Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/929/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206219306 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206219306.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu C. N., W.. XX.X.XXXX, F. V.K., Q. XX, zastúpeného Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Ružová č. 43, proti žalovaným: 1. Š. F., W.. X.X.XXXX, X. Y. F., W.. XX.X.XXXX, I. F. U. M., Š. Č.. XX, zastúpeným Advokátskou kanceláriou Y. J. E. T. L..C..I.., X. K.. Y. Q., W.. X.XX.XXXX, F. V., Q. X, zastúpenému JUDr. Antonom Hencovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 3, 4. K. N., W.. X.XX.XXXX, F. V., Y. X, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2014 sp.zn. 30C 89/2006-296 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.6.2014 č.l. 312. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu voči žalovaným v 1.-4.rade zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol o žalobe C. N. v jej upravenom znení potom, čo počas konania pred súdom prvého stupňa zomrel pôvodný žalobca R. N., otec súčasného žalobcu v 1.rade, o určenie, že označený byt Č.. XX W. sa na X.T. bytového domu v V. W. Y. G..Č.. XX patrí do dedičstva po nebohom R. N., A. H. X.X.XXXX. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že pôvodný žalobca Jaroslav Lastomírsky žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 27.7.2006 žiadal určiť za absolútne neplatnú kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2006 uzavretú medzi ním ako predávajúcim zastúpeným žalovaným v 3.rade a žalovanými v 1.a 2.rade ako kupujúcimi. V žalobe uviedol, že k predaju bytu došlo podvodom prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorej žalobca nikdy nebol klientom, pričom o predaji bytu sa dozvedel v nemocnici, kde bol prevezený v zlom zdravotnom stave. Na základe vykonaného dokazovania súd z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim - pôvodným žalobcom R. N. zastúpeným žalovaným v 3. rade a kupujúcimi - žalovanými v 1. a 2. rade dňa 16.11.2004 zistil, že predmetom zmluvy je predaj F. Č.. XX W. Y.Á. G. Č.. XX U. V., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku za kúpnu cenu 780.000,- Sk. Správa katastra Košice povolila vklad do katastra nehnuteľností dňa 19.11.2004 pod č. V 4599/2004. Z listinného dôkazu označeného ako plná moc a potvrdenie zo dňa 10.11.2004 zistil, že pôvodný žalobca R. N. L. žalovaného v 3. rade na všetky úkony, ktoré sa týkajú predaja bytu č. 15 na 6. poschodí na Y. G. Č. XX U. V., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku, podpis pôvodného žalobcu R. N. bol overený dňa 10.11.XXXX R. Q., zamestnankyňou poverenou notárom JUDr. Jozefínou Atanasovou. Z listinného dôkazu označeného ako potvrdenie zo dňa 10.11.2004 zistil, že pôvodný žalobca R. N. potvrdil žalovanému v 3. rade prevzatie sumy 780.000,- Sk za predaj bytu č. 15 na 6. poschodí na Y. G. Č. XX U. V.Š., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku, a zároveň sa zaviazal dňa 10.11.2004 o 18:00 hod. odovzdať byt žalovanému v 3. rade, podpis pôvodného žalobcu R. N. žalobcu bol overený dňa 10.11.2004 R. Q., zamestnankyňou poverenou notárom JUDr. Jozefínou Atanasovou. Z listinného dôkazu označeného ako objednávka znaleckého posudku zo dňa 9.11.2006 zistil, že pôvodný žalobca R. N. si objednal znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. 15 na 6. poschodí na Y. G. Č. XX U. V.. Z príjmového pokladničného dokladu Slovenského plynárenského priemyslu a.s. zo dňa 9.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 1.397,50 Sk, kde ako účel je uvedené - splátka plynu. Z príjmového pokladničného dokladu Slovenského plynárenského priemyslu a.s. zo dňa 9.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 240,-Sk, kde ako účel je uvedené - záloha plynu. Z príjmového pokladničného dokladu Východoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 9.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 1.903,50 Sk, kde ako účel je uvedené - všetky položky. Z Rozhodnutia o zrušení záložného práva Daňovým úradom Michalovce č. 712/350/4054/04/FEL zo dňa 10.11.2004 zistil, že bolo zrušené záložné právo na F. Č.. XX W. X. T. W. Y. G. Č.. XX U. V., na spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku, ktoré slúžilo na zabezpečenie daňovej pohľadávky daňového dlžníka - pôvodného žalobcu R. N.L.. Na rozhodnutí je nečitateľný podpis a znenie „prevzal osobne 16.11.2004“ - číslica 6 mohla byť aj prepísaná z číslice 10. Z potvrdenia Daňového úradu Michalovce zo dňa 10.