Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201898572 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7201898572.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., G. XX, D., IČO XX XXX XXX zastúpeného O.. A. G., advokátom, D. XX, D. proti žalovaným: l. W. J., nar. XX.X.XXXX, D. XX, D., t. č. na neznámom mieste, 2. J. T., nar. X.X.XXXX, O. 4, D., t. č. na neznámom mieste, 3. O. Z., nar. XX.X.XXXX, B. pri Hornáde, J. XX/XX, 4. A. X., nar. XX.X.XXXX, Z. 7, D., t. č. na neznámom mieste, žalovaní v X., 2. a 4. rade zastúpení opatrovníkom O.. K. O., súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 3 525,30 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2014 č. k. 32Cb 630/2001-145 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Žalovaný v 3. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 87,50 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 19,75% ročný úrok zo sumy 3 525,30 eura od 17.11.2000 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Súčasne žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 887,15 eura, z toho trovy právneho zastúpenia 746,15 eura a iné trovy 141 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet O.. A. G., advokáta so sídlom v D., D. XX. Rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že právny predchodca žalobcu S., a.s. uplatnila žalobou z 15.1.2001 nárok na zaplatenie nesplateného úveru vo výške 106 203,30 Sk s 19,75% úrokom od 17.11.2000 do zaplatenia a trov konania pôvodne proti žalovaným 1. W. J., 2. K. Z. (zomrel po začatí konania nemajetný), 3. J. T. a 4. O. Z., ktorí boli ručiteľmi dlžníka A. X.. Uznesením zo dňa 17.1.2003 č. k. 32Cb 630/2001-41 súd prvého stupňa na návrh žalobcu pripustil do konania vstup A. X. ako žalovaného v 5. rade a uznesením zo dňa 16.7.2009 č. k. 32Cb 630/2001-51 vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila S. S., a.s. a na jej miesto vstúpila spoločnosť C. s.r.o., ktorá pohľadávku proti žalovaným nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaný dlžník A. uzavrel dňa 30.3.2000 s právnym predchodcom žalobcu Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver 100 000,- Sk s dohodnutou základnou úrokovou sadzbou vo výške 16,75% ročne, ktorá sa podľa čl. II bodu 4 zmluvy so súhlasom dlžníka zvýšila o 3% nad určenú úrokovú sadzbu pri splátkach nesplatených v lehote. Pôvodne žalovaní v 1. až 4. rade podpísali Dohodu o ručení z 30.3.2000, ktorou zabezpečovali poskytnutý úver ručením. Rozsudkom zo dňa 10.2.2012 č. k. 32Cb 630/2001-78 súd prvého stupňa zaviazal pôvodne žalovaných v 1., 3., 4. a 5. rade na zaplatenie 3 525,30 eura s 19,75% ročným úrokom z omeškania od 17.11.2000 do zaplatenia a na náhradu trov konania a konanie proti žalovanému v 2. rade (K. Z.) zastavil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len žalovaný O. Z. a odvolaním napadol iba výšku žalobcovi priznaných úrokov z omeškania, ktorú považoval za neprimerane vysokú. Výrok rozsudku o povinnosti žalovaných zaplatiť istinu a výrok o zastavení konania proti žalovanému v 2. rade K. Z. neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť. Krajský súd v Košiciach uznesením z 18.10.2012 č. k. 3Cob 159/2012-102 zrušil rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť 19,75% úrok z omeškania zo sumy 3 525,30 eura od 17.11.2000 do zaplatenia a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.10.2013 č. k. 32Cb/630/2001-115 a zaviazal pôvodne žalovaných v 1., 3., 4. a 5. rade zaplatiť žalobcovi 19,75% úrok z úveru zo sumy 3 525,30 eura od 17.11.2000 do zaplatenia a trovy konania. Na odvolanie žalovaného v 3. rade O. Z., v ktorom namietal neprimeranosť výšky úroku s odkazom na ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka a na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, odvolací súd uznesením z 27.5.2014 č. k. 3Cob/103/2014-131 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka upravuje náhradu škody a na danú vec ho nemožno aplikovať a pokiaľ súd prvého stupňa neposudzoval zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, v konaní pred súdom prvého stupňa odvolateľ ani ostatní účastníci túto námietku neuplatnili. Po vrátení veci žalovaný v 3. rade Ján Z. zotrval na svojich námietkach. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 a § 506 Obchodného zákonníka a uzavrel aj vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení, že predmetom konania sú úroky z úveru, nie úroky z omeškania. Uviedol, že podstatnou časťou úverovej zmluvy podľa zákonných ustanovení je záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. V predmetnej veci si zmluvné strany v úverovej zmluve výslovne dohodli úroky vo výške 19,75% (16,75% + 3%) a pri nezaplatení nespornej a právoplatne priznanej istine vznikol žalobcovi podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka na toto príslušenstvo nárok, a to od žiadaného dňa, ktorý je podľa súdu prvého stupňa tiež nesporný, lebo dlžník bol v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok ako aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, čo vyplýva zo žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru. Z týchto dôvodov uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom uplatnené úroky. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 887,15 eura, ktorá pozostáva z náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 141,00 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 746,15 eura. Priznané trovy právneho zastúpenia určil súd prvého stupňa podľa vyčíslenia žalobcu a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za šesť úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní a vyjadrenie k odvolaniu po 131,13 eura z tarifnej hodnoty sporu (3 525,30 eura) a po vrátení veci odvolacím súdom patrí žalobcovi odmena za úkon právnej služby účasť na pojednávaní 7.10.2013 v sume 60,07 eura a za dva úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní v roku 2014 2x po 61,87 eura; z režijného paušálu 1x 164,00 Sk, 2x po 7,63 eura, 1x 7,81 eura a 2x po 8,04 eura a z 20% DPH. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 3. rade O. Z.. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/, písm. c/ a písm. f/ O.s.p. pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. Namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvého stupňa sa nevenoval výške úrokov a neodôvodnil ich priznanie, hoci odvolateľ namietal neprimeranú výšku žalobcom uplatnených úrokov. Citujúc ustanovenia § 658 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa považoval odvolateľ úverovú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá by sa mala riadiť príslušnými ustanoveniami upravujúcimi tento typ zmluvy. Požadované úroky považoval odvolateľ za neprimerané k dlžnej istine, poukázal na to, že žalobca sa zaoberá skupovaním pohľadávok a priznané úroky považoval za úžernícke pri terajšej úrokovej sadzbe okolo 8%. Odvolateľ uviedol, že úver nečerpal, je len ručiteľom a bol uvedený do omylu zo strany dlžníka, ktorý čerpal úver na základe predložených nepravdivých údajov, za čo bol v trestnom konaní aj uznaný vinným, preto považoval za nespravodlivé, aby bola od neho požadovaná úhrada 19,75% úroku z omeškania. Mal za to, že súd prvého stupňa v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka mohol vziať túto skutočnosť do úvahy, prihliadol na osobu odvolateľa ako ručiteľa a využitím moderačného práva znížil úrok z omeškania, aby nebol poškodený odvolateľ ani jeho rodina. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k úmyselnému konaniu za účelom nesplatenia úveru. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že k spôsobu výpočtu úroku sa už vyjadril, výpočet vychádza z podpísanej úverovej zmluvy a aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že výška úrokov bola v zmluve výslovne dohodnutá. Pokiaľ sa žalovaný v 3. rade odvoláva na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, žalobca poukázal na to, že ktoré ustanovenia zmluvy a z akého dôvodu by mali byť v rozpore s úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa, navyše, keď úverová zmluva bola podpísaná v marci 2000 a úprava na ochranu spotrebiteľa je účinná od 1.4.2004 a spor sa vedie od roku 2001. Žalobca uviedol, že úroková sadzba tak, ako je uvedená v úverovej zmluve, bola v iných súdnych konaniach v danom čase priznávaná súdmi. Nesplácanie úveru je podľa žalobcu vecou dlžníka a tiež odvolateľa ako ručiteľa, ktorý svojou nečinnosťou prispel k súčasnému stavu, keď výška úrokov presahuje sumu istiny. Odvolateľ mohol dlh už v roku 2001 uhradiť a žiadať náhradu od pôvodného dlžníka, ale nečinnosť mu vyhovovala. Odkaz na § 450 Občianskeho zákonníka nie je podľa názoru žalobcu namieste, pretože sa týka zníženia náhrady škody, predmetom tohto konania je však plnenie z riadne podpísanej zmluvy. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 3. rade nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom žalovaného v 3. rade uvádza nasledovné : Je nesporné a súd prvého stupňa aj správne uzavrel, že medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným v 4. rade bola dňa 30.3.2000 uzatvorená platná zmluva o úvere. Je tiež potrebné zdôrazniť, že pohľadávka z úveru bola zabezpečená ručením žalovaných v 1.,2. a 3. rade (pôvodne aj K. Z.), keď ručitelia potvrdili, že berú na seba povinnosť, že pohľadávku žalobcu (právneho predchodcu) uspokoja v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník, a to vo forme aktívnej solidarity t.j. že bol oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek ručiteľa. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že predmetom konania bol uplatnený nárok veriteľa zo zmluvy o úvere na uhradenie nesplatenej časti úveru (o tejto nespornej istine bolo už právoplatne rozhodnuté), ako aj príslušenstva predstavujúceho zmluvný úrok z úveru(nie úrok z omeškania ako uvádza odvolateľ), ktorý je predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa preto správne kvalifikoval aj žalobcom uplatnený nárok na úhradu zmluvných úrokov podľa § 502 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný v 3. rade poukazoval na aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských úveroch na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani aplikácia týchto ustanovení nevylučuje možnosť uplatňovať úroky z úveru( každý veriteľ má právo na zaplatenie úrokov zo sumy, ktorú požičal), preto na vzťah úrok z úveru( poskytnutého na základe nimi uzavretej zmluvy o úvere), súd správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka pre vzťah založený zmluvou o úvere. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú rovnako ustanoveniami Obchodného zákonníka(zmluvu o úvere môžu dojednať aj strany, ktoré nie sú podnikateľmi), preto ani v tejto časti nie sú námietky odvolateľa dôvodné. Pokiaľ ide o výšku úrokov, ktoré sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, súd prvého stupňa správne vychádzal z úverovej zmluvy, nakoľko v prejednávanom prípade si účastníci úverovej zmluvy výšku úrokov výslovne dohodli(v takomto prípade sa výška úrokov riadi predovšetkým zmluvou) a to v čl. II bod 1 v spojení s čl. II bod 4 zmluvy o úvere vo výške 19,75%(16,75% +3%), keďže žalobca poskytol úver s dohodnutou základnou úrokovou sadzbou v čase poskytovania úveru vo výške 16,75% ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy a v čl. II bod 4 sa dohodli, že občan súhlasí, že pri splátkach nesplatených v lehote sa ročný úrok zvyšuje od počiatku omeškania o 3% nad úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že úver nečerpal, že bol len ručiteľom a že bol uvedený do omylu zo strany dlžníka, ktorý čerpal úver na základe predložených nepravdivých údajov, a preto mal súd v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka znížiť úrok z omeškania (predmetom konania sú žiadané úroky z úveru, nie úrok z omeškania), odvolací súd opakovane uvádza, že predmetom konania nie je náhrada škody, a preto aplikácia § 450 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani podporne, pretože v tomto prípade ide o vzťah medzi veriteľom a ručiteľom a Obchodný zákonník, ktorý sa na zmluvu o úvere vzťahuje, obsahuje úplnú úpravu ručenia. Pre platnosť právneho vzťahu veriteľa a ručiteľa je tvrdenie odvolateľa, že ho dlžník uviedol do omylu, keď predložil nepravdivé údaje pri čerpaní úveru bez právneho významu, pretože pri ručiteľskom vyhlásení je dlžník treťou osobou, na tomto právnom vzťahu nezúčastnenou, a bolo vecou osobného rozhodnutia ručiteľa, či pristúpi k dohode o ručení. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ručenie ako akcesorický záväzok nastupuje vtedy, ak hlavný dlžník nesplní riadne a včas svoju pohľadávku veriteľovi bez ohľadu na to, čo jeho nesplnenie spôsobilo (či je to nemožnosť splnenia zo strany dlžníka, jeho neochota...). Povinnosť ručiteľa nastupuje vtedy, ak dlžník neplní svoju povinnosť voči veriteľovi riadne a včas. Ak ručiteľ plní záväzok veriteľovi namiesto dlžníka, nadobúda ručiteľ voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený od dlžníka vymáhať dlh, ktorý uhradil namiesto dlžníka veriteľovi. Ručiteľ sa takto stane novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, odvolací súd sa ani s týmto názorom odvolateľa nestotožňuje, pretože súd prvého stupňa vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, aj akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a tiež ako vec právne posúdil. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu s prihliadnutím na to, že žalovaným v 3. rade tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov tohto konania vo výške 87,50 eur, na úhradu ktorých zaviazal neúspešného žalovaného v 3. rade. Priznané trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 64,53 eur, režijného paušálu 8,39 eur a 20% DPH z odmeny a náhrady, t. j. zo sumy 72,92 eur (64,53 + 8,39) čo činí 14,58 eur, a to podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy odvolacieho konania je žalovaný v 3. rade povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.