Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/181/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514220704 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514220704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému X. K., N.. XX.X.XXXX, A. W. XXX, Q., v konaní o zaplatenie 13 189,14 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 11C/145/2015-60 z 5.10.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11 505,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 11 505,42 eur od 4.11.2012 až do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 588,98 eur a trov právneho zastúpenia v sume 791,56 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 27.11.2004 sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13 189,14 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 a žalobcom. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa X.XX.XXXX D. Č.. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) postupcu v znení dodatkov. Na základe zmluvy sa postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8 530,34 eur, ktoré mal žalovaný splácať riadne a včas. Žalovaný nesplnil v stanovených termínoch splátky splatné od 20.10.2012 do 20.9.2018, ktoré sa stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a/ a d/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 4 ods. 1 až 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 101 OZ, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení a dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhradu splátok úveru splatných od 20.12.2010 do 20.11.2011 je premlčaný, keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27.11.2014. Uviedol, že všetky plnenia splatné tri roky pred podaním žaloby, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha režimu Občianskeho zákonníka, sú premlčané v zmysle § 101 OZ a súd od 1.5.2014 ex offo aj bez námietky účastníka konania v spotrebiteľských veciach prihliada na premlčanie nároku žalobcu. Preto súd prvého stupňa žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, potom čo zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.505,42 eur s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Úspech žalobcu v tomto konaní predstavoval 87,23% a úspech žalovaného 12,77% a preto žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 74,46% v zmysle uvádzanej špecifikácie priznanej náhrady trov konania, v prevažnej miere úspešnému žalobcovi vo výške 791,56 eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku v zmysle § 220 O.s.p. a to tak, že vyhovie jeho návrhu, prípadne v zmysle § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,60 eur s DPH. V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397, a teda nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, lebo zmluva o úvere je absolútne obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V dôvodoch odvolania poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo 3/2011, 7MCdo 9/2014, 6MCdo 4/2012, ako aj na rozhodnutia krajských súdov (Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013, 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013, ako aj ďalšie). Rovnako poukazoval aj na komentár k ust. § 52 Občianskeho zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je ochotný požadovanú sumu žalobcovi uhradiť po dohode so žalobcom. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu odvolania je možné vyvodiť iba odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní síce uvádza, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý podľa obsahu možno podradiť pod ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z obsahu odvolania žalobcu nevyplýva aký navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa nevykonal. Odvolací súd dospel k záveru, že ani uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci nie je naplnený. Podľa ust. § 52 ods. 2 veta 3 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Preto odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, lebo ide o obchodno-právny vzťah, neobstojí. Súd prvého stupňa správne pre svoje rozhodnutie aplikoval ustanovenia § 101 a 103 OZ o premlčaní a správne dospel k záveru, že splátky od 20.12.2010 do 20.11.2011 sú premlčané, keďže žalobca podal návrh na súd prvého stupňa dňa 27.11.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty (§ 103 OZ). Zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b v tomto znení: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vzal zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, lebo ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že napriek tomu, že ust. § 52 ods. 2 veta tretia OZ a ust. § 5b zák. č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť až 1.5.2014, právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, nejde o normy hmotného, ale procesného práva, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že právny názor odvolacieho súdu je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 3MCdo 14/2014. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, lebo úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) a neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.