Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/284/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224874 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214224874.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. G. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV dieťaťa rodičov G. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na M. ulici č. XX v M. zastúpenej advokátkou U.. X. Dubrákovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Krivej ulici č. 23 v Košiciach a T. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na R. ulici č. XX v M. zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.5.2015 č.k. 23P 255/2014-115 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 11.6.2015 č.k. 23P 255/2014-120, a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.5.2015 č.k. 23P 255/2014-115 takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok v spojení s uzneseniami zo dňa 11.6.2015 č.k. 23P 255/2014-120 a z 3.7.2015 č.k. 23P 255/2014-144 vo výroku o úprave styku otca s maloletým T. G. L. nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 15:30 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V prevyšujúcom rozsahu ostáva styk otca s maloletým nezmenený.
Matka je povinná v určenom čase pripravené dieťa odovzdať otcovi pred svojím bytom a na tom istom mieste v určenom čase od otca prevziať s tým, že otec je oprávnený maloletého prevziať pred bytom matky v určený čas a povinný na tom istom mieste v určený čas maloletého matke odovzdať.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému T. a pretože sa rodičia o úprave styku nevedeli dohodnúť, rozhodol o styku otca s maloletým T. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 15:30 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00 hod. a Prvý sviatok vianočný 25.12. každý rok od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený a povinný maloletého prevziať a odovzdať v určený čas pred bydliskom matky. O úprave styku otca s maloletým rozhodol na základe návrhu otca zo 17.9.2014, ktorým žiadal zveriť maloletého T. do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať a spravovať jeho majetok a určiť mu vyživovaciu povinnosť v rozsahu 50 Eur mesačne. Navrhol upraviť jeho styk s maloletým každý párny týždeň v mesiaci v pondelok, stredu a piatok od 15:30 do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok až štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. a od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod. a tiež rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Matka maloletého navrhovala v nepárnom týždni upraviť styk otca s maloletým iba v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., v ostatnej časti sa s návrhom otca na úpravu jeho styku s maloletým zhodovala.
Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s maloletým tak, aby sa maloletý mohol stretávať s obidvoma rodičmi s prihliadnutím na jeho aktuálne potreby.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že rodičia maloletého T. nie sú manželmi, ale žili v spoločnej domácnosti od narodenia maloletého do apríla 2014 a počas tohto spolužitia otec všestranne pomáhal matke pri starostlivosti o maloletého. Od apríla do júna 2014 matka denne umožňovala otcovi stretávať sa s maloletým bez jej prítomnosti a potom začala postupne styk otca s maloletým obmedzovať, v dôsledku čoho ho otec naposledy videl 23.7.2014. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti, otec zostal bývať v byte, v ktorom žili spoločne a matka sa odsťahovala k svojim rodičom, kde aj v súčasnosti býva. Maloletý má dva a pol roka, okrem atopického ekzému, na ktorý trpí, je zdravý. Má denný režim ako všetky deti v jeho veku. Zo správy o šetrení pomerov podanej kolíznym opatrovníkom súd prvého stupňa zistil, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého. Matka vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa potvrdila skutočnosť, že maloletý má k otcovi pozitívny vzťah a nebojí sa ho. Otec sa s maloletým v súčasnosti stretáva na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Košice II 11.9.2014 pod číslom konania 27P 271/2014-20 každý utorok a štvrtok od 15:30 do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Zo správy kolízneho opatrovníka z 10.3.2015 súd prvého stupňa zistil, že rodičia postupne po vzájomných kompromisoch dospeli k názorovej zhode o optimálnej úprave styku otca s maloletým každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 15:30 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý rok vo Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý rok Prvý sviatok vianočný 25.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod., ale po párovej konzultácii matka ustúpila od možnosti realizácie tejto dohody a nepripustila možnosť hľadania kompromisných riešení a dohodu s otcom. Táto dohoda vznikla za asistencie psychológa na úrade, ale matka začala neskôr spochybňovať rodičovské schopnosti otca postarať sa o maloletého. Súd prvého stupňa tiež zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z 19.2.2015 bol otec uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví matke maloletého, ktorý však v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nenadobudol právoplatnosť v dôsledku podaného odporu otcom. Takto zistený skutkový stav vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým súd prvého stupňa posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a rozhodnutie o odôvodnil tak, že otec počas doposiaľ realizovaných stykov s maloletým nepochybne preukázal, že je schopný sa o maloletého riadne postarať, ale preto, že maloletý má iba jeden a pol roka, nie je primerané odlúčenie maloletého od matky na tri dni za sebou, preto nevyhovel návrhu otca upraviť jeho styk v nepárnom týždni v piatok, sobotu aj v nedeľu. Konštatoval, že rodičia sa na všetkých termínoch okrem tohto dohodli a zároveň vyjadril názor, že ním upravený styk je bez ďalšieho v záujme maloletého za účelom ďalšieho budovania a prehlbovania ich vzájomnej citovej väzby.
