Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/367/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213854 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7209213854.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne M. F., V. X. M., P. Č.. XX, K. L.. X. M., R. F. F. X. M., Š. Č.. XX, P. Ž. X. Š. M., V. X. M., P. Č.. XX, X. U. M.M., V. X. M., P. Č.. XX, X. Š. M., V. X. M., P. Č.. XX, zastúpených JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 1, o vypratanie bytu takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť vypratať byt č, 15 nachádzajúci sa v bytovom dome v Košiciach na ul. Považskej č. 34 a vyprataný odovzdať žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3.rade zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobkyne na vypratanie hore uvedeného bytu. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalobkyne C.. P. E. v rámci exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom vedenej pod sp.zn. EX 2166/2005 nadobudol hore uvedený byt a príklep udelený mu súdnym exekútorom bol schválený Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 49Er 1241/2005. Na základe právoplatného uznesenia o udelení príklepu bol v katastri nehnuteľnosti vykonaný zápis vlastníckeho práva formou záznamu v prospech vydražiteľa C.. P. E.. Žalobkyňa nadobudla predmetný byt počas konania pred súdom prvého stupňa na základe kúpnej zmluvy v ďalšom od vlastníkov L.. X. M.. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že právny predchodca žalobkyne Ing. Peter Regináč nadobudol na toto vlastnícke právo k spornému bytu v rámci exekučného konania , keďže súd v exekučnom konaní dospel k záveru, že dražba nehnuteľností bola vykonaná v súlade s ust.§134 a nasl. Exekučného poriadku, nezistil žiadne procesné a iné pochybenia súdneho exekútora, preto príklep vydržiteľovi schválil a uznesenie schválené príklepom nadobudlo právoplatnosť dňom 9.3.2009. Súd bol toho názoru, že z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaných, že vydražiteľ C.. P. E. nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu protizákonne v dôsledku porušenia právnych predpisov súdnym exekútorom v exekučnom konaní. Súd preto konštatoval, že vydražiteľ C.. P. E.Č. v súlade so zákonom nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu, ktoré následne kúpnou zmluvou previedol na Y.. X. M. a tento následne na žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v 1.a 2.rade sa v byte zdržiavajú neoprávnene bez právneho titulu, ktorý im vlastnícky nepatrí, k bytu nemajú žiadne iné užívacie právo, preto byt obývajú protiprávne a z tohto dôvodu im uložil povinnosť sa z bytu vysťahovať. Vo vzťahu k žalovanému v 3.rade súd žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, aby žalovaný v 3.rade sa v predmetnom byte zdržiaval. Súd nepripustil vykonávanie ďalšieho dokazovania, t.j. aby počkal na odpoveď Slovenskej komory exekútorov, ktorej bol sťažnosť žalovaného v 1.rade postúpená, generálnej prokuratúre, pretože vyriešenie sťažnosti akýmkoľvek spôsobom by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie v danej veci. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolaní žalovaní v 1. a 2.rade. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že súd pri určovaní lehoty na splnenie povinnosti vypratať byt neprihliadal na jeho osobitné pomery, hoci v priebehu konania o ich zohľadnení práve v tejto súvislosti ( pre prípad vyhovenia žalobe) výslovne žiadal. V odôvodnení rozsudku súd neuvádza príčinu nevyhovenia navrhovanej dlhšej lehoty na vypratanie odovzdania sporných nehnuteľností, hoci v porovnateľných prípadoch súdy spravidla ukladajú miminálne 30 dňovú lehotu. Splnenie povinnosti uloženej súdom v tak krátkej 15-dňovej lehote nie je v jeho reálnych silách a to predovšetkým z dôvodu, že v priebehu konania mu bolo diagnostikované závažné onkologické ochorenie, ktorého ho fyzicky významne oslabuje. Ďalej v odvolaní žalovaný v 1.rade poukázal na skutočnosť, že byt v ktorom mali viac ako 26 rokov svoj domov bol pre dlh 2.000,-eur predaný na dražbe vo februári 2009 a zo strany súdneho exekútora im doposiaľ nebol vyplatený rozdiel výťažku. V dôsledku toho je im znemožnené reálne riešiť svoju bytovú otázku napr. kúpou menšieho bytu. Popri svojej chorobe pre ktorú už od roku 2012 jeho jediným príjmom je sociálna dávka a v zložitej ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitol okrem uvedeného ochorenia aj z dôvodu 5 rokov prebiehajúceho konania o schválenie rozvrhu výťažku, schopný reálne splniť povinnosť vyporiadať sumu z rozsudku súdu. Taktiež poukázal na to, že v priebehu konania došlo 3x k zmene vlastníka sporných nehnuteľností, pričom osobou, ktorá ich ako prvá so žalobcom nadobudla v dražbe je zať súdneho exekútora, ktorý dražbu vykonal pričom cena za ktorú bol byt vydražený práve touto osobou predstavovala 1/3 ceny. Je presvedčený o tom, že predaj bytu súdnym exekútorom na dražbe za popísanej okolnosti bolo zneužitím jeho právomoci. Žalobkyňa ale aj jej právni predchodcovia nadobudli predmetný byt s vedomím, že sa oň vedie súdne konanie a teda byt nie je hneď obývateľný a že sa nevzdáva boj o jeho znovuzískanie. Uvedené konanie nie je jediným, ktoré proti nemu vedie alebo začala viesť strana žalobcov po vydražení bytu. Žalovaná v 2.rade uviedla v odvolaní uviedla, že v rozsudku súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu posúdeniu veci, nakoľko v ňom súd uviedol „že pre dlh cca 600.000,-Sk „ nemusel byť byt predávaný. Dlh jej manžela bol 2.000, eur, čo je rozdiel 540.000,-Sk. Byt predal exekútor pre dlh 2.000,-eur. Sporný byt má už štvrtého majiteľa a je to typický príklad obchodovania s bytmi . Právnymi kľučkami koná E. a spol tak, aby oni za byt nedostali nič, pričom súd rozhodol o vysťahovaní tak, ako by šlo o vyvlastňovaní za sociálizmu. Za svoj majetok nedostali ani cent a traja sú na ulici. V závere uviedla, že vysťahovanie podmieňuje vyplatenie zostatku z rozvrhu. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako zákonne a vecne správny a rozhodol o povinnosti žalovaných nahradiť jej trovy odvolacieho konania. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto súd na skutkové zistenia a právne normy ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu žalovaného v 1.rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za správne, ak v priebehu konania došlo 3x k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností a súdny exekútor, ktorý dražbu realizoval im doposiaľ nevyplatil rozdiel výťažku dražby. Je tomu tak preto, že i v prípade, ak by uvedené tvrdenia boli pravdivé, nemali by vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalovaným byt vypratať vzhľadom na to, že tento užívajú bez právneho dôvodu. Za dôvodné nemožno považovať odvolanie žalovaného v 1.rade ani ohľadom tvrdenia, že súd pri určení lehoty na splnenie povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti mu uložil 15-dňovú lehotu. K tomu je potrebné uviesť, že v exekučnom konaní súdny exekútor udelenie príklepu vydražiteľovi schválil už dňa 9.2.2009 a následne Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 26.2.2009 udelil príklep vydražiteľovi a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2009. Súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť sporný byt vypratať rozsudkom zo dňa 21.1.2015, teda 6 rokov potom, čo došlo k schváleniu príklepu súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu preto poukaz žalovaného že súd nevyhovel ním navrhovanej 30-dňovej lehote na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností, hoci v porovnateľných prípadoch ako uvádza súdy spravidla ukladajú minimálne 30dňovú lehotu je bez významu k dlžke konania o vypratanie nehnuteľností. Za dôvodné nemožno považovať ani odvolanie žalovanej v 2.rade, ak v ňom uvádza, že predmetný byt má už štvrtého majiteľa, dlh na byte bol cca 60.000,-Sk a nie 600.000,-Sk. Samotné tvrdenie, že vysťahovanie podmieňuje vyplatením zostatku rozvrhu nie je rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie nároku na vypratanie bytu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na to, že o trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol, rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.