje zdaniteľné plnenie na strane žalobcu, uvádza nasledovné. 46. Žalobca v rámci predkladania dôkazov k oprávnenosti odpočítania dane predložil iba faktúry, zmluvy a výdajky, pričom tieto listinné dôkazy nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Správca dane uvedené doklady predložené žalobcom spochybnil a so svojimi pochybnosťami žalobcu oboznámil výzvou na predloženie č. 20266929/2015 zo dňa 22.05.2015, pričom žalobca vo svojom stanovisku k výzve zo dňa 04.06.2015 tieto pochybnosti správcu dane neodstránil. Podstatná časť dokazovania správcu dane sa týkala vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ktorá je prvou podmienkou pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Všetky úkony správcu dane smerovali k overovaniu, či daňová povinnosť VK AGRO, s.r.o. reálne vznikla, či tovar dodal platiteľ VK AGRO, s.r.o., ktorého údaje sa nachádzali na faktúrach ako údaje za dodávateľa. 47. Zo získaných dôkazov správcom dane vyplýva, že zánikom spoločnosti VK AGRO, s.r.o., ktorá bola na faktúrach uvedená ako dodávateľ a následným výmazom jej právnych nástupcov v rade bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovarov na základe faktúr a reálnosť právneho nástupníctva z hľadiska účtovníctva, t.j. či právni nástupcovia prevzali záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti reálne, nielen formálne. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konateľ spoločnosti VK AGRO, s.r.o. dokladmi spoločnosti nedisponoval, pretože ich odovzdal p. Š. a nevedel sa vyjadriť k žiadnym skutočnostiam dodania tovarov spoločnosti Olšanka, spol. s r.o., čo vyplýva zo zápisnice č. 9801403/54512195/2014 zo dňa 06.10.2014. Pán Š. účtovníctvo spoločnosti nemá a nevedel sa vyjadriť ani k žiadnym obchodným transakciám spoločnosti VK AGRO, s.r.o., čo taktiež vyplýva zo zápisnice č. 9311401/5/3356029/2014/Pas zo dňa 09.07.2014. Správca dane vykonaným dokazovaním mal taktiež za preukázané, že výpovede zamestnancov spoločnosti Olšanka, spol. s r.o. p. Č. a p. V. nenasvedčovali konaniu iných osôb za spoločnosť VK AGRO, s.r.o. a konateľ Olšanka, spol. s r.o., p. Z. nevedel kto jednal za dodávateľa VK AGRO, s.r.o. a meno konateľa VK AGRO, s.r.o. počul prvýkrát od správcu dane. 48. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ak sa zúčastnené strany rozdielne vyjadrujú k dodaniu tovaru a jediná osoba oprávnená vystavovať faktúry za dodávateľa sa ako svedok nevedel vyjadriť ku konkrétnym otázkam dodania, zaplatenia, k osobám zúčastneným sa pri dodaní tovaru, tieto skutočnosti s ohľadom aj na ďalšie zistenia sú dôkazom toho, že transakcia nenastala tak, ako ju deklaroval žalobca faktúrami a príjemkami daného tovaru. 49. K námietke žalobcu týkajúcej sa svedeckej výpovede skladníka p. V. súd uvádza, že skladník V. mal informácie o pôvode tovaru od VK AGRO, s.r.o. len na základe výdajok, ktoré prevzal, na ktorých bola pečiatka spoločnosti VK AGRO, s.r.o., išlo o výdajky bez čísla, bez čitateľného podpisu zodpovednej osoby a bez dátumu vydania zo skladu dodávateľa, pričom absencia týchto údajov na doklade, ktorý má deklarovať dodanie tovaru konkrétnym dodávateľom nie je zanedbateľná. Existencia nakúpeného materiálneho plnenia v danom prípade zo strany správcu dane nebola sporná, p. V. mohol prijímať na sklad tovar, čo však ešte nedokazuje, že sa jednalo o tovar priamo od dodávateľa VK AGRO, s.r.o., pretože jediný zástupca dodávateľa VK AGRO, s.r.o. p. Z. o konkrétnych dodávkach odberateľov, nemal žiadnu vedomosť. Nebolo preukázané odkiaľ tento tovar prišiel, kto reálne znášal náklady na jeho prepravu a kto je jeho skutočným dodávateľom. Deklarovaný dodávateľ sa nevedel vyjadriť ku osobám, ktorí zabezpečovali manipuláciu s tovarom, a teda nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa VK AGRO, s.r.o.. Z uvedených dôvodov preto súd považuje túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. 