Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoPr/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112216893 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112216893.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Dany Popovičovej, JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu V.. Ľ. D., H. D. Y., U. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, proti žalovanému Harsco Metals Slovensko, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31 667 775, zast. Mgr. Radimom Raničom, advokátom so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/A, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.5.2015 č.k. 37Cpr/3/2012-685 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Súd prvého stupňa preskúmaným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 je neplatné. Žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá naďalej, zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, je dôvodná a preto jej vyhovel. Pokiaľ ide o žalobu o vyslovenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá naďalej, v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v podaní žalovaného zo dňa 29.5.2012 boli vymedzené takto: 1. Pri vnútornej kontrole bolo zistené, že žalovaný poskytol dodávateľovi Ladislavovi Teľmanovi, IČO: 10698876, sídlo podnikania 044 58 Seňa 513 platby za služby, ktoré nikdy neboli poskytnuté a to konkrétne: a) Len za obdobie od mája 2011 do októbra 2011 bolo subdodávateľom Teľmanom neoprávnene vyfaktúrovaných (a žalovaným zaplatených) za transport C šrotu medzi troskovým a briketačným závodom zamestnávateľa niekoľko tisíc hodín práce subdodávateľa Teľmana. K obdobnému preplateniu neoprávnene fakturovaných služieb za údajný transport C šrotu došlo aj po októbri 2011. Výrobná dokumentácia briketačného závodu zamestnávateľa, záznamy z brán U.S. Steel, vážne lístky a ďalšie písomné podklady potvrdzujú, že služby v objednanom rozsahu zo strany subdodávateľa Teľmana poskytnuté neboli. Podľa zistení vnútornej kontroly za tieto neoprávnene vyfaktúrované služby dostal žalobca od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur, čím vážne porušil pracovnú disciplínu a spôsobil žalovanému škodu veľkého rozsahu. b) Žalovaný zaplatil subdodávateľovi Teľmanovi za obdobie september až október 2011 neoprávnene vyfaktúrovaných niekoľko desiatok hodín služieb ťahača (Tatra 815 8x8). K preplácaniu neoprávnene vyfaktúrovaných služieb ťahača došlo aj v ďalších mesiacoch posledného roka. Záznamy z brán US Steel a iné dôkazy potvrdzujú, že služby ťahača v danom rozsahu poskytnuté neboli. Podľa zistení vnútornej kontroly za tieto neoprávnene vyfaktúrované služby dostal žalobca od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur, čím vážne porušil pracovnú disciplínu a žalovanému spôsobil škodu veľkého rozsahu. c) Žalovaný zaplatil subdodávateľovi Teľmanovi za september 2011 neoprávnene vyfaktúrovaných viac ako 20 hodín služieb rýpadla (CAT 444). K preplácaniu neoprávnene vyfaktúrovaných služieb rýpadla došlo aj v ďalších mesiacoch posledného roka. Záznamy z brán US Steel a iné dôkazy potvrdzujú, že služby rýpadla v danom rozsahu poskytnuté neboli. V dôsledku nedostatočnej kontroly zo strany žalobcu tak došlo k poškodeniu žalovaného. d) Žalobca hrubým spôsobom zanedbal povinnosť vykonávať kontrolu nad použitím finančných prostriedkov žalovaného (obzvlášť v prípadoch uvedených pod písm. a až c), kontrolovať a riadiť činnosť žalobcom podriadených zamestnancov a umožnil tak bezdôvodné odčerpanie prostriedkov, čím vážne porušil pracovnú disciplínu. 2. Svojim konaním žalobca umožnil a spôsobil nadsadené platby dodávateľom žalovaného. 3. Žalobca sa vyhrážal viacerým zamestnancom žalovaného. 4. Žalobca zneužíval zamestnancov žalovaného v ich pracovnej dobe na práce vo svoj osobný prospech. 5. Žalobca úmyselne maril vnútornú kontrolu žalovaného zameranú na preskúmanie podozrení voči sebe. 6. Na príkaz žalobcu a s jeho vedomím vykonávala zamestnankyňa pani F. W. vo svojej pracovnej dobe činnosť pre spoločnosť IBERIA WINES s.r.o., so sídlom Trnavská 55, Košice 040 01, IČO: 44479115, ktorej je žalobca jediným konateľom a spoločníkom. 