Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200956 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200956.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu DRYÁDA CORPORATION, s. r. o., M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1033081085/2016 zo dňa 08. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 16. 08. 2016 podanou na poštovú prepravu dňa 17. 08. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103308105/2016 zo dňa 08. 06. 2016, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 152295/2016 zo dňa 16. 02. 2016. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2016 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 73.531,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2009. 2. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že u žalobcu vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009. O výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 9813401/5/25514/2015/Sotá zo dňa 03. 02. 2015 a následne aj dodatok k protokolu. Protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru č. 23590/2015 zo dňa 10. 03. 2015 za zdaňovacie obdobie november 2009. Dodatočný platobný výmer bol zrušený rozhodnutím žalovaného č. 96441/2015 zo dňa 18. 06. 2015, v dôsledku čoho správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume 77.531,81 eur z faktúr, ktoré vystavila obchodná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., Tomášikova 30, Bratislava za spotrebný tovar (olej, energetické nápoje, kryštálový cukor) v celkovej sume 329.711,20 eur (základ dane 277.068,24 eur, DPH 52.642,96 eur) uvedený na str. 7, 8 rozhodnutia správcu dane v celkovom počte 40 faktúr, spoločnosť Solid Press Slovakia, s. r. o., Slovenská 39, Prešov za olej v celkovej sume 155.882,68 eur (základ dane 130.993,83 eur, DPH 24.888,85 eur) uvedených na str. 9 rozhodnutia správcu dane v celkovom počte 16 faktúr. Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o., správca dane z odpovede dožiadaného Daňového úradu Prešov zo dňa 14. 01. 2015 zistil, že táto spoločnosť ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladov obchody s rôznymi komoditami, pričom tieto obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. Správca dane nahliadnutím do protokolu z daňovej kontroly vykonanej u tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie november 2009 zistil, že spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok slnečnicového oleja a cukru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, na základe toho, že túto daň uviedla vo faktúrach pre odberateľa - žalobcu vo výške 24.888,85 eur a to z dôvodu obchodných transakcií umelo vytvorených za účelom zneužitia práva Spoločenstva a získania daňovej výhody. 3. Správca dane po zrušení jeho dodatočného platobného výmeru č. 23590/2015 zo dňa 10.03.2015 rozhodnutím žalovaného č. 964441/2015 zo dňa 18. 06. 2015 v rámci ďalšieho dokazovania zistil zo správy policajných orgánov zo dňa 12. 11. 2015, že konateľ obchodnej spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., R.. Y. Z. bol prepustený z väzby a je stíhaný na slobode. Preto dňa 21. 01. 2016 uskutočnil ústne pojednávanie so svedkom R.. Y. Z. za prítomnosti konateľa žalobcu. Menovaný svedok využil svoje právo nevypovedať a na ústnom pojednávaní odmietol vypovedať (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 62272/2016). Preto správca dane z dôvodu nevypovedania svedka požiadal o sprístupnenie informácií a vyhotovenie kópií zo spisového materiálu z Daňového úradu Košice - zápisnica o výsluchu svedka R.. Y. Z. č. 491880/2015 zo dňa 20.05.2015, ktorá bola spísaná v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2009. R.. Z. potvrdil, že v zdaňovacom období august 2009 obchodovala obchodná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., so žalobcom, za ktorého oficiálne vystupoval a jednal R. F., ale reálnu rozhodovaciu moc v tejto spoločnosti mali Y. J. E. M. Y., ktorý reálne rozhodovali o všetkých obchodoch spoločnosti a taktiež o firemných úhradách. Účtovnícke a fakturačné práce za túto firmu vykonávala na pokyn J.