Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/276/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106203005 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106203005.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobcu: CONTINEO s.r.o., Jiskrova č. 4, Košice, IČO: 31 722 016, zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom vKošiciach,Mlynská 26,IČO:31 953 344, proti žalovaným: 1) Slovenská republika Ministerstvo financií SR, Štefanovičova č. 5, Bratislava, 2) Slovenská republika Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Colný úrad Košice, Národná trieda č. 27, Košice, IČO: 30 844 029, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/64/2007-337 z 30.5.2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 30.5.2013 súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1., a 2.rade náhrady škody vo výške 232.500,- Sk s príslušenstvom a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením. Rozhodol tak o žalobe v ktorej žalobca uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla Toyota Land Cruiser 100 4,2 TD STD, EČV: KE XXX DC, rok výroby 2002 čiernej farby a poukázal na to, že žalovaný v 2. rade bez predchádzajúceho upozornenia žalobcu zaistil dňa 18.6.2004 predmetné motorové vozidlo zvlášť hrubým spôsobom a následne po zaistení vozidla vydal žalovaný v 2.rade rozhodnutie o zaistení tovaru sp. zn. 392/04-ONK zo dňa 15.6.2004 voči žalobcovi. Motorové vozidlo žalobca kúpil v dobrej viere, že nepochádza z trestnej činnosti, v zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného v 2. rade odvolanie a Colné riaditeľstvo SR Bratislava na základe odvolania zrušilo predmetné rozhodnutie a vrátilo vec na nové rozhodnutie. Motorové vozidlo bolo žalobcovi vydané dňa 28.10.2004, pričom na obdobie zaistenia vozidla si žalobca prenajal od firmy Monopol, a.s., iné motorové vozidlo, za čo mu bol fakturovaný prenájom vozidla v celkovej sume 232 500,- Sk. Žalobca sa domáhal u žalovaného v 2. rade náhrady škody z titulu prenájmu motorového vozidla vo vyššie uvedenej výške, na čo žalovaný v 2.rade nereagoval a požadovanú sumu neuhradil. Žalobca zároveň požadoval od žalovaných v 1., a 2.rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania. Prvostupňový súd už rozhodol rozsudkom zo dňa 28.11.2009, č.k. 15C/64/2007-98, ktorým žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania a vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal, avšak odvolací súd uznesením zo dňa 16.2.2010, č.k. 5Co/64/2008-131 zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil súdu prvého stupňa vyporiadať sa s vecnou pasívnou legitimáciou žalovaných v 1., a 2.rade. Okresný súd Košice I. následne rozhodol rozsudkom zo dňa 7.12.2010, č.k. 15C/64/2007-187, ktorým žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, pričom podľa jeho názoru v danej veci išlo o prípad, kedy bolo možné legálne obmedziť vlastnícke právo žalobcu na základe osobitných právnych predpisov v konkrétnom prípade na základe Colného zákona s tým, že rozhodnutia colných orgánov boli vydané v súlade so zákonom a colný úrad mohol zaistiť tovar bez ohľadu na práva tretích osôb, v danom prípade vlastníka - právneho predchodcu žalobcu. Prvostupňový súd bol ďalej toho názoru, že vecne pasívne legitimovaným v predmetnom spore je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, t.j. žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade (Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Colný úrad Košice) tak ako ho označil žalobca v žalobe zo dňa 6.2.2006 nie je vo veci pasívne legitimovaný. Aj tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012, č.k. 4Co/132/2011-216 zrušený a vec bola vrátená na nové konanie. Odvolací súd okrem iného poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože nepoukazuje na dôvod, z akého právneho akceptu zamietol žalobu proti žalobcovi v 1.rade, resp. v 2.rade, že nie je jasné, z akých dôvodov zamietol proti obidvom žalovaným žalobu a koho vyhodnotil ako pasívne legitimovaného. Ďalej odvolací súd vyjadril stanovisko, že je potrebné, aby účastníci navrhli dôkazy postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. a aby tieto hodnotil súd preskúmateľným uznesením jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach postupom podľa § 132 O.s.p. Súd prvého stupňa po vrátení veci doplnil dokazovanie, rozhodol rozsudkom zo dňa 30.5.2013 a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na jednotlivé dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané. Uviedol, že Colný úrad Košice rozhodnutím zo dňa 15.6.2004 pod sp.zn. 392/04/ONK zaistil tovar podľa § 64 ods.1 