Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/243/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204507 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116204507.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávneného C. O.T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo E. C. na Y. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom advokátom so sídlom v Košiciach na Šoltésovej ul. č. 5 proti povinnej Ing. C. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej XX Q. O., J., D., G. XET, E. J. zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom advokátom so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 30 v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. 22P 120/2013-44 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 11.5.2016 č.k. 18Em 2/2016-29 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Povinnej priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 €, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu povinnej JUDr. Juraja Kulu - IBAN: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu na výkon rozhodnutia o styku s maloletým a povinnej priznal náhradu trov konania vo výške 149,16 €, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu povinnej JUDr. Juraja Kulu na označený účet do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd zastavil konanie pre neodstrániteľnú prekážku konania, keďže dospel k záveru, že ustanovenia Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 citované v odôvodnení tohto rozhodnutia zverujú právomoc rozhodovať vo veci rodičovských práv a o výkone rozsudkov vydaných v týchto veciach, v tomto konkrétnom prípade súdom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Právomoc týchto súdov vyvodil z miesta obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý je podľa názoru súdu vo Veľkej Británii, kde sa maloleté dieťa nachádza na základe dohody rodičov a kde navštevuje aj školské zariadenie. K záveru o tom, že v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je miesto obvyklého pobytu dieťaťa súd dospel na základe skutkového záveru, že dieťa sa na území tohto členského štátu EÚ nachádza na základe dohody rodičov. Akým spôsobom a z akých konkrétnych dôkazov vyvodil súd záver, že k zmene obvyklého pobytu dieťaťa došlo na základe dohody rodičov, súd neozrejmil. Skonštatoval však, že na nedostatok príslušnosti právomoci súdu nemôže mať vplyv ani údajné jednostranné odvolanie súhlasu s vycestovaním z jeho strany, teda zo strany otca maloletého dieťaťa. Ďalej citoval čl. 2 bod. 11 písm.a/ a b/, čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (ďalej len „Nariadenie Brusel II“), § 35, § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine a namietal záver súdu o tom, že miesto obvyklého pobytu dieťaťa sa zmenilo na základe dohody rodičov, keďže je v rozpore s obsahom spisu nakoľko matke opakovane už v januári 2015 oznamoval, že s vycestovaním dieťaťa a vysťahovaním mimo územia Slovenska nesúhlasí. Táto skutočnosť bola aj predmetom stretnutí kolízneho opatrovníka a matky. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18P 130/2015 sa zamestnankyňa úradu práce poverená výkonom funkcie kolíznej opatrovníčky jednoznačne a nespochybniteľne vyjadrila v tom zmysle, že matka dieťaťa ešte v priebehu prvej polovice roka 2015 opakovane potvrdila, že sa s dieťaťom vysťahovať mimo územia Slovenska nemieni. Navrhuje, aby súd pripojil spis Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P 130/2015, z obsahu ktorého táto skutočnosť vyplynie. Za týchto okolností nemožno považovať za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku jeho právomoci vo veci výkonu rozhodnutia, keďže za obvyklý pobyt dieťaťa nemožno považovať miesto, kam je dieťa premiestnené v rozpore s nariadením Brusel II a ak napriek tomu súd vo veci konať odmietol, odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Vyjadril názor, že skutočnosť, že matka dieťaťa ho neoprávnene premiestnila, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by sa nemohol domáhať spôsobom ustanoveným zákonom svojho práva na styk s dieťaťom. Fyzické odňatie dieťaťa je jedným, ale nie jediným spôsobom výkonu rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti a neprítomnosť oprávnenej v mieste určenom na začiatok styku vykonateľným súdnym rozhodnutím nemôže byť dôvodom na zastavenie konania o výkon rozhodnutia, keďže v takomto prípade by akékoľvek konanie o výkon rozhodnutia bolo celkom neúčelným procesným inštitútom. 3. Otec následne doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie 6.7.2016, kde opakovane poukazuje na obsah spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P 130/2015 a osobitne na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky dieťaťa na pojednávaní, z ktorého vyplýva, že k vysťahovaniu maloletého dieťaťa nedošlo na základe jeho dohody s matkou z decembra 2014, ale na základe svojvoľného rozhodnutia matky, nakoľko matka ešte v mesiaci júl 2015 pred kolíznou opatrovníčkou vylúčila svoje vysťahovanie s dieťaťom do zahraničia, a preto nemožno následné premiestnenie dieťaťa do cudziny z miesta jej obvyklého pobytu považovať za konanie, na ktorom sa dohodli v decembri 2014. 