Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Saz/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200975 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200975.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Mariannou Hraboveckou, v právnej veci žalobcu: Z. B., narodený XX.XX.XXXX v meste C., M., M. štátnej príslušnosti a národnosti, C. vierovyznania, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste C., F.. K. XX, Č.. K.. XX, M., toho Č. Ú. O. J. O. R. A., Slovenská republika, právne zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-119-11/2016-Ž zo dňa 19.07.2016, takto r o z h o d o l : I./ Správnu žalobu z a m i e t a. II./ Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou z 22.08.2016 (č.l. 1-3 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-119-11/2016-Ž zo dňa 22.08.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania 147,16 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Centra právnej pomoci. 2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného v plnom rozsahu nesúhlasil. S poukazom na ustanovenie § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zdôraznil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov, že: v konaní pred žalovaným uviedol, že žiadosť o udelenie azylu podal z dôvodu, že v krajine pôvodu mal jednak existenčné problémy a taktiež aj z dôvodu, že v roku 2011 bol deportovaný z P. a po návrate do krajiny pôvodu bol štátnymi orgánmi obvinený z nelegálneho prekročenia hranice a z diskreditácie C. A. Z. M., za čo mu po návrate do krajiny pôvodu hrozí sedemročné väzenie. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. d) bodu 2 zákona o azyle a § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyjadril názor, že skutočnosti, ktoré uvádzal počas konania, sú relevantné pre priznanie medzinárodnej ochrany a žalovaný bol povinný vo svojom rozhodnutí uviesť, ako sa s nimi vysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako v danom prípade žalovaný tieto skutočnosti vyhodnotil a následne ako použil v tomto smere správnu úvahu, preto považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia taktiež neuviedol žiadnu právnu úvahu ohľadom následkov napadnutého rozhodnutia na práva a právom chránené záujmy jeho maloletých detí, ktoré boli napadnutým rozhodnutím nepriamo dotknuté. V tejto súvislosti poukázal na článok 3 bod 1, článok 8 ods. 1, 2, článok 12 bod 1 a 2, článok 16 ods. 1 a článok 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorými sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, čím vážne pochybil. Správny orgán teda nezohľadnil v konaní a ani sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že zamietnutím jeho žiadosti o udelenie azylu a tým súvisiacim následným vyhostením dôjde k odlúčeniu maloletých detí od ich druhého zákonného zástupcu (otca), pretože voči nemu bolo samostatným rozhodnutím správneho orgánu vydané rozhodnutie o jeho vyhostení na územie M., avšak deti spoločne s matkou (družkou) majú byť vyhostené na územie F., čím dôjde k rozdeleniu rodiny a tým k porušeniu jeho práva a práva maloletých detí na zachovanie rodinného a súkromného života. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie zasahuje do práva účastníka konania na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného článkom 8 ods. 1 Dohovoru a nerešpektuje zásadu primeranosti medzi naliehavosťou sledovaného legitímneho cieľa a intenzitou, povahou a dôsledkami zásahu do tohto jeho práva. Žalovaný pochybil, keď v konaní nevypočul v súvislosti so žiadosťou o azyl aj jeho maloleté deti Z. A., narodenú XX.XX.XXXX a L. A., narodenú XX.XX.XXXX, ktorých vek predpokladá, že sú schopné formulovať svoje vlastné názory, myšlienky a postoje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa nezaoberal dopadom rozhodnutia na záujmy maloletých detí a nesporiadal sa s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany maloletých detí, ktoré majú navyše prednosť pred zákonom o azyle. Vyjadril názor, že nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve jeho doplňujúcim vyjadrením a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov. Žiadal priznať trovy právneho zastúpenia 147,16 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu na účet Centra právnej pomoci. Tiež uviedol, že ako otec maloletých detí nebol v priebehu tohto konania vypočutý v súvislosti so žiadosťou o azyl týkajúcu sa maloletých detí, čím došlo k vážnemu procesnému pochybeniu žalovaného, keďže zákonným zástupcom maloletých detí sú v zmysle zákona o rodine obaja rodičia spoločne a nerozdielne. 