Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515212112 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515212112.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. V., nar. XX.XX.XXXX a E. V., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov L. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. na U. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul.č. 16 a Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Q. na O. ul. č. X, právne zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove na ul. M.R. Štefánika č. 23, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, na návrh matky, odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 222/2015-212 zo dňa 29.03.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa predbežne upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti otca s tým, že matka si maloleté deti prevezme v mieste ich bydliska a maloleté deti odovzdá v určenom čase na rovnakom mieste. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne pripraviť. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie. Nesúhlasila s miestom prevzatia a odovzdania detí, ktoré určil súd prvého stupňa. Uviedla, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadala realizáciu odovzdania a prevzatia detí na neutrálnej pôde a na verejnom mieste, kde je predpoklad, že budú prítomní viacerí ľudia. Dôvodom tejto požiadavky bol jej panický strach z otca maloletých detí, čo súdu uviedla v podaní zo dňa 01.02.2016 a tvrdené skutočnosti doložila aj listinnými dôkazmi. V trestnom konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Košice - okolie pod sp. zn. 1Pv 217/15/8806 bolo preukázané, že bola otcom v manželstve dlhodobo psychicky týraná a znevažovaná a to aj pred mal. deťmi. Panický strach z otca bol dôvodom jej odchodu z rodinného domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Určenie neutrálneho miesta pre odovzdanie detí je podľa jej názoru zárukou, že otec nebude mal. deti manipulovať, aby sa s ňou nestretli, k čomu úplne stačí nereagovanie na jej zvonenie. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a určiť miesto odovzdania detí v súlade s jej návrhom. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matke nikdy nebránil v styku s mal. deťmi. Obe mal. deti sú už dosť staré na to, aby si s nimi matka mohla dohodnúť stretnutie, avšak matka už vyše roka s nimi nežije v spoločnej domácnosti a jej konanie doposiaľ nenasvedčovalo tomu, že by sa vôbec mala snahu stýkať s mal. deťmi. Uviedol, že matka len sporadicky navštívila mal. deti v škole, pričom na nich kričala, a preto sa mal. deti pri jej poslednej návšteve pred ňou schovávali. Poukázal na výpoveď matky v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré sa vedie na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 9P 129/2015 a zastával názor, že matka nemá skutočný záujem opäť si získať dôveru detí, pretože si neustále kladie podmienky na realizáciu styku. Od prevzatia napadnutého uznesenia pripravil každú sobotu mal. deti na styk s matkou, no tá ani raz neprišla. Poprel tvrdenie matky, že ju fyzicky a psychicky týral a uviedol, že pri prevzatí mal. detí pri začiatku styku nie je prítomný, preto mu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal mal. deti odovzdať matke pred Tescom na Hlavnej ul. v Košiciach alebo pred nejakou neziskovou organizáciou. Poznamenal, že matka začala prispievať na výživu mal detí až od júla 2015 a to 30 Eur na každé dieťa. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia posudzuje z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu matky a nariadenie predbežného opatrenia, pretože matka osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v tom, že rodičia maloletých detí dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti a z obsahu podaní účastníkov vyplýva, že osobný styk matky s maloletými deťmi sa realizuje len sporadicky. Súd prvého stupňa pritom v napadnutom uznesení určil ako miesto pre prevzatie a odovzdanie mal. detí pri začatí a ukončení styku bydlisko mal. detí, s čím matka nesúhlasila odôvodňujúc svoj nesúhlas panickým strachom z otca mal. detí. Odvolací súd zastáva názor, že určenie bydliska mal. detí ako miesta pre vyzdvihnutie maloletých detí pri začatí styku a ich odovzdanie pri skončení styku je nepochybne v záujme maloletých detí a vzhľadom na ich vek (16 a 10 rokov) nie je prítomnosť otca pri začatí resp. ukončení styku vôbec potrebná a vyžadovaná. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že úprava styku detí s rodičmi má rešpektovať potreby detí a ich záujmy, nie predstavy a potreby rodiča. Z uvedeného pohľadu teda nie je zrejmé, aký konkrétny záujem maloletých detí vyžaduje odovzdávanie a preberanie detí na neutrálnom mieste, kam by ich otec musel dopraviť bez ohľadu na to, či matka svoje právo na styk v skutočnosti využije. Z tohto dôvodu nie je odvolacia námietka matky v tomto smere dôvodná. Navyše matka v podanom odvolaní netvrdila ani nepreukázala, že pri realizácii styku, tak ako ho upravil súdu prvého stupňa, vznikajú medzi ňou a otcom konflikty resp. že sa otec správa voči nej nevhodne. Naopak, z vyjadrenia otca k odvolaniu matky vyplýva, že styk sa v zmysle napadnutého uznesenia vôbec nerealizoval, keďže matka sa na miesto určenia nedostavila a to aj keď mal. deti boli na styk s matkou pripravené. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec jej neotvorí dvere domu, a teda zmarí jej styk s mal. deťmi, odvolací súd uvádza, že v prípade neplnenia si povinnosti zo strany otca vyplývajúcej mu z vykonateľného rozhodnutia, má matka možnosť domáhať sa na súde výkonu rozhodnutia o úprave styku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.