Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/261/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212266 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112212266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky U. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ul. J. č. XX a navrhovateliek 1. O. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G.Y. na ul. J. č. XX a 2. O. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G. na ul. J. č. XX proti odporcovi - otcovi detí M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v G. na ul. W. č. X zastúpenému JUDr. Ľubicou Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.5.2015 č.k. 22P 59/2012-423 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 15.6.2015 č.k. 22P 59/2012-434 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o spôsobe zaplatenia dlžného výživného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku O. od 1.6.2013 do 31.5.2014 zo sumy 26,56 € na 60 € mesačne, za obdobie od 1.6.2014 do 31.12.2014 na 27,13 € mesačne, od 1.1.2015 do 30.4.2015 na 40 € mesačne a od 1.5.2015 do budúcna na 27,13 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 944,54 € je otec povinný zaplatiť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca pre mal. M. zo sumy 26,56 € na 40 € mesačne od 1.6.2013 do 31.5.2014, na sumu 27,13 € mesačne od 1.6.2014 do 31.12.2014, na sumu 30 € mesačne od 1.1.2015 do 30.4.2015 a na sumu 27,13 € mesačne od 1.5.2015 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 330,44 € zaviazal otca zaplatiť matke do 20 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľku O. od 1.6.2013 do budúcna zastavil. Dlžné výživné pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2013 v sume 108,73 € zaviazal otca zaplatiť navrhovateľke v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky O. a matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením opravil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.5.2015 sp.zn. 22P 59/2012, ktorý má správne znieť: Zvyšuje výživné od otca pre navrhovateľku O. od 1.6.2013 do 31.5.2014 zo sumy 26,56 € na 60 € mesačne, za obdobie od 1.6.2014 do 31.12.2014 na sumu 27,13 € mesačne, od 1.1.2015 do 30.4.2015 na 40 € mesačne a od 1.5.2015 do budúcna na sumu 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 976,54 € zaviazal otca zaplatiť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca pre mal. M. zo sumy 26,56 € na 40 € mesačne od 1.6.2013 do 31.5.2014, na sumu 27,13 € mesačne od 1.6. 2014 do 31.12.2014, na sumu 30 € mesačne od 1.1.2015 do 30.4.2015 a na sumu 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa od 1.5.2015 do budúcna, ktoré výživné zaviazal otca platiť do rúk matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre mal. M. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 306,54 € zaviazal otca zaplatiť matke v lehote do 20 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.6.2013 do budúcna zastavil. Dlžné výživné, ktoré vzniklo u navrhovateľky O. za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2013 v sume 105,73 € zaviazal otca zaplatiť navrhovateľke v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky O. a matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku a opravnému uzneseniu proti výrokom o dlžnom výživnom podal odvolanie odporca - otec. Nesúhlasí s výrokmi o dlžnom výživnom, pretože sa jedná o dlhé obdobie 7 rokov, kedy samozrejme dochádzalo ku zmenám na strane detí, tak aj na jeho strane, keďže sa stal čiastočným invalidným dôchodcom a v priebehu konania prišiel aj o trvalé zamestnanie, čo bolo aj dôvodom pre zrušenie rozsudku za obdobie od 1.6.2013 do budúcna. Súd podrobne skúmal jeho možnosti a schopnosti, a preto aj výška výživného bola ustálená v rôznych obdobiach rôznou sumou podľa toho, aké príjmy v rozhodnom období dosahoval. Súd objektívne zistil, že v súčasnosti má jediný stabilný príjem čiastočný invalidný dôchodok, ktorý prestavuje od 1.1.2015 180,50 €, preto správne bol zaviazaný platiť od tohto obdobia 30 % zo sumy životného minima pre dodnes nezaopatrené deti, t.j. pre O. a mal. M.. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd sám konštatoval, že v súčasnosti je nezamestnaný, teda nebolo možné mu určiť vyššie výživné, ale zároveň konštatoval, že práve kvôli tomu mu nebolo možné povoliť splácanie dlžného výživného, a teda dlžné výživné má uhradiť jednorazovo. Zároveň konštatoval, že od roku 2008 vedel o tom, že mu vzniká dlh na výživnom napriek tomu však nepristúpil k splácaniu dlhu, a preto mu aj dlh narástol, najmä u plnoletej O., ktorá študuje na vysokej škole. Vyslovil názor, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ktoré mu boli predložené. Má za to, že predložil dostatočný dôkaz o tom, že svoju povinnosť splácať dlhy na výživnom, ktoré mimochodom rôznymi rozsudkami boli určované, tak podľa svojich možností aj splácal. V roku 2011, aj keď ešte nebola ustálená výška výživného, O. posielal mesačne 55 € k rukám matky, t.j. na dve deti posielal 90 €. Rovnako tak činil aj v roku 2012, 2013, kým neprišiel o zamestnanie. Vyslovil názor, že svojej vyživovacej povinnosti sa nevyhýbal, avšak zo svojich príjmov nedokázal platiť na ešte stále neustálenú výšku výživného viac ako splácal. Poukázal na to, že v súčasnosti je poberateľ čiastočného invalidného dôchodku a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť dlžné výživné naraz pre všetky tri deti v celkovej sume 1.383,71 €. Vytkol konajúcemu súdu, že takýto postup voči dnes už dospelým deťom, a to O.I., ktorá je zárobkovo činná, a teda nie je odkázaná na jeho výživu neprimeraný a takisto aj v prípade O., ktorá je plnoletá, aj keď je odkázaná na jeho výživu, lebo je študentkou vysokej školy, určite sa však nenachádza v stave núdze, pretože v súčasnosti študenti, ktorých rodičia nemajú vysoké príjmy na to, aby mohli uhrádzať všetky ich náklady, sú pracovne aktívni a svoje potreby zabezpečujú práve z takto získaných zdrojov. Uviedol, že nevlastní žiaden majetok a žiadna z bankových inštitúcií mu pri jeho príjme čiastočného invalidného dôchodku určite neposkytne žiaden úver a vyslovil obavu, aby matka nevyužila zákonom povolenú exekúciu, čo bude mať za následok, že síce mu budú zrážať z jeho príjmu určitú sumu, ale zostane mu iba životné minimum a budú to zbytočne vynaložené ďalšie finančné prostriedky v rámci exekučného konania. Plnoletá O., O. a matka mal. M. sa vyjadrili k odvolaniu otca, navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázali na to, že toto konanie trvalo 7 rokov kvôli opakovaným odvolaniam a nárokom otca na zníženie, prípadne zrušenie vyživovacej povinnosti. Popreli, že by sa snažil platiť dlžné výživné, pretože odignoroval aj právny názor Krajského súdu v Košiciach v rozsudku zo dňa 21.7.2011 sp.zn. 7CoP 124/2011, keď súd zdôraznil, že nie je možné sa stotožniť s povolením výhody splátok dlžného výživného a aj na súdnom pojednávaní bolo otcovi oznámené, že dlžné výživné už malo byť vyplatené, avšak sa tak nestalo. Odporca sám bez rozhodnutia súdu si upravil platby bežného výživného pre O. zo 60 na 27,13 € a mal. M. zo 40 na 27,13 € od augusta 2013. Potvrdili, že je poberateľ invalidného dôchodku, ale zároveň je aj pracovne aktívny, samozrejme len na dohodu o vykonaní práce, pretože o trvalý pracovný pomer nemá záujem, čo má vedomosť aj z vlastnej skúsenosti, pretože mu ponúkala prácu v jeho odbore - pekár, ktorú dohodla e-mailom, avšak odporca odmietol, že ďakuje, ale prácu nepotrebuje. Z dôvodu, že aktívne pracuje, podala podnet na Inšpektorát práce Košice na prešetrenie, ktoré bolo ukončené 15.5.2015 a oponuje aj voči námietke odporcu o tom, že žiadna banková inštitúcia mu neposkytne úver, avšak zistila, že v Poštovej banke Košice mu poskytnú úver aj s invalidným dôchodkom 180 €, pričom s ručiteľom nie je problém. Vyslovila názor, že bolo by nespravodlivé, aby bol povinný zvýhodnený splácať dlžné výživné v splátkach na úkor detí, najmä, ak to popiera samotný účel výživného. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o spôsobe zaplatenia dlžného výživného aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o spôsobe zaplatenia dlžného výživného podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvého stupňa správne vyčíslené dlžné výživné za rozhodné obdobie správne rozhodol o jeho zaplatení v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi nepovolil výhodu splátok vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným a majetkovým pomerom odporcu v súlade a ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a konštatuje, že súd prvého stupňa správne určil lehotu na zaplatenie dlžného výživného 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože za spravodlivé ani odvolací súd nepovažoval priznať výhodu splátok tak, ako navrhoval odporca, pretože súdom určená lehota je dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti odporcom, pretože prípadné strpenie plnenia v lehote maloletými deťmi ich neprimerane znevýhodní oproti povinnému rodičovi. Odvolací súd konštatuje, že námietky odporcu v odvolaní nie sú opodstatnené, pretože tieto tvorili jeho obranu už počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal a aj vyporiadal v napadnutom rozsudku a na adresu odporcu poznamenáva, že matka navrhovateľov pri uspokojovaní ich odôvodnených potrieb nebola zvýhodnená možnosťou splátok a potreby detí musela uspokojovať tak, ako vznikali. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.