Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/773/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112203369 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112203369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne N. O., narodenej XX. marca XXXX, bývajúcej v O., D. XX, zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanej P.. Y. W. - Q., s miestom podnikania O., P. XX, t.č. U. XXXX/XX, O., o zaplatenie 2.416,11 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17. júna 2014 č.k. 17C/212/2012-272 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 17. júna 2014 č.k. 17C/212/2012.272 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.140,57 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.140,57 € od 24. mája 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne vo výške 949,40 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou zo dňa 8. februára 2012 si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej za rok 2011 a žiadala zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 2.416,11 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.2.2012 až do zaplatenia. 3. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou pozemkov registra „E“ parcelných čísiel KN XXX/X o výmere 12377 m2 a KN XXX/XX o výmere 2931 m2, v pomere 22/132 k celku, čo predstavuje plochu o výmere 2551,33 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie F., okres Košice- okolie. Parcela č. XXX/X je identická s časťami parciel registra "C" - KN : - XXX ostatná plocha o výmere 6835 m2, - XXX/XX orná pôda o výmere 11842 m2, - XXX/XX orná pôda o výmere 19 m2, - XXX/X zastavané plochy o výmere 16357 m2, - XXX/XX zastavané plochy o výmere 604 m2, - XXX/XX zastavané plochy o výmere 1116 m2, - XXX/XX zastavané plochy o výmere 1122 m2. 4. Parcela č. XXX/XX je identická s časťami parciel „C“ - KN : - XXX ostatná plocha o výmere 6835 m2, - XXX/XX orná pôda o výmere 11842 m2, - XXX/X zastavaná plocha o výmere 16357 m2, - XXX/XX trvalé trávnaté plochy o výmere 41176 m2, - XXX/XX zastavaná plocha o výmere 1122 m2. 5. Nebola sporná medzi účastníkmi konania ani tá skutočnosť, že žalovaná je vlastníčkou stavby - skladu postaveného na parcele č. XXX/XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie F. a stavby - ošipárne na parcele XXX/XX a stavby ovčín na parcele XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie F.. Uvedené stavby slúžili ranču E., ktorý žalovaná vybudovala. 6. Účastníčky konania nemali uzavretú nájomnú zmluvu, lebo sa nedohodli na nájomnom. Nie je spor o tom, že žalovaná užívala pozemky pod budovami, ktoré sú postavené na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne. 7. Medzi účastníčkami konania bol sporný rozsah užívania pozemkov, t.j. aj ďalších častí parciel registra „E“ - KN č. XXX/X a XXX/XX a tiež výška obvyklého nájomného pri obdobných pozemkoch. Žalovaná počas konania namietala aj svoju pasívnu legitimáciu. Počas konania súd zistil, že na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne žalovaná vybudovala ranč, kde sa nachádzajú aj budovy vo vlastníctve žalovanej, sklad - slúžiaci ako stajne, či krytá jazdiareň. Ošipáreň bola prerobená na priestory pre ubytovacie služby - klubovňa. Z výpisu zo živnostenského registra žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná od 10. marca 2000 do 1. februára 2014 (kedy došlo k pozastaveniu živnosti) podnikala v oblasti agroturistiky; v predmete činnosti mala okrem iného vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, predaj na priamu konzumáciu nápojov, zmrzliny, tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a bezmäsitých jedál, ubytovacie služby v kategórii po triedu ***. Prevádzkareň bola zrušená od 14. januára 2013 a činnosť pozastavená od 1. februára 2014. Na internetovej stránke ranč ponúkal jazdeckú školu, firemné akcie, rodinné oslavy, ubytovanie v penzióne s kapacitou 19 osôb, v 3 apartmánoch, spolu 8 dvojposteľových izieb, 3 prístelky a školiace priestory. Manžel žalovanej U.. P. W. - RANČ ORTÁŠE TRADE podnikal od 3. augusta 2011 s predmetom činnosti maloobchod a veľkoobchod, čo nesúvisí s využitím ranča. Majiteľkou ranča (všetkých hospodárskych budov i ranča ako takého) bola v roku 2011 žalovaná. V roku 2011 vykonávala podnikateľskú činnosť a užívala pozemky žalobkyne bez nájomnej zmluvy, či iného právneho dôvodu, a nehradila žalobkyni za užívanie nehnuteľností žiadnu odplatu. Žalovaná tak získala bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne (ako spoluvlastníčky pozemkov), a tak je žalovaná pasívne legitimovaná. 