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 6.320,- Sk, kde ako účel je uvedené - daň vymáhaná exekučným konaním. Z príjmového pokladničného dokladu Stavebného bytového družstva Košice II. č. 8499 zo dňa 15.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola zaplatená za pôvodného Ž. R. N. žalovaným v 3. rade suma 361.210,50 Sk, kde ako účel je uvedené - nedoplatok nájomného k 30.9.2004, nájomné za mesiace 10,11/2004, poplatok z omeškania, súdne trovy a poplatok z dôvodu zmeny vlastníka. Z príjmového pokladničného dokladu Stavebného bytového družstva Košice II. č. 8500 zo dňa 15.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola zaplatená za pôvodného žalobcu R. N. žalovaným v 3. rade suma 2.729,50 Sk, kde ako účel je uvedené - poplatok z omeškania doplatok. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.11.2004 medzi pôvodným žalobcom JE. N. ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade a jeho manželkou T.. H. Q. E.ko kupujúcimi zistil, že predmetom zmluvy je predaj bytu č. 15 na 6. poschodí na Muškátovej ulici č. 50 v Košiciach, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku za kúpnu cenu 780.000,- Sk, podpis pôvodného žalobcu R. N. bol overený dňa 10.11.2004 Janou Hricovou, zamestnankyňou poverenou notárkou JUDr. Jozefínou Atanasovou. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2004 zistil, že predávajúci - pôvodný žalobca R. N. v zastúpení žalovaným v 3. rade odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.11.2004 s kupujúcimi - žalovaným v 3. rade a jeho manželkou PhDr. Darinou Q.. Z výpisu katastra nehnuteľností N. Č.. XXXXX L. V. V. zo dňa 27.9.2006 zistil, že žalovaný v 1. a 2. rade sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastníkmi bytu č. 15 na 6. poschodí na Y. G. Č.. XX U. V., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku na základe kúpnej zmluvy V - 4599/2004 zo dňa 19.11.2004, tento stav doteraz trvá. Z listinného dôkazu označeného ako Podanie správy zo strany Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 31.10.2006 zistil, že pôvodný Ž.E. R. N. bol privezený na Neurologickú kliniku dňa 15.11.2004 o 15:45 hod., a preložený na Psychiatrickú kliniku dňa 17.11.2004 o 06.00 hod. Súd sa oboznámil aj s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-1507/6-OJP-KE-07 (ďalej len „vyšetrovací spis“). Z obsahu tohto spisu súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru bolo dňa 13.12.2004 začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ neznámy páchateľ dňa 10.11.2004 na doposiaľ nezistenom mieste predložil na podpis R. N., W.. X.X.XXXX, F. V., G. Y. Č.. XX T. Y. E. T., V.Y. R. N. splnomocnil Ing. Y. Q., W.. X.XX.XXXX, F. V., G. Q. Č.. XX, W. U. Ú. M. L. T. R. M. F. W. G. Y. č. XX v V., zapísaného na N. Č.. XXXXX a súčasne potvrdzuje, že bol za tento byt finančne vysporiadaný, pričom využil ťažký zdravotný stav R. N., dňa 16.10.2004 na podklade tejto plnej moci predmetný byt predal, čím takto svojim konaním uvedením R. N. do omylu mu spôsobil škodu vo výške 850.000,- Sk. Súd ďalej z vyšetrovacieho spisu zistil, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 14.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.2.2008, bolo zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b, ods. 4 Trestného poriadku, ktoré bolo začaté za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ dňa 10.11.2004 na doposiaľ nezistenom mieste predložil na podpis R. N., W.. X.X.XXXX, F. V., G. Y. Č.. XX, plnú moc a potvrdenie, ktorou R. N. splnomocnil K.. Y. Q., nar. 2.10.1956, bytom V., G. Q. Č.. XX, na všetky úkony týkajúce sa predaja jeho trojizbového bytu na ulici Y. Č.. XX U. V., zapísaného na N. Č.. XXXXX a súčasne potvrdzuje, že bol za tento byt finančne vysporiadaný, pričom využil ťažký zdravotný stav R. N., H. XX.XX.XXXX na podklade tejto plnej moci predmetný byt predal, čím takto svojim konaním a uvedením R. N. do omylu mu spôsobil škodu vo výške 850.000,- Sk, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že vo veci bol podaný Y.. R. J. E. Y.. T. H. znalecký posudok č. 06/2005 zo dňa 6.4.2005, v zmysle ktorého znalci na otázku, či poškodený R. N. v čase podpisovania plnej moci vedel a bol schopný chápať, že predáva svoj byt uviedli, že zo spisového materiálu, chorobopisnej dokumentácie poškodeného a po jeho vyšetrení sa dá konštatovať, že plnú moc mal podpísať dňa 10.11.2004, ale už dňa 15.11.2004 