Š. E. Y. R. T.. Za firmu Tatra Trade Corporation, s. r. o., vystupoval ako štatutár JUDr. Chovanec, pričom rozhodovacie práva na tejto firme mal spolu so svojím tichým spoločníkom U. H., ktorý so svojou matkou Q. H., zamestnankyňou Tatra Trade Corporation, s. r. o., viedol administratívu tejto firmy a komunikoval s R. T., R. F., Y. J. E. M. Y.. K pôvodu fakturovaného tovaru svedok uviedol, že vo všeobecnosti môže uviesť, že Tatra Trade Corporation, s. r. o., nekomunikovala s dodávateľmi tohto tovaru, keďže sa jednalo prevažne o zahraničných odberateľov, ktorých zaobstarali J., Y. E. F. z dôvodu, aby Tatra Trade Corporation nadobudla tovar zo zahraničia bez DPH a po optimalizácii DPH, t. j. po ponížení daňovej povinnosti DPH faktúrami s fiktívnym tovarom predala spoločnosť Tatra Trade Corporation žalobcovi už s DPH a ten ho následne predal konečným odberateľom, pričom takto prijatú DPH už štátu neodvádzal, ale vzniknuté záväzky na DPH voči Tatra Trade Corporation, s. r. o., už uhrádzali iba peniazmi, ktoré podľa vyjadrenia svedka za týmto účelom dookola točili s cieľom vyrovnať saldo na firmách v týchto reťazcoch. Medzi odberateľov žalobcu patrili potravinárske výrobné firmy a obchodné reťazce, napr. Labaš, s. r. o., Milk-Agro, s. r .o., Carrefour, Hamé Slovakia. Správca dane vyzval svedka, aby popísal obchodné transakcie medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobcom a uviedol, či reálne došlo k dodaniu fakturovaného tovaru. R.. Z. uviedol, že vo väčšine prípadov Tatra Trade Corporation, s. r. o., do styku s predmetným tovarom neprišla, nákup a predaj zabezpečovali vyššie uvedené osoby a tento obchod fakturačne prechádzal cez Tatra Trade Corporation, s. r. o., len s cieľom získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Za týmto účelom boli vystavené aj predmetné faktúry. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., iba vyhotovovala faktúry na pokyn vyššie uvedených osôb za odplatu, za účelom zníženia daňovej povinnosti na DPH jednotlivých obchodných spoločností v reťazci. Znížením daňovej povinnosti takto získanou DPH bol tovar konkurencieschopný svojou nižšou cenou. Ak by išlo o skutočnú cenu tovaru, vrátane režijných nákladov, tovar by nebolo možné umiestniť na trh pre vysokú cenu. R.. Z. tovar fyzicky nikdy nepreberal, ani neodovzdával. Na otázku správcu dane, či mala osoba, ktorá konala za spoločnosť Dryáda Corporation, s. r. o., vedomosť o účele týchto obchodov, svedok uviedol, že osobe vystupujúcej za spoločnosť za žalobcu ako je vyššie uvedené odplatu vyplácali J. E. Y.. Vo všeobecnosti R.. Z. uviedol, že 10 % DPH tvorili náklady na obstaranie faktúr s fiktívnym tovarom za účelom zníženia daňovej povinnosti vznikajúcej z týchto obchodov a prepravné režijné náklady, 4 % z DPH boli používané na odplatu štatutárom firiem, ktoré tovar predávali konečným spotrebiteľom, resp. si týmto obchodom uplatňovali nadmerný odpočet následným exportom do zahraničia a 5 % z DPH tvoril zisk, z ktorého sa následne delili J., Y., M., H. E. R.. Z.. V závere výpovede svedok R.. Z. uviedol, že vo všeobecnosti môže uviesť, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a ich jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Správca dane skonštatoval, že výpoveď svedka potvrdila pochybnosti správcu dane o reálnom základe dodania tovaru v zdaňovacom období august 2006 žalobcovi. Z výpovede R.. Z. vyplýva, že Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobca ako súčasť reťazcov deklarovali vo svojich účtovných dokladoch obchody s potravinárskymi komoditami, pričom tieto obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia a ich jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. 4. Správca dane v rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH v celkovej sume 199.323,72 eur, pričom deklarovanými odberateľmi tovaru (oleja) boli spoločnosti Dryáda Corporation CZ, s. r. o., Ul. Bohumír Čekyny 3025/15, Ostrava - Bělský les Česká republika a BLUE EYE PUB kft., Béke Tér 7/2, Budapešť, Maďarsko. V rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane žiadosťami zo dňa 15. 10. 2015 požiadal české a maďarské daňové orgány o preverenie uskutočnenia intrakomunitárnych dodávok pre týchto odberateľov. Česká daňová správa v súvislosti so spoločnosťou Dryáda Corporation CZ, s. r. o., v odpovedi zo dňa 04. 01. 