3. Žalovaný rozhodnutím z 19.07.2016 (č.l. 4-7 spisu) ČAS: MU-PO-118-15/2016-Ž zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca požiadal prvýkrát o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 04.01.2012 pre existenčné problémy, nakoľko si nemohol nájsť zamestnanie a uživiť svoju rodinu. Podľa vlastného vyjadrenia v M. mal taktiež problémy kvôli tomu, že bol v roku 2011 deportovaný z P. a po návrate do krajiny pôvodu bol štátnymi orgánmi obvinený z nelegálneho prekročenia hranice a z diskreditácie C. A. Z. M.. Všetky skutočnosti uvedené žalobcom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Nakoľko žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle, rozhodnutím Migračného úradu ČAS: MU-4-24/PO- Ž-2012 z 18.04.2012 mu nebol azyl udelený a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18.07.2012 č. k. 5Saz/7/2012-18 potvrdené a nadobudol právoplatnosť 21.09.2012. Po vrátení z P. na územie Slovenskej republiky žalobca opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky 25.11.2015 z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom konaní, ako to vyplýva z vykonaného pohovoru a na ktorých trval. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom konaní o žiadosti žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté a neuviedol žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil, bolo konanie rozhodnutím Migračného úradu ČAS:MU-351-11/ PO-Ž-2014 zo 16.02.2015 podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.03.2015. Napriek právoplatnému ukončeniu azylového konania žalobca územie Slovenskej republiky neopustil a 05.03.2015 požiadal tretíkrát o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky. Aj v tomto prípade bol s ním opäť vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky žiada opäť z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom konaní a naďalej na nich trvá. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom konaní bolo o žiadosti žalobcu právoplatne rozhodnuté a neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok podstatnú zmenu skutkového stavu, bolo konanie rozhodnutím Migračného úradu ČAS:MU-PO-38-7/2015-Ž z 01.06.2015 podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle opäť zastavené. Ani v tomto prípade žalobca nepodal opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2015. Po vrátení z P. žalobca 06.10.2015 požiadal štvrtýkrát o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do J. E. I., kde boli s ním vykonané prvotné úkony súvisiace s azylovou procedúrou. Následne bol presunutý do O. E. U. G. Z., ktorý 04.12.2015 svojvoľne opustil a mimo azylového zariadenia sa zdržiaval viac ako 7 dní. Na základe tejto skutočnosti bolo konanie vo veci jeho žiadosti rozhodnutím Migračného úradu ČAS:MU-150-9/2015-Ž z 11.12.2015 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.12.2015. Po vrátení z P. žalobca požiadal piatykrát o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky 27.05.2016. Za účelom posúdenia jeho súčasnej žiadosti bol s ním vykonaní vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o azyl žiada z tých istých dôvodov, ako v predchádzajúcich azylových konaniach a rovnako sa vyjadril, že v M. mu hrozí sedemročné väzenie, preto sa tam odmieta vrátiť. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. 5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené a z jeho výpovede, ako aj všetkých dostupných informácií je zrejmé, že žiadateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky, svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle a nevzťahuje sa na neho ani § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny. Svoju žiadosť neodôvodňuje ani takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a a v § 13b, ktoré vymedzujú podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Na základe dôkladného preskúmania výpovede žiadateľa dospel k záveru, že žiadateľ opustil krajinu pôvodu dobrovoľne bez toho, že by tam bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle, v jeho prípade sa jedná výlučne o ekonomického migranta, pričom jeho opakované žiadosti o medzinárodnú ochranu sú podávané účelovo s cieľom odvrátiť bezprostredné vyhostenie do krajiny pôvodu a v súčasnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti jeho predchádzajúcim žiadostiam o udelenie azylu a doplnkovej ochrany, na základe ktorých by sa skutkový stav oproti predchádzajúcim konaniam podstatne zmenil tak, že by tieto skutočnosti naplnili kritériá pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Konštatoval, že v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 kapitoly II, odsek B, písmeno f v prípade, že osoba opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin uvedených v definícii, je považovaná za prisťahovalca. Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií má slúžiť ako nevyhnutná ochrana života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Ženevský dohovor v žiadnom prípade nemá za cieľ nahrádzať vnútroštátne normy jednotlivých štátov stanovujúce si vlastné podmienky na udeľovanie pobytov, napríklad za účelom práce, či podnikania. Nad rámec posúdenia žiadosti žiadateľa bola vyhodnotená aj alternatíva reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu, preto bola vykonaná z dostupných informácií (využité aj informácie z databázy Migračného úradu č. p. MU-ODZS-2016/000188-004 z 21.03.2016) analýza bezpečnostnej a politickej situácie v M. so záverom, že táto je dlhodobo stabilizovaná. M. je demokratická krajina, ktorá ústavne zaručuje svojim občanom všetky základné ľudské práva, vrátane migrácie, emigrácie a tiež repatriácie. Preto obavy žiadateľa z akéhokoľvek postihu za opustenie krajiny pôvodu možno považovať za neodôvodnené. M. už v roku 2006 zrušilo trest smrti, preto menovanému v prípade návratu do krajiny pôvodu takáto forma vážneho bezprávia nehrozí. Žiadateľ počas pobytu v krajine pôvodu nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, preto možno sa objektívne domnievať, že ani táto forma vážneho bezprávia mu v prípade návratu do M. nehrozí. V M. v súčasnej dobe neprebieha ani žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt takého rozmeru, že by pre žiadateľa predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Vzhľadom na to, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú na území Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tiež konštatoval, že o azyle alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky požiadala aj družka žiadateľa U. C., narodená XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti F., ktorej rozhodnutím Migračného úradu ČAS:MU-118-15/PO-Ž-2016 z 19.07.2016 podľa § 12 ods. 1 písm. a) bola žiadosť taktiež zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. 4. Preto podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 14.10.2016 k správnej žalobe (č.l. 21-25 spisu) navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že správny orgán v konaní o udelenie azylu zistil dostatočným spôsobom skutkový stav veci a okrem informácií získaných z predchádzajúcich konaní, ktorými nebol žalobcovi udelený azyl, respektíve konania boli zastavené a všetky nadobudli právoplatnosť, opätovne preskúmal žiadosť žalobcu, ako aj napadnuté rozhodnutie a skonštatoval, že správny orgán postupoval pri vydaní rozhodnutia vecne správne a zákonne. Konštatoval, že v prvostupňovom správnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany žalovaného. Správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci a zistil, že žalobca uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, preto považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za vecne správne a zákonné a dôvody uvedené v žalobe za účelové a právne irelevantné. V ďalšom sa žalovaný zaoberal uplatnenými trovami konania zo strany žalobcu, pričom poukazoval na to, že tieto mu nemajú byť priznané. 6. Z administratívneho spisu žalovaného ČAS:MU-PO-119-11/2016-Ž súd zistil: 7. Z Vyhlásenia cudzinca zo dňa 30.05.2016 č. PPZ-HCP-SEI-141-011/2016 súd zistil, že počas svojho pobytu v Ú. O. J. O. R. Z. A. žalobca Z. B., narodený XX.XX.XXXX požiadal 27.05.2016 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky piatykrát z politického dôvodu. 8. Z Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu č. ČAS:MU-PO-119-8/2016-Ž z 01.06.2016 súd z bodu 24 (predchádzajúce azylové konania) zistil, že žalobca žiadal o udelenie azylu v Č. P. v roku 2001, v P. v roku 2003, 2009, 2013 a 2015 a na A. o azyl žiadal v roku 2012, 2014 a 2015 a jeho žiadosti o udelenie azylu boli negatívne vo všetkých krajinách, v ktorých požiadal o udelenie azylu. Súd z bodu 31 (Trasa) zistil, že z P. na základe Dublinského dohovoru bol vrátený začiatkom októbra 2015 na územie Slovenskej republiky, odkiaľ začiatkom decembra 2015 opäť svojvoľne ušiel do P. a nečakal na rozhodnutie o jeho žiadosti na udelenie azylu lebo vedel, že bude negatívne. Dňa 23.05.2016 prišli za nim príslušníci P.