bol prijatý na neurologickú kliniku v Košiciach pre opakované epileptické záchvaty a dňa 17.11.2004 preložený na psychiatrickú kliniku ako alkoholická psychotická porucha. Táto porucha, ktorej predchádzali opakované epileptické záchvaty, vzniká po niekoľkodňovom intenzívnom požívaní alkoholických nápojov, kedy je dotyčný (konkrétne poškodený) niekoľko dní prakticky stále pod vplyvom alkoholu v rôznom stupni opitosti, kedy nedokáže racionálne uvažovať, dochádza k výpadkom pamäti a u poškodeného podľa výpovede jeho bývalej družky sa už dňa 10.11.2004, možno aj pár dní predtým, vyskytovala duševná choroba, v dôsledku čoho nevedel čo podpisuje a nebol schopný chápať, že predáva svoj byt; na otázku, či bol schopný chápať následky svojho konania, teda že nebude mať kde bývať, znalci uviedli, že poškodený nebol schopný chápať následky svojho konania, teda nebol v stave uvedomiť si, že nebude mať kde bývať; na otázku, či bol schopný v tom čase ovládať svoje konanie, alebo či táto schopnosť bola znížená, znalci uviedli, že poškodený v inkriminovanom čase nebol schopný ovládať svoje konanie. Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil - zo zápisnice o výsluchu znalca zo dňa 30.1.2006, že znalec Y.. R. J. uviedol, že u posudzovaného R. N. L. najväčšou pravdepodobnosťou sa prejavovali v čase podpisovania predmetnej zmluvy, teda okolo 10.11.2004, aj vonkajšie symptómy jeho duševného ochorenia a to napr. nadmerné potenie, trasenie rúk, ťažšie sa vyjadruje, mali by byť prítomné poruchy spánku, halucinácie, menovaný v uvedenom čase dosť požíval alkoholické nápoje, čo bolo na ňom zrejmé, lebo pri vyšetrovaní si uvedené obdobie nepamätal, je pravdepodobné, že tieto symptómy museli byť zrejmé a rozpoznateľné aj u ľudí, ktorí s menovaným podpísali zmluvu. V čase podpisovanie dotyčnej zmluvy bol s veľkou pravdepodobnosťou T. N. pod vplyvom alkoholu, čo dotyčné osoby mohli rozpoznať, že ide o osobu pod vplyvom a účinkami alkoholu. Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil - z výpovede osôb v procesnom postavení svedka, že svedkyňa Y. Q. (suseda pôvodného žalobcu R. N., ktorá bývala na tom istom poschodí oproti pôvodnému žalobcovi) sa k predaji bytu vyjadriť nevie, ku koncu sťahovania ho videla na lavičke, bol mimo zmyslov, počas sťahovania videla, ako požíval alkoholické nápoje; svedkyňa R. F. (A. L. R. Q.), ktorá overovala popisy na listinách zo dňa 10.11.2004 uviedla, že ak by zo správania osôb vyplynulo, že sú pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, dokumenty by neoverila; svedok R. T. uviedol, že už v lete 2004 mu pôvodný žalobca Jaroslav Lastomírsky povedal, že ponúka byt na predaj, a že v čase podpisu potrebných dokumentov na úrade nebol R. N. pod vplyvom alkoholu a tam aj riadne prevzal finančné prostriedky; svedok R.N. W. tiež uviedol, že už v lete 2004 mu pôvodný žalobca R. N. povedal, že ponúka byt na predaj, že na byte sú nedoplatky, a že pri podpisovaní zmlúv na notárskom úrade bol R. N. triezvy; svedkovia K.. N. M.M. E. K.. Š. V., ktorí boli dňa 9.11.2004 a 10.11.2004 v styku s R. N. vo svojich výpovediach nepotvrdili, že bol pod vplyvom alkoholu. Súd z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že vo veci bol podaný znalecký posudok z odboru písmoznalectva č. 263/2006 zo dňa 19.10.2006 a znalecký posudok č. 420/2007 zo dňa 12.12.2007 Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v zmysle ktorého znalci potvrdili, že popis vyhotovený k priezvisku „. obsiahnutý na originály písomnosti - kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.11.2004 medzi pôvodným žalobcom R. N. ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade a jeho Y. T.. H. Q. ako kupujúcimi; na objednávke znaleckého posudku zo dňa 9.11.2006, na plnej moci a potvrdení zo dňa 10.11.2004; na potvrdení zo dňa 10.11.2004, vyhotovil R. N.. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 38 ako aj § 457 Obč. zákonníka po vykonanom dokazovaní v rámci ktorého hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že dňa 10.11.2014 pôvodný žalobca R. N. splnomocnil žalovaného v 3.rade na všetky úkony, ktoré sa týkali predaja bytu a na základe toho pôvodný žalobca v zastúpení žalovaným v 3.rade ako predávajúcim a žalovaní v 1.a 2.rade ako kupujúci uzavreli dňa 16.11.2004 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol označený byt, ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj pozemku za kúpnu cenu 780.000,-Sk, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.11.2004 pod číslom V 4599/2004. Súd konštatoval, že nemal za preukázané, aby v čase udelenia plnomocenstva pôvodným žalobcom žalovanému v 3.rade K. Q.C. M. konal v stave duševnej poruchy, ktorá by ho na takýto úkon činila neschopným. Uvedený záver súd prvého stupňa vyvodil z výpovedí svedkov, nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, teda svedkov R. W., R. T. a zamestnankyne notárskeho úradu R. U., ako aj svedkov Ing. N. M. E. K.. Š. V., ktorí s ním boli v osobnom styku v spornom byte. V kontexte s výpoveďami uvedených svedkov hodnotil aj listinný dôkaz - znalecký posudok č. 06/2005 zo dňa 6.4.2005 podaný znalcami Y.. R. J.I. E. Y.. T. H., nachádzajúci sa vo vyšetrovacom spise, kde títo znalci uviedli, že poškodený R. N. v čase podpisovania plnej moci v dôsledku jeho duševného ochorenia nevedel čo podpisuje a nebol schopný chápať, že predáva svoj byt, nebol schopný chápať následky svojho konania, nebol schopný ovládať svoje konanie, avšak pri výsluchu znalca MUDr. Jozefa Greškoviča. Dňa 30.1.2006 tento doplnil svoj znalecký posudok v tom smere, že vonkajšie symptóny jeho duševného ochorenia museli byť zrejmé a rozpoznateľné aj u ľudí, ktorí s menovaným podpísali zmluvu. Tieto závery znalcov súd prvého stupňa vyhodnotil so záverom, že sú v priamom rozpore s celým dokazovaním vykonaným v konaní, keďže z opisu udalosti osobami, ktoré prišli do styku s pôvodným žalobcom v čase pred podpisom plnej moci a potvrdenia (až do momentu jeho sťahovania po podpise uvedených listín) vyplýva, že žiadne symptóny jeho duševného ochorenia zrejme neboli (pôvodný žalobca mal záujem predať byt, požiadal o sprostredkovanie kontaktu, upozornil na nedostatky viaznuce na byte, stretol sa so žalovaným v 3.rade na ohliadke bytu, podieľal sa na stanovení kúpnej ceny, podpísal objednávku znaleckého posudku, poskytol znalcovi potrebné dokumenty, a teda v kontexte týchto výpovedí a listinných dôkazov mal súd za preukázané, že je vylúčené, že všetky tieto úkony vykonala osoba, ktorá nemala rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť, ktorá navyše v zmysle vyjadrení znalca o vyšetrovacom spise musela vykazovať očividné vonkajšie prejavy svojej choroby. Konštatoval, že na takomto jeho závere nemení nič ani obsah výpovede svedkyne Y. Q. vo vyšetrovacom spise (susedy pôvodného žalobcu R. N.), ani svedecká výpoveď jeho bývalej družky R. I., keďže tieto sa viažu k času sťahovania R. N., resp. až ku dňu 19.11.2004. Konštatoval, že jeho závery nespochybňujú skutočnosť, že po podpise uvedených listín a prevzatí kúpnej ceny sa pôvodný žalobca do stavu opitosti uviedol, čo potvrdzuje správa Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 31.10.2006 o tom, že bol privezený na neurologickú kliniku dňa 15.11.2004 o 15.45 hod. a preložený na psychiatrickú kliniku dňa 17.11.2004 o 06.00 hod. t.j. až v tomto čase bol v stave, ktorý vylučoval jeho spôsobilosť na právne úkony, čo nie je ani v rozpore s obsahom znaleckého posudku v zmysle ktorého trpel alkoholickou, psychickou poruchou, ktorá vzniká po niekoľkodňovom intenzívnom požívaní alkoholických nápojov, kedy je dotyčný niekoľko dní prakticky stále pod vplyvom alkoholu v rôznom stupni opitosti. Konštatoval, že do uvedeného kontextu zapadá aj výpoveď pôvodného žalobcu o tom, že na listinách je jeho falošný nepravý podpis, ktorou chcel preukázať pravdivosť svojej výpovede o jeho nespôsobilosti na daný úkon, čo však bolo znaleckým skúmaním vo vyšetrovacom spise jednoznačne vyvrátené a teda preukázané, že jeho podpisy na listinách - kúpnej zmluve uzavretej dňa 10.11. so žalovaným v 3.rade a jeho manželkou ako aj na objednávke znaleckého posudku zo dňa 9.11.2006, plnej moci a potvrdení zo dňa 10.11.2004 a potvrdení zo dňa 10.11.2004 sú jeho pravými podpismi. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa konštatoval, že považuje za vylúčenú skutočnosť, aby pôvodný žalobca bol v čase podpisu uvedených listín v stave nespôsobilom na daný právny úkon a teda prevod vlastníckeho práva k bytu netrpí právnymi vadami. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4.rade navyše konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie k žalobe v takom znení, v akom bola pripustená. Nevyhovenie návrhu na ďalšie dokazovanie znaleckým dokazovaním na zistenie, či pôvodný žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy bol svojprávny a spôsobilý na právne úkony za účelom preskúmania správnosti znaleckého T. Y.. R. J. E. Y.. T. H., navrhovaní žalovanými v 1.