Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213993 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7209213993.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: H. poisťovňa so sídlom v Y., pobočka U., IČO: XX XXX XXX, B. námestie 1, U. proti povinnému: T. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom J. XX, U. v konaní o vymoženie 50,50 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom G.. Petrom Molnárom, PhD., Kupeckého 29, Košice o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.8.2015, č.k. 49Er/1737/2009-26, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 4.8.2015, č.k. 49Er/1737/2009-26 zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi G.. E. D., E.., U. XX, U. trovy exekúcie vo výške 49,55 eura, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (ďalej len „uznesenie zo dňa 4.8.2015“). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13.4.2015 mu doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 57,52 eura. Súd po nahliadnutí do obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 2.2.2012 ex offo z neho vymazaný, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cbr/24/2010-33 zo dňa 22.9.2011 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, § 68 ods. 2, ods. 3 písm. c), ods. 6 Obchodného zákonníka a konštatoval, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, jej majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Preto dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal (v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 196 a nasl. Exekučného poriadku) náhradu trov exekúcie vo výške 49,55 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374 O.s.p. vyhovel sudca, rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. 4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený vyjadril názor, že postup súdu bol nesprávny, pretože tento má vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné. Bol názoru, že súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný ako subjekt práva neexistuje. Zánik povinného (právnickej osoby) bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania a vzniká tým neodstrániteľná prekážka konania. Súd sa preto otázkou majetnosti mohol zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal jeho strate právnej subjektivity, čo ale nepovažoval za naplnené v tomto prípade. Oprávnený uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že súdnych exekútorov je nutné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. V závere odvolania uviedol, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie ktoré je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. V závere odvolania namietal posúdenie účelnosti a oprávnenosti trov exekúcie, ktoré vyčíslil súdny exekútor. 5. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Nakoľko v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016 proti výroku uznesenia o náhrade trov konania nebolo prípustné odvolanie, podaním odvolania zo strany oprávneného došlo v zmysle § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) k zrušeniu uznesenia v tejto časti zo zákona a vo veci opätovne rozhodol sudca uznesením zo dňa 23.9.2015, č.k. 49Er/1737/2009-33 (ďalej len „uznesenie zo dňa 23.9.2015“). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015. 6. Nakoľko oprávnený podal odvolanie aj proti výroku uznesenia zo dňa 4.8.2015 o zastavení exekúcie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, predložil ho súd prvej inštancie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len „C.s.p./) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého výroku, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania. 8. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 10. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 4.8.2015 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 11. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).