Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/106/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215211461 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215211461.1 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. C. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Š. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na Z. ul. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. O. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v D. C. A. Z. č. XXX/X v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.3.2016 č.k. 27P 160/2015-52 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 14.3.2012 č.k. 23P 350/2011-74 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.10.2012 č.k. 7CoP 165/2012-99 od otca pre mal. Z. zo 190 € mesačne na 200 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 31.3.2016 spolu vo výške 70 € zaviazal otca uhradiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na zvýšenie výživného pre mal. Z. od 1.8.2015 do 31.8.2015 zamietol. Návrh na zníženie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia. 3. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné pre maloletú od 1.8.2015 do budúcna zo 190 € mesačne na 250 € mesačne a určil dlžné výživné, ktoré uloží otcovi uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd síce zistil správne príjem a majetkové pomery otca dieťaťa, dostatočne zistil aj výšku oprávnených potrieb dieťaťa, ale z týchto zistení nevyvodil správne skutkové závery. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného došlo u maloletej k zmene pomerov, nakoľko nastúpila na druhý stupeň základnej školy a primerane tejto okolnosti, ako aj jej veku vzrástli aj jej odôvodnené potreby. Okrem toho sa maloleté dieťa venuje aktivitám, ktoré vyžadujú zvýšené výdavky a ktorou aktivitou je predovšetkým krúžok moderného tanca na základnej umeleckej škole, v rámci ktorého sa venuje tejto aktivite aj súťažne, s čím sú spojené náklady nielen v podobe pravidelného polročného poplatku, ale aj sústredení, súťaží, na ktoré treba uhrádzať štartovné aj dopravu a náklady na oblečenie a tréningy, ako aj vystúpenia a súťaže. Ďalšou aktivitou je doučovanie angličtiny, o potrebe ktorého nemožno mať v súčasnosti žiadne rozumné pochybnosti. Na druhej strane, ako vyplýva z výdavkov predložených otcom v konaní, tento mesačne uhrádza len za svoje poistenie 45 €, ďalších 25 € uhrádza na poistenie jeho manželka. Ďalšími výdavkami sú úvery v celkovej výške 386,27 € a navyše otcovi sa od poslednej úpravy výživného zvýšil jeho príjem približne o 80 €. Napriek tomu, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť a z tohto dôvodu podal návrh na zníženie výživného, táto okolnosť neobmedzila otca vo vynakladaní nie nevyhnutných výdavkov akými sú poistenie a úvery. Z uvedeného je zrejmé, že zvýšenie výživného o 10 € v situácii, keď bol nesporne preukázaný výrazný nárast odôvodnených potrieb maloletej, nezodpovedá týmto potrebám a na druhej strane nedostatočne prihliada na možnosti a schopnosti povinného. Za tohto stavu súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil neodôvodnenosť zmienených výdavkov otca. Poznamenala, že spolu s maloletou zdieľa byt so svojimi rodičmi, a preto je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 a 5 Zákona o rodine, aby súd v tomto konaní nezohľadnil skutočnosť, že otcove možnosti a schopnosti mu umožňujú vynakladať nie nevyhnutné výdavky vo výške viac ako 430 €. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 1.8.2015 do 31.8.2015, uviedla, že je všeobecne známa skutočnosť, že výdavky spojené so začiatkom školského roka sa nevynakladajú počnúc 1. septembrom, ale školské pomôcky sa zabezpečujú už v priebehu mesiaca august. 