50. K námietke žalobcu, že tovar VK AGRO, s.r.o. tvoril podstatnú časť hnojív, ktoré boli dodané v roku 2014, ktoré boli potrebné na ekonomickú činnosť a tieto hnojiva preukázateľne zaplatil naturálnou formou spoločnostiam Mapol, s.r.o., resp. Agro Ostrov, s.r.o., a teda žalobca v žiadnom prípade nezískal jednostranný ekonomický profit, súd uvádza nasledovné. 51. Dohoda zo dňa 11.03.2014 nepreukazuje zápočet pohľadávky zo záväzkami z titulu faktúr č. FV141268, 141222, FV141166, pretože v časti Záväzky Olšanka, spol. s r.o. sú uvedené iné záväzky - č. faktúry 132078, 132155, 131260, 131207, 132031 a 132085, z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal úhradu za sporné faktúry spoločnosti VK AGRO, s.r.o., a teda nemohol zaplatiť naturálnou formou spoločnostiam Mapol, s.r.o., resp. Agro Ostrov, s.r.o.. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že správca dane spochybnil aj podpisy na dokumentoch v zmluve o postúpení pohľadávok medzi VK AGRO, s.r.o. a Mapol, s.r.o. zo dňa 22.04.2014 a oznámení VK AGRO, s.r.o. o postúpení pohľadávky medzi VK AGRO, s.r.o. a Mapol, s.r.o. zo dňa 22.04.2014. Z uvedených dôvodov považuje súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. 52. K žalobnej námietke, že žalobca v žiadnom prípade nemôže niesť následok za to, že správca dane nemohol preveriť účtovníctvo tejto spoločnosti, nakoľko táto sa zlúčila účelovo a ex offo bola vymazaná z obchodného registra, pričom v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011, súd uvádza nasledovné. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011 vyplýva, že nemožno sa stotožniť so záverom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR však nemožno aplikovať na daný prípad, pretože v danom prípade vykonával správca dane dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ a vzhľadom na vyjadrenie žalobcu a jeho dodávateľa správca dane preveroval aj ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. V danom prípade správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt, pričom úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti nadobudol alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúrach. V danom prípade však správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na faktúrach preukázané nebolo, pričom vykonané šetrenia správcu dane nepotvrdili, že spoločnosť Olšanka, spol. s r.o. i napriek predloženiu faktúr od dodávateľskej spoločnosti VK AGRO, s.r.o. fakturovaný tovar aj skutočne od tejto spoločnosti nadobudla. 53. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vykonal dôsledné šetrenie a rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalobca nepreukázal vierohodnosť pôvodu faktúr, keďže nebola potvrdená totožnosť dodávateľa v osobe, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúry. Výmazom spoločnosti VK AGRO, s.r.o. a ich právnych nástupcov v rade bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti v účtovníctve dodávateľa, preverenie pôvodu tovaru, účtovanie o prepravných nákladoch, ako aj všetky ďalšie zistené skutočnosti zhrnuté v rámci vyhodnotenia dôkazov ako rozpory v tvrdeniach zúčastnených osôb, nevierohodnosť predložených dokladov, nepreukázanie všetkých preprav tak, ako je deklarované dokladmi. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to deklaroval žalobca faktúrami, pretože aj osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. 54. Pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie v už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. 55. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj Daňového úradu Košice, je súd toho názoru, že pri výkone kontroly postupoval správca dane v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o neuznaní odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou VK AGRO, s.r.o.. 56. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 58. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.