7. V rozpore s kódexom správania Harsca a v rozpore so žalobcovou pracovnou zmluvou a právnymi predpismi žalobca schválil nákup vína pre spoločenské akcie žalovaného od žalobcom vlastnej spoločnosti IBERIA WINES s.r.o. a hostil zamestnancov a klientov žalovaného v reštauračnom zariadení prevádzkovanom spoločnosťou MEDITERRAN s.r.o., so sídlom Alžbetina 24, 040 01 Košice, IČO: 44560605, ktoré je vlastnené žalobcom spriaznenou osobou. Pokiaľ ide o dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v bodoch 1a) a 1b) okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012, súd na základe jazykového výkladu (jazykový resp. gramatický výklad predstavuje proces priraďovania sémantického významu jednotlivým slovám a vetám podľa pravidiel lingvistiky a filológie; je najprvším a najprirodzenejším výkladom, ktorým každá interpretácia začína) ako aj logického výkladu týchto dvoch dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru má za to, že dôvodmi (v časti 1a a 1b), pre ktoré bol okamžite skončený pracovný pomer so žalobcom zo strany žalovaného bola skutočnosť (z hľadiska ich skutkového vymedzenia), že za neoprávnene vyfaktúrované služby (za údajný transport C šrotu resp. za služby ťahača) dostal žalobca od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur, čím vážne porušil pracovnú disciplínu a spôsobil žalovanému škodu veľkého rozsahu. Súd dospel k uvedenému záveru tak, že žalovaný v prvých troch vetách bodov 1a) a 1b) okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 len opisuje ako a kedy došlo k neoprávnenej fakturácii služieb a to transportu C šrotu a služieb ťahača, pričom ako dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny u žalobcu uviedol v nasledujúcej štvrtej vete skutočnosť, že žalobca (s použitím ukazovacieho zámena) za tieto neoprávnene vyfaktúrované služby dostal od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur a spôsobil škodu veľkého rozsahu. Žalovaný na preukázanie týchto dvoch dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru súdu predložil množstvo listinných dôkazov a to záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (príloha č. 3 na č.l. 45 až 197 spisu), prevádzkové denníky linky zmiešavania - briketačného závodu (príloha č. 4 na č.l. 198 až 202 spisu), záznamy zo vstupných brán U. S. Steel (príloha č. 5 na č.l. 203 až 233 spisu), vážne lístky váhy U.S. Steel (príloha č. 6 na č.l. 234), faktúry vyhotovené subdodávateľom Teľmanom (príloha č. 7 na č.l. 235 až 240 spisu), objednávky odporcu na prenájom vozidiel (príloha č. 8 na č.l. 241 až 247 spisu), žiadosti o nákup prenájmu vozidiel odporcu (príloha č. 9 na č.l. 248 až 254 spisu), prehľad neoprávnene vyfaktúrovaných hodín (príloha č. 10 na č.l. 255 až 257 spisu), pokiaľ ide o služby ťahača, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (príloha č. 11 na č.l. 258 až 373 spisu), záznamy zo vstupných brán U. S. Steel (príloha č. 12 na č.l. 374 až 390 spisu), faktúry vyhotovené subdodávateľom Teľmanom (príloha č. 13 na č.l. 391 až 396 spisu), objednávky odporcu na prenájom vozidiel (príloha č. 14 na č.l. 397 až 402 spisu), žiadosti o nákup prenájmu vozidiel odporcu (príloha č. 15 na č.l. 403 až 408 spisu), ktoré však sú vo vzťahu k dôvodom v časti 1a) a 1b) okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 bez relevancie, keďže nimi žalovaný nijako nepreukázal, že žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že za neoprávnene vyfaktúrované služby (za údajný transport C šrotu resp. za služby ťahača) dostal od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur. Žalobca v tejto časti predložil súdu listinný dôkaz a to zápisnicu o konfrontácii zo dňa 9.1.2015 medzi svedkami Ladislavom Teľmanom a žalobcom, ktorá je súčasťou spisu ČVS: ORP-2386/6-OEK-KE- 2012 vedenom Okresným riaditeľstvom PZ Košice, Odbor kriminálnej polície, a z ktorej má súd za preukázané, že podľa tvrdenia Ladislava Teľmana rozdiely v navyšovaní faktúr za prepravné služby poskytované žalovanému boli v minimálnom množstve. Tvrdenia Ladislava Teľmana o rozdeľovaní peňazí navyše (do výšky maximálne 165,97 eura za celé obdobie poskytovania služieb spoločnosťou Ladislava Teľmana žalovanému) žalobca poprel. Následne Ladislav Teľman s postavení svedka v trestnom konaní uviedol, že je pravda, že peniaze žalobcovi neodovzdal, spolu ich minuli, zaplatil z toho pivo a obed. Na to žalobca uviedol, že on sa nestaral z čoho platí p. Teľman obed alebo pivo. Následne na to žalovaný na podporu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 1a a 1b predložil súdu listinné dôkazy a to zápisnicu o konfrontácii medzi V.. H. G. a žalobcom zo dňa 24.03.2015 a zápisnicu o konfrontácii medzi V.. H. G. a Ladislavom Teľmanom zo dňa 24.03.2015, ktoré sú takisto súčasťou spisu ČVS: ORP-2386/6-OEK-KE- 2012 vedenom Okresným riaditeľstvom PZ Košice, Odbor kriminálnej polície. Z týchto zápisníc má súd za preukázané, že Ladislav Teľman pri konfrontácii s V.. H. G. uviedol, že „čo sa týka toho, čo som musel platiť manažérom za to, že som dodával služby, tak k tomu sa ja nevyjadrujem, to je len medzi mnou a nimi". Ďalej na str. 4 obsahuje reakciu Ladislava Teľmana na otázku H. G., či mu volal S. G. každý mesiac, že je vysoký dátum, že treba odniesť peniaze žalobcovi, kde uvádza „Áno, ale ja som mu dával svoje peniaze, ktoré som sľúbil a to je len moja vec. Ja som žiadne peniaze z fakturácie navyše nedával". Pri konfrontácie medzi Ladislavom Teľmanom a V.. H. G. ďalej Ladislav Teľman uviedol, že ak k nejakému navýšeniu došlo, tak len omylom a len o minimum. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívny účastník bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatnených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bodoch 1a) a 1b) zo strany žalovaného bolo presvedčivo zistiť, či žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že za neoprávnene vyfaktúrované služby (za údajný transport C šrotu resp. za služby ťahača) dostal od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur. Pravdivosť týchto tvrdení žalovaný preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré však spochybnil jednak žalobca, ako aj p. Ladislav Teľman v súčasne prebiehajúcom trestnom konaní, pričom súd aj vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že si žalovaný nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť, pretože jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal tvrdenú skutočnosť a síce, že za neoprávnene vyfaktúrované služby dostal žalobca od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur. V neprospech žalovaného svedčí aj skutočnosť, že p. Ladislav Teľman zmenil svoju pôvodnú výpoveď, ktorú má žalovaný zaznamenanú na zvukovom zázname z interview s p. Ladislavom Teľmanom v rámci interného auditu žalovaného. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchu p. Teľmana a oboznámenia sa s obsahom zvukového záznamu z interview s p. Ladislavom Teľmanom v rámci interného auditu žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.05.2012 v Prahe. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalovaného natoľko presvedčivé a nespochybniteľné (aj v súvislosti s obranou žalobcu), aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Súd preto v tejto časti rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného, ktorý súdu jednoznačne a presvedčivo nepreukázal tvrdené skutočnosti týkajúce sa bodov 1a) a 1b) okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012. Pokiaľ ide o dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v bodoch 1c), 1d) a 2. okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012, tieto vychádzajú z toho, že žalobca podľa žalovaného vykonával nedostatočne kontrolu resp. že zanedbal povinnosť vykonávať kontrolu nad použitím finančných prostriedkov žalovaného, pokiaľ ide o vyššie uvedené (v bodoch 1a/ a 1b/ okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012) neoprávnene vyfaktúrované služby za údajný transport C šrotu resp. za služby ťahača resp. za neoprávnene vyfaktúrovaných viac ako 20 hodín služieb rýpadla (CAT 444) za september 2011 a zanedbal povinnosť vykonávať kontrolu jemu podriadených zamestnancov, čím umožnil bezdôvodné odčerpanie prostriedkov. Žalovaný na preukázanie týchto dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru súdu predložil množstvo listinných dôkazov a to záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (Príloha 16), záznamy zo vstupných brán U. S. Steel (Príloha 17), faktúra vyhotovená subdodávateľom Teľmanom (Príloha 18), objednávka odporcu na prenájom vozidiel (Príloha 19), žiadosť o nákup prenájmu vozidiel odporcu (Príloha 20), ktoré sú na č.l. 409 až 441 spisu. V zmysle pracovnej náplne žalobcu, tento zodpovedal okrem iného aj za efektívne riadenie spoločnosti a plnenie výrobných ukazovateľov a plánov, za kontrolu a riadenie nákladov, efektívne využívanie výrobných prostriedkov spoločnosti a ochranu majetku, realizáciu firemnej politiky a koordináciu práce ostatných riaditeľov spoločnosti a vedúcich zamestnancov MultiServ Slovensko, s.r.o. ako aj MultiServ Serbia a MultiServ CZ. Súd v tejto časti prihliadol na osobu žalobcu ako zamestnanca a jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností. Žalobca bol zamestnaný u žalovaného od roku 1993. Bol prvým zamestnancom košickej pobočky. Prešiel funkciami počas 5 rokov, najprv bol koordinačný inžinier, potom smenový majster, asistent generálneho riaditeľa a výrobný riaditeľ. Od 1.1.1997 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa žalovaného. Tento stav trval až do júna 2009, kedy ho menovali za vrchného riaditeľa pre tri krajiny Srbsko, Česko a Slovensko z dôvodov, že spoločnosť žalovaného dosahovala veľmi dobré výsledky. Na