Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/395/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216221015 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7216221015.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov L. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A. na R. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej č. 2 a F. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na F. č. 1 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 28.9.2016 č.k. 23P 263/2016-30 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením z 28.9.2016 č.k. 23P 263/2016-30 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd nahradil súhlas otca pre umiestnenie mal. P. J. nar. XX.X.XXXX v Liečebno-výchovnom sanatóriu A. - B., K. 3, A. - B.. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému, ktoré by odôvodňovalo zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z listinných dôkazov predložených matkou zistil, že u maloletého bola diagnostikovaná vývinová porucha školských zručností zahŕňajúca neschopnosť učenia, poruchu učenia a neschopnosť získavania nových poznatkov, nerešpektuje autority, na svojich spolužiakov je agresívny, rovnako aj doma si vybíja zlosť neprimeraným spôsoboma napriek tomu, že od roku 2012 navštevuje centrum špeciálneho poradenstva a viackrát sa zúčastnil reedukačných stretnutí, jeho správanie sa vystupňovalo do tej miery, že mu bola navrhnutá aj návšteva klinickej psychologičky PhDr. V.. Maloletý bol poučený o dôsledkoch svojho správania a bola mu daná posledná príležitosť zmeniť svoje správanie, ktoré sa však zhoršilo a jeho negatívne prejavy sa aj vstupom do pubertálneho obdobia stávajú neudržateľnými a neakceptovateľnými. Zo strany centra špeciálno-pedagogického poradenstva bolo matke doporučené umiestniť maloletého do liečebno- výchovného sanatória za účelom nápravy jeho stavu a čiastočného zlepšenia. Matka informovala otca o zhoršení zdravotného stavu maloletého, ale otec nemá trpezlivosť venovať sa detailnému učeniu a usmerňovať správanie maloletého, o zdravotný stav syna neprejavuje záujem a jeho odmietavý postoj jej bráni v tom, aby mohla maloletému poskytnúť potrebnú pomoc umiestnením v liečebno-výchovnom sanatóriu. Kolízny opatrovník na základe šetrenia pomerov v rodine doporučil návrhu matky vyhovieť s poukazom na to, že maloletý si uvedomuje nevhodnosť svojho správania a súhlasil s pobytom v liečebno-výchovnom sanatóriu. Zo správy centra špeciálno-pedagogického poradenstva predloženej kolíznym opatrovníkom zistil, že maloletý P. je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, dysortografiou, dyslexiou, oslabením pamäte, grafomotoriky, ADHD. Zo správy špeciálnej pedagogičky Mgr. T. Q. zistil, že maloletý má problémy s pozornosťou, čítaním, písaním diktátov, osvojovaním si násobilky, nesamostatnosťou, drobnými krádežami a má slabú iniciatívu. V priebehu tretieho ročníka s ním riešila ťažkosti formou reedukácií a hľadala spôsoby fungovania. Matka ku koncu školského roka 2013/2014 signalizovala u maloletého stupňovanie nevhodného správania sa, nedodržovanie dohodnutých pravidiel, občasné klamstvá, nezáujem o plnenie povinností a výrazné zníženie školských výkonov, preto navrhla návštevu klinického psychológa PhDr. V., neurologickej a pedopsychiatrické vyšetrenie. Nasledujúce dva roky mali podobný priebeh, striedanie obdobia snahy a nezáujmu, nárast nevhodných spôsobov správania sa maloletého, neprimerané prejavy zlosti, afektívne správanie, presadzovanie sa za každú cenu, brachiálne výmeny názorov so spolužiakmi a klamstvá, preto navrhla umiestnenie maloletého do liečebno-výchovného sanatória, keďže sa vyčerpali všetky možnosti ambulantnej starostlivosti. Súd prvej inštancie na základe týchto listinných dôkazov dospel k záveru, že ide o dlhodobý stav, ktorý matka mala riešiť podaním návrhu vo veci samej, pretože v tomto prípade je nevyhnutné vykonať dokazovanie presahujúce rámec inštitútu neodkladného opatrenia tak, aby rozhodnutie súdu bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Rovnako zdôraznil, že starostlivosť o maloletého je náležite zabezpečená matkou, maloletý nie je žiadnym spôsobom ohrozený na živote a zdraví a vzhľadom na postoj maloletého, ktorý si uvedomuje nevhodnosť svojho správania a má záujem to zmeniť, neboli ani z tohto uhla pohľadu podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia len na základe tvrdení jedného z rodičov. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a § 360 CMP. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka a zdôraznila, že v podanom návrhu podrobne popísala neodkladnú a naliehavú situáciu a rozhodne je toho názoru, že ide o situáciu, ktorá si vyžaduje neodkladný zásah zo strany súdu. Poukázala na správu centra špeciálno-pedagogického poradenstva z 23.8.2016 a správu špeciálneho pedagóga Mgr. T. Q., ktoré konštatovali, že u maloletého došlo k zhoršeniu jeho správania sa a boli vyčerpané všetky možnosti ambulantnej starostlivosti. Takúto situáciu považuje za akútnu a má za to, že je potrebné, aby sa maloletý bezodkladne podrobil liečbe v špeciálnom zariadení s odlišným režimom, než má vytvorený v rámci rodiny. Je presvedčená, že tak, ako uvádza aj špeciálny pedagóg v správe z 23.8.2016, prejavy maloletého je potrebné urgentne riešiť, preto podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje v celom rozsahu za opodstatnený. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol v súlade s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadala priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na písomnom stanovisku z 26.9.2016. K vyjadreniu priložil charakteristiku maloletého vypracovanú triednou učiteľkou Mgr. B.. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 7. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že konajúci súd správne rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v rozsahu zákonných ustanovení o neodkladnom opatrení riadne zistil skutkový stav nevyhnutný pre rozhodnutie o podanom návrhu, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. S poukazom na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, aj bez nariadenia pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania konštatuje, že samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu, v tomto prípade v sedemdňovej lehote, neumožňuje tak konajúcemu súdu, ako aj odvolaciemu súdu vykonať náležité dokazovanie ohľadom nahradenia súhlasu otca v tak závažnej veci, akou je umiestnenie maloletého v liečebnom zariadení. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o to viac, že nový procesný inštitút neodkladného opatrenia už nemá charakter provizórnosti a dočasnosti (ako tomu bolo pri predbežnom opatrení), jeho obsah môže byť totožný s výrokom vo veci samej a po jeho nariadení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože nebolo osvedčené, že by maloletému P. hrozila taká ujma, ktorá by opodstatňovala okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádzajúc zo všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého P. a rešpektuje odborné stanoviská pedopsychológa a pedopsychiatra v rámci ambulantnej starostlivosti o dieťa, ktorá nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, čo dovoľuje záver, že fyzické a psychické zdravie dieťaťa nie je bezprostredne ohrozené, nota bene, nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP, pretože rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa si vyžaduje v tejto veci vykonať dokazovanie, ktoré je nad rámec konania o neodkladnom opatrní o to viac, že otec s umiestnením maloletého v liečebno-výchovnom sanatóriu nesúhlasí. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 a § 55 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu by priznanie náhrady trov nebolo spravodlivé. 11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).