2011 uviedla, že táto spoločnosť tovar, ktorý získala od spoločnosti Dryáda Corporation, s. r. o., predala odberateľovi BLUE EYE PUB kft. Maďarská daňová správa v súvislosti so spoločnosťou BLUE EYE PUB kft. v odpovedi zo dňa 18. 12. 2014 uviedla, že spoločnosť nie je dostupná na svojom sídle a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov ani majetok. Na základe týchto zistení správca dane upravil základ dane vedených v riadku 13 a 14 daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2009 zo sumy 199.323,72 eur na sumu 0,00 eur z dôvodu porušenia ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 8 zákona o DPH. 5. Správca dane poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v zmysle ktorého štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, spolupráci s ktorými tak činí. Ak také vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oprávnené. 6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - správcu dane potvrdil. Stotožnil sa pritom so zisteniami správcu dane a ním vyvodeným právnym záverom. Poukázal na zákonné podmienky vzniku nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Uviedol, že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, že sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane a oslobodenia od dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Žalovaný konštatoval, že ak si žalobca v zdaňovacom období november 2009 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., a Solid Press Slovakia, s. r. o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od týchto spoločností iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru od týchto spoločností nepreukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane ako jeden z dôkazov využil výpovede svedka R.. Y. Z., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., uvedené v spisoch z daňových kontrol vykonaných u spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o., a Dryáda a žalobcu. K výpovedi svedka R.. Z., ktorej obsah je uvedený v rozhodnutí správcu dane, žalovaný uviedol, že svedok popísal fungovanie fakturačného toku všeobecne, čo svedčí o tom, že aj obchody vo vzťahu k žalobcovi boli založené na ním opísanom spôsobe fungovania. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Y. F., ktorý oficiálne vystupuje ako konateľ žalobcu, sa pri žiadnom pojednávaní v priebehu daňovej kontroly konkrétne nevyjadril, ale žiadal o lehotu na vyjadrenie, alebo prehlásil, že sa vyjadrí písomne, nezúčastňoval sa vypočúvania svedkov, okrem posledného dňa 21. 01. 2016, kedy však svedok R.. Z. odmietol vypovedať. To podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že túto spoločnosť neriadil konateľ spoločnosti, a že spoločnosť bola zapojená do fakturačného reťazca pri obchodovaním s potravinárskymi komoditami. 7. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. K žalobnej námietke, podľa ktorej z tvrdení R.. Z. jednoznačne nevyplynulo, že o nelegitímnosti obchodov mal vedomosť konateľ žalobcu pán Y. F., uviedol, že táto skutočnosť neznamená, že žalobca sa nezodpovedá za to, akým spôsobom toto „obchodovanie“ prebiehalo a že o ňom nemal vedomosť. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorým spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak také vedomosti štatutárnemu orgánu chýbali, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku boli oprávnené. 8. Žalovaný považoval za neopodstatnené aj spochybňovanie pravdivosti výpovedí R.. Y. Z., pretože správca dane hodnotil výpoveď R.. Y. Z. ako dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so všetkými dôkazmi zabezpečenými počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní a opodstatnene dospel k záveru, že pri preverovanom obchodovaní s potravinárskymi komoditami sa jednalo o účelovú snahu o získanie daňovej výhody vo fakturačnom reťazci spoločnosti. Úvahy žalobcu o tom, prečo R.. Z. v januári 2016 odmietol vypovedať, nemajú vplyv na závery správcu dane, keďže správca dane zabezpečil dostatok dôkazov, nielen výpovede R.. Z., ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach bez toho, v čí prospech boli. K námietke týkajúcej sa neodôvodneného záveru o porušení § 43 zákona o DPH žalovaný uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol konkrétne faktúry pre odberateľov v Českej republike a Maďarsku, ako aj odpovede na ne. Z odpovedí Českej daňovej správy a Maďarskej daňovej správy vyvodil správny záver o porušení uvedeného ustanovenia. 