základe toho, že sa mu podarilo stabilizovať situáciu v prevádzkach v Srbsku a v ČR, získali kontrakt v Českej republike. Srbská prevádzka, ktorá podliehala U.S. STEELU taktiež dosahovala dobré výsledky a v septembri 2011 ho vymenovali z týchto dôvodov za viceprezidenta pre centrálnu Európu s tým, že riadil v 5 krajinách Česko, Slovensko, Poľsko, Srbsko a Rumunsko 10 prevádzok a 600 ľudí. Za jeho pôsobenie od roku 1997 boli tri vnútorné audity a stále to bolo vyhodnotené ako dobré a v súlade s predpismi firmy. Z výpovede žalobcu má súd za preukázané, že pokiaľ ide o činnosť, ktorá je uvedená v bodoch 1 a/ až c/ okamžitého skončenia pracovného pomeru, spisuje sa pri takejto pracovnej činnosti objednávací návrh resp. objednávka, ktorý podpisuje konateľ a to buď on alebo jeho zástupca, vzhľadom na to, že v tomto období bol aj tri mesiace v roku mimo, to znamená objednávky boli podpisované mnohokrát aj zástupcami. Na základe objednávky prišla faktúra, tú faktúru museli vecne odsúhlasiť jednotliví riaditelia, potom finančný riaditeľ kontroloval každú jednu faktúru, až potom on dostal na schválenie všetky faktúry hromadným prevodným príkazom, ktorý stále schvaľoval s finančným riaditeľom, nikdy nie sám. Objednávky vyššieho rozsahu ako bola firma Teľman musel schváliť aj druhý konateľ, v tom prípade prezident, jeho nadriadený. Kontrola činnosti bola taká, že vždy dvaja zamestnanci museli podpisovať platbu, dvaja objednávky a dvaja zmluvy. S tým dôvodom, že on porušil pracovnú disciplínu tým, že nevykonával kontrolu podriadených zamestnancov, nesúhlasí. Túto kontrolu mali vykonávať v rámci svojej náplne práce a za to boli aj zodpovední jednotliví riaditelia. Za vecnú správnosť požadovanej platby, že práce boli vykonané, zodpovedali podľa náplne práce riaditelia jednotlivých závodov a príslušní majstri. Súd má v tejto časti za to, bez ohľadu na znenie pracovnej náplne, že žalobca vo funkcii Generálneho riaditeľa žalovaného nemohol fyzicky kontrolovať každú jednu činnosť resp. všetky práce ako aj súlad prác s ich fakturáciou, ktoré boli denne vykonávané na pracovisku žalovaného. Za túto činnosť zodpovedali jednotliví jemu podriadení zamestnanci. Z konania žalovaného po vnútornom audite nie je zrejmé (uvedené ani netvrdil), či si údajnú škodu resp. skôr vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje vo vzťahu k podnikateľovi Teľmanovi a v akej výške. Podľa názoru súdu konanie žalobcu, tak ako je opísané v bodoch 1c) a 1d) okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 po zvážení ďalších vyššie uvedených skutkových okolností tohto prípadu tvrdených a preukázaných výpoveďami účastníkov a svedkov na pojednávaniach, nenapĺňa z hľadiska jeho intenzity znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Konanie žalobcu v tejto časti teda po zohľadnení všetkých rozhodujúcich kritérií nedosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (bod 2) a síce že žalobca svojim konaním umožnil a spôsobil nadsadené platby dodávateľom žalovaného, z výpovede žalobcu vyplynulo, že s dodávateľmi vôbec neprichádzal do kontaktu, všetky ceny boli vyjednávané a kontrolované finančným riaditeľom p. H. G., bolo to v jeho kompetencii, on rokoval kvartálne s dodávateľmi a na základe indexov im buď zvyšoval alebo znižoval ceny. Všetko to bolo v náplni finančného riaditeľa. Žalovanému sa v tejto časti nepodarilo preukázať, že žalobca svojim konaním umožnil a spôsobil, teda konal v úmysle dohodnúť s dodávateľmi žalovaného nadsadené platby za služby. Uvedené nepreukazuje skutočnosť, že iný dodávateľ (v tomto prípade C. B.) bol ochotný účtovať za použitie ťahača cenu nižšiu o 40% ako bola cena platná s dodávateľom Teľmanom. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bode 2 zo strany žalovaného bolo presvedčivo zistiť, či žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že svojim konaním umožnil a spôsobil nadsadené platby dodávateľom žalovaného. Pravdivosť týchto tvrdení žalovaný preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré však spochybnil žalobca, pričom súd aj vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že si žalovaný nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť, pretože jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal tvrdenú skutočnosť a síce, že žalobca svojim konaním umožnil a spôsobil, teda konal v úmysle dohodnúť s dodávateľmi žalovaného nadsadené platby za služby. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v bode 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 a síce, že žalobca sa vyhrážal viacerým zamestnancom žalovaného, výkladom prejavu vôle žalovaného a ním navrhovaných dôkazov v tejto časti (výsluch svedka V.. H. G.), má súd za to, že tento dôvod neobstojí. Svedok V.. H. G. vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že počas interného auditu 30.4.2012 si ho žalobca zavolal do jeho kancelárie, pričom mali rozhovor v štýle, prečo spolupracuje s interným auditom, prečo tento interný audit kopíruje bločky, išlo o výdavky, ktoré si uplatňovali títo vo firme k preplateniu, išlo o bločky C.. W., C.. G. a p. žalobcu. Žalobca mu mal povedať, aby si veľmi dobre rozmyslel ako bude ďalej spolupracovať s interným auditom, že on už dva či tri interné audity prežil, prežije aj tento a on potrebuje prácu do budúcnosti. Svedok uvedené cítil to ako vyhrážanie, mal obavy o stratu zamestnania. Tento dôkaz spochybnil sám žalobca, keď na pojednávaní uviedol, že sa vôbec nevyhrážal, všetko čo povedal, bola pravda. Výpoveď svedka V.. H. G. považuje za tendenčnú, vzhľadom na to, že on sa chcel dostať k moci v tejto firme resp. chcel riadiť firmu, čo sa mu aj podarilo. Ide tu teda o tvrdenie proti tvrdeniu. Žalovaný v tejto časti nenavrhol vykonať na podporu svojich tvrdení žiadny iný dôkaz. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bode 3 zo strany žalovaného bolo presvedčivo zistiť, či žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že sa vyhrážal viacerým zamestnancom žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalovaného natoľko presvedčivé a nespochybniteľné (aj v súvislosti s obranou žalobcu), aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Súd preto aj v tejto časti rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného, ktorý súdu jednoznačne a presvedčivo nepreukázal tvrdené skutočnosti týkajúce sa bodu 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v bode 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 a síce, že žalobca zneužíval zamestnancov žalovaného v ich pracovnej dobe na práce vo svoj osobný prospech, výkladom prejavu vôle žalovaného a ním navrhovaných dôkazov v tejto časti (výsluch svedkov), má súd za to, že tento dôvod neobstojí. Z výpovede svedka Š. B. má súd za preukázané, že vykonával pre žalobcu a pre iných kolegov po svojej pracovnej dobe rôzne elektrikárske práce a to za odmenu. Z výpovedí svedkov D. Č. Z. N. Š. má súd za preukázané, že chodili robiť záhradnícke práce na dom na Grote p. žalobcu a to v pracovnom čase v rokoch 2007 až 2009 resp. podľa tvrdení svedka N. Š. pred 5 - 6 rokmi. Svedok V.. N. D. si nevedel spomenúť na mená a čas, kedy boli zneužívaní zamestnanci v ich pracovnej dobe na práce v osobný prospech žalobcu. Z výpovede svedkyne F. W. vyplynulo, že vykonávala v pracovnej dobe nejaké iné činnosti, ktoré nesúviseli s jej pracovnou náplňou v pracovnej dobe pre spoločnosť Iberia Wines s.r.o., za čo jej bola od tejto spoločnosti poskytnutá odmena. O tejto skutočnosti žalobca vedel, avšak jej nenariadil túto činnosť vykonávať v pracovnej dobe. Pokiaľ ide o tvrdenia svedkov D. Č. Z. N. Š., ktorí súdu potvrdili skutočnosť, že vykonávali vo svojej pracovnej dobe pre žalobcu rôzne záhradnícke práce, súd konštatuje, že dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce). Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1 Zákonníka práce). Súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. Jednoročná lehota je objektívnou prekluzívnou lehotou, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. Z výpovedí týchto dvoch svedkov má súd za preukázané, že túto činnosť pre žalobcu vykonávali pred 29.5.2011, pričom márnym uplynutím tejto hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty právo žalovaného na uplatnenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bode 4 zo strany žalovaného bolo presvedčivo zistiť, či žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že zneužíval zamestnancov žalovaného v ich pracovnej dobe na práce vo svoj osobný prospech. Z vyššie uvedených dôvodov (svedok Š. B. uvedené skutočnosti nepotvrdil, svedok V.. N. D. si uvedené skutočnosti presne nepamätal resp. pokiaľ ide o činnosť a hlavne čas, kedy zamestnanec D. Č. vykonával vo svojej pracovnej dobe pre žalobcu rôzne práce, ním uvedený čas bol v rozpore s tvrdením svedka Č., svedkyňa F. W. túto činnosť vykonávala bez pokynu žalobcu) podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalovaného natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Súd preto aj v tejto časti rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného, ktorý súdu jednoznačne a presvedčivo nepreukázal tvrdené skutočnosti týkajúce sa bodu 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v bode 5 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 a síce, že žalobca úmyselne maril vnútornú kontrolu žalovaného zameranú na preskúmanie podozrení voči sebe, výkladom prejavu vôle žalovaného a ním navrhovaných dôkazov v tejto časti (výsluch svedkyne F. W.), má súd za to, že tento dôvod neobstojí. Žalovaný súdu nepreukázal (ako to vyplynulo z výpovede svedkyne F. W.), že bol zo strany žalobcu vyvíjaný nejaký tlak resp. nejaké ovplyvňovanie vo veci ohľadne vnútornej kontroly, ktorá bola vykonávaná vo vzťahu k nemu. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný súdu nepreukázal dôvodnosť uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bode 5. Súd preto aj v tejto časti rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného, ktorý súdu nepreukázal tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v bode 6 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 a síce, že na príkaz žalobcu a s jeho vedomím vykonávala zamestnankyňa pani F. W. vo svojej pracovnej dobe činnosť pre spoločnosť IBERIA WINES s.r.o., so sídlom Trnavská 55, Košice 040 01, IČO: 44479115, ktorej je žalobca jediným konateľom a spoločníkom, výkladom prejavu vôle žalovaného a ním navrhovaných dôkazov v tejto časti (výsluch svedkyne F. W.), má súd za to, že tento dôvod neobstojí. Žalovaný súdu nepreukázal (ako to vyplynulo z výpovede svedkyne F. W.), že svedkyňa uvedenú činnosť vykonávala v pracovnej dobe na príkaz žalobcu, keď táto uviedla, že o tejto skutočnosti žalobca vedel, avšak jej nenariadil túto činnosť vykonávať v pracovnej dobe. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný súdu nepreukázal dôvodnosť uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bode 6. Súd preto aj v tejto časti rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného, ktorý súdu nepreukázal tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v bode 7 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 a síce, že v rozpore s kódexom správania žalovaného a v rozpore so žalobcovou pracovnou zmluvou a právnymi predpismi žalobca schválil nákup vína pre spoločenské akcie žalovaného od žalobcom vlastnej spoločnosti IBERIA WINES s.r.o. a hostil zamestnancov a klientov žalovaného v reštauračnom zariadení prevádzkovanom spoločnosťou MEDITERRAN s.r.o., so sídlom Alžbetina 24, 040 01 Košice, IČO: 44560605, ktoré je vlastnené žalobcom spriaznenou osobou, súd konštatuje, že pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo inom internom predpise) hodnotí určité konanie zamestnanca (R 21/2001). Podľa názoru súdu konanie žalobcu, tak ako je opísané v tomto dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru, nenapĺňa z hľadiska jeho intenzity znaky akéhokoľvek (nieto ešte závažného) porušenia pracovnej disciplíny, aj vzhľadom na okolnosti, že uvedené konanie žalobcu nemalo pre zamestnávateľa žiadne negatívne dôsledky a konanie zamestnanca nespôsobilo zamestnávateľovi škodu (uvedené nebolo žalovaným ani tvrdené, napr. že by ceny stanovené spoločnosťou IBERIA WINES s.r.o. boli pre žalovaného nevýhodné oproti konkurencii, atď.). Navyše z výpovede svedka V.. H. G. má súd za preukázané, že márnym uplynutím hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce právo žalovaného na uplatnenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo v roku 2011, keďže od roku 2010 kupuje (žalovaný) víno cez iného dodávateľa, dodávateľ sa volal I.. Č., teda nie cez spoločnosť IBERIA WINES s.r.o.. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný súdu nepreukázal dôvodnosť uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 v bode 7. Súd preto aj v tejto časti rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaného, ktorý súdu nepreukázal, že ním uvedené konanie žalobcu bolo porušením pracovnej disciplíny. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu žalobcu a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012 je neplatné. Pokiaľ ide o žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, súd konštatuje, že podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení [§ 80 písm. c) OSP]. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca však nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, ak sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak na odstránenie neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady osobitného postupu v zmysle uvedeného vyplývajú aj z § 77 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie (§ 77 Zákonníka práce) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c) OSP - vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c) OSP domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru). Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 ZP zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. V predmetnej veci žalobca podal aj žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v lehote uvedenej v § 77 Zákonníka práce; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru teda nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) OSP] a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, zamietol. O trovách konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer trvá, súd rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vychádzal z toho, že žalobca bol ako konateľ zapísaný do obchodného registra dňa 6.4.1998 a funkcia konateľa vzniká menovaním a zápis do obchodného registra tak nemá konštitutívny účinok, ale je deklarátormi. Ďalej uviedol, že ak z vymedzenia druhu práce v pracovnej zmluve je zrejmé, že sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho orgánu, táto pracovná zmluva je neplatná. Je teda možné uzavrieť pracovnú zmluvu len na činnosť, ktorá presahuje rámec funkcie štatutárneho orgánu. Žalobca mohol u žalovaného od 7.11.1997 vykonávať funkciu generálneho riaditeľa v pracovnom pomere iba keby jej pracovnou náplňou nebol výkon činností štatutárneho orgánu žalovaného. Z pracovnej náplne žalobcu jednoznačne vyplýva, že jeho pracovná náplň sa úplne prekrýva s výkonom funkcie konateľa žalovaného. Navyše je v nej uvedené, že žalobca je podriadený priamo viceprezidentovi KONTINENTAL EVROPE, ktorý však vo vzťahu k žalobcovi nevystupoval v pozícii zamestnávateľa. Konštatoval, že dňa 7.11.1997 tak došlo medzi žalobcom a žalovaným ku konklumentnému ukončeniu pracovného pomeru dohodou, a to na základe menovania žalobcu do funkcie konateľa žalovaného a súhlasu žalobcu s výkonom funkcie konateľa u žalovaného. Pokiaľ by odvolací súd nezdieľal názor žalovaného o neexistencii pracovného pomeru v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaným v prípade tejto alternatívy napadá aj rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom rozhodnutí o jednotlivých dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 29.5.2012. Za nedostatočne zistený skutkový stav považoval tú skutočnosť, že súd prvého stupňa odmietol vykonať žalovaným navrhnuté dôkazy, t.j. svedeckú výpoveď Ladislava Teľman a prehratie zvukovej nahrávky, a to pre zistenie rozhodujúcich skutočností, tej, či žalobca dostal od subdodávateľa Teľmana finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur za neoprávnené vyfakturovanie služby ťahača a transportu C-šrotu, a preto súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci. Pokiaľ ide o dôvody č. 1 (c/ a d/) okamžitého skončenia pracovného pomeru, mal žalovaný za to, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca zlyhal pri plnení svojich základných pracovných povinností, za ktoré dostal mesačnú mzdu, a je presvedčený, že od žalobcu mohol žalovaný legitímne očakávať aj vyšší kvalitatívny štandard plnenia pracovných povinností. Taktiež nesúhlasil so záverom, že generálny riaditeľ nezodpovedá vzhľadom na fakt, že má pod sebou niekoľkostupňový systém riadenia za zlyhanie kontrolného systému ako takého, aj keď jednotlivých vedúcich zamestnancov priamo prijíma do pracovného pomeru. Záver súdu prvého stupňa, že z konania žalovanej nie je zrejmé, či si údajnú škodu, resp. bezdôvodné obohatenie uplatňujú vo vzťahu k podnikateľovi Teľmanovi a v akej výške neobstojí v rámci pojednávaní žalovaný opakovanie uviedol, že si náhradu škodu uplatňuje v prebiehajúcom trestnom konaní. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že súd prvého stupňa chybne vyložil skutkový stav veci a dospel na jeho základe k nesprávnym právnym záverom. Pokiaľ ide o dôvod č. 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru, má za to, že súd prvého stupňa sa s výpoveďou H. G. k tomuto bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nevyporiadal. Pokiaľ nemal za preukázané, že žalobca prichádza do styku s dodávateľmi, mohol využiť účasť viacerých svedkov, ktorí sú zamestnancami žalovaného, a pri ich výpovediach sa ich na styk žalobcu s dodávateľmi spýtať. Taktiež nesúhlasil s názorom súdu, že je potrebné preukázať konanie žalobcu v zmysle dohodnúť s dodávateľmi žalovaného nadsadené platby za služby. Má za to, že bez ďalšieho postačia aj dokázať hrubú nedbanlivosť žalobcu. Preto má za to, že z výpovede H. G. a listinných dôkazov je podľa jeho názoru dostatočne preukázané, že žalobca svojim konaním vyjednanie zmlúv a ich podpisovanie spôsobil nadsadzovanie platby dodávateľom žalovaného. S ohľadom na uvedené má za to, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci, pretože