Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206515 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115206515.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: O.-S. spol. s r.o., so sídlom V. 3, Y., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Peter Nízky, advokát, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné proti odporcovi: E. distribučná, a.s., so sídlom C. XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20.11.2015, č.k. 30Cb/83/2015-71 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c / , § 4 ods. 1 písm. c / zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2359/2014/ E-OZ zo dňa 17.9.2014 a to tak, že žalovaný je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Odporca je naďalej povinný v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust. 3 ods. 1 písm. b/ § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2359/2014/E-OZ zo dňa 17.9.2014, vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd vydal predbežné oparenie vo vyššie uvedenom znení, pričom dôvodil, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, je oprávnený na výrobu a dodávky elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1MW vrátane s celkovým inštalovaným výkonom 22kW umiestnenom na streche rekreačnej chaty, súp.č. 679, nachádzajúcej sa v k.ú. D., na pozemku s parc. č. Q. 8704/8. Odporca ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu pripojené, je odberateľom elektrickej energie vyrobenej navrhovateľom. Dôvodil, že uzavrel s odporcom ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy dňa 12.8.2014 Zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto, číslo zmluvy ZPV / 2014/042-SpZ. Ďalej uzavrel s odporcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy dňa 12.8.2014 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku, číslo zmluvy PDA : OZE 0362014 -SpZ. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. I. bod 1 bol záväzok navrhovateľa dodať elektrinu na straty PDS v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore záväzok odporcu odoberať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od navrhovateľa . Ďalej dôvodil, že z bodu 3. čl. I zmluvy vyplýva aj záväzok odporcu prevziať zodpovednosť za odchýlku navrhovateľa v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona o podpore. Z bodu 4. čl. I zmluvy ďalej záväzok navrhovateľa vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c / Zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine odporcovi. Napokon podľa bodu 5 čl. I. má odporca aj záväzok zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného navrhovateľovi. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, neboli v nej dohodnuté žiadne rozväzovacie podmienky zániku účinnosti zmluvy, ani žiadne obmedzenia, či zmeny v dohodnutej cene. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2419/2013/ E-OZ zo dňa 3.6.2014 bola pre neho schválená na obdobie od roku 2014 do 1.9.2028 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura /MWh, vyrobenej zo slnečnej energie. Vydaním rozhodnutia vzniklo navrhovateľovi právo uplatniť si doplatok za uvedenú dobu, pričom úrad vychádzal z predpokladaného ročného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2028 uplatní doplatok a to z údajov predložených regulovaným subjektom. Navrhovateľ dôvodí, že právo výrobcu elektriny na podporu je právom na podporu podľa ust. §4 ods. 1 pri splnený podmienok uvedených v ust. § 3 Zákona o podpore. Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona o podpore navrhovateľovi vzniklo toto právo od uvedenia zariadenia do prevádzky až do roku 2028. Podpora podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/ sa zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom G., t.j. odporcom. Navrhovateľ ďalej uvádza, že odporca mu podaním zo dňa 13.2.2015 oznámil, že si nemôže splniť povinnosť uvedenú v § 4 odsek 2 písm. c/ Zákona o podpore, a preto uplatňovať vo vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny nárok na podporu v roku 2015. Ďalej dôvodí, že svoju činnosť súvisiacu s výrobou elektriny začal dňa 2.9.2013, čo vyplýva aj z potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti číslo 523/2014/E-PT, vydanom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Následne došlo k zmene zákona č. 309/2009 Z.z. vykonanej zákonom č. 382/2013 s účinnosťou od 1.1.2014, kde okrem iného došlo aj k zmene ust. § 4 - práva a povinnosti výrobcu elektriny tak, že podľa ods. 3 výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdí, že s poukazom na vyššie uvedené podľa prechodného ust. § 18 e zák. č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory pre neho zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa znenia ust. § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2013. Preto aj prípadné nesplnenie povinností podľa ust. §4 ods. 2 písm. c / nemá za následok zánik, resp. nemožnosť uplatniť si právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ , t.j. právo na odber elektriny a na doplatok, lebo ust. § 4 ods. 3 s porušením povinností podľa ods. 2 písm. c / takýto následok nespája. Dôvodí, že pokiaľ ide o povinnosť oznámiť predpokladané množstvo elektriny k 15.8. na nasledujúci kalendárny rok, túto povinnosť si splnil, keďže mu bolo predložené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 523/2014/E-PT, zo dňa 28.5.2014, kde je uvedený inštalovaný výkon v MW: 0,022. Takisto z rozhodnutia ÚRSO je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ si uplatnil aj nárok na podporu doplatkom, keď úrad schvaľoval pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na obdobie rokov 2014 až 2028. Je presvedčený o tom, že kým nebude rozhodnuté vo veci samej o tom, že právo na podporu navrhovateľovi nezaniklo, je nevyhnutné , aby súd upravil pomery účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom , aby odporca si naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona, t.j. naďalej zabezpečoval podporu vo forme doplatku v roku 2015. V prípade, že pomery účastníkov nebudú do vydania rozhodnutia súdu vo veci samej upravené predbežným opatrením, uvedené bude mať pre neho likvidačný charakter, nakoľko príde o predpokladané tržby z predaja vyrobenej elektrickej energie do distribučnej siete odporu. Dôvodí, že znovuobnovenie výrobného procesu bude z časového aj finančného hľadiska veľmi náročné , zastavenie výroby ovplyvní aj jeho schopnosť plniť svoje finančné záväzky voči zmluvným dodávateľom surovín a zastavenie výroby bude spojené aj s prepustením zamestnancov. Uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať uloženia povinnosti odporcovi, aby sa zdržal porušenia povinnosti odoberať elektrinu za podmienok a v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne inou žalobou o splnenie povinností sa navrhovateľ bude domáhať plnenia, t.j. zaplatenia dohodnutej ceny elektriny a doplatku v súlade s ustanoveniami zmluvy. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby v znení účinnom do 31.7.2012, pokiaľ ide o dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O.s.p.. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ predložil zmluvu o dodávke elektriny, prevzatie zodpovednosti za odchýlku a doplatku s účinnosťou od 12.8.2014, predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v zmluve uvedeným zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Zdôraznil, že odporca v liste z 13.2.2015 neuviedol, akú konkrétnu povinnosť si navrhovateľ nemal splniť, iba sa obmedzil na konštatovanie, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z.. Poukázal aj na skutočnosť, že predmetnú zmluvu podpísal odporca dňa 12.8.2014 a list odporcu s oznámením o nemožnosti uplatnenia si podpory je zo dňa 13.2.2015. Pokiaľ sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, súd prvého stupňa sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením navrhovateľa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Zároveň vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnuté vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Proti vydanému uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Namieta, že uznesenie je nedôvodné, nakoľko navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa§ 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdí, že takéto oznámenie od navrhovateľa neeviduje. Zdôraznil, že tento úkon (t.j. oznámenie) musí byť urobený zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý výrobca sleduje, preto nie je možné považovať za splnenie si predmetných povinností odkaz, že sa jedná o údaje, ktoré sú pre PDS dostupné od tretích osôb. Tvrdí, že cenové Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nemožno považovať za splnenie oznamovacej povinnosti voči odporcovi do roku 2028, nakoľko uvedené je v zjavnom rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z.. Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 má len informatívny, nie konštitutívny charakter, v tejto súvislosti poukázal na oznámenie na webovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako príslušného štátneho orgánu, ktorého súčasťou je aj zoznam výrobcov na vymedzenom území odporcu, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti, pričom v zozname výrobcov sa nachádza aj navrhovateľ. Tvrdenie navrhovateľa o likvidačných dôsledkoch z dôvodu údajného odopierania práva považuje odporca za neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle zák. č. 309/2009 Z.z. na rok 2015, stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade ak si podporu neuplatňuje. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Odporca je toho názoru, že právny záujem navrhovateľa je v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej. Ďalej zdôraznil, že nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane navrhovateľa. Odporca má taktiež za to, že vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech navrhovateľa v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil aj skutočnosť, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je konkretizované nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani účel predbežného opatrenia a potreba ochrany porušeného práva alebo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Odporca má za to, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním odporcu bol vykonaný taký faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa. Odporca je toho právneho názoru, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa o tiesnivej finančnej situácii a hrozbe likvidácie nie sú skutočnosťami postačujúca na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca má taktiež za to, že súd sa v prípade nariadenia predbežného opatrenia vôbec nezaoberal otázkou, či v prípade nariadenia predbežného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv účastníkov. Poukázal aj na skutočnosť, že výrok uznesenia o nariadení predbežného opatrenia poskytovať navrhovateľovi podporu sa týka len roka 2015, pričom možno dôvodne predpokladať, že do konca roka 2015 odvolací súd o tomto nerozhodne, čím možno uznesenie o nariadení predbežného opatrenia považovať za bezúčelné z dôvodu neprípustnosti spätných účinkov inštitútu predbežného opatrenia. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil - návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vo veci už rozhodol uznesením zo dňa 15.4.2015, č.k. 30Cb/83/2015-27 tak, že návrhu vyhovel. Na základe odvolania odporcu bolo odvolacím súdom uznesením zo dňa 20.8.2015, č.k. 2Cob/131/2015-67 uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie). Odvolací súd dospel k záveru, že splnenie týchto podmienok v prejednávanej veci nie je dané, pričom vychádzal z následovného: Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov. Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel. Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ako vyplýva z petitu predbežného opatrenia navrhovateľ žiada vydať predbežné opatrenie s cieľom zabezpečiť splnenie povinností odporcom v roku 2015. Z uvedeného je zrejmé, že nie je splnená základná podmienka pre jeho vydanie, keďže neexistuje na strane navrhovateľa nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy s ohľadom na časové vymedzenie, kedy žiada poskytnúť predbežnú ochranu. Len pre úplnosť odvolací súd udáva (keby vyššie uvedené nebolo dané), že navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože nemá za cieľ upraviť len dočasne pomery medzi účastníkmi v nevyhnutnom rozsahu na ochranu ohrozených práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcovi plniť to, čo by mal plniť na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie (v zmysle cit. vyššie uvedených právnych predpisov) uložiť predbežným opatrením odporcovi povinnosť poskytnúť peňažné plnenie musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami (§ 76 ods. 1 písm. a), c) - aj nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné, či poskytované pracovnej odmeny si vyžadujú závažné okolnosti, pričom ani v týchto výnimočných prípadoch zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale len s poskytnutím peňažného plnenia v nevyhnutnej miere). Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporca musel odoberať elektrickú energiu - plniť úplne v zmysle zmluvy až do konca roku 2015, aj keď samotná dôvodnosť požadovaného plnenia je sporná. Rovnako je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že predbežné opatrenie v časti, kde navrhovateľ žiada, aby bolo odporcovi uložené „...zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa obmedziť alebo znemožniť...“ nie určité, keďže povinnosť uložená predbežným opatrením musí byť jasná, konkrétna a zrozumiteľná, aby bolo možné postihnúť ju prípadným výkonom rozhodnutia. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil - návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, keďže nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo vydané (§ 220, § 221 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.