4. Otec v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil výživné pre mal. Z. zo 190 € na 160 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, ktoré bude povinný prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, zrušil rozsudok v 2. až 4. výroku v celom rozsahu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd v tomto rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a uviedol, že rozsudok považuje za vecne nesprávny v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy to, že sa jeho príjem za posledných 7 rokov zvýšil len o 4 %, aj to až od 1.1.2016, pričom jeho čistý príjem za 3. a 4. kvartál roku 2015 bol v priemere vyšší, z čoho mu potom automaticky vyšiel plat až na 1.150 € mesačne. Už na súdnom pojednávaní deklaroval, že takýto príjem by chcel mať a na dôkaz opaku svojimi výplatnými páskami dokladoval, aká je skutočnosť, pretože práve v 4. kvartáli roku 2015 mu rapídne vyskočili nahor príjmy za prácu nadčas a odmenu za vykonanú prácu. V tom čase bola totiž zlá dopravno-bezpečnostná situácia v rámci Slovenska, boli teroristické útoky v Paríži a začiatkom tohto roku aj Bruseli a v neposlednom rade to boli a aj sú migranti. To bolo dôvodom, prečo všetci príslušníci policajného zboru nepretržite pracovali pri opatreniach na obranu štátu a na základe toho boli uvoľnené nadčasové hodiny ministrom vnútra SR na pokrytie týchto opatrení pre všetky zložky policajného zboru do odvolania. Konajúci súd teda nesprávne konal, keď automaticky vychádzal z jeho čistého príjmu, ktorý sa podľa jeho zistenia zvýšil od 1.9.2015 z 1.022,98 na 1.100,08 €. Jeho čistý nárokovateľný príjem aj s daňovým bonusom je v súčasnosti 1.040 €. V tejto súvislosti poukázal na judikát R 15/1968. Ďalej uviedol, že v čase pôvodného určenia vyživovacej povinnosti mal. Z. nastupovala do 1. ročníka základnej školy, pričom v tom čase bol slobodný a sám. Návrh na zníženie výživného podával po dôkladnom zvážení, nakoľko 12.7.2014 sa oženil a z tohto manželstva sa im narodila X.X.XXXX dcéra I.. Z uvedeného dôvodu mu teda pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nakoľko manželka je na rodičovskej dovolenke. Zdôraznil, že mal. Z. berie každý druhý víkend v mesiaci pravidelne od doby, keď nie sú nepretržite spolu. Podotkol, že za dcérou by išiel aj častejšie, keby mu to bolo umožnené. Namietal, že súd nebral do úvahy ani skutočnosť, že matka v čase, keď maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy, zmenila dobre platené zamestnanie v Istrobanke za miesto vychovávateľky na Základnej škole Laca Novomeského č. 2 v Košiciach, to znamená za horšie platené miesto s odôvodnením, že chce byť častejšie so svojou dcérou. To však nie je pravda, nakoľko maloletú do školy vozia starí rodičia, zo školy chodí domov a na krúžky sama alebo s rodičmi svojej kamarátky z tanečnej. Vďaka nezištnej a neoceniteľnej pomoci od jeho rodiny dokázal zabezpečiť bývanie svojej manželke a svojim maloletým dcéram Z. a I., pričom zariadil aj samostatnú detskú izbu pre mal. Z., v ktorej sa cíti dobre. Navyše medzi oboma sestrami sa vytvoril krásny vzťah a v blízkej budúcnosti sa bude snažiť o zmenu osobnej starostlivosti o mal. Z., a to formou striedavej starostlivosti. Na základe uvedeného má za to, že súd pri rozhodovaní neprihliadal na všetky zákonom stanovené podmienky a skutočnosti, najmä na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, dôvody a povahu jeho zvýšeného príjmu o necelých 80 € v krátkom období a ďalšie jeho výdavky spojené s výživou maloletých detí, na splácanie úverov a podobne, na ktoré musí pri rozhodovaní prihliadať zo zákona. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril. 6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že mu nedá, aby nereagoval a neupozornil na niektoré fakty. K svojej osobe a rodine uviedol, že všetko, čo v živote získal a nadobudol, bolo vlastnou poctivou prácou, tak tomu bolo napríklad aj pri výstavbe rodinného domu, s ktorou sa spolu s otcom trápia už 12 rokov bez akejkoľvek inej pomoci a ktorý stojí na rodičovskom pozemku. Predmetný dom je zapísaný v liste vlastníctva na jeho osobu, ale patrí vlastne celej jeho rodine vrátane staršej dcéry Z.. V policajnom zbore pracuje 22 rokov, v priebehu ktorých si štúdiom zvyšoval kvalifikáciu tak, aby spĺňal všetky predpoklady kariérneho postupu v rámci policajného zboru, a to externým štúdiom na VŠ Technickej v Košiciach, ktorú ukončil záverečnou štátnou skúškou v roku 2002 a potom na poddôstojníckej