9. K námietke žalobcu týkajúcej sa neunesenia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť nie je pre daňovníka - platiteľa dane iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobcu sám nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o fakturovaných dodávkach tovaru. Podľa žalovaného procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť svojho konania je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť preukázal. 10. K návrhu žalobcu zo dňa 04. 02. 2016 na opätovné vypočutie R.. Z., ako aj vypočutie ostatných svedkov - zamestnancov obchodnej spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., v Ličartovciach, pána V., pani Q., pani H. a pána H., pána Y.C. a zástupcov dodávateľskej firmy Klas Oil v Bulharsku žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že správcovi dane boli dňa 01. 02. 2016 sprístupnené informácie zo svedeckej výpovede R.. Z. z 20. 05. 2015, ako aj pani H. zo dňa 25.08.2015, správca dane navrhovaných svedkov už nepredvolával. Z ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, akú dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Žalobca mal vytvorený dostatočný čas aj priestor jednak v priebehu vykonávanej daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, aby tieto dôkazy predložil, preukázal alebo navrhol spôsob ich preukázania. 11. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt správcom dane na vykonanie daňovej kontroly. Pretože išlo o daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou zák. č. 511/1992 Zb. v súlade s ust. § 165 ods. 4 Daňového poriadku dokončil daňovú kontrolu podľa zák. č. 511/1992 Zb. Žalovaný postupoval v súlade s ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. Daňová kontrola bola začatá dňom 24. 02. 2010 a lehota na jej vykonanie bola predĺžená o 6 mesiacov, t. j. do 24. 02. 2011 listom Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Košice, zo dňa 23. 07. 2010. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil žalobcu. V priebehu daňovej kontroly zaslal správe dane Českej a Maďarskej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dňa 15. 10. 2010 a dožiadanie na iné daňové úrady (Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave, Daňový úrad v Prešove dňa 29. 03. 2010). Rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2010 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodov, že podal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 18. 12. 2014 správca dane prijal konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čím sa pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a bolo pokračované v jej výkone. O tom bol žalobca správcom dane upovedomený. Prerušenie konania bolo odôvodnené ust. § 25a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., pričom v zmysle ods. 5 § 25a tohto zákona ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Pretože lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená o 6 mesiacov, t. j. do 24. 02. 2011 a následne bola dňa 19. 10. 2010 prerušená, pričom ukončenie prerušenia nastalo dňom 19. 12. 2014, lehota na vykonanie tejto kontroly by bola uplynula v mesiaci apríl 2015. Protokol z daňovej kontroly bol so žalobcom prerokovaný dňa 27. 02. 2015, a týmto dňom bola ukončená aj daňová kontrola. Správca dane v zmysle uvedeného neporušil procesné lehoty a práva žalobcu a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Preto žalovaný považoval námietky žalobcu týkajúce sa zániku práva vyrubiť daň a nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly za neodôvodnené. 12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalovanému vytýkal, že nesprávne preskúmal dodržanie procesných lehôt správcom dane počas daňovej kontroly. Uviedol, že jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly uplynula dňa 27. 02. 