písm.a/ Colného zákona z dôvodu, že nadobudol podozrenie, že právnická osoba TTC Telecom, Jiskrova 4, Košice prechováva tovar, ktorý je nevyhnutne potrebný na preukázanie skutočnosti dôležitých na riadne vykonávanie colného dohľadu. Colný úrad Košice vykonával kontrolu dovozu spol. Monopol, a.s. a predmetom kontroly bol okrem iného dovoz osobného motorového vozidla Toyota Land Cruiser, u ktorého bolo podozrenie, že predmetné motorové vozidlo bolo prepustené do režimu voľný obeh na základe nepravdivých údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení. Rozhodnutím zo dňa 13.10.2004 pod spisovou značkou 40017/2004 Colné riaditeľstvo SR, Bratislava ako odvolací orgán rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 15.6.2004 zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie v dôsledku pochybenia vo vzťahu k právnej aplikácii § 64 Colného zákona. Preskúmavací orgán však zdôraznil potrebu zaistiť predmetný tovar, ktorá bola jednoznačná vzhľadom na dôvodný predpoklad, že predmetný tovar sa colným deliktom získal, avšak rozhodnutie o zaistení tovaru bolo potrebné vydať z dôvodu uvedeného v § 64 ods. 1 písm. b/ Colného zákona, naproti čomu orgán prvého stupňa napadnuté rozhodnutie vydal podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Colného zákona. Súd prvého stupňa vzhľadom k tomu, že dňa 18.6.2004 Colný orgán zaistil sporné motorové vozidlo, na danú vec aplikoval zák. č. 158/1969 Zb., pričom právne vec posúdil v súlade s ust. § 1 ods.1, 2, § 3, § 4 ods.1, 2, § 9 ods.1, § 10, § 18 ods.1 cit.zák. v spojitosti s ust. § 64 ods.1 písm.a/, b/, § 64 ods.8, § 71 ods.1, § 72 ods.1 písm.b/ Colného zákona (zákon č. 199/2004 Z.z.) ako aj podľa § 442 ods.1, 2 Obč.zák. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že na základe Colného vyhlásenia podaného deklarantom a zároveň príjemcom spoločnosťou - Monopol a.s., Južná trieda č. 97, Košice Colný úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 16. 12. 2003 prepustil do navrhovaného režimu voľný obeh motorové vozidlo zn. Toyota Land Cruiser 100 4,2 TD STD, EČV: KE XXX DC, rok výroby 2002, čiernej farby. Deklarant v colnom konaní predložil faktúru č. 11/2003 zo dňa 10. 12. 2003 na sumu 6000 USD, pričom dodávateľom tovaru bola Embassy of Slovak Republic, Z.. X. F., Kyjev/Ukrajina a kupujúcim Monopol, a.s., Košice. Vykonaním úkonov spojených s následnou kontrolou Colný úrad Prešov zistil, že Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve nikdy nemal predmetné motorové vozidlo vo svojej evidencii a Ministerstvo zahraničných vecí SR nikdy nedalo súhlas na kúpu, resp. predaj predmetného vozidla. Fyzická osoba, ktorá doklad k predmetnému motorovému vozidlu vystavila - Z.. X. F. nebola zamestnancom Ministerstva zahraničných vecí SR a nebola oprávnená na vyhotovovanie dokladov uvedeného charakteru. (Odôvodnenie rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v rozhodnutí zo dňa 13. 10. 2004 na č.l. 2 v spise na č.l. 10). Zo správy Ministerstva zahraničných vecí SR, Sekcia ekonomiky a všeobecnej správy a správy Veľvyslanectva SR v Kyjeve (č.l. 89 - 91) vyplýva, že súkromné motorové vozidlo Toyota Land Cruiser 100 4,2 TD STD, č. karosérie JTEHC05J904010669, ktorého majiteľom bola Z.. X. F., bolo zaregistrované na Oddelení registrácie diplomatických vozidiel štátnej automobilovej inšpekcie MV Ukrajiny dňa 22. 5. 2002. Previerkou na ukrajinských úradoch bolo zistené, že Ing. F. ku dňu odvolania z funkcie k 31. 3. 2003 neodovzdala registračnú kartu MZV Ukrajiny, neodhlásila prihlásené motorové vozidlo, neodovzdala pridelené evidenčné číslo a nevrátila pridelený služobný pas. Z.. F. nerešpektovala fakt, že už nie je zamestnancom Ministerstva hospodárstva SR a nepracuje vo funkcii administratívno-technického zamestnanca pri Zastupiteľskom úrade SR v Kyjeve a aj naďalej využívala všetky výsady zamestnanca Zastupiteľského úradu SR, čím dochádzalo k porušeniu ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a legislatívy Ukrajiny. Odhlásenie z registrácie súkromného motorového vozidla Toyota Land Cruiser z evidencie na Oddelení registrácie diplomatických vozidiel štátnej automobilovej inšpekcie Ministerstva vnútra Ukrajiny sa uskutočnilo až dňa 10. 12. 2003. Dňa 15. 6. 2004 Colný úrad Košice vydal rozhodnutie o zaistení tovaru podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ Colného zákona, podľa ktorého osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení veci (TTC Telecom, s.r.o.), je povinná vec vydať colnému úradu. Ďalej podľa odôvodnenia rozhodnutia colný úrad nadobudol podozrenie, že právnická osoba - TTC Telecom, s.r.o., Košice prechováva tovar, ktorý je nevyhnutne potrebný na preukázanie skutočností dôležitých na riadne vykonanie colného dohľadu. Colný úrad Košice nadobudol podozrenie, že predmetné motorové vozidlo Toyota Land Cruiser bolo prepustené do režimu voľný obeh na základe nepravdivých údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení (č.l. 50). Predmetné motorové vozidlo zaistili dňa 29. 