Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201075 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016201075.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu T.H. J.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 17, Košice, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o žalobe na obnovu konania, takto r o z h o d o l : Žalobu na obnovu konania o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Žalobou zo dňa 21.09.2016, doručenou správnemu súdu dňa 22.09.2016, sa žalobca domáhal obnovy konania, a to voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/55/2014 zo dňa 03.02.2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/29/2016 zo dňa 26.05.2016. 2) V podanej žalobe žalobca uviedol, že dôvodom obnovy konania je res iudicata, pričom poukázal na § 472 písm. a/ a b/ SSP. Mal za to, že konanie v predmetnej veci malo byť zastavené. Spor medzi žalobcom a podriadeným žalovaného ako konanie medzi žalobcom a žalovaným sa vedie od roku 2005. Svoje tvrdenie oprel o predložené listinné dôkazy. Uviedol, že žalobca obdŕžal vo februári 2011 od žalovaného rozhodnutie č. AA/2011/004075 zo dňa 24.01.2011, ktorým zrušil rozhodnutie vedúceho služobného úradu ÚPSVaR v Trebišove o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. Osú-R/2005/003463 zo dňa 23.03.2005. Podriadený žalovaného vo veci nekonal, nebolo vydané nové rozhodnutie podriadeným žalovaného. Ak by podriadený žalovaného vo veci rozhodol, žalobca sa mohol odvolať v rámci správneho konania a o ktorom by mal rozhodovať žalovaný. Tento postup však nebol zo strany žalovaného, ale ani jeho podriadeného dodržaný. Žalovaný následne o 2 roky vydal rozhodnutie Ústredia č. AA/2013/23580 zo dňa 23.04.2013, ktoré je nielenže duplicitné, je nejasné, presné, zároveň odporuje prijatému rozhodnutiu žalovaného. Ďalej uviedol, že obe rozhodnutia - t.j. Krajského súdu v Košiciach, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu mal k dispozícii podriadený žalovaného. Žalovaný v odôvodnení znegoval 5-ročný právny súdny spor, ktorý potvrdil tvrdenia žalobcu a odignoroval právny názor konajúcich súdov. Konanie a rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/23580 o rozhodnutí vedúceho služobného úradu v roku 2016 bolo úplne zbytočným. Mal za to, že ak chcel žalovaný nad rámec súdnych rozhodnutí vo veci konať, mal dodržať súdne rozhodnutia a v odôvodnení uviesť, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu mal skončiť podľa § 43 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe ku dňu 18.05.2011, kedy žalobca dovŕšil vek 65 rokov. Na záver uviedol, že vo svojom rozhodnutí, respektíve odôvodnení, nemôže žalovaný zmeniť nielen rozhodnutia svojho nadriadeného orgánu, ale nemôže konať a rozhodovať vo veci, v ktorej právoplatne rozhodol súd, meniť, respektíve úplne zrušiť právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré podali právny názor. Vo veci právoplatne rozhodli súdy a to, že žalobca vykonal 11.02.2005 štátnozamestnanecké skúšky a štátnozamestnanecký pomer nebol ukončený k 31.03.2005, pričom žalovaný ruší v roku 2016 rozhodnutie vedúceho služobného úradu v Trebišove z februára 2005, o ktorom sa Krajský súd v Košiciach jednoznačne vyjadril, že stratilo platnosť, toto konanie žalovaného je v rozpore s prijatými rozhodnutiami súdov. Mal za to, že celé konanie, ako i rozhodnutie žalovaného, je od začiatku neplatné. Zároveň mal vážne podozrenie, že zo strany žalovaného došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, keď vedome a úmyselne poškodzuje práva žalobcu, z tohto dôvodu uviedol, že podal podnet na konanie zo strany prokurátora. 3) Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. 4) Podľa § 480 ods. 1 SSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. 5) Podľa § 480 ods. 2 SSP , žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené. 6) Podľa § 481 ods. 1 SSP, rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný. 7) Podľa § 481 ods. 2 SSP, dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi. 8) Podľa § 483 ods. 1 SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, e) je zjavne nedôvodná. 9) Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 10) Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, keďže ju oprávnená osoba môže podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Inštitút obnovy konania v správnom súdnictve možno zaradiť medzi opravné prostriedky bez práva prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že obvyklé dôvody na obnovu konania (uvedené v § 397 písm. a/, b/ CSP) sa v správnom súdnictve neuplatňujú. Medzi dôvody podania žaloby na obnovu konania v správnom súdnictve (uvedené v § 472 SSP), sa radia prípady, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania, napríklad prokurátora, organizácie alebo tiež inej osoby zúčastnenej na konaní (napr. krivá výpoveď svedka). Dôvodom na obnovu konania je taktiež aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom dospel k záveru, že rozhodnutím alebo konaním správneho súdu boli porušené základné ľudské práva a slobody a súčasne závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Posledný dôvod na podanie žaloby na obnovu konania nastáva, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Tento dôvod, nie je v tomto prípade viazaný na konkrétne rozhodnutie správneho súdu. Postačuje, ak Súdny dvor EÚ podáva výklad toho istého ustanovenia únijného práva v inom konaní, odlišnom od pôvodného konania pred správnym súdom. Teda konanie pred Súdnym dvorom EÚ sa nemusí týkať toho istého konania, tej istej veci ako pred správnym súdom. Aby však bola obnova konania povolená, musí ísť o nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. 11) Prekážku veci právoplatne rozhodnutej, ktorú žalobca vo svojej žalobe na obnovu konania namieta a uvádza ako dôvod na obnovu konania, nemožno subsumovať ani pod jeden z vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ žalobca v závere žaloby poukazuje na vážne podozrenie, že zo strany žalovaného došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, keď vedome a úmyselne poškodzuje práva žalobcu, a že z tohto dôvodu podal podnet na konanie zo strany prokurátora, k tomuto správny súd uvádza, že dôvod v zmysle § 472 písm. a/ SSP, je možné aplikovať, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania, napríklad prokurátora, organizácie alebo tiež inej osoby zúčastnenej na konaní (napr. krivá výpoveď svedka). Taktiež sa vyžaduje, aby daná osoba bola za takýto trestný čin právoplatne odsúdená. Zároveň je potrebné uviesť, že správny súd v danom prípade nezistil také dôvody, posúdením ktorých by mohol vyvodiť záver, že nie je viazaný žalobnými bodmi. 12) Vzhľadom k tomu, že žalobca nenaplnil ani jeden z dôvodov umožňujúcich povoliť obnovu konania, správny súd žalobu na obnovu konania v zmysle § 483 ods. 1 písm. e/ SSP, odmietol. 13) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.