2015. Správca dane prerušil výkon daňovej kontroly od októbra 2010 do decembra 2014, čo je neúmerne dlhé obdobie prerušenia. Namietal, že niektoré úkony prvostupňového správcu dane mohli byť realizované aj počas prerušenia daňovej kontroly na účely medzinárodnej výmeny informácií a niektoré s dôvodom prerušenia daňovej kontroly nesúviseli. Tvrdil, že prerušenie konania počas medzinárodnej výmeny informácií v trvaní takmer 4 roky bolo v zásade pre rozhodnutie v tejto veci zbytočné, neúčelné a nehospodárne, pretože správca dane vo veci samej rozhodoval o nevzniknutí práva na odpočet dane z nákupu tovaru, ktorý mal byť dodaný tuzemskými spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a Solid Press Slovakia, s. r. o. Vo výroku o rozdiele dane a ani v jeho odôvodnení sa neuvádza vplyv obchodovania so zahraničnými spoločnosťami na daň v danom období, iba sa uvádzajú niektoré o nich zistené okolnosti. Preto nie je zrejmé, aký bol účel a cieľ medzinárodnej výmeny informácií a aký priniesol výsledok pre skutkové zistenia a rozhodnutie vo veci samej. Podľa žalobcu zistenia a dôkazy z medzinárodnej výmeny informácií nemali vplyv na výslednú zistenú daňovú povinnosť. Preto by súd nemal vyhodnocovať len fakt, či po formálnej stránke bolo prerušenie konania písomne zdokumentované, ale tiež to, či bolo účelné a pre rozhodnutie vo veci samej relevantné. 13. Žalovanému vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednostranné hodnotenie dôkazov a uvedenie len tých dôvodov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného. Žalovanému vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav a namietal, že žalovaný nevykonal doplnenie dokazovania vypočutím navrhovaných svedkov. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore so spismi a nemal v nich oporu. Skutkové ani právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nevysporiadavajú sa dostatočne s dôvodmi opakovane podaného odvolania žalobcu. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie v súvislosti so spochybnením intrakomunitárneho dodania tovaru do Čiech a Maďarska a správcom dane zistený rozdiel základu dane vo výške 199.323,72 eur. Konštatoval, že žalovaný preveroval okolnosti nadobudnutia tovaru žalobcom od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., výsluchom R.. Z., trestne stíhaného z rozsiahlej trestnej kriminality. Tento svedok sa vyjadroval k obchodom Tatra Trade Corporation, s. r. o., paušálne, bez vyhodnotenia každého sledovaného obdobia a jednotlivého obdobia. Žalovaný na str. 13 svojho rozhodnutia popisuje tvrdenie tohto svedka, že obchodná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., nakupovala tovar prevažne zo zahraničia a ďalej ho predávala pre žalobcu, ktorý ho následne predal konečným spotrebiteľom. Z toho vyplýva, že tovar existoval a bol aj predmetom obchodovania medzi týmito spoločnosťami. Preto sú skutkové zistenia žalovaného o fiktívnosti skúmaných obchodov nesprávne. O pochybnosti hodnovernosti výpovedí R.. Z. svedčí aj to, že síce v samotnom trestnom konaní voči nemu a spol. (kde nie je povinný vypovedať pravdivo pod sankciou krivej výpovede) podrobne svedčil, ale neskôr, keď bol začiatkom roka 2016 predvolaný na opätovný výsluch správcom dane v inom daňovom konaní už vypovedať odmietol, pričom poukázal na ohrozenie seba trestným stíhaním. Keďže už trestne stíhaný pre tieto trestné činy bol, jediné ohrozenie ďalším trestným stíhaním by mohlo nastať pre predošlú krivú výpoveď. Tento rozpor žalovaný neodstránil a tvrdenie R.. Z. parafrázoval v rozsiahlej miere, hoci ich pravdivosť vlastne sám svedok svojím postupom spochybnil. R.. Z. uvádzal, že za žalobcu s ním mal jednať R. F. a tento mal aj údajne prijímať z obchodov peňažné provízie od Y.. J. E. M.. Y.. Konateľ žalobcu namietal tieto tvrdenia R.. Z.. Žalovaný mal tento rozpor odstrániť vypočutím týchto osôb. V inom prebiehajúcom daňovom konaní voči žalobcovi bol dňa 23. 06. 2015 na Daňovom úrade Košice, pobočka Trebišov zrealizovaný výsluch spomínaného R. F., ktorý jednoznačne vyvrátil svoje zastúpenie za žalobcu, pretože on konal a vystupoval len za spoločnosť REJA Corporation, s. r. o. Túto výpoveď z iného daňového konania za obdobie august 2010 žalovaný do rozhodnutia nepojal, hoci iné obsahovo hodiace sa výsluchy a dôkazy z iných daňový konaní ako podklady pre svoje rozhodnutie selektívne použil. 14.