Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/217/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226506 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114226506.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. U. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 na návrh matky Ing. T. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na E. mieru XX zastúpenej advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 za účasti otca B. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. na S. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Homzovou Petrovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej 48 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o nariadení predbežného opatrenia o úprave styku o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 26.2.2016 č.k. 18P 171/2014-191 takto r o z h o d o l : Mení uznesenie tak, že predbežným opatrením upravuje styk otca s maloletým D. U. nar. X.X.XXXX každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každú sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že otec je oprávnený v súdom určenom čase prevziať maloleté dieťa na styk v mieste bydliska dieťaťa a po skončení styku v súdom určenom čase a na tom istom mieste dieťa vrátiť matke. Matka je povinná v súdom určenom čase maloleté dieťa pripraviť na styk v mieste svojho bydliska a po skočení styku maloleté dieťa prevziať na tom istom mieste. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením z 26.2.2016 č.k. 18P 171/2014-191 upravil styk otca s maloletým D. U. nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v mieste bydliska matky každý nepárny štvrtok v miesiaci v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a povinný vrátiť maloletého matke v mieste jej bydliska po ukončení času určeného na styk. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a maloleté dieťa odovzdať otcovi a prebrať ho pred svojim bytom. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu vzťahu otca so synom, ktorý v súčasnosti je v osobnej starostlivosti matky a otec preukázal vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy, nakoľko jeho styk s maloletým dieťaťom doposiaľ upravený nebol. Zásah súdu je nevyhnutný pred rozhodnutím vo veci samej, nakoľko rodičia sa na styku nevedia dohodnúť a ich problematické vzťahy by nemali mať vplyv na kontakt rodiča s maloletým dieťaťom, pretože kontakt patrí k základným právam maloletých detí, ako aj rodičov. Konštatoval, že je nevyhnutné, aby otec so synom mali šancu stráviť čas osamote a utužiť tak svoje vzájomné vzťahy bez vplyvu matky. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 75 ods. 1, § 76, § 77 a § 102 O.s.p.. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali odvolanie obidvaja rodičia. Matka dieťaťa navrhla, aby odvolací súd upravil styk otca s maloletým D. každý nepárny štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každú párnu sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod.. Vyjadrila názor, že úprava styku otca s maloletým D. predbežným opatrením je namieste, nakoľko otec za synom prichádza kedykoľvek a nerešpektuje režim dieťaťa, preto je žiaduce, aby bol styk upravený súdom, ale nie je prijateľné a nie je ani v záujme dieťaťa, aby jeho styk s otcom trval v sobotu 9 hodín. Poukázala na to, že maloletý má 2, 5 roka a je dojčený, preto je nepochopiteľné, ako mohol súd pristúpiť k úprave styku na dobu deviatich hodín a navyše maloletý nebol doteraz bez nej dlhšie ako tri hodiny. Maloletý má svoj pevný režim, na ktorý je zvyknutý a styk tak, ako bol súdom upravený v sobotu, hrubo narúša režim dieťaťa a môže mu spôsobiť závažný stres a psychickú ujmu, nakoľko je na ňu absolútne citovo naviazaný. Tiež uviedla, že otec ohrozuje dieťa tým, že ho vozí vo svojom aute na prednom sedadle bez autosedačky a na túto závažnú vec viackrát upozornila políciu. Tvrdenie otca, že mu neumožňuje styk s maloletým označila za absurdné, keďže na jeho telefonáty a sms správy vždy reaguje a dokonca otec chodí za maloletým aj bez ohlásenia a má umožnené stretnúť sa s dieťaťom a keď mu neotvárala dvere, bolo to vtedy, keď otec prišiel za synom po 19:00 hod. a správal sa verbálne agresívne a na nevhodné správanie bol upozornený aj susedou. K tvrdeniu otca, že dieťa nechala v detskom kútiku uviedla, že to bolo výnimočne a len na chvíľu a pracovníčky daného kútika ju poznajú práve preto, že tam vždy trávi čas spolu s maloletým synom. K tvrdeniu, že dieťa zostalo samé v aute uviedla, že prichádzala do Y. autom, v ktorom maloletý už spal a keďže išla len vymeniť rozprávku na DVD, aby si ju mohol maloletý večer pozrieť, zaparkovala hneď oproti skleneným dverám vedúcim k pohyblivým schodom a vyšla na prízemie, kde je daný obchod, kde sa zdržala cca 4 minúty a hneď sa vrátila do auta k synovi, ktorý ešte stále spal. Konštatovala, že dôvodom jej rozchodu s otcom dieťaťa bola najmä jeho agresivita, ktorá sa často prejavovala aj za prítomnosti dieťaťa. Matka vo vyjadrení k odvolaniu opäť zdôraznila, že rozsah styku vyplývajúci z predbežného opatrenia nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré je veľmi nízkeho veku, dojčené a silne na ňu naviazané, preto odlúčenie na 9 hodín je pre maloletého syna nepredstaviteľné. Požiadavka otca, aby súd upravil jeho styk každú sobotu je v rozpore so zaužívanou rozhodovacou praxou, ale aj s elementárnou logikou, pretože pri jej akceptácii by nemala možnosť stráviť so synom jediný súvislý víkend, čo by bránilo akýmkoľvek víkendovým výletom, resp. pobytom. Ešte