6. 2004. Colný úrad Košice dňa 17.1.2006 vydal ďalšie rozhodnutie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a vyrubenia rozdielu dane vo výške 408 249,- Sk, ktorá pozostávala z cla vo výške 172 287,- Sk a dane z pridanej hodnoty vo výške 235 962,- Sk pre Monopol, a.s. s odôvodnením, že colný dlh špecifikovaný v prílohe 1 tohto rozhodnutia vznikol prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu voľný obeh. Suma sa dodatočne dovymeriavala na základe zistenia, že v písomnom colnom vyhlásení zo dňa 16. 12. 2003, ktorým Colný úrad Prešov prepustil do režimu voľný obeh tovar - osobné motorové vozidlo Toyota Land Cruiser deklarant neuviedol správne údaje, hoci podpisom potvrdil správnosť týchto údajov v nich obsiahnutých (č.l. 51). Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 2. 11. 2005 (č.l. 73) rozhodnutia colného úradu zo dňa 21. 10. 2004 a zo dňa 14. 10. 2004 zrušilo a vrátilo správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V danej veci bolo vydané colným orgánom nové rozhodnutie, vymeraný nový dlh vo výškach 408 249,- Sk a 235 962,- Sk a deklarant - Monopol, a.s., Nižná Rybnica č. 13, Sobrance sa voči uvedenému rozhodnutiu opätovne odvolal. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 22. 2. 2007 rozhodnutie colného úradu opakovane zrušilo a vec vrátilo správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Spoločnosť Monopol, a.s. v likvidácii bola medzičasom vymazaná z obchodného registra dňa 5. 4. 2007, preto bol zaplatený colný dlh vo výške 315 686,- Sk vrátený priamo na účet Z.. W. F., štatutárneho zástupcu (platobný poukaz č.l. 86 a list H.. F., riaditeľa Colného úradu Košice č.l. 87). Oznámenie o vrátení preplatku bolo Z.. F. doručené do vlastných rúk listom zo dňa 24. 7. 2007 (č.l. 88). Štatutárny zástupca TTC Telecom, s.r.o. Z.. E. až listom zo dňa 28. 7. 2004 (č.l. 7) požiadal Z.. T. S., vtedajšieho riaditeľa colného úradu o vydanie zaisteného vozidla (k zaisteniu vozidla došlo 29. 6. 2004), nakoľko TTC Telecom, s.r.o. nie je účastníkom colného konania a nie je možné zaistiť jeho motorové vozidlo. Colný úrad Košice môže vykonávať úkony smerujúce k zaisteniu tovaru len ako krajné riešenie, a to len u toho, kto je účastníkom colného konania. Colné riaditeľstvo v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia konštatovalo, že colný úrad mohol zaistiť tovar (bez ohľadu na práva tretích osôb, v danom prípade vlastníka) a orgán prvého stupňa postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Prvostupňový orgán správne zistil skutkový stav, ale nesprávne vec právne posúdil, pretože dôvody zaistenia špecifikoval podľa § 64 ods. 1 písm. a/ Colného zákona a vozidlo malo byť zaistené podľa § 64 ods. 1 písm. b/ Colného zákona. Colný úrad Košice rozhodol o zaistení motorového vozidla rozhodnutím zo dňa 15.6.2004 a Colné riaditeľstvo SR rozhodlo v odvolacom konaní dňa 13. 10. 2004. TTC Telecom, s.r.o. hneď po zaistení vozidla dňa 29. 6. 2004 (na trhu boli aj iné spoločnosti prenajímajúce dopravné prostriedky), uzavrela so spoločnosťou Monopol, a.s., Južná trieda č. 97, Košice zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa §§ 630 - 637 Obchodného zákonníka za účelom prenájmu dopravného prostriedku k dočasnému užívaniu iného dopravného prostriedku Opel Combo C a následne spoločnosť Monopol, a.s. vyúčtovala faktúrami (č.l. 14 - 17) sumu spolu vo výške 232 500,- Sk za prenájom dopravného prostriedku Opel Combo C pre TTC Telecom, s.r.o. Spoločnosť Monopol, a.s. vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam colného úradu (č.l. 70 - 72) namietala výšku colného dlhu s tým, že s každým rozhodnutím sa jedná o inú vyrubenú sumu, ako aj to, že Colný úrad Košice pri preverovaní si mohol cez partnerskú organizáciu na Ukrajine zistiť pravosť údajov na faktúre, namiesto toho začal tvrdiť, že vozidlo patrí Ministerstvu hospodárstva SR. Colné riaditeľstvo vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutia o vyrubení colného dlhu zo dňa 17. 1. 2006 (č.l. 47 - 48) a zo dňa 22. 7. 