Proti výroku o úprave styku otca s maloletým podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zmenil a jeho styk so synom upravil každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 15:30 hod. do soboty do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a uložil matke povinnosť maloletého na styk s ním riadne pripraviť. Uviedol, že úpravu styku súdom prvého stupňa počas vianočných a veľkonočných sviatkov odvolaním nenapáda. Doplňujúcim rozsudkom, ktorý navrhol vydať, žiadal uložiť povinnosť matke maloletého na styk s otcom riadne pripraviť ak by odvolací súd nedospel k záveru, že tento nedostatok je možné procesne odstrániť v odvolacom konaní. Vytkol konajúcemu súdu, že napriek zisteniu a konštatovaniu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že jeho styk s maloletým je v záujme maloletého a on ako otec preukázal v priebehu konania, že je schopný sa o maloletého postarať, nevyhovel v plnom rozsahu jeho návrhu ani po zistení, že jeho styk s maloletým je výslovne viazaný na súhlas matky, ktorá svoj názor na jeho styk so synom neustále mení. Vyjadril presvedčenie, že styk maloletého s ním v čo najširšom rozsahu je v záujme maloletého. Žiadal dôsledne upraviť jeho styk s maloletým aj cez noc, t.j. od piatku do soboty a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že maloletý až do svojho odchodu s matkou žil v domácnosti, v ktorej on teraz býva, a preto je toto prostredie maloletému známe. V závere odvolania so zreteľom na psychickú labilitu matky konštatoval, že ak by sa znaleckým dokazovaním zistila nespôsobilosť matky vychovávať maloletého, je pripravený mať syna zvereného do jeho starostlivosti. Pretože súd prvého stupňa uznesením z 11.6.2015 č.k. 23P 255/2014-120 zamietol návrh otca na vydanie dopĺňacieho rozsudku s odôvodnením, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 13.5.2015 pod číslom konania
23P 255/2014-115 bolo rozhodnuté o celom predmete konania, t.j. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností aj o úprave styku otca s maloletým s konkrétne určeným časom a miestom preberania a odovzdávania maloletého, preto je podľa názoru súdu prvého stupňa napadnutý výrok o úprave styku vykonateľný bez doplnenia rozsudku. Otec maloletého dieťaťa sa odvolaním z 24.6.2015 (č.l. 126) domáhal zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože v ňom absentuje výrok o povinnosti matky maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Vydanie dopĺňacieho rozsudku žiadal s poukazom na ustálenú bežnú prax a tiež preto, že matka plní len to, čo vyplýva zo súdneho rozhodnutia a na jej dobrú vôľu sa spoľahnúť nedá. Odstránenie tohto nedostatku v odvolacom konaní ponechal na rozhodnutie odvolacieho súdu.