Žalobca napokon namietal, že pokiaľ by neexistovalo primerané nadobudnutie tovaru od obchodnej spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., (ktoré nesprávne spochybnil žalovaný), nemohlo by nastať ani následné dodanie tovaru - predaj tovaru pre odberateľov žalobcu v danom zdaňovacom období: MILK, AGRO, s. r. o., HAMÉ, s. r. o., LABAŠ, s. r. o., Carrefour a iným drobným odberateľom potravinárskych komodít (strana 13 rozhodnutia žalovaného). Tieto subjekty neboli vypočuté na účely preverenia nadobudnutia tovaru a napokon žalovaný ani ich nákup od žalobcu nespochybnil. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2016 navrhol žalobu zamietnuť, pričom zotrval na skutkových zisteniach a ich právnom hodnotení uvedených v napadnutom rozhodnutí. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky trvania daňovej kontroly uviedol, že žalobca začal kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009 u žalobcu dňom 24. 02. 2010, pričom zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. bola predĺžená Daňovým riaditeľstvom SR o 6 mesiacov. V priebehu daňovej kontroly správca dane rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2010 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a to až do doby, kým nebudú správcovi dane doručené odpovede z vykonaných šetrení Českou daňovou správou a Maďarskou daňovou správou. Dňom 19. 12. 2014 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a týmto dňom došlo k pokračovaniu vo výkone daňovej kontroly. Tento postup správcu dane bol podľa žalovaného v súlade s ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Za situácie, keď lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená o 6 mesiacov (do 24. 02. 2011) a následne bola dňa 19. 10. 2010 prerušená, pričom ukončenie prerušenia nastalo dňom 19. 12. 2014, lehota na vykonanie daňovej kontroly by bola uplynula v mesiaci apríl 2015. K ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 27. 02. 2015 prerokovaní protokolu z daňovej kontroly, ako aj jeho dodatku so žalobcom. Preto je žalovaný toho názoru, že neporušil procesné lehoty a práva žalobcu a preto nie je možné tvrdiť, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o neexistencii dôvodu na samotné prerušenie daňovej kontroly, pretože správca dane preveroval aj dodanie tovaru z oslobodením do Českej republiky a Maďarska, a preto odpovede zo zahraničných daňových správ mali význam pre vyvodenie záverov správcu dane o neuznaní oslobodenia od dane. Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Preto žalovaný námietky žalobcu týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly, neadekvátne dlhej doby prerušenia a neexistencie dôvodu na prerušenie daňovej kontroly považuje za nedôvodné. Správca dane vykonával úkony aj počas prerušenia daňovej kontroly. Boli mu doručené odpovede, ktorými mu boli oznámené skutočnosti týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly u spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., a výsledku daňovej kontroly u tejto spoločnosti za roky 2008 a 2009, ktorá však nebola vykonaná na základe dožiadania správcu dane, a bola samostatným konaním DÚ VDS Bratislava. V súvislosti s preverovaním spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o., správca dane zaslal dňa 29. 03. 2010 dožiadanie na Daňový úrad Prešov. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v konaní aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie zo zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobné námietky týkajúce sa hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí R.. Y. Z. správcom dane neopodstatnené, pretože závery správcu dane zodpovedajúce zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede R.. Y. Z. boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným a hodnoteným správcom dane. 17. Za neopodstatnenú považoval žalovaný žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane nevykonal navrhované dôkazy. V tejto súvislosti uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom konaní. Správca dane neakceptoval návrh žalobcu na opätovné vypočutie R.. Y. Z., ako aj vypočutie ostatných svedkov, zamestnancov skladu v Ličartovciach a zástupcov dodávateľskej firmy Klas Oil Bulharsko, ktorý podal v závere vyrubovacieho konania (04. 02. 2016), pretože dňa 01. 02. 2016 boli správcovi dane sprístupnené informácie zo svedeckej výpovede R.. Y. Z. zo dňa 20. 05. 2015, ako aj pani H. zo dňa 25. 08. 