-3.rade uviedol, že takýto dôkaz považoval za nadbytočný a neúčelný vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca R. N. zomrel a navyše by takto došlo k ďalšiemu predlžovaniu konania a navyšovaniu trov. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval neprelomenie ochrany dobrej viery nadobúdať, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne a poskytovanie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi s prihliadnutím na konkrétne okolností posudzovanej veci musí sa javiť ako spravodlivé. Na základe týchto záverov jednoznačne uzavrel za preukázanú skutočnosť, že žalovaní v 1.a 2.rade ako kupujúci nadobudli vlastnícke právo k označenému bytu, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 16.11.2004 nemali a ani nemohli mať vedomosť o žiadnych skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na nadobudnutie ich vlastníckeho práva. Vyhovenie žalobe súd vyhodnotil ako výraznú nespravodlivosť, keďže s poukazom na účastnícku výpoveď žalobcu táto vykazuje znaky účelovosti pri porovnaní jeho výpovede zo dňa 21.6.2012 s jeho výpoveďou zo dňa 30.1.2014 (keď jeho neskoršia výpoveď je v priamom rozpore s jeho výpoveďou, ktorú vykonal skôr a v čase kedy jeho vedomosť mala priamejšiu a sprostredkovanejšiu hodnotu o tom, že so svojím otcom neudržiaval kontakt, nežili v spoločnej domácnosti a neskôr uviedli, že udržiavali priamy kontakt a stretávali sa. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. teda na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že pôvodný žalobca zomrel, už nie je možné vykonávať dokazovanie zisťovaním jeho duševného stavu v rozhodnom čase, t.j. v čase kedy udelil plnomocenstvo pre žalovaného v 3.rade. Prvostupňový súd nebral do úvahy duševný stav pôvodného žalobcu ustálený znaleckým posudkom z ktorého vyplýva, že išlo o absolútne neplatný právny úkon. Má preto za to, že neobstojí odôvodnenie a obhajovanie vykonaného dokazovanie prvostupňovým súdom v prospech kupujúcich opomínajúc fakt, že právny úkon urobený v duševnej chorobe ho činí absolútne neplatným. Má za to, že duševný stav pôvodného žalobcu mu neumožňoval podpisovať predmetné listiny a prijímať tak závažné rozhodnutia, ako je predaj vlastného bytu s poukazom na to, že nemal pripravenú žiadnu inú alternatívu na vyriešenie svojej bytovej situácie. Všetky právne skutočnosti uvádzané prvostupňovým súdom zdôrazňujúce právnu prednosť pred duševným stavom pôvodného žalobcu nemajú oporu v zákone a prvostupňový súd je viazaný skutočnosťou o zistenom duševnom stave pôvodného žalobcu. Súd v dôvodoch svojho rozsudku neuviedol, prečo dal prednosť dôvodom vykonaným počas pojednávania pred dôkazom - znaleckým posudkom o zistenom duševnom stave pôvodného žalobcu z pripojeného trestného spisu. Preto sa v tejto časti javí prvostupňový rozsudok ako nepreskúmateľný. Po podaní odvolania žalobcom súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 17.6.2014 opravil záhlavie rozsudku prvostupňového súdu tak, že za predmet konania označil určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Dňa 23.9.2014 žalobca po zmene právneho zástupcu doručil súd prvého stupňa podanie označené ako doplnenie právnej argumentácie k odvolaniu. V tomto podaní uviedol, že prvostupňový súd sa v konaní dopustil procesných vád konania, kedy skutkové zistenia nemal podložené procesne správnym dokazovaním, teda dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon a dôkaznými prostriedkami, s ktorými procesný predpis ráta. Toto pochybenie videl v tom, že súd v rozsudku poukázal na obsah výpovedí svedkov V. E. Q. s tým, že s týmito výpoveďami sa oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu. Z obsahu zápisníc o pojednávaní však nevyplýva, aby súd bol vykonal dokazovanie niektorou z vyššie uvedených zápisníc. Má teda za to, že súd nevykonal dôkaz prečítaním uvedených zápisníc. Z uvedeného vyvodzuje záver, že takýmto nesprávnym postupom mu bola odňatá možnosť pred súdom. Za nesprávne hodnotenie dôkazov považoval aj skutočnosť, že súd uprednostnil výpovede svedkov pred výsledkami znaleckého dokazovania, pričom dôvody pre takýto postup neuviedol. Keď neprihliadol na skutočnosť, že tieto si vzájomne odporujú, čo znižuje ich dôveryhodnosť a vôbec neprihliadol na skutočnosť, že niektorých svedkov nemožno považovať za nezaujatých pre ich pomer k prejednávanej veci alebo k účastníkom konania. Za nesprávne hodnotenie dôkazu považuje aj