Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/588/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224007 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: HARD GROUP, s. r. o., Sokolovská 9, Košice, vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádama, Čajakova 5, Košice, pod č. EX 562/2014, pre vymoženie pohľadávky vo výške 233,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 49Er/2937/2014-10 zo dňa 18. 08. 2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádamovi, Čajakova 5, Košice, trovy exekúcie vo výške 43,19 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26. 08. 2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádama vykonania exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 233,77 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 700-3413810413-GC04/13 zo dňa 07. 11. 2013 a č. 700-3414148113-GC04/13 zo dňa 10. 12. 2013. Okresný súd Košice II udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803/150937 dňa 11. 09. 2014. 3. Súd zistil, že dňa 10. 04. 2015 doručil Exekútorsky úrad súdneho exekútora podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 43,19 eur. 4. Citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd uviedol, že v predmetnom konaní sa ani opakovanou lustráciou ani opakovanou osobnou návštevou nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný je právnickou osobou, ktorá sa nenachádza na adrese získanej z Obchodného registra SR a iná adresa sídla alebo prevádzok povinného nie je uvedená ani v Živnostenskom registri SR. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, nevlastní žiaden majetok, nie je možné ho ani nájsť, de facto neexistuje. 5. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. 6. Následne súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, § 3, § 14 ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 7. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne : 1. Hotové výdavky (§ 22 ods. 1 vyhlášky) - poštovné 2,80 eur Spolu: 2,80 eur 2. Odmena súdneho exekútora (§ 14 ods. 1 vyhlášky) - min. odmena 33,19 eur Spolu: 33,19 eur Trovy exekúcie spolu: Spolu bez DPH: 35,99 eur 20 % DPH: 7,20 eur Spolu trovy s DPH: 43,19 eur 8. Súd zistil, že uplatňované položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,19 eur. Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávneného. 9. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. 10. Namietal, že súdny exekútor nepreveril celý majetok spoločnosti. Spoločnosť vykazuje k 31. 12. 2013 majetok v nasledovnej výške : pohľadávky z obchodného styku v sume 81391,-- eur, daňové pohľadávky 416,-- eur, iné pohľadávky v sume 167684,-- eur, peniaze 88,-- eur, účty v banke 14,-- eur. Spoločnosť ako zamestnávateľ mesačne predkladá mesačný výkaz o zamestnávaní jedného zamestnanca. Na základe uvedeného je predpoklad, že sa povinný domôže svojich pohľadávok súdnou cestou, preto vyhlásenie o nemajetnosti spoločnosti je neopodstatnené. Žiadal pokračovať v exekučnom konaní. 11. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. K podanému odvolaniu oprávneného podal v stanovenej lehote vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že odvolanie oprávneného je v celom rozsahu neopodstatnené. Dodal, že pevne stojí za tvrdeniami, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný nemá absolútne žiadny majetok na ktorý má exekučné konanie dosah a nevykonáva žiadnu činnosť, teda exekúcia vo svojej podstate, ktorá spočíva v speňažení majetku povinného, nemá žiadnu šancu byť úspešná. Na tom nič nemení ani fakt, že povinný vlastní nevymožiteľné pohľadávky z dávnejších obchodných vzťahov s obchodnými spoločnosťami, ktoré sú v súčasnosti už väčšinou dlhodobo nemajetné, alebo ani neexistujú, alebo že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov, čo samo o sebe vôbec nesvedčí o existencii zexekvovateľného majetku povinného (zamestnancom firmy je sám konateľ). navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie. 13. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 14. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné. 16. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani opakovanou lustráciou a ani osobnou návštevou súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný je právnickou osobou, ktorá sa nenachádza na adrese získanej z Obchodného registra SR a iná adresa sídla alebo prevádzok povinného nie je uvedená ani v Živnostenskom registri SR. Z uvedených dôvodov teda jednoznačne vyplýva, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, nevlastní žiadny majetok, nie je možné ho ani nájsť, teda de facto neexistuje. 17. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh. 18. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 19. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 20. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora. 21. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia. 22. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle." 23. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku. 24. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 26. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. 27. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. 28. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 29. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 30. Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. 31. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený podal odvolanie zo dňa 29. 09. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie na poštovú prepravu dňa 05. 10. 2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu. 32. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013. 33. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia §386 písm. c) CSP. 34. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).