Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/386/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204899810 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7204899810.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: I. L., M.. XX.X.XXXX, Š. A. XXX/XX, B., zastúpená: JUDr. Peter Rybár, advokát, Ľudová 14, Košice, o vymoženie 696,91 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod č. Ex 2446/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 37Er/12/2004-38 zo dňa 5.4.2013 takto r o z h o d o l : I. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania. II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie. III. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o povolení odkladu exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej zo dňa 8.1.2013 na zastavenie exekúcie. IV. V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní oprávneného o trovách konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyhlásil ju za neprípustnú. Povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 8.1.2013. Oprávneného zaviazal nahradiť povinnej trovy exekúcie 326,35 eur na účet jej právneho zástupcu. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 22.12.2003 súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17.5.2004, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Následne dňa 30.10.2010 vyhovel návrhu na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, notára so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, č.k.: N 4052/2003, NZ 93941/2003 zo dňa 18.10.2003. Povinná písomným podaním zo dňa 8.1.2013, ktoré doručila súdu prvého stupňa dňa 10.1.2013 požiadala o odklad exekúcie a navrhla zastaviť exekúciu z toho dôvodu, že predmetný vzťah je spotrebiteľským vzťahom a v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, preto sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci došlo zo strany povinnej k splnomocneniu iného subjektu navrhnutého navrhovateľom v spotrebiteľskej zmluve na uznanie záväzku v podobe notárskej zápisnice, ktorá sa stala exekučným titulom. Došlo tým k znevýhodneniu povinnej ako spotrebiteľky, ak v notárskej zápisnici došlo k uznaniu dlhu a k súhlasu povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzatvorená samotná zmluva o úvere. Preto táto notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože v čase uznania dlhu v notárskej zápisnice a súčasne v čase súhlasu povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ešte žiaden dlh povinnej neexistoval a nemohla preto uznať dlh, ktorý vznikne až v budúcnosti. Navrhla preto exekúciu zastaviť a vyhlásiť ju za neprípustnú. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a ustanovení Notárskeho poriadku a dospel k záveru, že vykonať exekúciu na základe notárskej zápisnice možno len vtedy, ak je notárska zápisnica vykonateľná po formálnej aj materiálnej stránke. Z osvedčeného rovnopisu predmetnej notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že právnym zástupcom oprávneného bol Mgr. A. B., ktorého povinná svojím podpisom úverovej zmluvy splnomocnila, aby oprávnený v jej mene spísal notársku zápisnicu ako exekučný titul, aby v jej mene uznal záväzok z úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 9110045 zo dňa 23.7.2003. Oprávnený následne plnomocenstvom zo dňa 2.1.2003 splnomocnil L.. A. B., advokáta, Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súčasťou tohto plnomocenstvo je aj ďalšie splnomocnenie L.. A. B. U. L.. Q. Ž., advokátskeho koncipienta, Fándlyho 4509/3, Piešťany. Z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že za povinnú vyhlásil uznanie záväzku z úverovej zmluvy L.. Q. Ž., advokátsky koncipient na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho L.. A. B., advokáta. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že takéto uznanie záväzku a spísanie notárskej zápisnice v mene povinnej L.. Q. Ž. je v rozpore s ustanovením § 16 písm. a) Zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, pretože L.. A. B. ako advokát bol právnym zástupcom oprávneného a tomu istému advokátovi bolo sprostredkovane udelené plnomocenstvo zo strany povinnej cez oprávneného k tomu, aby povinnú zastupoval pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto je v rozpore so Zákonom o advokácii, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vyhlásil ju za neprípustnú. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že zmluva o úvere z ktorej vznikol predmetný dlh povinnej a na ktorú odkazuje predmetná notárska zápisnica, je k notárskej zápisnici len voľne pripojená, teda nie je spojená s exekučným titulom tak, aby to vylučovalo akékoľvek pochybnosti o ich pravosti a obsahu, preto predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a nie je vykonateľná po materiálnej stránke v zmysle § 44 ods. 3 Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, podľa ktorého, ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou otlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy. V prejednávanej veci takto notárska zápisnica nebola vyhotovená, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú. O návrhu na odklad exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 8.1.2013, pretože je možné dôvodne očakávať zastavenie tejto exekúcie. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa 200 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnej priznal náhradu trov konania 326,35 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne. Uviedol, že pokiaľ má oprávnený právo na náhradu trov konania potrebných na vymáhanie práva, má aj povinný právo na náhradu trov konania potrebných na bránenie sa proti nedôvodnej exekúcii, pretože priznanie nároku na náhradu trov konania povinnej je v súlade zo zásadou rovnosti účastníkov konania bez výnimky v civilnom konaní, v jednotlivých typoch civilného konania, nevynímajúc exekučné konanie. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rozpore s ustanovením § 16 písm. a) Zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Povinnej súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 68,39 eur, návrh na odklad exekúcie 128,98 eur, návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú 128,98 eur a 3 x režijný paušál 7,81 eur za rok 2013. Tarifná odmena za úkon právnej služby je odvodená od výšky záväzku vymáhanej v tomto exekučnom konaní podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkové trovy právneho zastúpenia povinnej predstavujú 326,35 eur, na náhradu ktorých súd prvého stupňa zaviazal oprávneného. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd prerušil toto konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v tom, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právnu úkon spotrebiteľa, ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a či je v súlade s čl. 17 a čl. 48 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Oprávnený ďalej v odôvodnení odvolania rozsiahlo poukazuje na jednotlivé rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Ústavného súdu v spotrebiteľských sporoch. K prejednávanej veci oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď mal tak podľa zákona urobiť, pretože zastavenie exekučného konania založilo prekážku veci rozhodnutej, bez možnosti ústneho prejednania veci, čím bolo odňaté oprávnenému právo na súdnu ochranu. Ďalej oprávnený uviedol, že súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica, pretože notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posudzuje súlad úkonu so zákonom a dobrými mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, je povinný odmietnuť vykonanie úkonu, ktorý je v rozpore so zákonom. Notár je právne vzdelanou osobou u ktorého je zákonný predpoklad, že v každom okamihu výkonu notárskeho úradu je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa priči dobrým mravom a ak notár úkon vykoná, zakladá to vo vzťahu k obsahu tohto úkonu prezumpciu zákonného súladu až do chvíle kým nedôjde k jeho zrušeniu. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a dôvery všetkých subjektov práva. Podľa § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť a všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaniu výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej zápisnice. Exekučný súd musí s takýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásahu rovnocennosti exekučných titulov. Ďalej oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa porušil zásahu „rovnosti zbraní“, zásadu kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, pretože nevypočul oprávneného a rozhodol o jeho právnom postavení výrokom o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekúcie bez toho, aby mal oprávnený možnosť reagovať na argumenty, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, čím došlo k zmareniu exekúcie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásahu dvojinštančnosti súdneho konania. K odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že udelené plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k tomu, že povinná je spotrebiteľkou, oprávnený uviedol, že udelené plnomocenstvo zo strany povinnej nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Povinná predmetné plnomocenstvo udelila súčasne s uzatvorením zmluvy, čo právny poriadok nevylučuje. V ďalších častiach odvolania oprávnený poukazuje na nesprávne závery súdu prvého stupňa ohľadom posudzovania notárskej zápisnice, ktoré však nevyplývanú z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ďalej oprávnený poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu o ústavných sťažnostiach, ktorými oprávnení namietali, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul. Ústavný súd v týchto rozhodnutiach poukázal na to, že notárska zápisnica, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané právnymi predpismi, vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, je exekučným titulom a žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodzovať. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil navrhované prejudiciálne otázky. O tomto odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Košiciach skorším uznesením č.k. 14CoE/203/2013 - 60 zo dňa 28. novembra 2013 tak, že: I. Potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie. II. Zrušil uznesenie vo výroku o povolení odkladu exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej zo dňa 8.1.2013 na zastavenie exekúcie. III. Vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní oprávneného o trovách konania. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal v zákonnej lehote dovolanie oprávnený svojim písomným podaním zo dňa 19.2.2014. Dovolanie odôvodnil tým, že: - súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. a/ O.s.p.), - v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O..sp. v spojení s § 237 písm. d/ O.s.p.), - súd svojím postupom odňal oprávnenému ako účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), - vo veci konajúcej súdy boli nesprávne obsadené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. g/ O.s.p.), - konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ďalej oprávnený v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul svoje dovolanie a navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne navrhol toto konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd o tomto dovolaní oprávneného rozhodol uznesením č.k. 4Oboer/315/2014 zo dňa 30. septembra 2015 tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 14CoE/203/2013-60 zo dňa 28. novembra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd toto zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobcovi ako účastníkovi