Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/272/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515201732 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515201732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov J. Y. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v I. na T. ul. č. XXX a I. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. L. J. na O. ul. č. XX v konaní o zmenu vo výchove maloletého dieťaťa o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 20.5.2015 č.k. 19P 49/2015-39 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od otca pre mal. C. Y.. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 99/2014 z 11.6.2014 v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. C. Y. nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletého zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá má právo maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom 20.5.2015. Styk otca s mal. C. neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov bez obmedzenia. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výroku o určení výživného a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a určil výživné pre maloletého 30 € mesačne, nakoľko má nízky príjem, platí režijné výdavky, a to elektrinu 55 €, nájomné 173 €, exekúciu 30 €, pôžičku 75 €, televíziu 111 €. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou a je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko maloletý chodí do školy a každý deň potrebuje na dopravu 4 €, ako aj na stravu. Po skončení základnej školy pôjde na strednú školu, kde bude potrebovať ešte viac finančných prostriedkov, a to nehovorí o zabezpečení školských potrieb a oblečenia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Výroky rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a styku otca s maloletým dieťaťom neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že výdavky otca, na ktoré v odvolaní poukazuje, nie je možné v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine v celom rozsahu považovať za nevyhnutné, majúce prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa živiť, a to jednak z dôvodu, že zabezpečuje bývanie pre ďalších osem osôb, ku ktorým mu už vyživovacia povinnosť zanikla, prípadne ani nevznikla a pokiaľ ide o splátky exekúcie a pôžičky, nejde o nevyhnutný výdavok s tým, že výživné je prednostnou pohľadávkou aj v rámci prípadného exekučného konania. Vzhľadom na príjem, ktorý otec dosahuje, ako aj skutočnosť, že iné vyživovacie povinnosti nemá, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že výživné v rozsahu 50 € mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.