2007 opakovane konštatovalo, že colné vyhlásenia boli vyplnené v rozpore s právnou úpravou, chybou deklaranta, ktorým bol Monopol, a.s. a ako deklarant nebol uvedený ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ale ako Zastupiteľský úrad SR v Ukrajine a bola tu potreba zaistiť predmetný tovar jednoznačne. K tvrdeniu žalobcu, že zamestnanci colného úradu sa pri zaistení motorového vozidla správali agresívne súd prvého stupňa poukázal na výpoveď svedka Z.. A. Y., zástupcu spol. Monopol, a.s.,ktorý potvrdil, že pracovníci Colného úradu v Košiciach boli slušní, nesprávali sa vôbec vulgárne s tým, že majú na takéto zadržanie motorového vozidla pokyn (č.l. 76). Svedkyňa Z.. Z. N., ktorá vydávala rozhodnutia o zaistení motorového vozidla, uviedla, že motorové vozidlo malo byť s určitosťou zaistené a rozhodnutie bolo zrušené len pre procesné nedostatky (č.l. 157). Z.. J. F., vedúci oddelenia následných kontrol Colného úradu v Košiciach tvrdil, že motorové vozidlo bolo zaistené v súlade s platným Colným zákonom a boli na to dôvody (č.l. 169). Svedok Z.. T. S., riaditeľ Colného úradu v Košiciach, uviedol, že motorové vozidlo bolo zaistené v súlade so zákonom, a to aj z toho dôvodu, že nebol zaplatený deklarantom colný dlh. Rovnako podozrenie z deliktu je vždy dôvodom na zaistenie vozidla. Všetci svedkovia navrhnutí žalobcom potvrdili, že motorové vozidlo bolo zaistené v súlade so zákonom nebolo tu nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup. Nikto nespochybňoval konanie colného orgánu ani jeho zamestnancov a ani jeho rozhodnutia. V danej veci prvostupňový súd jednoznačne zastával názor, že išlo o prípad, kedy bolo možné legálne obmedziť vlastnícke právo žalobcu na základe osobitných právnych predpisov, v konkrétnom prípade na základe Colného zákona. Vlastníctvo ako právny inštitút nespočíva len v práve jedného a povinnostiach ostatných ho v práve nerušiť, ale aj vlastník má z dôvodu svojho vlastníckeho práva určité povinnosti vyplývajúce zo zákona. Ak ich nesplní, môže dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva, či už priamo zo zákona alebo úradným postupom štátneho orgánu. V danom prípade rozhodnutia colných orgánov boli vydané v súlade so zákonom a ďalšími právnymi predpismi a colný úrad mohol zaistiť tovar bez ohľadu na práva tretích osôb, v danom prípade vlastníka - žalobcu (§ 64 ods. 2 Colného zákona). Colný úrad zaistil motorové vozidlo dňa 15. 6. 2004 z dôvodu, že deklarant a príjemca - Monopol, a.s., Košice nesprávne a nepravdivo vyplnil písomnosti potrebné pre prepustenie tovaru - motorového vozidla do navrhovaného režimu voľný obeh. V čase vydania rozhodnutia colným riaditeľstvom o odvolaní odvolateľa - TTC Telecom, s.r.o. 13. 10. 2004 bol colný dlh Monopol s.r.o. vrátený dňa 28. 10. 2004 a motorové vozidlo vydané TTC Telecom, s.r.o. podľa § 64 ods. 8 Colného zákona (č.l. 176). Prvostupňový súd ďalej poukázal na to,že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. V odvolacom konaní Colné riaditeľstvo SR rozhodnutie colného úradu nezrušilo pre nezákonnosť, ale pre formálne nedostatky. Nebola teda splnená základná podmienka na priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, lebo v uvedenej právnej veci neexistuje žiadne nezákonné rozhodnutie. Mal za to, že pracovníci colného orgánu postupovali pri zaisťovaní motorového vozidla tak, ako vyplynulo z rozsiahleho dokazovania, v súlade so zákonom, žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že išlo o nezákonné rozhodnutie alebo aby postup pracovníkov colného úradu nebol v súlade s úradným výrokom rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o zaistení vozidla, pričom bol opätovne na každom pojednávaní dňa 17.1.2013 (č.l. 258), dňa 28. 5. 2013 (č.l. 283) a dňa 30. 5. 2013 (č.l 334) poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Spôsob zaistenia motorového vozidla nebol hrubý ani vulgárny, čo potvrdili vo výpovedi svedkovia navrhnutí žalobcom. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v posudzovanom prípade postup colných orgánov pri zaistení motorového vozidla nebol v súlade so zákonom. Colný úrad zaistil motorové vozidlo z dôvodu, že deklarant nesprávne a nepravdivo vyplnil písomnosti potrebné pre prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh. V danom prípade sa jednalo o podozrenie, že pri dovoze motorových vozidiel došlo k spáchaniu colného deliktu. Dôvodom zaistenia motorového vozidla bola skutočnosť, že colný dlh bol zaplatený v nižšej sume. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutí colného orgánu a colného riaditeľstva. Poukázal na ustálenú súdnu prax (RC 4Cdo/60/2003), v zmysle ktorej nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. V danom prípade podľa prvostupňového súdu nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup nebol preukázaný. K námietke žalobcu, že ak v Colnom zákone nebola stanovená lehota, neznamená to, že colnica mohla disponovať vozidlom žalobcu neobmedzene po tak dlhú dobu bez toho (takmer 4 mesiace), aby vykonávala akékoľvek úkony súd prvého stupňa vychádzal z úvahy ,že pokiaľ bola sporná vec zaistená colným úradom podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného správneho orgánu (bez ohľadu na dĺžku konania), nezasiahlo sa tým neoprávnene do vlastníckeho práva k takto zaistenej veci (RC 5Cdo/132/2000), lebo sa tak stalo na základe nesprávnych údajov uvedených deklarantom. Pokiaľ motorové vozidlo bolo zadržiavané colným úradom podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o zaistení tovaru v zmysle citovaných ustanovení Colného zákona, nebol splnený zákonný predpoklad (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t.j., že žalovaný v 1. rade neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, pretože zaistenie motorového vozidla v prejednávanej veci nemožno kvalifikovať ako vec neprávom zadržiavanú a bola tu potreba zaistiť predmetný tovar bez ohľadu na práva tretích osôb. Prvostupňový súd naviac poukázal na to,že podľa ustálenej súdnej praxe v konaní o náhradu škody pre nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup nie je oprávnený preskumávať správnosť rozhodnutia správneho orgánu o zaistení veci, pretože je týmto rozhodnutím v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný a je povinný vychádzať z jeho účinkov. Zákonnosť tohto rozhodnutia mohla byť preskumávaná len v správnom súdnictve. Žalobca, Monopol, a.s., podával opravné prostriedky v správnom súdnictve a keďže bol neúspešný, riešil túto situáciu cestou občiansko-právneho konania. Vo vzťahu k námietke žalobcu nedisponovaní s technickým preukazom v čase rozhodovania colného úradu súd prvého stupňa bol toho názoru, že predloženie technického preukazu od motorového vozidla žalobcu (č.l. 288) žiadnym spôsobom neovplyvnilo rozhodnutie správneho orgánu a nemá vplyv ani na rozhodnutie vo veci samej. Ďalšiu námietku žalobcu, že colný úrad rozhodoval o vyrubení colného dlhu takmer 4 mesiace a inak nevykonával žiadne úkony, považoval prvostupňový súd za neopodstatnenú vzhľadom na to, že ustanovenia Colného zákona neobsahujú lehoty, v ktorých je potrebné rozhodnúť o vyrubení colného dlhu a vrátení zaistenej veci. Súd prvého stupňa posúdil škodu podľa § 442 Občianskeho zákonníka podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 10. 7. 2012 č.k. 4Co/132/2011-216 (č.l. 6), podľa ktorého škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Všeobecne sa v právnej teórii a praxi považuje za škodu ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody sa nemateriálna ujma neodškodňuje, s výnimkou odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd posúdil uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj z hľadiska náhrady titulom ochrany osobnosti( kde zákon náhradu nemajetkovej ujmy umožňuje) a dospel k záveru, že nemožno priznať uplatnený nárok podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnostných práv pre neexistenciu neoprávneného zásahu ako základného predpokladu poskytnutia tejto ochrany, keďže nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ani nesprávny úradný postup colných orgánov. Nájomné, ktoré zaplatil právny predchodca žalobcu - TTC Telecom, s.r.o. na základe uzatvorenej zmluvy o nájme dopravného prostriedku vo výške 232 500,- Sk podľa súdu prvého stupňa nemožno považovať za škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zaplatil nájomné vo výške 232 500,- Sk za prenájom motorového vozidla, nemožno v tejto súvislosti požadovať od žalovaného v 1. rade - SR Ministerstva financií SR škodu. Ak žalobca zaplatil nájomné za prenájom motorového vozidla, bolo tak z toho dôvodu, že došlo k zaisteniu motorového vozidla, lebo nebol Monopolom, a.s. uhradený colný dlh štátnemu orgánu a vzniklo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Podľa ustálenej súdnej praxe možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, ale nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie. Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní nadriadeným orgánom nie je jeho nesprávnym úradným postupom (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 23/2011). Neexistuje teda príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody - zmenšením majetku žalobcu zaplatením za prenájom vozidla vo výške 232 500,- Sk. Motorové vozidlo bolo TTC Telecom, s.r.o. riadne vrátené dňa 28. 10. 