8. K tvrdeniu žalovanej, že „fyzicky“ prestala na ranči podnikať v roku 2011, že ranč prenechala manželovi, súd poznamenal, že živnostenský zákon stanovuje kedy živnostenské oprávnenie zaniká, a kedy je pozastavené prevádzkovanie živnosti. Pre podnikanie nie je nevyhnutná aktívna fyzická účasť podnikateľa, a je irelevantné, či žalovaná podnikala s úspechom alebo či prenechala hospodárenie na ranči inej osobe. Súd poznamenal, že pokiaľ ide o ďalšie parcely, žalovaná mala so Slovenským pozemkovým fondom uzavretú nájomnú zmluvu a užívanie jeho pozemkov prevádzkovaním ranča žalobkyňa nespochybňovala. Rozsah užívania, rozloha ranča a pozemkov i mimo neho, ktoré boli užívané vlastníkom ranča boli vyznačené v grafickom znázornení firmou GEODETICCA, podľa ktorého zaberá celkovú rozlohu pozemkov parcelných čísiel registra „E“ KN č. XXX/X a XXX/XX. Zo znaleckých posudkov Ing. Šoltýsa, Ing. Daňka a Ing. Szőllőssyho vyplýva, že predmetné pozemky slúžili pre agroturistiku ako ranč E.. Aj z ohliadky vykonanej okresným súdom (v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/253/2012) vyplýva, že hospodárske stavby (klubovňa - ubytovňa, stajne - vnútorná jazdiareň) vo vlastníctve žalovanej, zvieratá patriace k ranču (kone, hydina, vtáctvo, psy), naskladané drevo, klietka pre zajace, kruhová ohrada pre pštrosy, prístrešok, jazierko, trávnik, búdka pre hydinu s ohradeným priestorom pre hydinu, stromčeky, voliéry, holubník, drevotriesková búda, stajne, vonkajší prístrešok a vonkajšia jazdiareň, spevnená komunikácia, výbeh pre kone, tvoria jeden funkčný celok - ranč. V danom prípade nie je možné oddeliť funkcionalitu budov a samostatných pozemkov - ide o ohraničený areál, v ktorom sa vykonávajú aktivity špecifického zamerania a návštevníci areálu majú k dispozícii celý areál. Voľne sa tam pohybujú aj niektoré zvieratá. Prístupová cesta k ranču vedie od cestnej komunikácie, kde sa nachádza dobudovaná uzamykateľná vstupná brána na ranč. Výmera spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, t.j. 22/132 z (12377 m2 + 2931 m2) je reprezentovaná (výmerou) 2551,33 m2. 9. Bezdôvodné obohatenie žalovanej spočívalo v bezodplatnom užívaní predmetných pozemkov za rok 2011, a tak žalobkyňa má nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovanej získaného bezplatným užívaním predmetných pozemkov bez právneho dôvodu, teda v sume zodpovedajúcej výške nájomného. Pri výpočte výšky nájomného za rok 2011 vychádzal súd zo znaleckého posudku Ing. Stanislava Szőllőssyho č. 6/2014 z 26.2.2014 vyhotoveného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/253/2012, do vykonania ktorého bolo súdne konanie v tomto konaní (17C/212/2012) prerušené. Podľa tohto znaleckého posudku výška obvyklého nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností parciel registra „E“ čísiel XXX/X a XXX/XX za (totožné) obdobie (rok 2011) bolo určené vo výške 0,839 € za rok za m2. Znalec Ing. Szőllőssy rovnako ako znalci ustanovení v iných konaniach (Ing. Šoltýs a Ing. Daňko) použil metódu polohovej diferenciácie a hodnotu 50 % z východiskovej hodnoty pozemku, a podrobne zdôvodnil použitie tejto metódy, ako aj skutočnosť, prečo je oprávnený predmetné pozemky ohodnocovať (predmetné pozemky a stavby sú dlhodobo určené na komerčné využitie pre agroturistiku, a nie na poľnohospodárske účely). Súd konštatoval, že predmetné pozemky už dávno neboli užívané ako orná pôda, a to ešte skôr ako ich začala užívať žalovaná. K vybudovaniu hospodárskeho dvora došlo ešte za socialistického režimu. Súd vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia za rok 2011 tak, že 2551,33 m2 x 0,839 € = 2140,57 €. Na túto sumu zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobkyni. So zaplatením úhrady za užívanie pozemkov žalobkyne za rok 2011sa žalovaná dostala do omeškania dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby, t.j. dňom 24. mája 2012, lebo žalobkyňa nepreukázala skoršie uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia u žalovanej za rok 2011. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy 2.140,57 € od 24. mája 2012 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, nad priznanú sumu do žiadanej sumy 2.416,11 € s príslušenstvom súd zamietol. 10. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 2 ods. 1,2 Obch. zák., § 57 ods. 1,3,4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 671 OZ, § 451 ods. 1,2 OZ, § 456 OZ, § 458 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalovaná nebola úspešná v konaní a je tak povinná nahradiť úspešnej žalobkyni účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 949,40 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola vypočítaná z priznaného plnenia, t.j. zo sumy 2.140,57 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd priznal žalobkyni odmenu za 8 úkonov právnej služby, a to po á 91,29 € (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27. februára 2008, žaloba zo dňa 8. februára 2012, vyjadrenie k odporu zo dňa 4. júla 2012, vyjadrenie zo dňa 27. septembra 2013, účasť na pojednávaniach dňa 9. mája 2013, 1. októbra 2013, 10. decembra 2013, 