Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205213848 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7205213848.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s. r. o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnému: Z. U., nar.: XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. XX, Y., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, Exekútorský úrad Čajakova 1, Košice, pod č.: EX/373/05, pre vymoženie pohľadávky vo výške 3587,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 49Er/630/2005-17 03. 06. 2015 vo výroku o trovách, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, Košice, trovy exekúcie vo výške 43,92 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 20. 05. 2005 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana vykonania exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky vo výške 3 587,66 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II V Košiciach, č. k.: 15Ro 89/2004 zo dňa 31. 03. 2004. Následne dňa 07. 06. 2005 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Košice II žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. 5803/012232 zo dňa 14. 06. 2005. Konštatoval, že dňa 26. 08. 2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 77,55 eur. Súd uviedol, že z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že povinný zomrel dňa 03. 09. 2008 bez zanechania závetu, pričom po ňom nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice II č. k.: 39D/663/2008 zo dňa 02. 09. 2009 zastavené pre nemajetnosť, a z toho vyplýva skutočnosť, že majetok povinného nemôže stačiť ani na úhradu trov exekúcie. Citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p."), § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení neskorších predpisov uviedol, že povinný zomrel ako nemajetný, to znamená, že v čase smrti nedisponoval hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, čo bolo v dedičskom konaní šetrením notára ako súdneho komisára zistené, poručiteľove dlhy neprešli na dedičov, keďže poručiteľ (povinný) nezanechal žiadny majetok, do výšky ktorého by mal dedič zodpovedať. Súd uzavrel, že šetrenie notára, ako súdneho komisára a následne zastavenie dedičského konania z dôvodu nemajetnosti povinného, považuje za dostatočný dôkaz toho, že povinný zomrel ako nemajetný, bez dedičov a strata spôsobilosti byť účastníkom konania je podľa názoru súdu až sekundárnou skutočnosťou, keďže v prípade existencie dedičov by sa exekučné konanie nezastavilo a konalo by sa s dedičmi povinného. Pokiaľ ide o trovy exekúcie súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v platnom znení, § 27a, § 3, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhláška"). Súd priznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky spolu za 6 začatých hodín x 6,64 eur v celkovej sume 39,84 eur (45 min. za spracovanie návrhu na začatie exekúcie, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie špecifikácie úkonov, vrátenie poverenia, archivácia spisu). Ďalej mu súd priznal paušálnu odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného). Súd taktiež priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 21,11 eur, a to podľa ustanovenia § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky (poštovné 8,35 eur, náhradu použitia motorového vozidla 11,10 eur, kancelárske potreby 1,66 eur). Súd sa nestotožnil so špecifikáciou trov vyhotovenou súdnym exekútorom v časti 1. vyúčtovania, z dôvodu duplicitného započítania úkonov za účelom získania náhrady trov konania, čo je v rozpore s vyhláškou. Ide o položky, ktoré sú ohodnotené paušálnou odmenou v časti 2. a sú taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky, a to vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie. Ďalej sa súd nestotožnil so špecifikáciou trov exekučného konania vyhotovenou súdnym exekútorom v časti 3. vyúčtovania - položky (poštovné, náhrada použitia motorového vozidla a kancelárske potreby a náhradu za ne v plnej výške nepriznal, z nasledujúcich dôvodov. Z exekučného spisu mal súd za preukázané iba vynaloženie nákladov na odoslanie 2 ks doporučených zásielok určených do vlastných rúk s opakovaným doručením v hodnote 1,70 eur/ks v zmysle platného cenníka Slovenskej pošty. Súd preto priznal náhradu poštovného len vo výške 3,40 eur. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za použitie motorového vozidla, lebo nebol nárok na túto náhradu dostatočne preukázaný na základe obsahu exekučného spisu, ktorý mal súd k dispozícii. Súd nepriznal exekútorovi ani náhradu trov za kancelárske potreby, a to z dôvodu, že súd tieto náklady považoval za administratívne náklady, ktoré súvisia s administratívnymi úkonmi exekútora a nesmerujú priamo k výkonu exekučnej činnosti. Keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal súd podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. Proti uvedenému uzneseniu o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p.). Poukázal na to, že rozhodnutie exekučného súdu obsahovalo nesprávne poučenie, že proti cit. uzneseniu nie je prípustné odvolanie v zmysle ustanovenia § 202 O. s. p. Vzhľadom na skutočnosť, že toto obsahovalo nesprávne poučenie o lehote na podanie odvolania, oprávnený má za to, že odvolanie je v súlade s ustanovením § 204 ods. 2 O. s. p. podané včas. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku výrok o trovách konania má byť súčasťou jedného rozhodnutia a konajúci súd sa týmto vôbec nezaoberal napriek tomu, že sa týmto zaoberať mal. Z napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva rozdielnosť posúdenia jednotlivých nárokov uplatnených súdnym exekútorom oproti rozhodnutiam iných súdov. Ďalej uviedol, že rozhodovanie o trovách je závislé od dôvodu zastavenia exekúcie. V tejto súvislosti zdôraznil, že vychádzajúc z uvedeného v prípade smrti povinného v exekučnom konaní a následnom zastavení dedičského konania pre nemajetnosť povinného nemožno hovoriť o zastavení exekučného konania z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože momentom smrti poručiteľa ako pôvodného povinného sa v dôsledku dedičskej sukcesie novým povinným stáva jeho dedič. Uviedol, že v záujme zachovania právnej istoty a požiadavky spravodlivosti nemôžu byť obdobné zákonné ustanovenia vykladané odlišne a na ťarchu oprávneného v exekučnom konaní, ktorý nielenže už disponuje nevymožiteľnou pohľadávkou, ale navyše ešte by mal znášať aj trovy exekučného konania, aj keď jeho zastavenie žiadnym spôsobom nezavinil. Namietal, že súd môže uložiť náhradu trov oprávnenému len za predpokladu, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade oprávnený nemohol predvídať zánik povinného byť účastníkom konania, teda má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania. Avšak pre prípad, ak by bolo možné stotožniť sa s rozhodnutím súdu o povinnosti oprávneného nahradiť exekútorovi trovy konania, oprávnený zastáva názor, že súdnemu exekútorovi okrem vyúčtovaných úkonov, ktorých náhradu súd krátil, nepatria ani trovy exekúcie za spracovanie návrhu na začatie exekúcie v trvaní 45 min., za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 45 mi., za vypracovanie špecifikácie úkonov v trvaní 45 min., a za vrátenie poverenia, archiváciu spisu v trvaní 45 min. Oprávnený ďalej namietal aj priznanie DPH z poštovného, ktoré je podľa ustanovenia § 28 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane. Rozhodnutie o priznaní DPH z poštovného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi priznané vo výške 3,40 Eur je preto v rozpore so zákonom. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že oprávnený nie je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") podľa ustanovenia § 10 ods. 1 O. s. p., skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania. V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,92 eur. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon). Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený podal odvolanie zo dňa 04. 09. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože im žiadne preukázateľne trovy nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.