Proti výroku o úprave styku otca s maloletým podala včas odvolanie aj matka maloletého podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a uviedla, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, ak upravil styk otca s maloletým nad rámec jej návrhu každý nepárny týždeň aj v piatok od 15:30 do 18:00 hod.. Vyjadrila názor, že upravený styk napadnutým rozsudkom je v rozpore so záujmom maloletého, ktorý nedovŕšil ani tri roky a je v jej celodennej starostlivosti, preto rozsiahla úprava styku s otcom a následná ustavičná zmena prostredia má negatívny vplyv na maloletého. Podľa jej názoru maloletý v tomto útlom veku potrebuje stabilné výchovné prostredie a stabilný denný režim, ktorý otec nerešpektuje. Maloletý je po návrate od otca rozrušený a v noci sa budí. Uviedla, že vzhľadom na obavy o maloletého a jeho zmeny správania po kontakte s otcom, vyhľadala odbornú pomoc detskej psychiatričky MUDr. E. a z jej správy z 12.6.2015 vyplýva, že maloletý trpí na inú reakciu na ťažký stres a preto doporučuje upraviť styk maloletého s otcom v stabilnej podobe za prítomnosti matky, čo ona aj vzhľadom na násilné správanie sa otca voči nej odmieta. Uviedla tiež, že nemá záujem brániť otcovi stretávať sa s maloletým za predpokladu, že otec bude rešpektovať potreby maloletého primerane jeho nízkemu veku. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že upraví styk otca s maloletým každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:30 do 18:00 hod., vo Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00 hod. a Prvý sviatok vianočný 25.12. každý rok od 10:00 hod. do 18:00 hod.. Navrhla tiež alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Otec vo vyjadrení z 26.6.2015 označil odvolanie matky za nehorázne a konštatoval, že odvolací návrh matky je piatym v poradí a opäť zmenený. Zdôraznil, že od 6.5.2015, od kedy bola matka maloletého vypočutá v jeho trestnej veci evidovanej pod sp. zn. 10T 8/2015 na Okresnom súde Košice I, mu umožňuje stretávať sa s maloletým iba v zmysle existujúceho predbežného opatrenia. Vyvrátil jej tvrdenia, že sa maloletý v jeho prítomnosti chová nepokojne a v tejto súvislosti uviedol, že správanie sa maloletého vie bez problémov korigovať a maloletý je s ním šťastný a kým matka maloletému umožňovala pobyt u neho celý deň, maloletý mal poobede pokojný spánok. Podľa jeho názoru, ak sa maloletý správal u MUDr. E. opísaným spôsobom, o čom vyjadril pochybnosti, rozhodne to nemá s ním žiadny súvis. Rovnako ako matka predložil správu poradenskej psychologičky Mgr. X. z 23.6.2015 z ktorej vyplýva, že maloletý sa v jeho prítomnosti choval pokojne, bez známok napätia, usmieval sa a na otca reagoval pozitívne. Vyjadril názor, že matka účelovo klame, vymýšľa si, na jej vyjadrenia nie je možné sa spoľahnúť, pretože neustále mení svoje postoje a jej osobný profil bol zachytený v znaleckom posudku PhDr. F., ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Vyjadril názor, že pre zužovanie jeho styku so synom nie sú splnené predpoklady ale naopak, so zreteľom na nestabilnosť matky je v záujme maloletého, aby sa s ním stretával v čo najväčšom rozsahu a pokiaľ matka žiada, aby jeho styk s maloletým bol obmedzený so zreteľom na absurdnú diagnózu MUDr. E., trvá na nariadení znaleckého dokazovania. V závere vyjadril pochybnosť, či je matka schopná starať sa o maloletého a v tejto súvislosti žiadal, aby odvolací súd prehodnotil schválenú rodičovskú dohodu.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca z 29.6.2015 uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na úpravu jeho styku s maloletým v rozsahu uvedenom v ním podanom odvolaní a konštatovala, že súd prvého stupňa postupoval správne ak návrhu otca, ktorý je v rozpore so záujmom maloletého nevyhovel. Aj vo vyjadrení k odvolaniu otca opäť poukázala na útly vek maloletého a potrebu vychovávať ho v stabilnom prostredí bez neustálych zmien. Zdôraznila, že maloletý mal v čase jej odchodu zo spoločnej domácnosti 8 mesiacov a preto vzhľadom na tak nízky vek si nemôže pamätať prostredie, v ktorom dovtedy žil, na čo sa otec maloletého v odvolaní dovoláva. Vyjadrila názor, že mala snahu dohodnúť sa s otcom na rozsahu jeho styku s maloletým, ktorý by však nezohľadňoval potreby a predstavy otca maloletého, ale potreby a záujem maloletého. Ona nemá v úmysle brániť otcovi stretávať sa s maloletým, ale za podmienky, že otec ju bude rešpektovať ako matku ich spoločného dieťaťa, nebude ju pred synom ponižovať tak, ako to robil v minulosti, kedy ju aj fyzicky napadol. Zdôraznila, že otec maloletého ani v súčasnosti nerešpektuje
potreby a záujem maloletého a jej upozornenia a určité obmedzenia neustále ignoruje. Jej časté zmeny názoru na rozsah styku vychádzajú aj zo zmien, ktoré badá na maloletom po styku s otcom. Napriek neustálemu tlaku otca, ktorý ju prostredníctvom dieťaťa neustále vyčerpáva, odovzdáva dieťa na styk otcovi vyspaté, čisté, pripravené s plienkami, jedlom a pitím a otec jej dieťa následne vracia špinavé, rozrušené, unavené, v noci sa budiace s krikom. Okrem ďalších skutočností podrobne opísaných v jej odvolaní aj vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla upraviť styk otca s maloletým v zmysle jej odvolacieho návrhu, t.j. každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:30 do 18:00 hod. vo Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00 hod. a Prvý sviatok vianočný 25.12. každý rok od 10:00 hod. do 18:00 hod..
