Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/107/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226417 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111226417.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. K. nar. X.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. dieťaťa rodičov P. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v K. na ul. H. Č.. XX zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti otca W. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo M. N. C. Y. Č.. X v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.3.2016 č.k. 11P 115/2011-206 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že v celom rozsahu vyhovie jej návrhu, alternatívne zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vráti vec na nové konanie a rozhodnutie. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatovala, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám, ktoré majú za následok zvýšenie výdavkov súvisiacich s výchovou a výživou mal. B., ktorá v čase podania návrhu navštevovala 4. ročník základnej školy a navštevovala aj rôzne krúžky a mimoškolské aktivity, ktoré vyžadovali vyššie finančné náklady. V súčasnosti navštevuje 8. ročník základnej školy, má zdravotné problémy, v súvislosti s čím sa zvýšili jej potreby. Konštatovala, že prvostupňový súd nebral do úvahy to, že otec neprispieva na výživu maloletej tak, ako určil súd. V čase podania návrhu nebol vo výkone trestu odňatia slobody a úmyselne sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti. Poprela, že by otec platil výživné v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody alebo v čase, keď nebol vo výkone väzby. Vyživovaciu povinnosť si otec nikdy neplnil pravidelne a ani v plnej sume, čomu nasvedčuje aj to, že voči otcovi sa vedie exekučné konanie na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Fulku pod sp.zn. Ex 45/2008. Momentálne je nezamestnaná, je nútená hradiť všetky náklady na výživu maloletej sama, pretože otec sa úmyselne vyhýbal vyživovacej povinnosti, nejavil záujem o dieťa a vyslovila názor, že v čase podania návrhu, aj pred podaním návrhu otec mohol platiť výživné. 3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že súd v súlade a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zohľadnil zákonné hľadiská pri určení výživného. Konštatoval, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom jeho príjem závisí od pracovnej činnosti, keď je pracovne zaradený a nepostačuje na zabezpečenie jeho vyživovacích povinností, ktoré má a jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery sú nedostatočné na zvýšenie výživného, preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb maloletej by nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej vo výške súdom určeného výživného, ktoré zohľadňuje iba časť jej nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. 16. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o zníženie a zvýšenie výživného pre mal. B., ako aj tej skutočnosti, že nie je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. B. vyššou sumou ako doposiaľ otec prispieva, pretože vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v čase od 14.6.2011 do 9.2.2015 otec nebol zamestnaný, pracoval len brigádnicky, nepoberal žiadne dávky a nepodnikal, výživné však stále platil. Počas rozhodného obdobia otec nemal prácu, pretože mal problém sa zamestnať, keďže sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, ktoré stále pokračuje. Otec býval počas pobytu na slobode s družkou J. M., matkou mal. W., nar. XX.X.XXXX, ku ktorej má aj otec vyživovaciu povinnosť, keďže je jeho dcérou. Matka s maloletou býva u svojej matky, ktorá je dôchodkyňa a prispieva jej na nájom 250 € mesačne, havarijná poistka na auto činí 300 € ročne, zákonná poistka 250 € ročne, mobilný telefón 60 € mesačne. Matka je nezamestnaná, všetky výdavky hradí zo svojich úspor. Z potvrdenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od apríla do septembra 2013 bol 368 € netto a za obdobie od januára 2014 do marca 2014 381,51 € netto. Prídavok na dieťa poberá matka v sume 25,52 € mesačne. Maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy, venuje sa rôznym mimoškolským aktivitám a má zvýšené odôvodnené potreby aj v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, keďže je alergička a má nábeh na obezitu, čo si vyžaduje taktiež zvýšené náklady. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie je len výživa vo vlastnom zmysle slova (strava), ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelanie dieťaťa, ide teda o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Matka v tomto konkrétnom prípade preukázala výdavky na výživu maloletej v súvislosti so štúdiom na druhom stupni základnej školy, pričom ňou tvrdené náklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Pre dieťa vo veku maloletej je charakteristická zvýšená potreba stravy, ako aj ošatenia, čo je, ako bolo vyššie uvedené, všeobecne známa skutočnosť a na týchto potrebách dieťaťa sú povinní podieľať sa primerane obaja rodičia. Pokiaľ ide o skúmanie príjmov rodičov, tieto súd prvej inštancie zistil a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a je nepochybné, že matka uspokojuje jej odôvodnené potreby s prihliadnutím aj na jej osobnú starostlivosť. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, a preto správne návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pri porovnávaní súd prvej inštancie vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletej, pričom správne na zmenený počet vyživovacích povinností na strane otca prihliadal v tom, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, na ktoré platí výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v rozhodnom období bol otec vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, pričom jeho príjem závisí od pracovnej činnosti, pokiaľ je vo výkone trestu pracovne zaradený. Z pracovnej odmeny otca sú vykonávané zrážky, ktoré sú zasielané exekútorovi JUDr. Michalovi Fulkovi. V určitom období bol otec nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce a zamestnať sa pre neho bol problém, keďže sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, ktoré pokračuje. Z uvedeného dôvodu brigádnicky pracoval a prispieval na výživu mal. B. 66 € mesačne. Nezabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej, avšak ich uspokojenie je limitované schopnosťami a možnosťami rodičov. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o zníženie a zvýšenie výživného pre mal. B., ako aj tej skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. B. sumou 66 € napriek skutočnosti, že bol vo výkone väzby, resp. odňatia slobody a počas pobytu na slobode nemal prácu, keďže jeho podmienky boli sťažené, nakoľko sa viedlo voči nemu trestné stíhanie a svoje potreby si zabezpečoval brigádnickou činnosťou, preto súd prvej inštancie jeho príjem posudzoval z jeho potencionálnych možností a zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aj v čase, keď bol nezamestnaný v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby tento štandard poskytol aj svojmu maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Keďže nedošlo k zmene závažnejšieho charakteru v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom, teda k zmene, ktorá by sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania, keďže otec je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody a súd prvej inštancie správne rozhodol o výživnom, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.). 18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).