Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205202147 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7205202147.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu O.. O. C. a členov senátu M.. R. G. a M.. F. F. v právnej veci žalobcu: L.. O. O. - O., Y. 1, G., IČO XX XXX XXX zastúpeného advokátkou M.. V. H., O. 3, G. proti žalovanému: S. G. - G., Z. XX, G., L. XX XXX XXX zastúpenému advokátom M.. M. B., M. XX, G. o zdržanie sa nekalosúťažného konania a úhradu nemajetkovej ujmy vo výške XX XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku P. súdu G. I zo dňa 23.2.2016 č. k. 27Cb/96/2005-681 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 2. Uviedol, že po úprave petitu žaloby žalobcom a pripustení zmeny petitu žaloby súdom žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému nekalosúťažné konanie spočívajúce vo výrobe, kompletáži a montáži jednostranných a dvojstranných poštových schránok, ktoré sú zameniteľné s jednostrannými a dvojstrannými poštovými schránkami, ktoré vyrába a predáva žalobca. Charakteristické znaky jednostranných poštových schránok vyrábaných žalobcom sú tie, že doručovanie a výber zásielok je z jednej strany. Jednostranné poštové schránky žalobcu majú spoločný obal (telo schránok), ktorý je predeľovaný tak, že vytvára jednotlivé schránky. Jednostranné poštové schránky majú namontované dvierka s uzamykacím mechanizmom, menovku, prípadne otvor na umiestnenie menovky. Charakteristické znaky dvojstranných poštových schránok žalobcu sú doručovanie z vonkajšej strany a výber zásielok z vnútornej strany. Dvojstranné poštové schránky žalobcu majú spoločný obal (telo schránok), ktorý je popredeľovaný tak, že vytvára jednotlivé schránky. Z vnútornej strany sú na každej poštovej schránke namontované dvierka s uzamykacím mechanizmom. Vonkajšiu časť poštových schránok tvorí spoločný panel z jedného kusa materiálu, na ktorom sú pre jednotlivé schránky vytvorené doručovacie otvory na vhadzovanie zásielok, ktoré sú prekryté pohyblivým krytom - záklopkou. Každá poštová schránka má menovku, prípadne otvor na umiestnenie menovky. Žalobca žiadal tiež uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume XX XXX,XX eura s 9% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému pôvodne ochrany zapísaných priemyselných vzorov - dizajnu s názvom „Bezpečnostná poštová schránka“ a „Skupinová poštová dvojstranná schránka“, ktoré mal zapísané na Úrade priemyselného vlastníctva SR od X.X.XXXX pod č. zápisu XXXXX a č. XXXXX, pretože žalovaný neoprávnene začal vyrábať a predávať rovnaké poštové schránky. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že na Úrade priemyselného vlastníctva SR má riadne zapísaný dizajn č. D XXXXX s názvom „Súbor poštových schránok“ s počtom dizajnov X a dátumom zápisu XX.X.XXXX. Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výroby a montáže poštových schránok, ktoré sú zameniteľné s poštovými schránkami žalobcu. Odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože medzičasom uplynula maximálna lehota ochrany zapísaných dizajnov žalobcu, a preto bolo potrebné posúdiť žalobcom tvrdené nekalosúťažné konanie žalovaného v súvislosti so žalovaným vyrábanými domovými poštovými schránkami. 4. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že obidve strany sporu majú v živnostenskom registri zapísaný ako predmet činnosti okrem iného výrobu poštových schránok. Žalobca mal na Úrade priemyslového vlastníctva SR zapísané dva chránené priemyselné vzory - dizajny od X.X.XXXX pod č. zápisu XXXXX s názvom Bezpečnostná poštová schránka a pod č. zápisu XXXXX pod názvom Skupinová poštová dvojschránka, súd prvej inštancie konštatoval, že zákonná ochrana skončila uplynutím maximálnej doby predĺženia dňa X.X.XXXX. Žalovanému bol zapísaný Q. priemyselný vzor č. XXXXX s názvom „Súbor poštových schránok“ od XX.X.XXXX s právom prednosti od XX.X.XXXX. Žalobca sa však v konaní pred Úradom domáhal výmazu tohto zapísaného priemyselného vzoru žalovaného a po viacerých konaniach Úrad priemyslového vlastníctva SR rozhodol o výmaze priemyselného vzoru žalovaného, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z XX.X.XXXX č. k. XXS/ XX/XXXX-XXX zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia sp. zn. A. XXX-XXXX/Vz-XXXXX/II-XX/XXXX z X.X.XXXX a Najvyšší súd SR odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku odmietol dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. z týchto rozhodnutí vychádzal a je nimi viazaný. 5. Žalobca v konaní uviedol, že domové poštové schránky mal chránené priemyselným vzorom od roku XXXX a vyrábal ich od roku XXXX. V roku XXXX zistil, že rovnaké poštové schránky vyrába aj žalovaný, preto ho písomne upozornil, že zasahuje do jeho priemyselných vzorov. Následne si dal žalovaný zapísať svoj priemyselný vzor, ktorý bol vymazaný v roku XXXX. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný montoval ním vyrábané poštové schránky v bytových domoch v roku XXXX a XXXX a mal v roku XXXX umiestnenú reklamu v maloobchodnej predajni I. v G.. Súd prvej inštancie konštatoval s odkazom na ustanovenie § 75 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, že po maximálnom predĺžení dĺžky ochrany formálnych priemyslových práv zanikla formálna ochrana priemyselných vzorov žalobcu X.X.XXXX. Aj po tomto dátume však patrí žalobcovi ochrana proti nekalej súťaži, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. 6. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia podľa § 44 ods. 1 a 2, § 45 ods. 1 až 3, § 46 ods. 1, § 47, § 48 a § 53 Obchodného zákonníka posudzoval v predmetnej veci naplnenie znakov nekalosúťažného konania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu sa v rámci svojho predmetu činnosti venujú aj výrobe a montáži poštových schránok, sú teda podnikatelia, ktorí sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži na rovnakom trhu a sú v súťažnom vzťahu. Ďalej posudzoval, či konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom, pričom musí ísť o konanie protiprávne. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa dopúšťa nekalosúťažného konania tým, že otrocky napodobňuje jeho výrobky a vydal reklamný leták skoro totožný s reklamným letákom žalobcu, a zdôraznil, že žalobca nekonkretizoval, v čom vidí rozpor s dobrými mravmi. Žalobca tvrdil, že ostatní výrobcovia vyrábajú poštové schránky ukladaním jednotlivých hotových schránok na seba a vedľa seba, iba žalovaný vyrába poštové schránky rovnako ako žalobca, a to tak, že telo schránky je predelené prepážkami, čím sa vytvoria jednotlivé segmenty, ktoré po osadení dvierok a osadení predného panelu vrátane záklopky a menovky vytvoria jednotlivé schránky. Konštrukcia poštových schránok je tak kompaktná, schránky sú utesnené z prednej strany spoločným panelom so záklopkami, čím je minimalizovaný prestup vzduchu, a preto, vzhľadom na potrebu šetrenia energiami, bol o poštové schránky žalobcu a žalovaného najväčší záujem. Žalobca tvrdil, že aj keď už nemá chránené priemyselné vzory, patrí mu ochrana proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného, ktorý otrocky napodobnil poštové schránky žalobcu, čím vyvoláva nebezpečenstvo zámeny a tiež parazitovania na výrobkoch žalobcu. V súvislosti s týmto tvrdením sa súd prvej inštancie zameral na porovnanie vonkajších znakov a celkový charakter vonkajších úprav poštových schránok vyrábaných žalobcom a žalovaným a dospel k záveru, že varianty vyrábané žalobcom a vyrábané žalovaným nie sú vo vonkajších znakoch úplne zhodné. Uviedol, že variant č. 2 výrobku žalovaného vykazuje rozdielnosť v tom, že v dolnej polovici prednej strany má umiestnený elektrický vrátnik a bezpečnostný kódovací zámok a pri každej menovke sa nachádza zvončekové tlačidlo a tieto prvky vizuálne rozdeľujú vonkajšiu stranu schránky na dve časti a spolu so zvončekovými tlačidlami zabezpečujú odlišnosť. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozdielnosti medzi vonkajšími úpravami poštových schránok žalobcu a žalovaného, ktoré spočívajú v umiestnení kruhových otvorov na zadnej strane schránok, ktoré sú v prípade výrobkov žalobcu umiestnené pod štítkom na menovku na čelnom paneli po dva malé kruhové otvory z každej strany štítku a zámok je umiestnený pri okraji dvierok, zatiaľ čo v prípade žalovaného dvierka schránok obsahujú približne v strede rovnaký štítok na menovku ako na čelnom paneli a päť malých kruhových otvorov pod štítkom a zámok umiestnený pri okraji dvierok. S poukazom na tieto odlišnosti súd prvej inštancie uzavrel, že zo strany žalovaného nejde o otrockú napodobeninu výrobkov žalobcu. Uviedol tiež, že poštové schránky sa ani nemôžu veľmi vzhľadovo líšiť, lebo rozmermi sú určené typom príslušných obytných domov, kde sa umiestňujú, majú mať otvor na vhadzovanie a vyberanie poštových zásielok a menovku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný skoro doslova napodobnil jeho reklamný leták, súd prvej inštancie uzavrel, že nejde o naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že informácie v letáku sú v rozpore so skutočnosťou. Pretože vo veci nebolo preukázané naplnenie generálnej klauzuly nekalej súťaže, súd prvej inštancie žalobu zamietol vrátane nároku na nemajetkovú ujmu požadovanú žalobcom z dôvodu, že od júla XXXX mal žalovaný prihlásený priemyselný vzor č. XXXXX „Súbor poštových schránok“ s dvoma variantmi, ktorý bol vymazaný v roku XXXX a do času výmazu nemožno považovať konanie žalovaného za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže konal na základe povolenia štátneho orgánu. 7. Súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v znení upraveného petitu vyhovel. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p., pretože súd prvej inštancie vydal rozsudok jednostranný, zaujatý a na základe neúplného hodnotenia dôkazov, tvrdil, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil svojvoľne, jednostranne a zaujato v rozpore s ustanovením § 132 O. s. p., aj to len niektoré a jeho zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku porovnával poštové schránky vyrobené žalovaným bez toho, aby uviedol, ako k takémuto odbornému porovnaniu došiel a z čoho vychádzal. Zdôraznil, že Úrad priemyselného vlastníctva SR vymazal priemyselný vzor žalovaného č. XXXXX z dôvodu, že bol zhodný s dizajnom, ktorý mal chránený žalobca, preto považoval za zarážajúce a popierajúce odbornú spôsobilosť ÚPV SR, keď súd dospel k záveru, že nie sú úplne zhodné. Poukázal na to, že pri výmaze dizajnu platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo, to znamená, že ak súd prvej inštancie uviedol, že k výmazu žalovaného došlo v roku XXXX, žalobca poukázal na overený výpis z ÚPV SR, podľa ktorého výmaz priemyslového vzoru žalovaného bol vykonaný XX.XX.XXXX, preto považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že do výmazu priemyselného vzoru žalovaného nemožno považovať konanie žalovaného za rozporné s dobrými mravmi, lebo konal na základe povolenia štátneho orgánu. Žalobca uviedol, že aj po X.X.XXXX, kedy mu zanikla formálna ochrana ako majiteľa priemyselných vzorov č. XXXXX a XXXX, má právo brániť sa konaniu, ktoré vyvoláva nebezpečenstvo zámeny alebo parazitovania na povesti podľa § 47 a 48 Obchodného zákonníka. S odkazom na ustanovenia § 53 až 55 Obchodného zákonníka zastával názor, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa ochrany proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného spočívajúceho v klamlivej reklame a vyvolaniu nebezpečenstva zámeny. Zdôraznil, že úprava nekalej súťaže vychádza zo zásady, že každé neoprávnené použitie cudzieho duševného vlastníctva alebo jeho napodobenie v hospodárskej súťaži vo svoj prospech, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a preto je neprípustné. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že priemyselný vzor vyrábaný žalovaným nebol výsledkom jeho duševnej činnosti, ale len prostriedkom ako vytvoriť žalobcovi konkurenciu v hospodárskej súťaži, pričom poštové schránky žalobcu otrocky napodobnil a a toto napodobenie je vizuálne zjavné. Uviedol, že žalovaný bol oboznámený s výrobkami žalobcu, lebo montoval a vykonával servis dorozumievacích zariadení v tých istých bytových domoch ako žalobca montoval poštové schránky. 9. V súvislosti s posudzovaním nebezpečenstva zámeny žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že sa obmedzil len na porovnanie zhodnosti výrobkov žalobcu a žalovaného, absentuje však akákoľvek úvaha súdu o zameniteľnosti týchto výrobkov a tiež reklamnej kampane s prihliadnutím na posudzovanie priemerným spotrebiteľom s prostrednými pozorovacími schopnosťami tak, ako to vyplýva z rozsudku NS z XX.X.XXXX sp. zn. RV I XXXX/XX. Žalobca tvrdil, že žalovaný tiež parazituje na výrobkoch a povesti žalobcu a s poukazom na rozhodnutie NS ČR z XX.X.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX uviedol, že nekalosúťažným konaním je aj konanie podnikateľa, ktorý uvádza na trh produkt funkčne zhodný s produktom, ktorý už je na trhu uvedený, bez toho, aby zaistil jeho riadne odlíšenie. Nesúhlasil tiež s právnym posúdením klamlivej reklamy súdom prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie sa nezaoberal možnosťou vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovania na povesti a generálnou klauzulou najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný reklamu žalobcu „kopíroval“. Žalobca tiež namietal nesprávne posúdenie jeho nároku na nemajetkovú ujmu, pretože ako majiteľovi dizajnu mu právny poriadok garantuje určité práva a chráni ho pred zásahmi tretích osôb, pričom dizajn žalovaného bol vymazaný, a preto platí, že k zápisu dizajnu žalovaného do registra nedošlo. Zastával názor, že po celý čas žalovaný porušoval práva žalobcu z priemyslového vlastníctva, a nemajetková ujma mu vznikla minimálne v tomto období podľa zákona o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch a podľa zákona o dizajne tak, ako to možno podľa žalobcu analogicky vyvodiť z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-XXX/XXXX Celaya Emparanza y Galdos Internacional SA proti Proyectos Integrales de Balizamiento SL zo 16.2.2012. Žalobca uviedol, že ďalším predpokladom pre naplnenie generálnej klauzuly je také konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda k ujme nemusí ani dôjsť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neposudzoval ním predložené dôkazy preukazujúce spôsobenie ujmy žalobcovi a tiež klesajúci počet zákaziek v dôsledku vstupu žalovaného na trh s výrobkami zameniteľnými s výrobkami žalobcu. 10. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie sa zbytočne venoval porovnávaniu priemyselných vzorov žalobcu a žalovaného a nesúhlasil s jeho záverom, že zo strany žalovaného nejde o otrockú napodobeninu, pretože tento záver nie je ani v súlade s uznesením ÚPV SR. Zopakoval porovnanie dvojstranných schránok žalobcu a žalovaného, ich charakteristické znaky a konštrukciu schránok tak, ako vyplýva ich charakteristika z fotodokumentácie k priemyselných vzorom a predložil ich súdu vo svojom vyjadrení z XX.XX.XXXX so záverom, že ide o úplne zhodné poštové schránky, ktoré sa líšia len drobnými nepodstatnými detailmi, ktoré sú pre nezainteresovaného užívateľa nerozpoznateľné. K požadovanej nemajetkovej ujme žalobca uviedol, že táto predstavuje len necelé 3% obratu žalobcu za roky XXXX - XXXX počas platnosti priemyselného vzoru žalobcu a zdôraznil, že žalovaný si bol nekalosúťažného konania vedomý. Nepeňažnú formu satisfakcie nepovažoval žalobca za dostatočne spravodlivú. Uviedol, že nemajetková ujma je poškodenie jedinečnosti, sebaúcty, rozlišovacej spôsobilosti, straty prestíže a najmä dobrej povesti. Tvrdil, že tým, že žalovaný pokračuje vo výrobe, predaji a montáži poštových schránok, žalobca stráca prestíž a dobrú povesť. Uviedol tiež, že žalovaný pôsobí na trhu poštových schránok od roku XXXX, v tejto oblasti nebolo jeho pôsobenie nijak výrazné, obrat nastal až v dôsledku jeho nekalosúťažného konania. Žalobca uviedol, že o jeho poštové schránky bol na trhu najväčší záujem, čo demonštroval prieskumom na košickom sídlisku U. 8, kde bola vykonaná rekonštrukcia XX vstupov do bytových domov, pričom žalobca vyrobil a namontoval poštové schránky do XX vstupov, čo je XX,XX%, žalovaný do XX vstupov, čo je XX,XX% a iní dodávatelia namontovali poštové schránky do X vstupov, čo je X,XX%, teda žalobca a žalovaný, ktorý otrocky napodobnil poštové schránky žalobcu, dodali XX,XX% všetkých poštových schránok do uvedených bytových domov. Žalobca poukázal na to, že po neoprávnenom zápise priemyselného vzoru žalovaný rozpútal reklamnú kampaň a vyhlasoval, že vyrába také isté schránky ako žalobca, len lacnejšie. To však podľa žalobcu znamenalo, že žalovaný musel mať prístup k jeho cenovým ponukám, ktoré žalobca nezverejňoval, podľa žalobcu informácie mohol poskytovať žalovanému pracovník Z. II, s ktorým bývali v jednom bloku a na Z. II v už schválených ponukách žalobcu boli svojvoľne ponížené ceny s tým, že žalobca buď príjme takúto nižšiu cenu alebo zákazku ponúknu žalovanému. Žalobca tvrdil a preukazoval, že na základe nekalej súťaže žalovaného mu výrazne ubudli zákazky z Z. II Košice, ktoré je druhým najväčším bytových družstvom v SR a v rozhodnom čase (XXXX-XXXX) spravovalo asi XX XXX bytových jednotiek a poštové schránky sa montovali pri obnove bytových domov. Uviedol, že žalovaný najmenej XX rokov vyrába a dodáva na slovenský trh poštové schránky a porušuje práva žalobcu vyvolávaním nebezpečenstva zámeny s výrobkami žalobcu a mohol tak spôsobiť žalobcovi škodu na jeho dobrej povesti, preto žalobca podľa § 53 Obchodného zákonníka môže požadovať primerané zadosťučinenie aj v peniazoch. S poukazom na judikatúru súdov (X P. XXX/XXXX) žalobca zastával názor, že nemá povinnosť dokazovať rozsah primeraného zadosťučinenia, ale musí preukázať dôvody a formu, prípadne výšku tohto zadosťučinenia. Žalobca zdôraznil, že bol priekopníkom vo výrobe dvojstranných poštových schránok a musel vynaložiť nemalé náklady, prevziať na seba riziko v súvislosti s hľadaním odbytu týchto výrobkov a dokázal nájsť medzeru na trhu na umiestnenie svojich výrobkov. Žalovaný svojim konaním zapríčinil, že pod tlakom musel žalobca pristúpiť na zníženie ceny svojich výrobkov, čo sa nepriaznivo prejavilo na jeho zisku, lebo žalovaný po celú dobu vyrábal a dodával poštové schránky odberateľom. Uviedol, že nemá v úmysle mať neobmedzené monopolné postavenie na trhu a aj iní výrobcovia vyrábajú poštové schránky, tieto však nie sú otrockou napodobeninou poštových schránok žalobcu. Následne presne popísal, v čom sa odlišujú poštové schránky žalobcu od obdobných dvojstranných poštových schránok pre bytové domy, pričom odlišnosť od iných výrobcov spočíva hlavne v tom, že iní výrobcovia ukladajú jednotlivé hotové schránky na seba a vedľa seba, kdežto poštové schránky žalobcu sú umiestnené v spoločnom obale - tele schránky, ktorý má tvar kvádra a je popredeľovaný prepážkami a prekrytý spoločným predným panelom a tvrdil, že len žalovaný vyrába rovnaké poštové schránky. Poukázal tiež na nekalosúťažné konanie žalovaného, ktorý vydával svoje propagačné letáky s textom takmer totožným s propagačnými letákmi žalobcu. Vzhľadom na dĺžku trvania závadného konania (niekoľko rokov), dosah tohto konania a nerešpektovanie predbežného opatrenia, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výroby a predaja poštových schránok totožných so schránkami žalobcu, považoval žalobca požadovanú nemajetkovú ujmu v peniazoch za primeranú. 11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Zastával názor, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok generálnej klauzuly pre záver, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania. Zdôraznil, že žalovaný nikdy nekonal v rozpore s dobrými mravmi, ale konal na základe licencie vydanej štátnym orgánom. Žalovaný poukázal na to, že ako majiteľ obidvoch dizajnov D XXXXX a D XXXXX bol zapísaný Ing. O. O., Y. 1, G., ktorý licenčnou zmluvou poskytol súhlas podnikateľskému subjektu L.. O. O. - O., Y. 1, G., L. XX XXX XXX na využívanie zapísaných dizajnov a oprávnenie na výrobu a montáž poštových schránok získal žalobca zápisom v živnostenskom registri až dňa X.XX.XXXX. Tvrdil, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože oprávnenie domáhať sa ochrany proti osobám, ktoré nadobúdateľa (licencie) obmedzujú vo výkone jeho práv, má podľa § 514 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka len poskytovateľ, teda L.. O. O.. Žalovaný uviedol, že pre rozhodovanie súdu v tomto spore je podstatné stanovisko Úradu priemyselného vlastníctva SR, či priemyselné vzory žalobcu boli zhodné s priemyselným vzorom žalovaného (č. XXXXX). Zastával názor, že v tomto prípade nejde o otrockú kópiu, a preto nejde o porušenie dizajnu. K nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu v peniazoch žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že konanie žalovaného malo negatívny majetkový dopad v strate klientov, toto tvrdenie podľa žalovaného nepreukázal; tvrdil, že žalovaný nevyužíval priemyselné vzory žalobcu, tiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody, ním predložené dôkazy naopak potvrdzujú rastúce príjmy žalobcu a taktiež nepreukázal spôsob výpočtu požadovanej nemajetkovej ujmy. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcom požadovaných úrokov z omeškania, lebo sa nedostal do omeškania so splnením peňažného záväzku. Tvrdil, že v súlade Metodikou konania vo veciach predmetov priemyselného vlastníctva v mene žalovaného podala prihlášku dizajnu jeho patentová zástupkyňa, žalovaným požadovaný zápis dizajnu bol vykonaný, preto si mal žalobca uplatniť nárok na náhradu škody proti Úradu priemyselného vlastníctva SR. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca viedol štvavú kampaň proti nemu, hrozil bytových družstvám postihmi, lebo napomáhajú trestnému činu porušovania priemyselných práv a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, čím vyvolal u obchodných partnerov žalovaného strach a obavy a odmietli so žalovaným spolupracovať, takže ostal s poškodenou povesťou, bez obchodných partnerov a bez zákaziek. 12. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zotrval na dôvodoch svojho odvolania. S odkazom na § 53 - 55 a § 44 Obchodného zákonníka uviedol, že je v spore aktívne vecne legitimovaný ako osoba, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené konaním žalovaného v nekalej súťaži spočívajúcej v klamlivej reklame a vyvolaním nebezpečenstva zámeny. Pripojil fotografie z bytových domov v Prievidzi a A. na dokladovanie, že iní výrobcovia vyrábali poštové schránky pre bytové domy, ktoré sú odlišné od poštových schránok žalobcu. Zdôraznil, že nepožaduje od žalovaného náhradu škody, preto ju ani nepreukazoval a pri uplatnení nároku na primerané peňažné zadosťučinenie musí preukázať, z akých dôvodov, v akej forme a v akej výške ho požaduje, pritom výška zadosťučinenia je viazaná len na kritérium primeranosti. Poukázal na to, že už v roku XXXX upozornil žalovaného na neoprávnený zásah do práv žalobcu a žalovaný si bol vedomý nekalosúťažného konania. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá stanovisku odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesením žalobca zastával názor, že tomu tak nie je. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný a zmätočný, lebo súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, o aké dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ako právne posúdil zistený skutkový stav, teda na základe akých nových dôkazov zmenil svoj pôvodný právny názor a nepridržiaval sa odporúčania odvolacieho súdu. Poukázal na to, že žalobca viackrát upravil petit žaloby v súvislosti s odporúčaním odvolacieho súdu. Negatívny majetkový dopad v strate klientov žalobcu v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného žalobca dokladoval vo vzťahu k zákazkám v bytových domoch na Luníku S. v G. a požadované peňažné zadosťučinenie predstavuje necelé 3% z celkového obratu za roky XXXX až XXXX, t. j. za roky, kedy mal žalobca platné svoje priemyselné vzory. K tvrdeniu žalovaného, že živnosť „výroba poštových schránok“ mal zapísanú žalobca až v roku XXXX tento uviedol, že dovtedy takýto druh živnosti neexistoval, v čase zápisu živnosti žalobcu existovala len živnosť „výroba drobných kovových obalov“, pod ktorou žalobca vyrábal poštové schránky. 13. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa XX.X.XXXX. Odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania žalobcom súdu prvej inštancie X.X.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. 14. Od 1.7.2016 platí nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.“). 15. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon a aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom XXXX, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.). 18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 19. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p. 20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, príp. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 C. s. p. 21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p., ktoré boli účinné v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani dôvody uvádzané žalobcom v podanom odvolaní nespochybnili vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku. 24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O. s. p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. 25. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby vo veci nie je dôvodná. Žalobca podanou žalobou uplatňoval nárok na ochranu proti zásahu žalovaného do jeho práv chránených priemyselnými vzormi Je však nesporné, že majiteľom priemyselných vzorov č. 24180 „Bezpečnostná poštová schránka a č. XXXXX „Skupinová poštová dvojstranná schránka“ bol od X.X.XXXX L.. O. O. - fyzická osoba, ktorý (ako vyplýva z výpisu uvedených dizajnov) umožnil ich využívanie na základe licenčných zmlúv zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX žalobcovi, t. j. podnikateľovi - fyzickej osobe L.. O. O. - O., L. XX XXX XXX. Treba prisvedčiť žalovanému v tom, že podľa § 514 Obchodného zákonníka sa nemohol ochrany vyplývajúcej z obmedzenia výkonu práv z licenčných zmlúv domáhať priamo podnikateľ L.. O. O.- O., ale na základe jeho oznámenia len majiteľ priemyselných vzorov L.. O. O., 26. Z obsahu spisu však tiež vyplýva, že už v podanej žalobe sa žalobca domáhal aj ochrany proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného z dôvodu, že žalovaný vyrába poštové schránky zameniteľné s poštovými schránkami vyrábanými žalobcom. V priebehu konania, keď vyšlo najavo, že ochrana dizajnu L.. O. O. zanikla uplynutím doby dňa X.X.XXXX, žalobca uplatňoval proti žalovanému už len nároky z nekalej súťaže podľa § 45 a § 47 Obchodného zákonníka (prednes právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa X.X.XXXX) vrátane nároku na priznanie nemajetkovej ujmy s poukazom na právo prednosti, t. j. z dôvodu, že poštové schránky začal vyrábať skôr ako žalovaný, ktorý poštové schránky žalobcu otrocky okopíroval. 27. Keďže ochrany proti nekalosúťažnému konaniu sa môžu podľa § 53 Obchodného zákonníka domáhať osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, je žalobca vo veci aktívne vecne legitimovaný. 28. Žalobca po poslednej úprave petitu žaloby žiadal, aby súd zakázal žalovanému nekalosúťažné konanie spočívajúce vo výrobe, kompletáži a montáži jednostranných a dvojstranných poštových schránok, ktoré sú zameniteľné s jednostrannými a dvojstrannými poštovými schránkami, ktoré vyrába a predáva žalobca. V požadovanom petite uviedol charakteristické znaky jednostranných poštových schránok a dvojstranných poštových schránok vyrábaných žalobcom. Žiadal tiež priznať nemajetkovú ujmu v sume XX XXX,XX eura s 9% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. 29. Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (§ 44 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o nekalosúťažné konanie ide len vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri zákonné podmienky - musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a ide o konanie spôsobilé privodiť ujmu. 30. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca i žalovaný sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, pretože podnikajú v tom istom predmete činnosti - výrobe a predaji poštových schránok na tom istom trhu. 31. V konaní nebolo sporné, že žalovaný začal vyrábať poštové schránky podobné poštovým schránkam, ktoré už skôr vyrábal žalobca podľa priemyselných vzorov - dizajnov, ktorých využitie žalobcovi umožnili licenčné zmluvy. Žalovaný v konaní nespochybnil tvrdenie žalobcu, že žalobca bol priekopníkom na trhu s poštovými dvojstrannými schránkami. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uvedením týchto dvojstranných poštových schránok na trh, ich propagáciou a získaním klientely vznikli žalobcovi náklady, ktoré žalovaný nemusel vynaložiť, keďže poštové dvojstranné schránky našli veľmi praktické využitie predovšetkým pri rekonštrukciách vchodov bytových domov. 32. Prínos žalobcu spočívajúci v obohatení ponuky na relevantnom trhu o tieto schránky bol nepochybne podstatný, a preto mu patrilo aj právo výlučného využívania nového riešenia v predstihu pred ostatnými súťažiteľmi a tiež právo brániť sa proti všetkým ostatným na trhu pred prevzatím a využívaním tohto riešenia bez jeho súhlasu. Z konštantnej judikatúry súdov nekalosúťažného konania však vyplýva, že toto právo (aj keď žalobcovi nepatrilo právo chránené formálnym priemyslovým vzorom - dizajnom) nepatrí žalobcovi navždy, ale po primeranú dobu zodpovedajúcu zhodnoteniu postavenia žalobcu ako súťažiteľa na trhu tak, aby sa mu vyrovnali náklady, ktoré vynaložil na presadenie tohto výrobku na trhu a aby prínos nového riešenia bol ocenený v jeho určitom postavení na trhu. 33. Formálna ochrana priemyselných vzorov - dizajnu zanikla majiteľovi týchto priemyselných vzorov (č. XXXXX a č. XXXXX) dňa X.X.XXXX. Žalobca tvrdil, že poštové schránky podľa týchto priemyselných vzorov vyrábal od roku XXXX (výroba drobných kovových obalov). Z grafu predloženého žalobcom (č.l. XXX), v ktorom porovnával odbyt všetkých vyrobených a dodaných poštových schránok za roky XXXX až XXXX vo vzťahu k realizovaným zákazkám pre SBD II, vyplýva, že počet žalobcom vyrobených a predaných schránok sa postupne od roku XXXX zvyšoval a nepochybne v rokoch XXXX až XXXX mal už stále miesto na trhu skoro s X-násobne (v roku XXXX) väčším počtom vyrobených a dodaných zákaziek oproti roku XXXX. 34. Keďže zmyslom ani účelom ochrany proti konaniu v nekalej súťaži nie je zachovať určitý stav, ktorý by v dôsledku vyhovenia zdržovaciemu nároku žalobcu zakotvil jeho časovo neobmedzené monopolné postavenie na trhu a tým znemožnil voľnú trhovú súťaž, a tiež s prihliadnutím na obdobie, v ktorom žalobca svoju výlučnú pozíciu na trhu ustálil, odvolací súd zastáva názor, že doba zodpovedajúca pre výlučnú ochranu práv žalobcu proti zásahu do jeho technického riešenia jednostranných a obojstranných poštových schránok sa skončila uplynutím roku XXXX. Žalovaný tak mohol konať v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže do konca roka XXXX a ak vyrábal poštové schránky aj po uplynutí roka XXXX, podmienka konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže nebola splnená. To znamená, že žalobcom uplatnený zdržovací nárok (zákaz nekalosúťažného konania spočívajúceho vo výrobe, kompletáži a montáži jednostranných a dvojstranných poštových schránok, ktoré sú zameniteľné s jednostrannými a dvojstrannými poštovými schránkami vyrábanými žalobcom) je nedôvodný, a preto súd prvej inštancie žalobu v tomto výroku dôvodne zamietol, lebo neboli splnené všetky zákonné podmienky pre záver o nekalosúťažnom konaní žalovaného. 35. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nedôvodne posudzoval rozdiely medzi poštovými schránkami žalobcu a žalovaného, nie je podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Úradu priemyslového vlastníctva SR a nadväzujúce súdne rozhodnutia, tieto sa týkali zápisu, resp. výmazu dizajnu žalovaného a posudzovala sa zhodnosť už zapísaných dizajnov žalobcu č. XXXXX a č. XXXXX s dizajnom žalovaného zapísaným pod č. XXXXX podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, pričom súd z tohto rozhodnutia vychádzal (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Žalobca v tomto konaní však uplatňoval nároky z nekalosúťažného konania žalovaného podľa § 47 ods. 1 písm. c/ Obchodného zákonníka, teda z dôvodu vyvolania nebezpečenstva zámeny napodobením cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, a preto bol oprávnený takéto posúdenie vykonať. 36. Odvolací súd zastáva názor, že zdržovaciemu petitu žalobcu nebolo možné vyhovieť aj vzhľadom na v petite žaloby uvádzané charakteristické znaky jednostranných a dvojstranných poštových schránok vyrábaných žalobcom, ktoré mali byť podkladom pre posúdenie ich zameniteľnosti s poštovými schránkami vyrábanými žalovaným. 37. Pokiaľ totiž žalobca uvádzal ako charakteristický znak jednostranných poštových schránok vyrábaných žalobcom to, že doručovanie a výber zásielok je z jednej strany, majú namontované dvierka s uzamykacím mechanizmom, menovku, prípadne otvor na umiestnenie menovky, ide o prvky, ktoré sú už z povahy jednostranných poštových stránok funkčne a technicky predurčené, keďže takéto poštové schránky sú zvyčajne umiestnené na stene, preto možno zásielky vkladať a tiež vyberať len z jednej strany, poštová schránka musí mať dvierka, inak by poštu nebolo možné vybrať, je potrebné ju uzamknúť, aby sa zásielky nedostali do nepovolaných rúk, a na poštovej schránke by mala byť umiestnená menovka, alebo mal by byť priestor pre umiestnenie menovky, najmä ak poštová schránka je určená pre bytový dom. 38. Rovnako žalobcom uvádzané charakteristické znaky dvojstranných poštových schránok, t. j. na každej poštovej schránke namontované dvierka s uzamykacím mechanizmom - z vnútornej strany, otvor na vhadzovanie zásielok prekrytý záklopkou - z vonkajšej strany, menovka, prípadne otvor a umiestnenie menovky, vyplývajú z funkcie a technického určenia poštovej schránky, a preto ak žalovaným vyrábané poštové schránky obsahujú tieto znaky, nemožno hovoriť o napodobovaní výrobkov žalobcu. 