Ú. polície a umiestnili jeho spolu s družkou a deťmi do deportačného centra vo Z., kde sa zdržiavali až do príchodu na Slovensko. Pri odchode z M. v marci 2013 jeho cieľovou krajinou bolo P. a v súčasnosti nemá žiadnu cieľovú krajinu, ostal by v ktorejkoľvek krajine, kde by mu bola udelená nejaká forma ochrany (bod 32). Proti nemu nebolo a nie je vedené trestné konanie a nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie (bod 37 a 38). Z bodu 39 žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky zistil, že žalobca požiadal o udelenie azylu z tých istých dôvodov, ktoré uvádzal počas svojich predchádzajúcich azylových konaní a to kvôli tomu, že v M. mu hrozí sedemročné väzenie, keďže po jeho deportácii z územia P. v roku 2011 mu prišlo predvolanie z Ministerstva vnútra M., kde sa ho pýtali, na ktorom mieste a kedy prekročil štátnu hranicu a prečo požiadal o politický azyl, respektíve či mu vadia komunisti v M. a rovnako chceli vedieť, čo v P. rozprával. Obvinili ho z nelegálneho prekročenia štátnej hranice a z diskreditácie C. A. Z. M.. Keď sa v roku 2012 vrátil do krajiny, tak ho na letisku v C. vypočul nejaký muž z ministerstva vnútra, ktorý sa ho znova pýtal, kedy a ako z M. vycestoval. Asi o dva týždne dostal predvolanie na políciu, kde mu bolo povedané, že proces, ktorý začal voči jeho osobe ešte v minulosti, nie je ukončený a stále pokračuje. Následne mu zakázali opúšťať územie M. a mal sa pravidelne hlásiť na polícii, čo až do svojho odchodu z krajiny pôvodu robil. Ďalším dôvodom je, že v krajine pôvodu už nemá kde žiť, nakoľko dom, v ktorom býval predtým, jeho otec už predal, v M. je taktiež veľká nezamestnanosť a ak by sa vrátil do krajiny pôvodu, nemohol by si nájsť žiadnu prácu a nemal by z čoho uživiť svoju rodinu. Tiež uviedol, že bol by veľmi rád, ak by sa mohol s družkou a deťmi usadiť v nejakej krajine, v ktorej by deti ukončili aspoň základnú školu, čo nie je možné v súčasnosti, nakoľko sú presúvaní z tábora do tábora, preto najmä kvôli nim žiadal o nejakú formu ochrany na území Slovenskej republiky. Rozmýšľali nad možnosťou, že by sa jeho družka spolu s deťmi vrátila na F. a tam by požiadala o udelenie slovenských víz a následne sa vrátili na Slovensko a požiadal by o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Nemajú však dostatok finančných prostriedkov, aby sa družka s deťmi vrátila na F. a vybavila uvedené víza a rovnako počas vybavovania by nemala na F. kde bývať. Ďalším problémom je, že v cestovnom pase nie sú zapísané ich dvojičky. Okrem toho, že v krajine pôvodu ho dvakrát vypočúvala polícia a pravidelne sa musel hlásiť na polícii, nemal so štátnymi orgánmi M. žiadne iné problémy. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva, že by ho mohli príslušníci polície zaistiť a odsúdiť za uvedené trestné činy. Ak by nemal rodinu, tak by sa možno vrátil do krajiny pôvodu, nakoľko však v Európskej únii má rodinu, musí sa v prvom rade o ňu postarať. 9. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 10. Podľa § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 11. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, respektíve slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, respektíve rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. 12. Podľa § 12 ods. 1 písm.) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ: a/ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo 13b. 13. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, respektíve rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. 15. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie: 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 16. K námietkam uvedeným v správnej žalobe súd právne uzatvára: 17. Pokiaľ sa týka námietok nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd má za to, že dané podmienky nie sú dôvodné. 18. Žalovaný so žalobcom v zmysle zákona o azyle vykonal vstupný pohovor, na ktorom žalobcovi kládol jednoznačné otázky vedúce k zisteniu jeho dôvodov pre udelenie azylu, ktoré následne zahrnul v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný teda zákonným postupom uskutočnil so žalobcom vstupný pohovor, v priebehu ktorého objasnil dôvody svojej ďalšej žiadosti (v poradí piatej) o azyl. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že úlohou žalovaného nie je domýšľať si, či vyhľadávať ďalšie dôvody, pretože v administratívnom konaní sú vždy smerodajné len tvrdenia žalobcu a žalovaný nemá povinnosť, ani objektívnu možnosť skúmať, či by u žalobcu nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Ohľadne námietky žalobcu, v ktorej poukazoval na možnosť udelenia azylu, nakoľko v krajine svojho pôvodu v minulosti čelil problémom jednak z dôvodu, že nelegálne prekročil štátnu hranicu a taktiež z dôvodu, že bol obvinený z diskreditácie komunistickej strany, v súvislosti s čím mu v krajine pôvodu hrozí sedemročné väzenie, súd zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal žiadnu konkrétnu nim individualizovanú skutočnosť, ktorá by z hľadiska nelegálneho prekročenia štátnej hranice a s tým súvisiace okolnosti uvádzané žalobcom v priebehu administratívneho konania