Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208634 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113208634.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne S. Š., G. I. Q. Č.. XX, proti žalovanej S.. M. G. - I., N. N. I. H., Z. Č.. XX, o zaplatenie 1.812,08 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2.6.2015 č.k. 41C/185/2013-251 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že návrh na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 37C/106/2013 a 19C/253/2012. 2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaná navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na tamojšom súde pod sp. zn. 37C/106/2013 a 19C/253/2012 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci. Z pripojených spisov súd prvej inštancie mal za preukázané, že v uvedených konaniach je uplatňované bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov, ktoré žalovaná využívala na podnikateľské účely. Vec 37C/106/2013 doposiaľ nie je právoplatne skončená, vo veci nebolo vydané ani meritórne rozhodnutie a vec 19C/253/2012 bola rozhodnutá a v súčasnosti sa nachádza na odvolacom súde. 3. Podľa názoru súdu v uvedených veciach sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu ohľadom žalobkyňou uplatneného nároku, nakoľko v týchto konaniach je predmetom konania žaloba o zaplatenie peňažnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia za identické rozhodné obdobie vo vzťahu k identickým pozemkom a vo vzťahu k identickej žalovanej ako v prebiehajúcom súdnom konaní s tým rozdielom, že žalobkyňou je iná podielová spoluvlastníčka. V oboch konania súd predbežne rieši otázku, či dané pozemky sú alebo nie sú využívané pre poľnohospodárske účely a rovnako sa v nich rieši otázka nároku nájomného k týmto pozemkom. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci je nehospodárné duplicitne riešiť požadované otázky, opakovať úkony, spôsobovať nadbytočné trovy, súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. 4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že ani skutočnosť obdobného konania neznamená, že sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Prerušením predmetného konania z dôvodu čakania na výsledok v konaní, ktoré nemajú relevantne objektívny odôvodnený význam pre toto konanie by došlo k neodbornému predĺženiu a prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku k zásahu do práv účastníkov konania garantovaný čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V predmetnom konaní sa jedná o výšku nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia, čo nie je otázka, ktorú by súd nemohol posudzovať samostatne a sám aj vyriešiť, t.j. konať a rozhodnúť vo veci sám. Je toho názoru, že v predmetnom konaní súd môže a vie rozhodnúť na základe skutočností zistených v konaní a na základe predložených dôkazov. Má za to, že nie je potrebné prerušiť konanie z dôvodu, že sa vedú aj iné podobné konania na súde a že sa čaká na rozhodnutie iného sudcu v rovnakej alebo obdobnej veci bez priamej súvislosti na dané konanie. Zároveň skutočnosť, že sa vedú aj iné obdobné konania nevylučuje, že súd môže na základe vykonaného dokazovania v predmetnom konaní dospieť k iným záverom, resp. iným dôvodom rozhodnutia súdu, nakoľko sudca je povinný rozhodovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Žalovaná takmer v každom vedenom konaní navrhuje prerušenie konania s odkazom, že vec sa má prerušiť do právoplatného skončenia nejakého konania a to bez ohľadu na to, v akom štádiu sú jednotlivé konania, ktorých prerušenie sa žiada, bez ohľadu na to, že už bolo vykonané určité dokazovanie, vypočutí účastníci konania a pod.. Takýmto postupom by mohlo dôjsť k situácii, že sudca by nerozhodoval na základe svojho vedomia a svedomia, na základe skutočností zistených zákonom alebo zachovaním vecného profesionálneho prístupu, ale rozhodoval by len mechanicky na základe skutočností zistených iným sudcom. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní sa nejedná o prípad podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ale o prípad, kedy titulovaný súd je oprávnený sám rozhodnúť o veci, nie sú splnené podmienky na fakultatívne prerušenie konania. 5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 6. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 7. Vyššie cit. zákonné ustanovenie C.s.p. účinné od 1.7.2016 zodpovedá úprave § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia súd môže prerušiť konanie z čoho vyplýva, že ide o tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 8. Pokiaľ súd konanie nepreruší a neurobí iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale prejaví sa v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej. 9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., nakoľko súd je oprávnený vyriešiť v prebiehajúcom konaní sporné otázky ako otázky predbežné a nemusí čakať na výsledok konaní uvedených vo výroku napadnutého uznesenia. 10. Navyše v konaniach vedených pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 37C 106/2013 a 19C 253/2012 sa rieši otázka nároku na zaplatenie peňažnej čiastky voči žalovanej za užívanie sporných nehnuteľností za iné obdobia, preto ani otázka, či dané pozemky boli alebo neboli v inom období využívané na poľnohospodárske účely nie je vo vzťahu k prejednávanej veci významná. 11. Navyše v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 253/2012 odvolací súd vo veci rozhodol dňa 16.6.2016 rozsudkom č.k. 2Co 198/2015-499, preto aj z tohto dôvodu nie je prerušenie konania opodstatnené. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je prerušenie konania v danej veci neúčelným a nehospodárnym predĺžovaním sporu. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie súd dané dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 164 C.s.p., preto zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. tak, že zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).