17. júna 2014) a režijný paušál 60,85 € (za rok 2008 6,31 €, za rok 2012 7,63 € x 2, za rok 2013 7,81 € x 4, za rok 2014 8,04 €); odmenu a režijný paušál zvýšil o 20 % DPH zo sumy 791,17 €, t.j. o sumu 158,22 € na celkovú sumu 949,39 €. Súd nepriznal odmenu právnej zástupkyni žalobkyne za písomné vyjadrenia zo dňa 22. apríla 2013, 24. mája 2013, 6. decembra 2013, 19. mája 2014 a 3. júna 2014, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené. Skutočnosti uvedené vo vyjadreniach mohla právna zástupkyňa žalobkyne uviesť (a aj uviedla) na nasledujúcich pojednávaniach, za ktoré jej súd priznal odmenu. Odmenu nemožno priznať za úkon, ktorý sa nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových právne významných skutočností, ktoré sa vzťahujú na predmet sporu. Súd zároveň nezistil dôvody pre nepriznanie trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., o čo žiadala žalovaná v podaní zo dňa 6. júna 2012. V tomto smere súd poukázal osobitne na postoj žalovanej v konaní, ktorá žalobkyni nezaplatila žiadnu náhradu za užívanie jej pozemkov, resp. jej spoluvlastníckeho podielu, a to ani v rozsahu, ktorý sama žalovaná považovala za dôvodný, a to ani za pozemky, ktoré boli zastavané budovami žalovanej. 12. Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni 2.140,57 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.140,57 € od 24. mája 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 949,40 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. f/. 13. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, poukázala na to, že znalec Ing. Stanislav Szőllőssy, z ktorého posudku súd vychádzal pri určení výšky nájomného za rok 2011, nie je oprávnený vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov mimo zastavaného územia obce určených územným plánom na zastávanie, ktorým vôbec nedisponuje. Na LV č. 1298 katastrálne územie F. sa u nehnuteľností v ňom uvedených jedná o ornú pôdu, a práve list vlastníctva je determinantný pre určenie druhu pozemku a nie argumenty s meritom veci nesúvisiace. Pritom Ing. Oskár Kevický - znalec z odboru poľnohospodárstva pri vypracovaní znaleckého posudku č. 10/2014 použil metódu v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku prílohu č. 3, časť G a dospel k hodnotám nájmu u žalobkyni na m2/rok od 1. apríla 2006 do 31. decembra 2012 na sumu 484,39 € za rok. Je pravdou, že znalec kategorizoval pozemok, (ktorý je predmetom sporu) ako ornú pôdu. V rekapitulácii znaleckého posudku znalec uviedol, že pôvodní majitelia využívali predmetné pozemky ako ornú pôdu. K zmene užívania došlo v období spoločného obhospodarovania pozemkov jednotným roľníckym družstvom a vtedy nastala aj zmena charakteru užívania pozemkov, nie ako orná pôda. Bol vybudovaný hospodársky dvor, ustajňovacie objekty, vznikla zastavená plocha, a to bez súhlasu a pričinenia pôvodných, ako aj súčasných majiteľov. Zmenou užívania pozemkov na zastavané plochy a nádvorie sa pozemky zhodnotili bez pričinenia pôvodných, ako aj súčasných vlastníkov. Odvolateľka poukázala aj na to, že v areály farmy sa prevádzkuje aj živočíšna výroba, o čom svedčí aj ohradený priestor pre hydinu. Predložila aj informáciu o farme, ktorú obdŕžala od Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy Košice-okolie, že v prípade „Ranča Ortáše“ sa jedná o farmu. Nevedno ako znalec Ing. Šoltýs mohol dospieť ku všeobecnej hodnote pozemkov - ornej pôdy vo výške 14,41 € za m2. Podľa vyhlášky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav (§ 1 ods. 1) sa hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu, určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Bez ohľadu na kód BPEJ (podľa tejto vyhlášky) sa sadzba hodnoty pozemku na celom území Slovenskej republiky pohybuje v rozmedzí cca 0,05 - 0,60 € za m2. Tézy uvedené v rozsudku, že sa jedná o rekreačnú oblasť, že v danej oblasti je zvýšený záujem o kúpu pozemkov, že v obci W., resp. v tzv. Zelenom údolí prebieha výstavba rodinných domov, považovala za scestné. Súčasťou blízkeho okolia E. je totiž rómska osada, ktorá vo všeobecnosti znižuje bonitu - cenu nehnuteľností. Hodnotu ornej pôdy na Slovensku nemožno porovnávať s hodnotou ornej pôdy štátov Beneluxu, Rakúsku a etc. Uvedené argumenty podľa odvolateľky svedčia o tom, že znalecké posudky Ing. Šoltýsa č. 33/2011, Ing. Stanislava Szőllőssyho č. 6/2014 sú značne skreslené. 14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. poukazovala na to, že konajúci súd nebral do úvahy listinné dôkazy, a to znalecké posudky Ing. Ervína Halásza č. 8/2014 zo dňa 6. marca 2014 a Ing. Oskára Kevického č. 10/2014 zo dňa 29. apríla 2014, ktoré diametrálne odlišne od ostatných znalcov vyčísľujú hodnotu pozemkov, ale i odplatu za nájom pozemkov. 