4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z., t.j. 66 € a režijný paušál 8,58 €, teda spolu 74,58 € na účet jej právneho zástupcu. Uviedla, že sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a dodáva, že podľa jej názoru mal byť súdom prvej inštancie aplikovaný aj druhý dôvod zastavenia konania, a to, že rozhodnutiu vo veci samej bráni prekážka rozsúdenej veci, nakoľko oprávnený podal skorší návrh na výkon rozhodnutia a o tomto návrhu už súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo 14.11.2015 pod sp.zn. 21Em 3/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.12.2015, pričom v období od 1.12.2015 až po podanie návrhu v tejto veci 25.2.2016 nedošlo medzi účastníkmi k zmene pomerov, to znamená, že spolu so svojím synom naďalej bývajú vo Veľkej Británii na rovnakej adrese a mal. V. T. navštevuje od 4.9.2015 základnú školu v mieste bydliska, kde úspešne ukončil 1. ročník základnej školy. Trovy odvolacieho konania si uplatňuje z dôvodu, že oprávnený nerešpektoval rozhodnutie o jeho skoršom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia bez toho, aby u účastníkov došlo k zmene pomerov. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie argumentujúc tými istými dôvodmi ako pri podaní návrhu vo veci samej, preto podľa jej názoru nerešpektovaním právneho názoru súdu prvej inštancie zaťažuje odvolací súd a robí tak účelovo z jej neznámych dôvodov. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vysvetlil oprávnenému v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvody svojho rozhodnutia a dodáva, že si je vedomá svojej neschopnosti plniť rozsudok Okresného súdu Košice I 22P 120/2013-44 z 13.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25.3.2015 č.k. 8CoP 365/2014-75 z dôvodu vysťahovania sa do Veľkej Británie na základe písomnej dohody s oprávneným ako otcom maloletého dieťaťa, a preto podala 26.8.2015 návrh na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18P 130/2015. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 66 CMP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil podmienky konania, pričom jeho závery o nedostatku právomoci konať vo veci výkonu rozhodnutia sú správne a náležite odôvodnené a s týmito sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. 8. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa, k zmene ktorého došlo zákonným spôsobom na základe dohody rodičov o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to vyťahovania do Veľkej Británie uzavretej 22.12.2014, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný oprávnený, teda otec maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že Zákon o rodine priorizuje dohodu rodičov v prípade rozhodovania o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností a len v prípade, ak k dohode rodičov nedôjde, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd (§ 35 Zákona o rodine, na ktorý oprávnený v odvolaní poukazuje). Vzhľadom na to, že Zákon o rodine nemá žiadne ustanovenia o právnych úkonoch, uzatváraní zmlúv a právnych následkoch uzatvorenia zmluvy (dohody), je preto potrebné aj na rodičovskú dohodu v zmysle § 110 Zákona o rodine aplikovať ust. § 34 až 42 o právnych úkonoch a ust. § 43 až 51 o zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Podľa týchto ustanovení je dvojstranný právny úkon (zmluva, dohoda) platná, ak bola uzavretá a nie je postihnutá takou vadou, s ktorou zákon spája právny následok jej neplatnosti. Rovnako je preto potrebné vzťahovať na zmenu alebo zrušenie dohody ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom od zmluvy (dohody) možno jednostranne odstúpiť, len ak to ustanovuje zákon, alebo ak to bolo účastníkmi dohodnuté. Vzhľadom na uvedené nemôže mať vplyv na posúdenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa údajné jednostranné odvolanie súhlasu oprávneného s vysťahovaním maloletého do Veľkej Británie, keďže oprávnený nepreukázal a v konečnom dôsledku ani netvrdil, že by k zrušeniu dohody rodičov zákonným spôsobom došlo. Z uvedeného dôvodu je právne bezvýznamné skúmanie vyjadrení matky, či sa mieni vysťahovať do cudziny alebo zotrvať na území SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18P 130/2015, keďže dohoda rodičov nebola časovo ohraničená. 9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 11. Odvolací súd priznal povinnej náhradu trov odvolacieho konania, keďže to považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za spravodlivé s poukazom na to, že konanie o výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21Em 3/2015 na základe návrhu oprávneného bolo právoplatne zastavené za rovnakej situácie, ako aj z rovnakých dôvodov ako v teraz preskúmavanom rozhodnutí súdu prvej inštancie, čím povinnej vznikli účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením jej práva spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, ktorú jej odvolací súd priznal podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, teda v rozsahu 1/13 výpočtového základu, čo je 66 € a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 8,58 €, čo je spolu 74,58 €, ktoré zaviazal oprávneného zaplatiť na účet právneho zástupcu povinnej (§ 263 ods. 1 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).