škole na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Svoj príjem sa snažil zvýšiť aj formou práce inštruktora autoškoly, avšak zamestnávateľ jeho žiadosť o povolenie k vykonávaniu ďalšej práce zamietol. Podotkol, že nepozná nikoho v okruhu svojich známych a kolegov, ktorý by platil také výživné ako on platí pre mal. Z.. Za posledných 7 rokov sa mu príjem zvýšil len o 4 %, a to od 1.1.2016, čo je čiastka vo výške cca 28 € v čistom, preto návrh matky považuje za nehorázny. K dcére Z. uviedol, že od narodenia ju celá rodina miluje, je naďalej súčasťou ich rodiny, trávia spolu celé víkendy v rámci úpravy styku, s čím sú spojené i ďalšie náklady, nakoľko maloletá je len to, čo má rada, taktiež cesta autom pre ňu ho niečo stojí, nehovoriac o oblečení, ktoré má doma matka maloletej od nich, keďže Z. kupujú veci rôzneho druhu podľa potreby, naposledy pred troma týždňami jej kúpili vak a pred nástupom do školy v septembri minulého roka to boli nohavice, predtým botasky značky Adidas na tanečnú a iné. Minulé leto boli po prvýkrát ako rodina na spoločnej dovolenke vo Vysokých Tatrách cez policajný zľavnený poukaz. Pred dvoma rokmi bola s jeho rodičmi na dovolenke v Chorvátsku, nakoľko on si to dovoliť nemôže. Aj minulý rok mohla ísť, ale matka ju nepustila. Týmto rozhodnutím však matka ublížila viac maloletej ako jemu. Maloletá má už 11 rokov, veľa vecí chápe, je inteligentná a už sa s ňou rozprávali aj o možnej striedavej starostlivosti, s ktorou všetci súhlasili. K matke maloletej uviedol, že ju spoznal, keď pracovala ako vychovávateľka na Základnej škole v obci Páňovce, kde bola nespokojná jednak kvôli vzdialenosti a jednak kvôli nechuti pracovať s deťmi. Nakoľko aj jeho matka pracuje v školstve, vybavila jej prácu vychovávateľky v školskej družine na ZŠ Jaltská v Košiciach, kde tiež nepracovala príliš dlho z rovnakých dôvodov, následne na to nastúpila na rodičovskú dovolenku, kedy po roku a pol chcela ísť do zamestnania, ale už nie do školskej družiny, ale niekde mimo práce s deťmi. Jeho otec jej vtedy vybavil prácu v Istrobanke, kde sa zdržala cca 4 roky a opäť bola s niečím nespokojná. Vtedy už nežili v spoločnej domácnosti. Vtedy opäť odišla pracovať do školstva za vychovávateľku na ZŠ Laca Novomeského a ako dôvod pred súdom uviedla, že je to kvôli dcére, lebo nastupuje do 1. ročníka. Domnieva sa, že žiadna poctivá pracujúca žena, ktorá býva sama a stará sa o dieťa by si nemohla dovoliť odísť z lepšie platenej práce do práce platenej horšie. Tiež poukázal na to, že bola s dcérou dvakrát na zahraničnej dovolenke a k tomu všetkému vlastní aj drahý mobilný telefón značky Iphone. Domnieva sa, že keď on platí 190 € mesačne na dcéru, tak aj matka by mala prispievať adekvátnou čiastkou z jej platu, napríklad len 80 € mesačne, čo je spolu 270 € teda niekedy čiastka pokrývajúca živobytie obyčajnej slovenskej rodiny. Pokiaľ ide o namietané nezvýšenie výživného od 1.8.2015 do 31.8.2015, uviedol, že argumenty matky sú už bezcharakterné, pretože nikdy nebude spokojná s tým, čo dostane. Podotkol, že maloletá k nemu chodí cez letné prázdniny s tým, že do roku 2012 to bol celý júl, teda mesiac, avšak po dohode s matkou maloletej chodí prvé dva týždne v júli a posledné dva týždne v auguste, teda s matkou je celý mesiac. Zmena nastala aj s vianočnými sviatkami, pretože maloletá je stále prvé vianočné sviatky so svojou matkou, o čo ho matka požiadala s argumentmi, s ktorými on súhlasil pod podmienkou, že už mu dá pokoj a nebude ho stále zdierať. Pokiaľ je maloletá u neho cez prázdniny, od matky nedostane nič a ešte mu povedala, že ak nemá peniaze, tak nech si maloletú neberie. Tým chce povedať to, že matka má za júl a august dostatok finančných prostriedkov z výživného aj na nákup vecí do školy pre maloletú. Pokiaľ ide o jeho úvery, uviedol, že v dnešnej dobe si málokto môže dovoliť kúpiť byt bez úveru alebo hypotéky a domnieva sa, že vo veku 42 rokov a po 23 rokoch poctivej práce by bola hanba, keby mal bývať u rodičov a neriešil svoje bývanie. Matke maloletej sa to zdá celkom normálne, keď už 9 rokov od ich rozchodu žije a býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Pokiaľ ide o životné poistky, uviedol, že by bolo nezodpovedné, keby vzhľadom na svoje vyživovacie povinnosti, v prípade nepredvídateľnej udalosti bola jeho rodina vrátane mal. Z. nezabezpečená. K údajnému zvýšeniu platu o 80 € zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu a podotkol, že potom, čo sa im narodila dcéra I. už týždeň pred výplatou nevedia vyžiť. Pokiaľ ide o doučovanie z angličtiny maloletej dcéry, má od nej samotnej vedomosť, že jej doučovanie je len sporadické, raz za týždeň, ale nie je to pravidlom a je to formou cez známych, teda matkou uvádzaná čiastka nie je pravdivá. K vyjadreniu pripojil rozpis mesačných výdavkov jeho rodiny. 7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. 13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. 14. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, prípadne rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu výživného, pričom musí ísť o zmenu trvalú a nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že k zmenám pomerov došlo jednak u maloletého dieťaťa, ako aj u otca, pričom vznik ďalších vyživovacích povinností otca k dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva a manželke, ktorá je toho času na materskej dovolenke, je vyvážený podstatnou zmenou pomerov u dieťaťa, ktoré je toho času už na druhom stupni základnej školskej dochádzky, s čím sú nepochybne spojené podstatne vyššie náklady ako v čase, keď dieťa začalo navštevovať 1. ročník základnej školy (v čase predchádzajúcej úpravy výživného). Za danej situácie odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že zmeneným pomerom účastníkov konania zodpovedá zvýšené výživné len o 10 € mesačne, teda 200 € mesačne, ktoré je primerané jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, teda zodpovedajúcim zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Odvolací súd zároveň považoval za čiastočne nevyhnutné náklady otca súvisiace so zabezpečením bývania jeho rodiny, avšak náklady na poistky a mobilné telefóny nemohol považovať za výdavky, ktoré by mali mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil príjem otca vychádzajúc z jeho priemerného čistého príjmu, čo je v súlade i s judikátom R 15/1968, na ktorý otec v odvolaní poukazuje s tým, že ním prezentované nadčasové hodiny (1 či 5 hodín mesačne) si zjavne nevyžiadali podstatne zvýšené náklady na regeneráciu jeho pracovnej sily. Odvolacia argumentácia otca vo vzťahu k zmene zamestnania matky maloletého dieťaťa, ako aj plneniu jeho vyživovacej povinnosti počas styku s maloletou zjavne nie je aktuálna, nakoľko k uvedeným skutočnostiam odvolací súd zaujal stanovisko už v predchádzajúcom konaní o zvýšení výživného (rozsudok Krajského súdu v Košiciach 7CoP 165/2012-99) i s poukazom na tú skutočnosť, že k zmene zamestnania matky maloletej došlo ešte v čase predchádzajúcej úpravy výživného a z toho dôvodu nepovažoval za potrebné opätovne svoju argumentáciu opakovať. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu matky vo vzťahu k určeniu počiatku plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti, odvolací súd dodáva, že z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výživnom je možné len od času, kedy dôjde k preukázateľnej zmene pomerov, prípadne odo dňa podania návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom, ak nie sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), preto nie je relevantné, kedy údajne matka mala zabezpečiť potreby dieťaťa pre nástup do vyššieho stupňa školskej dochádzky, ale kedy nastala podstatná a trvalá zmena pomerov u dieťaťa. Navyše v konaní matka ani nepreukázala, že by nejaké zvýšené náklady pre dieťa zabezpečovala už v auguste 2015. Z uvedeného dôvodu bol teda záver súdu prvej inštancie aj o určení počiatku plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti správny a v súlade so zákonom. 15. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, správne ustálil aj dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. 16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).