významnejším argumentom v neprospech odvolania otca je absolútna neprimeranosť jeho požiadavky s prihliadnutím na vek maloletého D. a jeho doterajší spôsob života, ktorý celý strávil v jej prítomnosti. S otcom dieťaťa reálne v spoločnej domácnosti nikdy nežili, otec do jej domácnosti prichádzal večer a ráno zas odišiel a od konca septembra 2014 už u nej ani len neprespáva, teda dieťa nie je na otca navyknuté natoľko, aby s ním mohol tráviť bez ujmy na jeho psychike 9 hodín. Rovnako je neprimeraný zásah do jej režimu so synom požiadavka otca na úpravu styku každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod.. Tiež uviedla, že ani vopred oznámené ochorenie dieťaťa otcovi nebránilo prísť do bytu s políciou, pričom policajti po predložení lekárskej správy odišli. Z týchto dôvodov považuje za potrebné odvolanie otca vyhodnotiť ako nesúladné s najlepším záujmom dieťaťa. Otec odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu, že podľa nariadeného predbežného opatrenia má umožnený kontakt s dieťaťom dva dni v mesiaci v trvaní 9 hodín a dva dni v mesiaci v trvaní troch hodín, čo je 24 hodín za celý mesiac, pričom matka mu styk s maloletým nad rámec styku určenému v predbežnom opatrení neumožňuje a neumožňuje mu ani sa s dieťaťom telefonicky spojiť a porozprávať. Takýto stav považuje za alarmujúci, zvlášť za situácie, že matka necháva maloletého syna v detskom kútiku, kde sa oň starajú cudzí ľudia, zatiaľ čo jemu, ako otcovi je styk s dieťaťom odopieraný. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že má vytvorený faktický aj citový vzťah s maloletým synom, má ho úprimne rád, od odchodu zo spoločnej domácnosti ho takmer dennodenne navštevoval, aj keď niekedy išlo iba o krátke stretnutie, ale pri každom stretnutí maloletý prejavoval úprimnú radosť a je zrejmé, že otca má rád a je na jeho prítomnosť zvyknutý. Zdôraznil, že aj napriek problematickej komunikácii s matkou dieťaťa a často vyostreným situáciám sa jeho styk s maloletým synom realizoval pred vydaním odvolaním napádaného predbežného opatrenia častejšie, ako je mu to umožnené teraz. Domnieva sa, že stykom, ktorý nariadil súd predbežným opatrením nie je dôsledne rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako aj právo pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi, tak ako to predpokladá ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Navyše styk, ako ho nariadil predbežným opatrením súd, matka nedodržiava a párnu sobotu 12.3.2016 dieťa na styk nepripravila z dôvodu údajného synovho ochorenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a upravil styk s maloletým D. každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každú sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že dieťa si vyzdvihne v mieste bydliska matky. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie rodičov je čiastočne opodstatnené. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby nebolo vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať u účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku, ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občiansko- súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o vydaní predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. V konaniach v starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť vydať navrhované predbežné opatrenie sa posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Pre vydanie predbežného opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletého dieťaťa na udržanie prirodzenej väzby k otcovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že z preskúmavaného spisu nie je zrejmé, že matka bráni otcovi stýkať sa s maloletým D. a dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia spravidla nie je ani nezhoda vôle rodičov o rozsahu styku, bola osvedčená danosť práva (nároku), t.j. naliehavosť predbežnej úpravy styku otca s maloletým D. práve so zreteľom na možné zlyhanie komunikácie (dohody) medzi rodičmi, ktoré by mohlo zvýšiť riziko konfliktov, ktoré sú v absolútnom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú značne problematické a ich dôsledné skúmanie si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Pretože sa jedná iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní rodičov proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolacím súdom určený režim styku zohľadňuje vek maloletého, jeho biologickú a citovú väzbu na matku, ale rovnako zohľadňuje aj okolnosti na strane otca, najmä doterajšiu frekvenciu styku a vzájomný citový vzťah vytvorený medzi otcom a dieťaťom, ktorý nespochybnila ani matka dieťaťa, ako to vyplýva z jej výpovede na pojednávaní 30.4.2015 (č.l. 52 spisu), a to v rozsahu zodpovedajúcom účelu predbežného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc pokyny matky v otázkach bežnej starostlivosti o dieťa súvisiacich s jeho oblečením, stravovaním, hygienickými návykmi a pod., pretože práve matka, ktorá sa osobne stará o maloletého, je najbližšie k dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že zistené skutkové okolnosti osvedčujú potrebu predbežnej úpravy styku otca s maloletým D., ale nesprávne rozhodol o rozsahu styku, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a upravil styk otca s maloletým D. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom autoritatívneho rozhodnutia súdu je eliminovať potencionálne dohadovanie rodičov a eskaláciu napätia medzi nimi a tým sťažiť situáciu dieťaťa, čo nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.