15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. uviedla, že žalovaná výrazne zhodnotila dané pozemky, napríklad vybudovaním inžinierskych sietí. Preto ak by sa aj cena nájmu určila na základe znaleckého posudku Ing. Stanislava Szőllőssyho č. 06/2014 26. februára 2014 je potrebné od nej odpočítať pridanú hodnotu, o ktorú sa majitelia pozemkov nijako nezapríčinili. Poukázala aj na to, ako hodnotil uvedený znalec nájom pozemkov, pričom stanovil obdobie predpokladanej návratnosti investícií (na spôsob využitia hodnoteného pozemku) v dĺžke 25 rokov. 16. Po citácii § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 504/2003 Z.z.) a § 5 zákona č. 504/2003 Z.z. poukázala na list právnej zástupkyne žalobkyne z 12. novembra 2007, v ktorom žalobkyňa požadovala od žalovanej nájomné za obdobie rokov 2005,2006 a 2007 po 50,- Sk za m2 ročne a navrhla predaj svojho spoluvlastníckeho podielu 22/132 (k vyššie uvedeným pozemkom za cenu 1.200,- Sk za m2), čo predstavovalo cenu 3.122.832,- Sk (103.666,35 €). Slovenskému pozemkovému fondu žalovaná za nájom pozemkov platí 0,0016 € za m2. Návrh žalobkyne považovala za absolútne nereálny a neakceptovateľný. Odvolateľka zastáva názor, že v danom prípade ide o poľnohospodársku pôdu, ktorou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda (viď list vlastníctva č. 1298 - predmet sporu). Na podporu svojich tvrdení v odvolacom konaní predložila listinný dôkaz - zápis z inventarizácie poľnohospodárskych pozemkov v prenájme od Slovenského pozemkového fondu k 15. októbru 2012, z ktorého vyplýva, že výška nájomného určeného Slovenským pozemkovým fondom za celkovú výmeru 7,9174 ha za rok 2012 je 128,84 €, čo je kardinálny nepomer oproti nájomnému, ktoré stanovil súd prvého stupňa vo svojom rozsudku. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa odvolateľky naplnený, lebo súd vôbec neprihliadol na ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, kde v súvislosti s ustanovením zákona č. 220/2004 Z.z., je jediným determinantným prvkom pre určenie druhu pozemku aktuálny list vlastníctva. Opätovne uviedla, že „všetci“ v konaní zúčastnení súdni znalci sú pre vyhotovenie znaleckých posudkov „nekompetentní“. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok nie je preskúmateľný a je aj nezrozumiteľný. Podľa odvolateľky smerodajným pre určenie ceny nájmu pozemku je vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav, kde v § 1 ods. 1 sa uvádza, že hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa určuje podľa BPEJ. Kód BPEJ pozemku, ktorý je predmetom sporu je 0571442 a podľa vyhlášky č. 38/2005 Z.z. je hodnota 0,07 €. 17. Proti výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa v zákonnej lehote. Navrhla zmeniť napadnutý výrok a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v celkovej výške 1.187,80 € s DPH a trovy odvolacieho konania v sume 119,20 €. 18. Vyčítala súdu, že nepriznal žalobkyni odmenu za právne zastúpenie advokátkou za písomné vyjadrenia zo dňa 22. apríla 2013, 24. mája 2013, 6. decembra 2013, 19. mája 2014 a 3. júna 2014. Odvolanie podala len pre nepriznanie odmeny za podania - písomné vyjadrenia zo dňa 19. mája 2014 a 3. júna 2014. Súd za uvedené úkony nepriznal odmenu dôvodiac, že ich nepovažoval za účelne vynaložené. Podľa názoru súdu uvedené skutočnosti mohla právna zástupkyňa žalobkyne uviesť (a aj uviedla) na nasledujúcich pojednávaniach, za ktoré jej súd riadne priznal odmenu. Písomné vyjadrenia z 19. mája 2014 a 3. júna 2014 boli reakciou na znalecké posudky Ing. Halásza a Ing. Kevického, ktoré si dala vypracovať žalovaná a ktoré doručila súdu 17. apríla 2014 a 26. mája 2014. V uvedených znaleckých posudkoch sa uvádzali nové skutkové okolnosti, ktoré menili doterajší skutkový stav, a preto z hľadiska zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov ich klientky, bolo nevyhnutné, aby sa k uvedeným znaleckým posudkom vyjadrili. Podľa odvolateľky písomné vyjadrenia z 19. mája 2014 a 3. júna 2014 k znaleckým posudkom prispeli významnou mierou k výsledku konania, nakoľko súd pri výpočte nájomného za rok 2011 vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Stanislava Szőllőssyho č. 6/2014 a nie zo znaleckého posudku Ing. Halásza a Ing. Kevického. Po doručení znaleckých posudkov (Ing. Halásza a Ing. Kevického) bolo už len jedno pojednávanie, na ktorom bola vec rozhodnutá. Na uvedenom pojednávaní sa už len odvolali na predmetné písomné vyjadrenia z 19. mája 2014 a 3. júna 2014 a zhrnuli len svoje argumenty, ktoré detailne rozpracovali v uvedených písomných vyjadreniach. Majú za to, že odmena právnej zástupkyni patrí aj za písomné vyjadrenia (k znaleckému posudku Ing. Halásza č. 8/2014 a k znaleckému posudku Ing. Kevického č. 10/2014) zo dňa 19. mája 2014 a 3. júna 2014. Žiadali priznať aj odmenu vo výške 238,40 €, ktorá pozostávala z odmeny za písomné vyjadrenia á 91,29 €, režijný paušál á 8,04 € a 20 % DPH x 2. 19. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť vo všetkých výrokoch. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,84 €. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatňuje u žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2011, lebo žalovaná užívala jej pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu a bez toho, aby platila „nájom“. Uviedla, že tvrdenia žalovanej, že znalec Ing. Stanislav Szőllőssy nebol oprávnený na vypracovanie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov mimo zastavaného územia obce, lebo podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1298 ide o ornú pôdu (a tak na podanie posudku je oprávnený znalec z odboru poľnohospodárstva - Ing. Oskár Kevický) sú neopodstatnené. Žalobkyňa tvrdila, že znalec Ing. Stanislav Szőllőssy - znalec z odboru stavebníctva a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku zo skutočného stavu veci, lebo posudzoval pozemok podľa účelu, na ktorý sa (vy)užíva a nie podľa toho ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Naviac poznamenala, že účel, na ktorý sa pozemok užíval bol ustálený na základe vykonaných dôkazov a ohliadky pozemkov znalcom Ing. Szőllőssym, Ing. Šoltýsom a Ing. Daňkom. Žalobkyňa pripomenula, že znalec Ing. Kevický v znaleckom posudku č. 10/2014 uviedol, že podľa zadania objednávateľa, bolo jeho úlohou určiť výšku nájomného za pôdu podľa aktuálnych listov vlastníctva č. 1297 a 1298 ako „ornú pôdu“, aj keď sám v závere skonštatoval, že v skutočnosti sa nejedná o ornú pôdu. Znalec Ing. Halász v znaleckom posudku č. 8/2014 použil ako vstupné číslo nájom za využitie pozemku na poľnohospodárske účely, aj keď použil metódu polohovej diferenciácie a výnosovú metódu. Skonštatoval, že na pozemkoch nie je možná individuálna bytová výstavba; rekultivácia pozemkov by bola finančne náročná, samotnú individuálnu bytovú výstavbu alebo iné využitie pozemku však nevylúčil. 20. Vyslovila názor, že okresný súd riadne odôvodnil skutočnosti, prečo za daného stavu ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby a odhad nehnuteľností. Znalecký posudok Ing. Szőllőssyho je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. a prílohou č. 3 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec Ing. Szőllőssy zohľadnil skutočný charakter a skutočné využitie predmetných pozemkov, postupoval pri vypracovaní znaleckých posudkov v súlade s príslušným právnym predpisom a bral zreteľ na reálne využitie pozemku v rozhodnom období, jeho charakteristiku a polohu. Časť vyjadrenia žalobkyňa venovala aj vymedzeniu pojmu agroturistika. Po vymedzení tohto pojmu konštatovala, že agroturistika nepatrí medzi poľnohospodársku činnosť, na ktorú žalovaná poukazovala v odvolaní. Agroturizmus je charakterizovaný ako turistický cestovný ruch vo vidieckom prostredí (podľa Krátkeho slovníka Slovenského jazyka). 21. Za nepravdivé označila tvrdenia žalovanej, že súd sa nevyporiadal so znaleckými posudkami Ing. Ervína Halásza a Ing. Oskára Kevického, lebo o opaku svedčia dôvody napadnutého rozsudku. K tvrdeniam žalovanej v odvolaní, že výrazne zhodnotila dané pozemky, napríklad vybudovaním inžinierskych sietí, žalobkyňa uviedla, že inžinierske siete na predmetných pozemkoch boli vybudované ešte za čias jednotného roľníckeho družstva, a tak tvrdenia žalovanej považovala za nepravdivé. K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej, že predmetné pozemky sú poľnohospodárskou pôdou a mali byť ocenené podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky č. 38/2005 Z.z. žalobkyňa uviedla, že predmetné pozemky, o ktorých ocenenie v tomto konaní ide, nemajú stanovenú bonitovanú pôdnoekonomickú jednotku, lebo sú zastavané a BPEJ nemožno ani určiť. Poznamenala len, že predmetné pozemky nie sú schopné produkovať poľnohospodárske plodiny, pričom práve táto vlastnosť je jedným zo základných predpokladov na stanovenie BPEJ. Pozemok je zastavaný klubovňou, ubytovňou, stajňami, vnútornou jazdiarňou, teda takúto schopnosť ani nemôže mať. Zároveň poukázala na to, že na týchto pozemkoch sa nachádzali kone a iné zvieratá, naukladané drevo, kruhová ohrada pre pštrosy, jazierko, vonkajší prístrešok a podobne, ktorých umiestnenie, či pohyb taktiež znemožňuje a vylučuje produkciu akýchkoľvek poľnohospodárskych plodín, t.j. vylučuje aj samostatné určenie BPEJ a oceňovanie pozemkov podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky č. 38/2005 Z.z.. Pri posudzovaní výšky ohodnotenia pôdy je dôležitý účel, na ktorý sa tento pozemok užíva, a nie to, aký druh pozemku je zapísaný v katastri nehnuteľnosti. 22. Písomné vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej bolo doručené žalovanej dňa 27. júna 2016. 23. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 12.8.2014, podobne ako aj žalobkyňa voči výroku o trovách konania, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016). 25. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 26. Keďže odvolania boli podané pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania posúdil odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. 27. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP). 28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd [(§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej len CSP)], prejednal odvolanie žalovanej i žalobkyne ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/,c/,d/,f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej, ako aj žalobkyne nie je možno vyhovieť. 29. Výrok rozsudku, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.140,57 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.140,57 € od 24. mája 2012 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia v sume 949,40 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti nad priznanú istinu zamietnutá, odvolaniami napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť. 30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. septembra 2016 o 13.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 31. Žalovaná v odvolaní označila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b/, c/,d/,f/ O.s.p.. 32. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie postihnutej inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), súdna prax vykladá tak, že iné vady sú spôsobilými odvolacími dôvodmi len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. (napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol riadne poučený podľa § 126 ods. 2 O.s.p., etc.). 33. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. 34. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. 35. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu právnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 36. Okresný súd riadne zistil skutkový stav na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 37. Zároveň súd pri právnom posúdení použil aj správny právny predpis a tento aj správne aplikoval na zistený skutkový stav. 38. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 39. K dôvodom, ktoré rozsudok súdu obsahuje s prihliadnutím na námietky žalovanej k odvolaniu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto : 40. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná získala tým, že užívala pozemky žalobkyne bez právneho dôvodu, t.j. bez nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené i ako predmet, ktorého sa záväzok z bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením jednak bez právneho dôvodu, ďalej z plnenia na základe neplatného právneho úkonu, taktiež plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív. V posudzovanom prípade je ustanovením § 451 OZ porovnávaný vzťah medzi vlastníčkou pozemkov (žalobkyňou) a vlastníčkou stavieb, ktoré na týchto pozemkoch v rozhodnom období sa nachádzali - (žalovanou). 41. Pre posúdenie, či sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, bolo podstatné zistenie, či žalobkynine pozemky bez právneho dôvodu žalovaná užívala. 42. Podľa názoru odvolacieho súdu pozemky žalobkyne boli žalovanou užívané už tým, že sa na týchto pozemkoch nachádzali (hospodárske) budovy, stavby, ktoré žalovaná vlastnila a išlo o stavby spojené so zemou pevným základom, teda o nehnuteľností. Odvolací súd zdôrazňuje, že v takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota je konzumovaná) už tým, že sú na ňom postavené stavby, (teda samotným umiestnením stavieb spojených so zemou pevným základom), a je bez právneho významu akým spôsobom je vlastnícke právo k stavbám vlastníkom stavieb „konzumované“, teda či tieto stavby prenajíma, alebo či ich užíva osobne a podobne. 43. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou pozemkov parcelných čísiel registra „E“ KN 737/7 o výmere 12377 m2 a KN 737/11 o výmere 2931 m2, v podiele 22/132 k celku, čo predstavuje 2.551,33 m2 katastrálne územie F. okres Košice-okolie, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. 44. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou skladu na parcele XXX/XX, ktorý je zapísaný na LV XXXX kat. úz. F. a stavby - ošipáreň na parcele XXX/XX i ovčín na parcele XXX/XX, ktoré sú zapísané na LV XXXX kat. úz. F. a ktoré slúžia ranču Ortáše, ktoré žalovaná vybudovala. 