2004. Colný úrad Košice vrátil TTC Telecom, s.r.o. motorové vozidlo z dôvodu, že colný dlh bol uhradený v plnej výške (č.l. 176). Colný orgán mal ústavné právo konať v tejto veci a nešlo o hrubý zásah do vlastníckych práv a slobôd žalobcu. Ak sa colný orgán dopustil procesnej nesprávnosti, nemôže zodpovedať za negatívny dopad na majetok žalobcu. Monopol, a.s., Košice predal žalobcovi motorové vozidlo, za ktoré nebol uhradený colný dlh, preto mal žalobca požadovať škodu v občianskoprávnom konaní od Monopol, a.s., nie od štátu. Žalobca okrem iného požadoval zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk s príslušenstvom ako satisfakciu za obzvlášť hrubý spôsob, akým bolo zaistenie vozidla vykonané, sprevádzané vyhrážkami a krikom počas celej doby zaisťovania vozidla (č.l. 3). K porušeniu nemajetkových práv žalobcu nedošlo. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom nemajetkovú ujmu nepozná. Žalobca nepreukázal, aby mu na základe iných právnych predpisov vznikla nemajetková ujma. Dôkazná povinnosť tu ťažila práve žalobcu. Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú. Aplikoval ustanovenia § 25 ods. 1 ,2 , § 9 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom Prvostupňový súd ďalej poukázal na to ,že rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby bola otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom v hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Účastník, v danom prípade právny predchodca žalobcu - TTC Telecom, s.r.o., žalobu, ktorú podal na súde 6. 2. 2006, uplatnil proti Slovenskej republike Ministerstvu financií SR, Bratislava, Štefanovičova č. 5, Bratislava ako žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, ktorého označil ako Slovenská republika Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice, Jiskrova č. 5, Košice, IČO: 30 844 029 (č.l. 1). V čase podania žaloby dňa 6. 2. 2006 žalovaný v 2. rade - Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice, tak, ako ho označil žalobca v žalobe, nebol vo veci pasívne legitimovaný. Podľa ustanovenia § 25 a § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vystupuje v právnych vzťahoch v tomto zákone v mene štátu ústredný orgán - ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodoval v prvom stupni, teda tak, ako ho žalobca označil v žalobe ako žalovaného v 1. rade - SR Ministerstvo financií SR, Štefanovičova č. 5, Bratislava. Žalovaný v 2. rade - SR, Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice nebol pasívne legitimovaný a nemôže byť vo veci pasívne legitimovaný ani podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/). Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade tak, ako ho označil žalobca v žalobe zo dňa 6.2.2006 - Slovenská republika, Colné riaditeľstvo SR, Colný úrad Košice, Jiskrova č. 5, Košice, IČO: 30 844 029, zamietol, lebo smeruje proti tomu, kto nie je vo veci pasívne legitimovaný. Táto okolnosť bola v priebehu celého konania jednoznačná a žalobca nevzal žalobu proti žalovanému v 2. rade späť. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd po prejednaní veci zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/64/2007-337 zo dňa 30.5.2013 tak, že žalovaní v 1., a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 232.500,- Sk s 13% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2006 do zaplatenia a zároveň, že žalovaní v 1., a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk s 13% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2006 až do zaplatenia ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania alebo aby predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalobca sa opieral o odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. lebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a napadnutý rozsudok sa javí ako arbitrárny a nepreskúmateľný, čo do dôvodov, pretože súd prvého stupňa nerešpektujúc pokyn Krajského súdu v Košiciach uvedený v uznesení 4Co/132/201-216 sa nevysporiadal s dôkazmi žalobcu a s jeho tvrdeniami, ktorými žalobca preukázal nezákonnosť napadnutého postupu žalovaného v 2.rade. Žalobca dôvodil, že počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že od 15.6.2004, kedy žalovaný rozhodol o zaistení predmetného vozidla až do 28.10.2004, kedy došlo k vráteniu vozidla, nevykonal žalovaný v 2.rade žiadne úkony, ktoré by smerovali k preukázaniu skutočností dôležitých na riadne vykonanie colného dohľadu. Podľa názoru žalobcu v danom prípade bolo teda realizované zádržné právo nezákonným spôsobom a išlo o skrytý úkon, ktorý sa priečil dobrým mravom a ktorý vedome poškodzoval dobré meno žalobcu a jeho ústavné práva vzťahujúce sa k vlastníctvu zadržaného vozidla. Preto takýto postup je nutné považovať za nezákonný a protiústavný. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa podľa jeho názoru v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky doby, počas ktorej bolo predmetné motorové vozidlo zadržané, resp. to komentoval jednou vetou, a preto rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za nepreskúmateľné, čo do dôvodov. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný v 2.rade musel svoje rozhodnutie o dorubení cla spoločnosti MONOPOL, a.s. pre rôzne chyby 3x prepracovať, nakoľko nevedel správne vypočítať výšku dorubeného cla a podľa názoru žalobcu sa súd nevysporiadal s obranou žalobcu, ktorý tvrdil, že prvotné clo stanovené pre sporné vozidlo Colným úradom v Prešove bolo podľa názoru žalobcu stanovené správne, o čom má svedčiť aj tá skutočnosť, že celé dodatočne dorubené clo bolo spol. MONOPOL, a.s. vrátené. Znalecké dokazovanie navrhované žalobcom vykonané nebolo a súd svoje rozhodnutie nevykonať dôkaz navrhnutý jedným z účastníkov konania nijakým spôsobom neodôvodnil. Žalobca ďalej vyjadril svoj nesúhlasný názor s konštatovaním prvostupňového súdu, že rozhodnutie žalovaného v 2.rade sp.zn. 392/04/ONK zo dňa 15.6.2004 bolo v súlade so zákonom, čo malo byť preukázané aj rozhodnutím Colného riaditeľstva SR Bratislava sp.zn. 40019/2004 z 13.10.2004. Žalobca ďalej dôvodil, že mu nie je jasné, prečo si súd myslel, že vozidlá neboli vo vlastníctva veľvyslanectva SR v Kyjeve, pričom mal za to, že prvostupňový súd sa stotožnil s názorom žalovaných aj napriek nejasnostiam, keďže Colný úrad Košice nepreukázal svoje tvrdenie kópiou ukrajinského technického preukazu a neporovnal údaje o vozidle v ňom uvedené, aby tak mohol konštatovať, že údaje na colnej deklarácii sú nesprávne. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými argumentmi žalobcu nezaoberal, resp. vôbec nerešpektoval jeho obranu, veci neposudzoval vo vzájomných súvislostiach a z doložených dôkazov, ale na základe nepodložených domnienok, ktoré spôsobujú to, že súd si neobhájil svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom a rozsudok sa javí ako nedôveryhodný a nepreskúmateľný. Žalobca vyjadril stanovisko, podľa ktorého nezákonnosť rozhodnutia a zadržania motorového vozidla, nesprávnosť pri stanovení ceny vozidla pre určenie výšky cla pri dovoze, neskúmanie ukrajinského technického preukazu v súvislosti s colnou deklaráciou, nadbytočnosť zadržania vozidla, vrátenie colného dlhu podľa žalobcu preukazuje, že Colný úrad Košice nesprávne a neodborne úradne postupoval a vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie o zadržaní vozidla a poškodil žalobcu, pričom na základe nesprávneho rozhodnutia postupu žalovaného v 2.rade došlo k vzniku škody ako majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil. Napokon žalobca poukázal na to, že nie je správne stanovisko prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, keď vytýka žalobcovi, že počas celého konania súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by si bol voči žalovaným nejakým spôsobom uplatnil nárok na náhradu škody, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi bola prejednaná na úrovni žalovaného v 1.rade aj žalovaného v 2.rade vo forme pokusu o zmier, na ktorý žalovaní v 1., a 2.rade odpovedali, pričom súd nebral do úvahy argumenty žalobcu, že povinnosť takéhoto prerokovania sa vzťahuje len na nároky z nezákonného rozhodnutia a z rozhodnutia o väzbe a treste a nie na nároky z nesprávneho úradného postupu. Rozsudok v tejto časti preto žalobca považuje za nepreskúmateľný, nakoľko súd založil svoje odôvodnenie na základe nepodloženej domnienky a žalobca z opatrnosti predložil listinné dôkazy preukazujúce, že nárok bol zo strany žalobcu riadne uplatnený a to predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.12.2007, pokus o zmier - odpoveď zo dňa 30.1.2006. Súd prvého stupňa sa ďalej podľa názoru žalobcu nezaoberal skutočnosťami potrebnými na posúdenie úradného postupu z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Žalovaný v 1.rade sa k odvolaniu nevyjadril. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s výrokom ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Košice I, pričom poukázal na to, že v spore namietal neexistenciu pasívnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, z ktorého dôvodu bola žaloba voči žalovanému v 2.rade zamietnutá, s čím sa Colný úrad Košice stotožnil. Podľa názoru žalovaného v 2.rade je táto právna skutočnosť rozhodujúca aj pre odvolacie konanie proti rozsudku a je dôvodom na potvrdenie rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Ďalej žalovaný v 2.rade vyjadril svoje súhlasné stanovisko aj s ostatnými dôvodmi zamietnutia žaloby, predovšetkým zo strany žalobcu nebola v súdnom spore preukázaná nezákonnosť rozhodnutia o zaistení ako predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody. Podľa názoru žalovaného v 2.rade z rozhodnutia colného riaditeľstva v uvedenom prípade vyplýva, že existovali dôvody pre zaistenie predmetného tovaru vzhľadom na predpoklad, že tovar sa colným deliktom získal. Žalovaný v 2.rade navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn.15C/64/2007-337 zo dňa 30.5.2013 potvrdiť. Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods.1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo riadne oznámené podľa § 156 ods.1 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 2.rade týkajúce sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje na neho a na doplnenie dôvodov uvádza: Žalobca svoje odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm.c/, d/, f/ O.s.p., t.j. z dôvodov že súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods.2 písm.c/, a nevykonaniu znaleckého dokazovania ,odvolací súd poukazuje na obsah a priebeh konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, z ktorého vyplýva, že dňa 12.4.2012 sa konalo pojednávanie na súde prvého stupňa, kde bol prítomný právny zástupca žalobcu a ktoré pojednávanie bolo odročené za účelom vyhodnotenia vykonaného dokazovania a posúdenia potreby nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že v prípade, ak nedôjde k nariadeniu znaleckého dokazovania, bude vytýčený nový termín pojednávania (č.l. 278 spisu). Po vyhodnotení dokazovania a otázky potreby vypracovania znaleckého posudku súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 28.5.2013, na ktorý bol právny zástupca žalobcu riadne predvolaný, pričom nenamietal potrebu doplnenia dokazovania vyhotovením znaleckého posudku a následne bol osobne prítomný na pojednávaní konanom dňa 28.5.2013. Na tomto pojednávaní bolo dané poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p., pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že bol nahliadať do spisu, je so spisom oboznámený ako aj s pripojeným správnym spisom, pričom nenavrhol doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania. Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu opakovanej povinnosti žalobcu predložiť požadované listinné dôkazy (technický preukaz a kúpnu zmluvu o zakúpení predmetného motorového vozidla) a z dôvodu potreby doplniť listinné dôkazy aj zo strany žalovaného v 2.rade. Pojednávanie bolo odročené na deň 30.5.2013, kde sa pojednávania zúčastnil aj právny zástupca žalobcu, pričom bolo opakovane dané aj poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p., boli oboznámené jednotlivé listinné dôkazy ako aj obsah spisu a účastníci konania prehlásili, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a následne právny zástupca žalobcu predniesol záverečnú reč, ktorú predložil aj v písomnej podobe tak ako sa nachádza na č.l. 331-333 spisu. Ani po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a ani v záverečným rečiach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenamietal nevykonanie dokazovania ustanovením znalca. S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledku vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania najavo inak alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo. O nesprávne skutkové zistenia môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, a to so zreteľom na závažnosť, zákonnosť, pravdivosť, prípadne vierohodnosť dôkazov. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej pri skutkových zisteniach vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil (interpretoval) na daný skutkový stav. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. nie sú naplnené, keďže postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenie zakladajúce záver o naplnení niektorého z uvedených dôvodov odvolania. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesu účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo inak, rovnako ani to, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Nie je mu možné vytknúť ani to, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. a rovnako nebol daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., teda nebolo preukázané, že by súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil aj správny právny záver. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov konania a teda aj námietkami žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň (§ 219 ods.2 O.s.p.). Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.