2015. Postup správcu dane zodpovedal ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Podľa žalovaného dokazovanie v daňovom konaní nie je založené na výlučnom konaní a uplatňovaní zásady vyhľadávacej, v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúceho sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činností a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Tieto závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok č. Sžf/28/2010 zo dňa 18. 05. 2011). 18. Žalovaný k námietke týkajúcej sa výpovede R. F. zo dňa 23. 06. 2015 uviedol, že túto výpoveď si zabezpečil až po obdržaní žaloby a zistil, že žalobca sa predmetného vypočutia pána F. zúčastnil, preto v záujme objasnenia skutočností, ktoré tvrdil, mohol tento dôkaz správcovi dane predložiť. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH, ako aj na oslobodenie od dane, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH, ako aj na oslobodenie od dane, je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná, prípadne zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Ak si žalobca uplatní nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r .o., a Solid Press Slovakia, s. r. o., a oslobodil od dane dodávky Českej a Maďarskej spoločnosti, musí byť schopný preukázať, že deklarované obchodné transakcie boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie potravinárskeho tovaru od dodávateľských spoločností iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od týchto spoločností a následný tovar predaju nepreukázal. 20. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. (odpočítanie dane platiteľom) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. 22. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe dane vyšlo najavo. 24. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). 25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). 26. Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. 27. Podľa § 15 ods. 16, ods. 17 prvá a druhá veta zák. č. 511/1992 Zb. ustanovenia prvej časti zákona a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplatnením primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiac. 28. Podľa § 25a ods. 1, 2, 5 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydaní rozhodnutia. Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydaní rozhodnutia. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 29. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. 30. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 31. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú, ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako mal preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, t. j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. 32. Žalobca v 1. rade namietal nedodržanie procesných lehôt počas výkonu daňovej kontroly, v dôsledku čoho kvalifikuje protokol z daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie ako nezákonný dôkaz. V tejto súvislosti namietal účelnosť a hospodárnosť prerušenia daňovej kontroly v súvislosti so žiadosťou správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a žiadal súd, aby posúdil účelnosť prerušenia konania správcom dane a relevantnosť prerušenia konania pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru súdu pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných lehôt upravujúcich dobu trvania daňovej kontroly. Daňová kontrola u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie bola začatá dňom 24. 02. 2010, pričom zákonná 6-mesačná lehota na jej vykonanie bola predĺžená o 6 mesiacov Daňovým riaditeľstvom SR do 24. 02. 2011. Z dôvodu žiadostí adresovaných Českej daňovej správe a Maďarskej daňovej správe o medzinárodnú výmenu informácií správca dane rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2010 prerušil daňovú kontrolu do doby, kým správcovi dane nebudú doručené odpovede z vykonávaných šetrení. Tento postup bol v súlade s ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli dňom 19.12.2014. Daňová kontrola bola ukončená dňa 27. 02. 2015 prerokovaním protokolu o daňovej kontrole. Pretože počas prerušenia daňovej kontroly zákonná procesná lehota na jej vykonanie neplynula (§ 25a ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb.) celková dĺžka výkonu daňovej kontroly nepresiahla obdobie 12 mesiacov (obdobie od 24. 