mohli mať za následok opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemohol, respektíve nechcel vrátiť do krajiny pôvodu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na to, že M. je dlhodobo stabilizovaná demokratická krajina, ktorá ústavne zaručuje svojim občanom všetky základné ľudské práva, vrátane migrácie, emigrácie a tiež repatriácie, preto obavy žalobcu z akéhokoľvek postihu za opustenie krajiny pôvodu možno považovať za neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca niekoľkokrát požiadal o udelenie azylu v P. a na Slovensku a po jeho deportácii z P. v roku 2011 a v roku 2012, sa vrátil do krajiny pôvodu, dovoľuje záver, že jeho dôvody na udelenie azylu pre hrozbu sedemročného väzenia nie sú relevantné ani z tohto uhla pohľadu pre priznanie medzinárodnej ochrany. 19. Pokiaľ sa týka žalobcom namietaného zásahu do práva maloletých detí, zaručených Dohovorom o právach dieťaťa, t. j. odlúčenie maloletých detí od ich zákonného zástupcu (otca), ako aj namietaného zásahu do súkromného a rodinného života v prípade jeho vyhostenia do M. (do inej krajiny ako jeho družky a maloletých detí) a tým k porušeniu článku 8 Dohovoru súd má za to, že predmetom tohto konania nie je daná skutočnosť, t. j. administratívne vyhostenie žalobcu a ani administratívne vyhostenie jeho družky U. C. a ich spoločných maloletých detí. Vyhodnotenie prípadného porušenia príslušných článkov Dohovoru je povinnosťou správneho orgánu, ktorý sa danou skutočnosťou, t. j. administratívnym vyhostením, mal zaoberať. Navyše súdu zo skutočností mu všeobecne známych, štátnym občanom M. nie je bránené vo vycestovaní z územia M. na územie F. a naopak a preto v prípade obojstranného záujmu môže dôjsť k ich vzájomnému zlúčeniu, čo sa aj v minulosti stalo, keď po vyhostení žalobcu z P. do M. sa jeho družka (matka maloletých detí) vrátila do krajiny svojho pôvodu a po vybavení potrebných dokladov odišla aj s deťmi za žalobcom do M.. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný pochybil, keď v konaní nevypočul v súvislosti s jeho žiadosťou o azyl aj jeho maloleté deti Z. A., narodenú XX.XX.XXXX a L. A., narodenú XX.XX.XXXX, ktorých vek predpokladá, že sú schopné sformulovať svoje vlastné názory, myšlienky a postoje súd, je toho názoru, že nevypočutie maloletých detí v tomto konaní nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože U. C. (matka maloletých detí) požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany aj pre svoje štyri maloleté deti: 1. L. A., narodenú XX.XX.XXXX, 2. Z. A., narodenú XX.XX.XXXX, 3. B. C., narodená XX.XX.XXXX, 4. H. C., narodený XX.XX.XXXX. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad rozhodnutím 19.07.2016 č. ČAS:MU-PO-118-15/2016-Ž zamietol jej žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28.11.2016 sp. 5Saz/5/2016 správnu žalobu žalobkyne U. C. zamietol, ktoré rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. 20. Súd zdôrazňuje, že žalobca nepoukazoval na žiadne iné dôvody, ktoré uvádzal počas svojich predchádzajúcich azylových konaní (rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-4-24/PO-Ž-2012 z 18.04.2012, MU-351-11/PO-Ž-2014 zo dňa 16.02.2015, MU-PO-38-7/2015-Ž z 01.06.2015), ktorými mu nebol udelený azyl, respektíve konania boli zastavené a všetky nadobudli právoplatnosť, pričom z preskúmavaných spisov nepochybne vyplýva, že krajinu pôvodu opustil z dôvodu zlepšenia svojich životných podmienok, zjavne sa teda jedná o dôvody osobného a ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na citované ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie žalobcovej žiadosti. 21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Rozhodnutie žalovaného vo svojej podstate je rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, nota bene, rieši iba otázku, či podaná žiadosť je takou žiadosťou, v ktorej žiadateľ o azyl na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Pre rozhodnutie podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, respektíve vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci vstupného pohovoru dal žalovanému dostatok informácií potrebných pre posúdenie, či žalobcom prezentované dôvody sú svojim obsahom dôvodmi, ktoré možno respektíve nemožno subsumovať pod dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a a 13b zákona o azyle. V konaní pred žalovaným žalobcom uvedené dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle a žiadna z námietok žalobcu uvedená v správnej žalobe (č.l. 1-3 spisu) nebola dôvodná, preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu žalobcu z 22.08.2016 zamietol podľa § 219 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.