45. Argumentácia žalovanej, že predmetné pozemky sú ornou pôdou, že ich treba považovať za poľnohospodárske pozemky, lebo slúžia na poľnohospodárske účely je neopodstatnená. O opaku svedčia výsledky vykonaného dokazovania, jednak výsluch účastníkov konania, ďalej grafické znázornenie ranča GEODETICC-ou znalecké posudky Ing. Šoltýsa, Ing. Daňka, Ing. Szőllőssyho s tým, že v roku 2011 predmetné pozemky slúžili na agroturistiku ako ranč Ortáše. Z ohliadky vykonanej okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/253/2012, jednoznačne vyplynulo, že hospodárske stavby (klubovňa/ubytovňa, stajne/vnútorná jazdiareň) vo vlastníctve žalovanej, zvieratá patriacej k ranču (kone, hydina, vtáctvo, psy), naukladané drevo, klietka pre zajace, kruhová ohrada pre pštrosy, prístrešok, jazierko, trávnik, búdka pre hydinu s ohradeným priestorom pre hydinu, stromčeky, voliéry, holubník, drevotriesková budova, stajne, vonkajší prístrešok a vonkajšia jazdiareň, spevnená komunikácia, výbeh pre kone tvoria jeden funkčný celok - ranč. V danom prípade nie je možné oddeliť funkcionalitu budov a samostatných pozemkov, ide o ohraničený areál, v ktorom sa vykonávajú aktivity špecifického zamerania a návštevníci areálu majú k dispozícii celý areál a voľne sa tam pohybujú aj niektoré zvieratá. 46. Samotná žalovaná nepopiera, že na predmetných nehnuteľnostiach vybudovala ranč, kde sa nachádzajú budovy vo vlastníctve žalovanej - sklad slúžiaci ako stajne, či krytá jazdiareň a priestory ošipárne boli prerobené na priestory ubytovne - klubovne. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že od 10. marca 2000 do 1. februára 2014, (kedy došlo k pozastaveniu živnosti), žalovaná podnikala v oblasti agroturistiky a v predmete podnikania mala okrem iného aj vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, predaj na priamu konzumáciu nápojov, zmrzliny, tepelne upravovaných mäsových výrobkov a bezmäsitých jedál, ubytovacie služby v kategórii ***, etc.. Prevádzka bola zrušená až 14. januára 2013. 47. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené ani výhrady žalovanej v súvislosti s určením výšky bezdôvodného obohatenia za dobu užívania pozemkov od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, ktoré v odvolaní namieta. Pri určení výšky uplatneného nároku súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Stanislava Szőllőssyho č. 6/2014 z 26. februára 2014, ktorý bol vyhotovený v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 19C/253/2012 a v ktorom uvedený znalec určil výšku obvyklého nájomného za užívanie predmetných pozemkov parcely registra „E“ XXX/X a XXX/XX za rok 2011 vo výške 0,839 € za rok za m2. Znalec Ing. Szőllőssy rovnako ako aj znalci, ktorí boli ustanovení súdom v iných konaniach (Ing. Šoltýs a Ing. Daňko) použil metódu polohovej diferenciácie a hodnotu 50 % z východiskovej hodnoty pozemku, ktorú riadne odôvodnil. Zároveň sa vyjadril aj k námietke prečo je znalec oprávnený predmetné pozemky ohodnocovať, lebo predmetné pozemky a stavby sú dlhodobo komerčne užívané pre agroturistiku a nie pre poľnohospodárske účely. 48. Aj podľa odvolacieho súdu správne súd postupoval pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním pozemkov bez právneho dôvodu ak vychádzal z hodnoty nájomného (za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011) podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá výslovne upravila postup na určovanie ceny nájmu nehnuteľnosti pre výpočet nájomného. 49. Odvolací súd sa stotožňuje so znaleckým výpočtom bezdôvodného obohatenia vykonaným znalcom Ing. Stanislavom Szőllőssym v znaleckom posudku č. 6/2014 zo dňa 26. februára 2014, lebo tento zohľadnil jednotlivé osobitosti predmetných pozemkov, t.j. ich lokalizáciu, ďalej zastavanosť - stavbami vo vlastníctve žalovanej, využívaním pre agroturistiku etc. 50. Podľa znaleckého posudku Ing. Stanislava Szőllőssyho č. 6/2014 z 26. februára 2014 znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyhotoveného na pokyn súdu pod sp. zn. 19C/253/2012 bola určená výška obvyklého nájomného za užívanie predmetných pozemkov za rok 2011, a to po 0,839 € za rok za m2. Na strane 4. svojho posudku vysvetlil prečo sa nedá použiť výnosová metóda ani porovnávacia metóda, ale musí sa uplatniť metóda polovej diferenciácie. Poznamenal, že predmetné pozemky a stavby sú dlhodobo komerčne využívané pre agroturistiku a nie pre poľnohospodárske účely, čo je dôvodom, že znalec z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností je oprávnený ich ohodnocovať. Uvedený znalec v znaleckom posudku podrobne rozviedol aj analýzu polohy nehnuteľností, analýzu využitia nehnuteľností, ako aj analýzu prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľností. Poznamenal, že pozemky sa nachádzajú cca 16 km od centra krajského mesta Košice a 3 km od obce Ploské. K dátumu ohodnotenia slúžili pozemky pre agroturistiku ako ranč Ortáše a vo vzdialenosti cca 100 m južne od areálu sa nachádza výstavba rodinných domov s komplexnými inžinierskymi sieťami. obec Ortáše je vo vzdialenosti cca 150 m, kde je vybudovaná základná občianska vybavenosť s rozvodmi inžinierskych sietí. V časti ohodnocovaných pozemkov sú zastavané jednopodlažnými stavbami na ubytovanie, občerstvenie návštevníkov ranča a chod domácich zvierat. 