skutočnosť, keď súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie výsledky znaleckého dokazovania z oboru písmoznalectva, ktorými malo byť preukázané, že podpisy na skúmaných dokladoch patria pôvodnému žalobcovi. Poukazuje na to, že znaleckému ústavu neboli na skúmanie predložené originály dokladov, ktoré sa nepodarilo zabezpečiť. Znalci teda vychádzali z kópií dokladov, čo je závažnou skutočnosťou, ktorá môže mať vplyv na posúdenie, či podpisy na predmetných listinách patria pôvodnému žalobcovi. V podaní uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 10.11.2014 považuje za absolútne neplatnú aj z iných dôvodov, na ktoré súd mal prihliadnuť ex offo. Takýto dôvod vidí v skutočnosti, že zmluva vrátane jej príloh tvorí viac ako jeden list, pričom tieto musia byť pevne spojené ( zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu. Následkom porušenia technickej jednoty listiny je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Kúpna zmluva zo dňa 16.11.2004 nespĺňa vyššie uvedené požiadavky. Navyše zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a preto je neurčitá a nezrozumiteľná. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1.a 2. rade. Títo žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcu v odvolaní považujú za účelové, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Majú za to, že súd riadne oboznámil obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu, pri zachovaní práva žalobcu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré tento aj aktívne využíval. Ak bol presvedčený, že príslušný dôkaz nebol vykonaný, mal by logicky trvať na jeho vykonaní, čo sa však nestalo. Na samotných pojednávaniach nijako nenamietal nesprávny procesný postup súdu. Napriek tomu, že týchto pojednávaní sa zúčastňoval aj jeho právny zástupca z radov advokátov. Ďalej uviedli, že podstatnú časť argumentácie žalobcu tvorí spochybňovanie vierohodnosti svedkov. S poukazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. majú za to, že tieto predstavujú tzv. nové skutočnosti, ktoré mohli a mali byť uplatnené pred súdom prvého stupňa a na tieto skutočnosti prednesené až v odvolacom konaní by odvolací súd nemal prihliadnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný po podaní odvolania v zákonnej lehote doručil odvolaciemu súdu ďalšie podanie, ktoré označil ako doplnenie právnej argumentácie k odvolaniu, odvolací súd v súlade s ust. 204 a § 205 ods. 3 O.s.p. skúmal obsah tohto podania a na základe toho dospel k záveru, že toto obsahuje jednak nové dôvody odvolania, ktoré už nemožno rozšíriť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a jednak obsahuje nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, na ktoré nemôže odvolací súd v súlade s § 205 a ods. 1 O.s.p. prihliadnuť. Uvedené podanie obsahuje aj skutočnosti, v ktorých žalobca poukazuje na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by v prípade preukázania predstavovali inú vadu konania, na ktorú je odvolací súd povinný prihliadnuť aj pokiaľ tieto netvoria odvolaciu námietku. Na základe toho odvolací súd preskúmal na základe včas podaného odvolania žalobcom rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p. vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodoval súd prvého stupňa. Z obsahu včas podaného odvolania žalobcu je zrejmé, že tento za podstatnú vadu konania považuje nesprávne hodnotenie dôkazov s poukazom na to, že súd neprihliadol na dôkaz - znalecký posudok vypracovaný pre potreby vyšetrovacieho spisu R.. R. J. E. Y.. T. H. I. duševného stavu pôvodného žalobcu, ale pred výsledkami vyplývajúcimi z tohto dôkazu dal prednosť iným dôkazom. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hodnotenie dôkazov je činnosťou súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nie je pritom obmedzený právnymi predpismi v tom, ako sa má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny a ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vyhodnotenia dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesný predpis (Občiansky súdny poriadok) nevytvára žiadnu hierarchiu dôkazných prostriedkov z hľadiska ich vypovedateľnosti a dôležitosti, ale každý jeden dôkaz musí súd hodnotiť osobitne a zároveň v súvislosti s inými dôkazmi a jeho skutkové závery musia takto predstavovať logické vyústenie zo skutkových okolností vyplývajúcich z jednotlivých dôkazov. Z tohto hľadiska teda nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorý sa pri hodnotení dôkazov navrhoval preferovať výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v rámci vyšetrovacieho spisu. Takýto dôkaz možno hodnotiť iba ako dôkaz listinou, keďže tento nemá náležitosti znaleckého posudku, keďže nebol vykonaný v rámci prebiehajúceho konania. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že z dokazovania vykonaného v súlade s ust. § 132 O.s.p. možno vyvodiť také skutkové závery, aké vyvodil súd prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca svoj nárok zakladal pôvodne na tvrdení, že jeho podpisy na listinách ktoré mal podpísať dňa 10.11.2004 a to plné moci, potvrdenia, na objednávke znaleckého posudku nie sú jeho podpismi a tieto boli sfalšované. Až v priebehu konania potom, čo tieto jeho tvrdenia boli vyvrátené výsledkami znaleckého dokazovania, svoje tvrdenia zmenil tak, že tieto podpisy opatril v čase, kedy nebol spôsobilý na právne úkony v dôsledku psychickej poruchy. Tak ako na to súd prvého stupňa správne poukázal, aj odvolací súd konštatuje, že za rozhodujúci je potrebné považovať psychický stav žalobcu v čase keď tento opatril svoje podpisy na uvedených listinách, teda ku dňu 10.11. 2004 a nie ku dňu 16.11.2004 a neskôr kedy bola uzavretá samotná kúpna zmluva, ktorú v mene žalobcu uzavrel splnomocnenec - žalovaný v 3.rade. V neprospech žalobcu jednoznačne svedčí viacero dôkazov, ktoré spochybňujú jeho tvrdenia. Ide predovšetkým o skutočnosť, že uvedené jeho podpisy boli overené pracovníčkou notárskeho úradu, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa a jednoznačne potvrdila, že v prípade akýchkoľvek pochybnosti o spôsobilosti osoby, ktorej podpisy overuje na právne úkony by takéto overenie nevykonala. Tvrdenia žalobcu o tom, že nikdy nemal úmysel uvedený byt odpredať a že osobu žalovaného v 3.rade, ktorému mal vystaviť plnú moc ako aj potvrdenia nikdy nevidel sú v rozpore so skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo a to, že žalovaný v 3.rade mal k dispozícii originál kúpnej zmluvy na základe ktorej samotný žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu, tento podpísal objednávku na vykonanie znaleckého dokazovania na ohodnotenie bytu, umožnil revíznemu technikovi vykonať ohliadku bytu za účelom opätovného zavedenia elektriny, vyplatenie jeho dlhov viaznucich na byte a to Slovenskému plynárenskému priemyslu, Východoslovenskej energetike, Daňovému úradu v Michalovciach, ako aj Stavebnému bytovému družstvu Košice II v dňoch 9. a 10.11.2004 v celkovej sume 373.801,-Sk. To vylučuje reálnu možnosť, aby takéto úkony mohli byť vykonané bez súčinnosti samotného pôvodného žalobcu resp. bez jeho vedomostí, resp. aby všetku túto súčinnosť vykonal pôvodný žalobca ako osoba nespôsobilá na právne úkony. Vierohodnosť jeho tvrdení v tejto otázke je značne spochybniteľná aj s poukazom na skutočnosť, že tento nikdy počas konania sa žiadnym spôsobom nevyjadril práve k uvedeným úhradám a nevysvetlil ani to, na základe čoho práve v dňoch 9.a 10.11.2004, teda v čase, kedy mu mal žalovaný v 3.rade vyplatiť kúpnu cenu získal takéto množstvo finančných prostriedkov a z akého dôvodu mali byť vykonané uvedené úhrady práve v uvedených dvoch dňoch. Uvedené závery nemožno hodnotiť inak, ako v tom zmysle že boli vykonané v krátkom časovom úseku z finančných prostriedkov, ktoré žalobca získal v rámci kúpnej ceny za byt a že uvedené úhrady boli vykonané za účelom odstránenia prekážok, ktoré bránili možnosti prevodu vlastníctva k bytu. V súlade s takýmito závermi je aj výpoveď svedka Poláčeka, ktorý uviedol, že už v lete roku 2004 sa mal žalobca vyjadriť o úmysle predať svoj byt. Zo záverov uvedených v znaleckom posudku Y.. R. J. E. Y.. T. H. navyše vyplývajú nielen ich odborné závery, ale aj skutkové závery, pokiaľ títo uviedli, že v čase podpisovania zmluvy bol žalobca s veľkou pravdepodobnosťou pod vplyvom alkoholu. Takýto záver totiž nemožno považovať za záver v dôsledku riešenia odbornej otázky, ale iba za záver skutkový, pre ktorý nemali podklad. V týchto znaleckých posudkoch sa navyše nevyporiadali s podstatnou okolnosťou, že zdravotný stav žalobcu sa mohol zmeniť v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov až potom, čo tento od žalovaného v 3.rade získal finančné prostriedky dňa 10.11.2014 a preto skutočnosť, že tento bol dňa 15.11.2004 teda po uplynutí 5 dní prijatý na neurologickú kliniku a následne preložený na psychiatrickú kliniku. Žiadnym spôsobom nevyvracia skutočnosť, že žalobca bol dňa 