konania bola znemožnená realizácia jeho procesných práv v tom, že odvolací súd nerozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie tohto konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a tento jeho návrh bol súčasťou odvolania oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Tým odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Dovolací súd preto podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil uznesenie odvolacieho súdu v dôsledku tejto procesnej vady a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude vysporiadať sa s týmito procesnými vadami a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v zrušujúcom uznesení č.k. 4Oboer/315/2014 - 104 zo dňa 30.9.2015 vec opätovne prejednal a rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie tohto konania. Odvolací súd opätovne prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa vrátane návrhu oprávneného zo dňa 19.2.2014 v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie a návrh na prerušenie konania nie sú dôvodné. Oprávnený navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013). Navyše, podstatným dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2010 zo dňa 30.09.2010). Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. K odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa po tom, ako odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie tohto konania odvolací súd udáva: Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: V konaní nebolo sporné, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice a vymáhaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, tak ako to uviedol súd prvého stupňa, že za povinnú túto notársku zápisnicu spísal L.. Q. Ž., ktorého splnomocnil L.. A. B.. L.. A. B. splnomocnila povinná priamo v predmetnej zmluve o úvere zo dňa 23.7.2003. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere, dospel k záveru, že predmetný exekučný titul - notárska zápisnica, bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. A. B., advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda, ak povinná chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre L.. A. B., v ktorom ho splnomocnila súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným udelením plnomocenstva pre L.. A. B. s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinnej - L.. A.Š. B. a taktiež nimi splnomocnenej tretej osoby - L.. Q. Ž. voči povinnej, je v rozpore so Zákonom o advokácii. Naviac, ak nie je preukázané, podľa § 18 ods. 1, 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, dala povinná L.. A.G. B. skutočne také pokyny aké sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či L.. A. B. sa mohol riadiť pokynmi povinnej pri presadzovaní práv a záujmov povinnej ako spotrebiteľsky v prejednávanej veci pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Oprávnený nepreukázal, či vôbec povinná bola v kontakte so svojím splnomocnecom L.. A. B. a či mu dala pokyny v akom rozsahu a za akých podmienok môže v jej mene spísať predmetnú notársku zápisnicu ako exekučný titul. Odvolací súd preto dospel k záveru, že takáto notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, ak povinná takto splnomocnila L.. A. B. a navyše, ak predmetnú notársku zápisnicu ani nespísal v mene povinnej L.. A. B., ale ním splnomocnená tretia osoba L.. Q. Ž., ktorého povinná nesplnomocnila na to, aby v jej mene uznal záväzok voči oprávnenému a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Navyše odvolací súd konštatuje, že je tu ďalší dôvod pre zastavenie tejto exekúcie, pretože nezlučiteľnosť činnosti funkcie súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného) čo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku). Preto súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného. Z týchto dôvodov odvolací súd nevyhovel návrhu oprávneného a nepredložil vec na posúdenie navrhovaných predbežných otázok Súdnemu dvoru ES, pretože navrhované otázky sa netýkajú základu tohto exekučného konania, pre ktorý bola táto exekúcia zastavená. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie. Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie oprávneného voči tretiemu výroku napadnutého uznesenia, ktorým bol povolený odklad tejto exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 8.1.2013, pretože povoliť odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku nie je dôvod potom ako súd tým istým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože exekučný titul je neúčinný. Znamená to, že po tomto zastavení nie je dôvod povoliť odklad exekúcie, pretože inštitút odkladu exekúcie má slúžiť k tomu, aby sa nevykonávala exekúcie dovtedy kým nie je rozhodnuté o návrhu na zastavenie exekúcie, ak možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil uznesenie vo výroku o povolení odkladu exekúcie, pretože súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a vo veci odkladu exekúcie rozhodol nesprávne. O odvolaní oprávneného o trovách exekúcie odvolací súd nerozhodol, pretože nie je príslušný na prejednanie tohto odvolania. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. a čl. 142 Ústavy SR odvolanie vždy prípustné. Podľa zákona č. 299/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde podľa § 243b - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013, v odseku 3 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník dňa 5.4.2013, preto podľa prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., o odvolaní oprávneného zo dňa 9.5.2013 proti uzneseniu výroku o trovách exekúcie, rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa a nie odvolací súd, aj keď odvolanie bolo podané pred 1.11.2013. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa, pretože o odvolaní o trovách exekúcie má rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.