Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/519/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200537 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210200537.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., U. XX, zastúpeného JUDr. PhDr. Ferdinandom Kornom, advokátom so sídlom v Sečovciach, Široká 768/3, proti žalovanej: B. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., R. X, zastúpenej JUDr. Máriou Šuvadovou advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 21.07.2015 č.k. 45C/5/2010-439 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 21.07.2015 č.k. 45C/5/2010-439 nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 240,04 eur na účet Okresného súdu Košice II do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou podanou dňa 14.01.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vo vzťahu k bytu č. 2 s príslušenstvom v bytovom dome, so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele č. XXX, Z. R. R. Č.. X V. A., ako aj príslušného podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, vedených na E. Č.. XXXXX, H. A. D., obec Košice, kat. územie Terasa, a to jeho predajom s tým, že výťažok z predaja uvedenej nehnuteľnosti bude medzi účastníkov rozdelený rovnakým dielom. 3. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 18.6.2013 č.k. 45C/5/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.06.2014 č.k. 5Co/455/2013-418 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanú zaviazal vyplatiť žalobcovi náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 20.725,- eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh a protinávrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2014. 4. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 25.09.2013 č.k. 45C/5/2010-406 priznal žalovanej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2013. 5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. o trovách konania strán sporu rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere sporu, keďže zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch účastníkov sporu, ako aj v tej skutočnosti, že žalovaná bola oslobodená od súdnych poplatkov. 6. O trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na úhradu polovice trov štátu vo výške 240,04 eur, ktoré vznikli v konaní a ktoré pozostávali z úhrady odmeny znalkyne vo výške 480,08 eur. 7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že žalovanú zaviaže nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania a súčasne rozhodne o trovách štátu v zmysle § 148 ods. 2 O.s.p. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov neprihliadol na tú skutočnosť, že žalobca už v žalobnom návrhu (teda pri svojom prvom úkone v predmetnej veci) poukázal na to, že listom z marca 2008 vyzval žalovanú na mimosúdne usporiadanie sporu, ktorá na výzvu nereagovala. Do konca roku 2009 žalobca uskutočnil s právnym zástupcom žalovanej ďalšie tri stretnutia s návrhom na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ani na jednom stretnutí sa žalovaná osobne nezúčastnila, pričom jej právny zástupca nemal plnú moc na uzavretie dohody. Až na základe toho, že žalovaná neprejavila žiadnu snahu uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalobca podal návrh vo veci samej. Žalovaná sa úmyselne a tendenčne vyhýbala mimosúdnej dohode a dlhodobo zasahovala do jeho vlastníckych práv, garantovaných Ústavou SR. Žalobca až po vyčerpaní všetkých možností na mimosúdne vysporiadanie sporu podal žalobu. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s diametrálne rozdielnou fakticitou konania oboch účastníkov konania a neprihliadol k tomu, že žalovaná zavinila vedenie súdneho sporu. Neprihliadol ani na tú skutočnosť, že rozsudkom zaviazal žalovanú k výplate sumy 20.725,- eur v prospech žalobcu, pričom išlo o rovnakú sumu, akú požadoval žalobca v návrhu na uzavretie dohody. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením výťažku z predaja sa nezakladá na pravde, preto sa odzrkadlilo v nesprávnom rozhodnutí o trovách konania. Žaloba obsahuje návrh alternatívneho petitu, a to zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom vecí a rozdelením výťažku rovným dielom alebo prikázaním vecí za náhradu do výlučného vlastníctva žalovanej. Z toho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech, avšak súd prvej inštancie na to neprihliadol. Vytkol rozhodnutiu, že je nepreskúmateľné, keďže vychádza z iného skutkového stavu, ako v skutočnosti bol daný. Navyše aplikácia ust. § 150 O.s.p. na daný prípad nie je správna. Súd prvej inštancie totiž pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 150 O.s.p. zohľadnil len tú skutočnosť, že žalovaná bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom sa nezaoberal skúmaním ďalších skutočností relevantných pre aplikáciu tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o výrok o trovách štátu, súd nezohľadnil aktívny podiel žalobcu na mimosúdnom vysporiadaní sporu a neprihliadol ani na námietky žalobcu týkajúce sa znalečného, keď vytkol znalkyni, že znalecký posudok vypracovala v rozpore s normami znaleckého dokazovania pri určovaní ceny nehnuteľnosti, resp., že použila pre určenie ceny nehnuteľnosti metódu polohovej diferenciácie namiesto polohy porovnávacej. Až nový znalecký posudok bol následne východiskom pre určenie náhrady pre žalobcu. Súd mal preto preniesť časť náhrady trov konania voči štátu na znalkyňu titulom zanedbania jej explicitných povinností v znaleckom dokazovaní. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne a uplatnila trovy odvolacieho konania. Uviedla, že súd správne na daný prípad aplikoval ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Poukázala na správanie sa žalobcu počas celého konania, ako aj na nespravodlivosť vo vzťahu k pričineniu sa žalobcu o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti, ktorý sa o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezapríčinil. Žalovaná právo nájmu k predmetnému bytu získala už pred uzavretím manželstva. Kúpu bytu do osobného vlastníctva v celom rozsahu financovala len žalovaná z darov, ktoré jej poskytla jej babička. Žalobca mal pred manželstvom právo k družstevnému bytu, ktorý si do osobného vlastníctva odkúpil až po tom, čo boli účastníci konania rozvedení. Po celú dobu manželstva žalovanú a jej deti psychicky a fyzicky týral. Počas manželstva bol príjem žalobcu 15.000,- Sk a žalovanej 5.000,- Sk, napriek tomu musela každú korunu výživného na dieťa pochádzajúce z manželstva žiadať súdnou cestou. Počas manželstva žalobca finančne neprispieval ničím nielen na dieťa, ale ani na domácnosť. Poukázala na to, že od roku 1988 bola zamestnankyňou Bytového podniku mesta Košice, ktorý jej pridelil byt na Č. R. Č.. X V. A.. Tento byt bol následne vymenený za predmetný trojizbový byt na R. R.. Žalobca sa teda o nadobudnutie týchto bytov žiadnym spôsobom nepričinil. Ani po rozvode manželstva žalobca neprejavoval o predmetný byt žiaden záujem. Neskôr stanovisko zmenil po tom, čo žalovaná požiadala o zvýšenie výživného na maloletú dcéru. Poukázala na svoje nepriaznivé majetkové pomery, ktoré vo vyjadrení aj bližšie popísala. 9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. 10. Súd prvej inštancie totiž vec pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad neaplikoval správne zákonné ustanovenie a použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. 11. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 12. Podľa § 142 ods. 2 cit. zákona ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 13. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 14. Pravidlo zásady úspechu vo veci obsiahnuté v ust. § 142 ods. 1, ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 sa vzťahuje aj na konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda smerodajný úspech v konaní. Úspech vo veci, ktorá je predmetom konania, je teda tou okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. 15. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný žalobcom, najmä ak sa žalovaná bránila alebo navrhovala neúspešne iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a aby úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 16. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. 17. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je taktiež možná aj aplikácia ust. § 150 O.s.p.. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo v časti neprizná. Môže ísť buď o okolnosti danej veci alebo okolnosti na strane strán sporu, pričom vždy musí ísť o prípad osobitného zreteľa. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. 18. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť stanovisko protistrany k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby na súd, či spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva spôsobom, aký žalobca aj v žalobe navrhol, z akého dôvodu nedošlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva pred podaním žaloby a pod.. Z hľadiska použitia ust. § 150 O.s.p. má teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde urobil protistrane návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhol jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe. 19. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán sporu (teda nielen toho účastníka, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočne nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. 20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania predovšetkým pri posudzovaní úspechu strán sporu nevychádzal zo zásad vyplývajúcich z vyššie cit. zákonných ustanovení a nesprávne vyložil aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď neprihliadol na všetky skutočnosti relevantné pre aplikáciu tohto zák. ustanovenia. 21. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania, ako aj v súvislom výroku o trovách štátu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania strán sporu a štátu s tým, že zohľadní všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú z hľadiska rozhodovania o tejto otázke významné. 23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1,2 a § 257 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).