bez riadneho odôvodnenia nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nevyporiadal sa dostatočne s argumentami žalovaného. Pokiaľ ide o dôvod č. 6 okamžitého skončenia pracovného pomeru, poukázal na výpoveď svedkyne F. W., z ktorej malo vyplývať, že činnosť pre IBERIA WINES, s.r.o. vykonávala na príkaz žalobcu. Tento síce nariadil F. W. vykonávať túto činnosť mimo pracovný čas, no táto jeho pokyn neuposlúchla, vykonávala činnosť v pracovnom čase. O tejto skutočnosti žalobca vedel, čo svedkyňa výslovne uviedla, takže F. W. vykonávala svoju činnosť v pracovnom čase s vedomím žalobcu aj na základe jeho príkazu. Žalobca mal teda priamo možnosť kontrolovať činnosť svojej asistentky počas pracovnej doby. Z vyššie uvedeného má potom za to, že bol preukázaný dôvod 6 okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. že F. W. vykonávala činnosť pre IBERIA WINES, s.r.o. na príkaz žalobcu a s jeho vedomím počas pracovnej doby. Žalobca sa však k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktorého v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody odvolania, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že pracovný pomer žalobcu žalovaného v čase ukončenia pracovného pomeru okamžitým skončením neexistoval. Žalovaný takýmto tvrdením popiera svoj vlastný názor, ktorý vyjadril tým, že vydal listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pokiaľ by takýto pracovný pomer žalovaný neuznával ako existujúci, nebol by konal tak, ako konal dňa 29.5.2012 keď so žalobcom pracovný pomer skončil okamžite. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky uvádzané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd prvého stupňa v tejto časti náležitým spôsobom vyhodnotil dostatočne zistený skutkový stav, z neho vyvodil aj správny právny záver. Pokiaľ ide o konštatáciu, že žalovaný nijako nepreukázal, že žalobca porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že neoprávnene vyfakturoval služby, žalovaný nepreukázal, že by žalobca dostal od svojho subdodávateľa finančné prostriedky v hotovosti vo výške niekoľko tisíc eur, ako to v okamžitom skončení uviedol. Pokiaľ je nepochybné, že žalobca takéto tvrdenia popieral a z výpovede svedka Ladislav Teľmana vyplynulo, že malo ísť o rozdiel 165,97 eur, ktoré minuli na pivo a obed, táto skutočnosť nepreukazuje tvrdenie žalovaného v okamžitom skončení pracovného pomeru. Správne súd prvého stupňa v tejto časti vyhodnotil skutkový stav a s odkazom na povinnosti dokazovania správne odôvodnil preto v tejto časti skutky uvedené v okamžitom skončení nepovažoval za preukázané. Rovnako tak súd prvého stupňa náležitým spôsobom odôvodnil aj skutky uvedené pod písmenom 1 c) a 1 d) a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že žalobca vo svojej funkcii nemôže fyzicky kontrolovať každú jednu činnosť, resp. všetky práce, ako aj súlad prác s ich fakturáciou, ktoré boli denne vykonávané na jeho pracovisko. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že za túto činnosť zodpovedali jednotliví jemu podriadení zamestnanci. Odvolací súd k tomu dodáva, že pokiaľ nadriadení neboli spokojní s riadiacou prácou žalobcu, bolo ich povinnosťou predovšetkým žalobcu na nedostatky v riadiacej práci upozorniť, prípadne žalobcu z funkcie najvyššieho riadiaceho pracovníka odvolať. Takýto postup však žalovaný nedodržal. Za správne považuje odvolací súd aj zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom bodov 2 až 6, pričom odvolací súd konštatuje, že žalovaný k odôvodneniu súdu prvého stupňa týkajúce sa bodov 2, 3, 4 nič konkrétneho nenamietal a rovnako nič nenamietal ani k bodu 7. Pokiaľ ide o bod 6, správne súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaný nepreukázal pred súdom prvého stupňa, že by svedkyňa F. W. činnosť vo vzťahu k spoločnosti IBERIA WINES, s.r.o. vykonávala v pracovnej dobe na príkaz žalobcu, keďže táto uviedla, že o tejto skutočnosti žalobca vedel, avšak jej nenariadil túto činnosť vykonávať v pracovnej dobe. V takom prípade neobstojí konštatácia v okamžitom skončení pracovného pomeru, že sa tak stalo na príkaz žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu neopodstatnené. S odvolacími námietkami sa náležite vyporiadal súd prvého stupňa už v dôvodoch napadnutého rozsudku a preto k týmto dôvodom odvolací súd už nemá čo doplniť. Ohľadom zamietajúcej časti výroku zo strany účastníkov nebolo podané odvolanie, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže o týchto nerozhodoval ani súd prvého stupňa, a o týchto trovách bude rozhodovať súd prvého stupňa až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.