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniam obidvoch rodičov z 1.7.2015 uviedol, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že obidvaja rodičia majú rozdielne názory na styk otca s maloletým a tiež preto, že matka na pojednávaní spochybnila schopnosť otca riadne sa o maloletého postarať počas styku, vo vyjadrení poukázal na možnosť nariadiť znalecké dokazovanie, pretože je bez ďalšieho v záujme maloletého, aby jeho styk s otcom bol určený v rozsahu jeho aktuálnych a vývinových potrieb.
Súd prvého stupňa uznesením z 3.7.2015 č.k. 23P 255/2014-144 opravným uznesením opravil dátum vyhlásenia napadnutého rozsudku tak, že správny dátum je 13.5.2015.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z., ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol ak upravil styk otca s maloletým, ale nesprávne určil jeho rozsah, pretože tento nezodpovedá súčasným potrebám maloletého ani jeho otca, ktorých znevýhodňuje, pretože otca obmedzuje v realizácii rodičovských práv a maloletého v jeho záujme rozvíjať a prehlbovať svoje väzby k otcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti, nielen so svojou matkou ale aj so svojím otcom, pretože len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa, danú mu v ustanovení § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že na tomto závere nič nemení ani nepochybne v konaní pred súdom prvého stupňa zistená neprekonateľná vzájomná animozita rodičov maloletého, pretože rodiča sú povinní naučiť sa kooperovať a všetkými možnými spôsobmi sa pokúsiť odstrániť svoje negatívne emócie v záujme najlepšieho vývoja maloletého, ktorý je už aj tak dosť zaťažený tým, že nežije v úplnej rodine. Odvolací súd pri zmene rozsahu styku vychádzal zo zásady, že každý rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovným dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Po nepochybnom zistení, že otec maloletého T. je schopný sa o neho riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky (skutočnosť
potvrdil kolízny opatrovník), potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný, preto odvolací súd upravil styk otca s maloletým T. v nepárnom týždni počas troch dní idúcich za sebou bez prespávania u otca rešpektujúc všeobecne známu skutočnosť, že maloleté deti vo veku maloletého T. potrebujú pre nočný spánok stabilné prostredie. Zmenený styk odvolací súd považuje za správny a jeho úpravu za spravodlivú, aby otec, ktorý je schopný zastávať rolu otca a rodičovsky je rovnako hodnotený ako matka, mohol uplatňoval svoje rodičovské práva a plniť si svoje rodičovské povinnosti. Je potrebné zdôrazniť aj právo maloletého T. byť vychovávaný obidvoma rodičmi, ako to vyplýva z Deklarácie práv dieťaťa. Vychádzajú z vykonaného dokazovania, z ktorého nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti brániace úprave styku otca s maloletým T. v rozsahu upravenom odvolacím súdom je odvolací súd toho presvedčenia, že by neoblo spravodlivé obmedzovať styk otca s maloletým v súlade s návrhom matky. Odvolací súd konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú veľmi problematické, ich podania sú protichodné, odlišne hodnotiace tie isté situácie a zdôrazňuje, že v záujme maloletého T. bude nevyhnutná úprimná snaha obidvoch rodičov o nápravu tohto stavu, aby bolo možné bez traumatizujúcich emócií pre maloletého GR. realizovať jeho styk s otcom a je bez ďalšieho v jeho záujme, aby rodičia boli voči sebe ústretoví pri riešení eventuálnych problémov, ktoré objektívne nemožno vylúčiť na strane dieťaťa (napr. choroba, školské povinnosti v budúcnosti, záujmová činnosť a pod.), ani na strane rodičov (pracovné povinnosti, rodinné slávnosti, rodinné ťažkosti). Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým T. podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, v rámci ktorého uložil povinnosť matke maloletého T. v určenom čase pripraveného odovzdať otcovi pred jej bytom a na tom istom mieste v určenom čase od otca prevziať.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.