10.11.2014 v stave spôsobilom na právne úkony. Takto vykonané komplexné hodnotenie dôkazov odôvodňuje skutkový záver o tom, že pôvodný žalobca, ani jeho právny nástupca neuniesli v konaní dôkazné bremeno, aby preukázali, že tento bol v čase vykonania právneho úkonu a to splnomocnenia žalovaného v 3.rade dňa 10.11.2004 nespôsobilý na právny úkony. Odvolací súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu o tom, že súd prvého stupňa nevykonal zákonným spôsobom dôkaz oboznámením s obsahom vyšetrovacieho spisu sp.zn. ČVS: ORP-1507/6 OPJ-KE-07 a to v časti oboznámených výpovedí svedkov V. E. Q. z tohto vyšetrovacieho spisu a to s poukazom na to, že zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, aby takéto dôkazy boli vykonané ich prečítaním. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 21.6.2012 vyplýva, že súd oboznámil obsah uvedeného vyšetrovacieho spisu a v rámci toho aj obsah listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v tomto spise. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.9.2012 vyplýva, že súd prvého stupňa opätovne oboznámil obsah uvedeného vyšetrovacieho spisu a to čítaním zápisníc o výsluchu konkrétne označených svedkov, znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 12.12.2007 a ďalších listín, nachádzajúcich sa v tomto spise. Podľa ust. § 129 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Podľa § 40 ods. 1 O.s.p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zápisnica o pojednávaní má obsahovať opis priebehu dokazovania bez jeho bližšej konkretizácie. Jej obsah má zaznamenať stručný priebeh dokazovania a má z nej vyplývať ktoré konkrétne dôkazy boli vykonané. Pokiaľ sa v zápisnici cituje vykonanie dôkazu listinných dôkazom, má sa za to, že tento dôkaz bol vykonaný prečítaním tejto listiny. Pokiaľ teda z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.6.2012 vyplýva, že súd vykonal dôkaz oboznámením s obsahom vyšetrovacieho spisu, je treba mať za to, že obsah tohto spisu bol oboznámený jeho prečítaním. Toto dokazovanie bolo vykonané opätovne aj na ďalšom pojednávaní dňa 6.9.2012 a to v rozsahu v akom je to v zápisnici vyšpecifikované citovaním konkrétnych výpovedí svedkov, konkrétneho znaleckého posudku a pod. Vychádzajúc zo zásady, že zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou, nemá odvolací súd dôvod spochybňovať správnosť obsahu tejto zápisnice. Navyše s poukazom na skutočnosť, že žalobcu na obidvoch pojednávaniach zastupoval jeho právny zástupca advokát, ktorý nevykonanie citovaných dôkazov resp. nesprávnosť zápisnice o pojednávaní nenamietal. Z uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa sa nedopustil žalobcom namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý by mal za následok nesprávnosť rozhodnutia. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane jeho správneho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 O.s.p.. Vzhľadom na úspech žalovaných v odvolacom konaní patrí im podľa tohto ustanovenia náhrada účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd však dospel k záveru obdobne ako súd prvého stupňa, že sú dôvody pre použitie mimoriadneho ustanovenia § 150 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu spisu vyplývajú okolností tak na strane účastníkov konania, ako aj okolností veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu tohto ustanovenia, ktoré výnimočne umožňuje nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi. Na strane žalobcu spočívajú tieto okolnosti v tom, že tomuto bolo vzhľadom na jeho vek, osobné, majetkové pomery priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, možno teda dôvodne predpokladať, že uloženie povinnosti nahradiť trovy konania úspešným žalovaným by u tohto mohlo privodiť ohrozenie uspokojenia jeho základných životných potrieb. Na strane žalovaných na druhej strane nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že nepriznanie trov konania by u týchto vyvolalo zásah do ich majetkovej sféry do takej miery, ktorú by nebolo možné od nich spravodlivo očakávať. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol aj v okolnostiach sporu, predovšetkým v tom, že žalobca vstúpil do konania ako maloletá osoba titulom právneho nástupníctva po svojom otcovi, pôvodnom žalobcovi a tento objektívne nedisponoval dostatkom informácií o okolnostiach predmetu konania. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd nepriznal úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.