51. Nepatričné sú námietky žalovanej ohľadom toho, že pri stanovení bezdôvodného obohatenia mal súd zohľadniť jej investície do predmetných nehnuteľností, t.j. výstavbu inžinierskych sietí, lebo predmetom tohto konania nebolo vydanie predmetných nehnuteľností, ale vydanie bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, t.j. len stanovenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu. 52. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalovanej, že sa okresný súd náležite nevyporiadal s posudkami Ing. Halásza, Ing. Kevického a nijako sa nevyporiadal s rozdielmi v hodnotách súm za nájom pozemkov vyčíslených jednotlivými znalcami. O opaku svedčí odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd sa vyporiadal aj so znaleckými posudkami Ing. Halásza a Ing. Kevického, a taktiež aj s tým, prečo vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Szőllőssa, aj keď mal k dispozícii znalecké posudky Ing. Daňka a Ing. Šoltýsa, ktoré boli vypracované v iných konaniach. 53. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, prečo k znaleckým posudkom znalcom Ing. Halásza a Ing. Levického neprihliadol a prečo návrh žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania na ocenenie všeobecnej ceny nájmu pozemku z odboru poľnohospodárstva nevyhovel. 54. K odvolacej námietke žalovanej, že predmetné pozemky sú poľnohospodárskymi pozemkami, odvolací súd uvádza, že s touto námietkou žalovanej nesúhlasí. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetné nehnuteľnosti nie sú poľnohospodárskymi pozemkami s určenou BPEJ. Zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov, ktorého aplikácie sa žalovaná domáhala počas konania, v § 1 ods. 2 upravuje, že pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku s tým, že tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu, vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon v znení neskorších predpisov, a vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde odkazuje na zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potencionálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“), ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty (§ 2 písm. b/ citovaného zákona). 55. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 56. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenia a výmer katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky, alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom v katastri je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme, obnovou katastrálneho operátu novým mapovaným vykonaným po účinnosti tohto zákona (§ 70 ods. 2 citovaného zákona). 57. Tak ako už konštatoval aj okresný súd (aj odvolací súd poznamenáva), že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnovernými údajmi, pokiaľ nie je preukázaný opak. 58. Z uvedeného je zrejmé, že je treba prisvedčiť žalobkyni v tom, že predmetné pozemky nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu, a to podľa toho posudzovať cenu pôdy v situácii, ak sú evidované ako orná pôda. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ (Viď § 70 ods. 2 posledná veta zák. č. 162/1995 Z.z.). 59. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že skutočným druhom pozemku nie je orná pôda, ale prevažne ostatné plochy, zastavané plochy a trvalé trávnaté porasty, pričom orná pôda a trvalé trávnaté porasty predstavujú iba cca 3,3 % z celkovej výmery, čo je skutočne zanedbateľná časť. 60. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon č. 504/2003 Z.z. v § 1 ods. 1 „hovorí“ o nájomnej zmluve, o nájme pozemku na poľnohospodárske účely, a žalovaná nepreukázala využitie pozemku na poľnohospodárske účely. Vykonaným dokazovaním, ako aj ohliadkou miesta samého bolo jednoznačne konštatované, že pozemok sa nevyužíva na poľnohospodárske účely a nemožno tento zákon aplikovať na uvedený skutkový stav. 61. Námietka žalovanej ohľadom toho, koľko platí Slovenskému pozemkovému fondu za užívanie pozemkov neznámych vlastníkov je pre daný prípad právne irelevantná. 62. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne ohľadom náhrady trov prvostupňového konania a zvlášť námietka, ktorou vyčíta súdu prvej inštancie, že nepriznal odmenu za písomné podania 19.5.2014 k znaleckému posudku Ing. Halásza a 3. júna 2014 k znaleckému posudku Ing. Kevického, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, lebo ide o podania, v ktorých žalobkyňa uvádza rovnaké argumenty, ktoré uviedla aj na pojednávaní. Podania, v ktorých žalobkyňa reaguje na predložené znalecké posudky Ing. Ervína Halásza a Ing. Oskára Kevického boli neúčelné, aj podľa odvolacieho súdu, lebo v oboch prípadoch to isté právna zástupkyňa zopakovala na pojednávaní, ktoré nasledovalo po doručení uvedených znaleckých posudkov. 63. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania ako vecne správny potvrdil. 64. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).