39. Žalobca ako ďalší charakteristický znak uviedol u jednostranných i dvojstranných poštových schránok to, že majú spoločný obal (telo schránok), ktorý je popredeľovaný tak, že vytvára jednotlivé schránky a vonkajšiu časť dvojstranných poštových schránok tvorí spoločný panel z jedného kusa materiálu, na ktorom sú pre jednotlivé schránky vytvorené doručovacie otvory na vhadzovanie zásielok so záklopkou. Spoločné telo schránok popredeľované tak, že vytvára schránky a spoločný predný panel dvojstranných poštových schránok sú zrejme najcharakteristickejšími znakmi poštových schránok vyrábaných žalobcom, ku ktorým dospel vlastnou tvorivou činnosťou. Ide o riešenie, ktorému vzhľadom časové obmedzenie práva na „monopolné postavenie“ však už nemožno priznať právnu ochranu. 40. Pokiaľ žalobca uplatňoval žalobou nároky aj z dôvodu klamlivej reklamy žalovaného, súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty tejto formy nekalosúťažného konania. 41. Cieľom reklamy podnikateľa je poskytovať údaje o jeho výrobkoch, službách alebo výkonoch za účelom získania čo najširšieho okruhu odberateľov. Klamlivou reklamou je taká reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa (§45 ods. 1 Obchodného zákonníka). 42. Žalobca v konaní ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o konaní žalovaného podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Len existencia reklamného letáka s textom takmer totožným s textom reklamného letáka žalobcu nie je klamlivou reklamou, keďže ani žalobca netvrdil, že text letáku ho aj inak poškodzuje, napríklad že ide o porovnávaciu reklamu s negatívnym hodnotením výrobkov žalobcu a neuviedol, ako by totožnosťou textov mohlo dôjsť k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny, keď na letáku žalobcu sú okrem údajov o jeho výrobkoch uvedené údaje o žalobcovi ako podnikateľovi a leták žalovaného obsahuje len údaje (okrem údajov o výrobkoch) týkajúce sa žalovaného ako podnikateľa. 43. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel nároku žalobcu na zaplatenie požadovaného zadosťučinenia. 44. Žalobca v odvolaní tvrdil, že zadosťučinenie v peniazoch mu patrí minimálne za obdobie do X.X.XXXX, kedy mal poštové schránky chránené priemyselným vzorom - dizajnom. Ani v tomto období však žalobcovi práva z tejto formálnej ochrany nepatria, keďže nebol majiteľom priemyselných vzorov a právo využívať priemyselné vzory mu patrilo len na základe licenčných zmlúv. Nepochybne aj za toto obdobie však môže požadovať okrem iného aj zadosťučinenie v peniazoch v prípade nekalosúťažného konania žalovaného. 45. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že primerané zadosťučinenie ako právny prostriedok ochrany proti nekalej súťaži je nárokom satisfakčným, ktorý slúži na reparáciu nemajetkovej ujmy. Materiálne a subjektívne hľadiská majú pri poskytovaní zadosťučinenie len podružný, prípadne zanedbateľný význam. Je potrebné zdôrazniť, že zadosťučinenie v peniazoch nepatrí žalobcovi len v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného, ale musí byť zistené, že žalobca utrpel v súvislosti s konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo takého druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. 46. V konaní i v odvolaní žalobca len všeobecne poukazoval na poškodenie jeho prestíže a dobrej povesti, neuviedol však konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takáto nemajetková ujma mu vznikla. Pokiaľ tvrdil, že v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného stratil klientov a zákazky, táto strata sa podľa vyjadrení samotného žalobcu prejavila len vo vzťahu k bytovému družstvu SBD II. Z grafu predloženého žalobcom (č. l. XXX) však súčasne vyplýva, že žalobca v rozhodnom období získal podstatne viac iných zákaziek a teda aj iných klientov, preto čiastočnú stratu klientely, ktorá sa neprejavila v majetkovej ujme žalobcu, keďže mal aj mnohé iné zákazky a tým aj príjmy, nemožno označiť za takú nemajetkovú ujmu, pre ktorú by mu bolo potrebné priznať zadosťučinenie v peniazoch. 47. Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p., pretože je vo výroku vecne správny. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).