02. 2010 do 18. 10. 2010 a obdobie od 19.12. 2014 do 27. 02. 2015). 33. Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v dôsledku žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií. Takisto nie je oprávnený preskúmavať účelnosť jednotlivých úkonov správcu dane v rámci daňovej kontroly, a ani zameranie daňovej kontroly. 34. Ako nedôvodné hodnotí súd aj žalobné námietky žalobcu, týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, jednostranné hodnotenie dôkazov žalovaným o uvedení len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného a nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného tovaru žalobcovi od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane, reagoval v ňom na návrhy a námietky žalobcu, podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. 35. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov využili výpoveď svedka R.. Y. Z., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., od 09. 05. 2002 do 31. 10. 2010. Uvedený svedok bol vypočutý ohľadne ekonomickej činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., za zdaňovacie obdobie augusta 2009 v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Hoci sa výpoveď tohto svedka týkala iného zdaňovacieho obdobia, podrobne popísal fiktívnosť zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované preverovanými faktúrami. Uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny komerčný základ a jediným pravým zmyslom bolo získať financie od štátu prostredníctvom DPH. Potvrdil, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., iba vyhotovovala faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (R. F.E., Y. J., M. Y.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť žalobcu na DPH. Správca dane nemohol realizovať výsluch tohto svedka vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu žalobcu november 2009, pretože svedok využil svoje zákonné právo odoprieť výpoveď (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 21. 01. 2016). Motívom odopretia výpovede týmto svedkom správny súd nie je oprávnený sa zaoberať. 36. Aj podľa názoru správneho súdu výsluch zamestnancov žalobcu Y. J. E. M. Y. vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., ktorý uviedol svedok R.C.. Y. Z. (vylúčenie reálnosti fakturovaných obchodov), nebol potrebný. Aj v prípade, ak by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ dodávateľa ich reálnosť vylúčil a tvrdil, že obchodná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu na DPH. 37. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že pokiaľ by neexistovalo primárne nadobudnutie tovaru od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., nemohlo by nastať ani následné dodanie - predaj tovaru pre odberateľov žalobcu v danom zdaňovacom období. K tejto žalobnej námietke súd uvádza, že všeobecné konštatovanie žalovaného na strane 13 jeho rozhodnutia o odberateľoch žalobcu nepotvrdzuje, že išlo o potravinársky tovar nadobudnutý žalobcom od dodávateľ Tatra Trade Corporation, s. r. o., v rozhodnom zdaňovacom období. 38. Žalobca v žalobe namietal aj nesprávne spochybnenie intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom do Čiech a Maďarska a v tejto súvislosti správcom dane konštatovaný rozdiel základu dane vo výške 199.323,72 eur. Toto konštatovanie žalovaného zodpovedá obsahu zistení Českej daňovej správy v súvislosti so spoločnosťou Dryáda Corporation CZ, s. r. o., a Maďarskej daňovej správy v súvislosti so spoločnosťou Blue Eye Pub, kft. v tejto súvislosti správny súd konštatuje, že tieto zistenia správcu dane neboli premietnuté do výrokovej časti rozhodnutia správcu dane o určení daňovej povinnosti. 39. K argumentácii žalobcu v jeho replike zo dňa 09.11.2016, ktorá predstavuje ďalšie žalobné dôvody správny súd nezaujíma stanovisko. V zmysle § 134 ods. 1 SSP správny súd v konaní je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Pretože žalobca uviedol ďalšie dôvody po zákonnej lehote v zmysle § 181 ods. 1 SSP, správny súd sa nimi nemôže v konaní zaoberať. 40. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 41. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia Krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.