Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515216103 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti V.: 1. X. nar. XX.X.XXXX, 2. F. nar. XX.X.XXXX bývajúce u otca zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. detí rodičov: C. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v X. B. na ul. L. č. X zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a J. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. J. P. na ul. R. č. X zastúpeného JUDr. Rudolfom Bezákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krmanovej č. 14 o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13.4.2016 č.k. 9P 284/2015-162 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. X. na 50 € mesačne a mal. F. na 50 € mesačne od 18.8.2015, ktoré zaviazal matku prispievať otcovi maloletých detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 8.8.2015 do 31.3.2016 pre mal. X. 170,41 €, pre mal. F. 170,41 € zaviazal matku zaplatiť otcovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšil výživné pre mal. X. na 120 € mesačne a mal. F. 120 € mesačne. Dlžné výživné žiada zaviazať matku zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že návrh podával z dôvodov zmeny ekonomických pomerov matky spočívajúcich v uzatvorenom pracovnom pomere a vyplatení sumy 43.000 € titulom predaja spoločnej nehnuteľnosti. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne sa vysporiadal s vyplatením sumy 43.000 €, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného od matky. Konštatoval, že matka obdržanú sumu 43.000 € spotrebovala tak, že 28.000 € použila na kúpu 1-izbového bytu, ktorý je zaťažený vecným bremenom, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania otca matkinho druha. Sumu 7.380 € použila na úhradu matkou tvrdených pôžičiek a 7.620 € uviedla, že z tejto sumy 3.000 € plánuje investovať do prestavby bytu, sumu 500 € vynaložila na zabezpečenie pohrebu otca a k zostatku 4.120 € sa nevedela vyjadriť. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že v byte, ktorý si matka zakúpila od sestry svojho druha po podaní návrhu nebýva a býva naďalej v byte so svojím druhom. Matka z vlastných peňazí v sume 800 € vynaložila na nákup nábytku do nového bytu, avšak ešte predtým, ako ho zakúpila a týmto nábytkom je v súčasnosti zariadený byt jej druha. Vyslovil názor, že v záujme detí nemôže akceptovať záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ rodič obdrží sumu 43.000 € a z tejto neprispeje na výživu detí ani 1 €, ale za tieto peniaze si zakúpi vecným bremenom zaťažený byt, v ktorom nebýva, plánuje investovať do jeho rekonštrukcie napriek tomu, že v ňom býva iná osoba titulom vecného práva doživotného užívania bytu, splatí údajné pôžičky svojim veriteľom a zároveň nedokáže vysvetliť, ako spotrebovala sumu, ktorá by sama osebe postačovala na úhradu primeraného výživného pre maloleté deti za obdobie cca 3 rokov. Podľa jeho názoru nie je dostatočným ospravedlnením pre výdavky matky iba jej tvrdenie, že byt, ktorý rekonštruuje, zakúpila kvôli svojim maloletým dcéram pre prípad, že by ju prišli navštíviť. V čase vyhlásenia rozsudku matka v zakúpenom byte nežila, žila v ňom cudzia osoba s právom doživotného užívania bytu a matka ani raz nezavolala svoje deti navštíviť ju do X. B.. Namieta nedostatočné vykonanie dokazovania, pokiaľ súd prvej inštancie nevypočul svedkov, tvrdených veriteľov matky. Konštatoval, že matka je zamestnaná od 5.1.2015 a napriek tomu pôžičky začala splácať až potom, čo podal návrh na zvýšenie výživného. Poukázal na to, že matka v priebehu výsluchu priznala, že z vlastných peňazí nakúpila nábytok v hodnote 800 € ešte pred vyplatením sumy 43.000€, a to namiesto toho, aby svoje údajné dlhy začala splácať a navyše nábytok sa nachádza v byte jedného z veriteľov matky - jej druha. Citoval § 62 ods. 5 Zákona o rodine a vyslovil názor, že na strane matky nebolo nevyhnutné vynaložiť výdavok na kúpu bytu za 28.000 €, ktorý neužíva a je zaťažený vecným bremenom - právom doživotného užívania inou osobou, v ktorom matku jej deti nenavštevujú a býva v byte so svojím druhom. Nebolo podľa jeho názoru nevyhnutné pristúpiť ku kúpe bytu, nebolo nevyhnutné vynaložiť ani výdavok na kúpu nábytku a spochybňuje, že by matke bolo požičaných 7.380 €. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že na základe dohody došlo k vyporiadaniu BSM, avšak napriek tomu, že podiely pri vyporiadaní BSM mali byť rovnaké, otec obdržal vyššiu sumu, čo ona nenamietala, pretože sa chcela vyhnúť súdnemu konaniu a už v tom čase nežila v F.. Potrebovala si vyriešiť svoju bytovú otázku a zabezpečiť si najnutnejšie veci pre svoju existenciu. Konštatovala, že jej byt už nie je zaťažený vecným bremenom, pretože došlo k jeho zániku na základe zmluvy o zrušení vecného bremena. V čase rozvodového konania už nebola v pracovnom pomere, nepoberala ani dávky v nezamestnanosti, mala zlý zdravotný stav, bola operovaná a spolužitie s otcom detí bolo pre ňu v tom čase neúnosné. Po prijatí výplaty z predaja rodinného domu časť finančných prostriedkov použila na zakúpenie bytu a právo doživotného bývania osoby E. P. bolo dočasné, pokiaľ sa nevyrieši jeho umiestnenie v inom zariadení. Byt potrebuje rekonštrukciu, preto časť finančných prostriedkov vyčlenila na investície. Z F. odišla bez akéhokoľvek majetku a zobrala si len ošatenie, a preto si musela zakúpiť nevyhnutné veci. Konštatovala, že celé manželstvo s otcom detí spočívalo v tom, že otec bol vo vzťahu dominantný, vždy popieral akékoľvek jej právo, znevažoval ju a v určitých obdobiach jeho prejavy a správanie vykazovali známky týrania. To bol aj dôvod, prečo začala požívať alkoholické nápoje ako únik. Z odvolania, ktoré otec podal, vyplýva to, že len on môže rozhodovať o naložení s jej finančnými prostriedkami a on môže hodnotiť aj to, ako s nimi naloží. Uviedla, že otec si zakúpil rodinný dom, má vyriešenú bytovú otázku, pričom ona si prispôsobila svoje bytové pomery finančným možnostiam, pretože chce sa s deťmi stretávať a chce, aby ju mohli prísť navštíviť do jej bydliska. Našla si prácu a jej zdravotný stav sa stabilizoval. Už dva roky nepožíva alkoholické nápoje a chodí na terapie. Čo sa týka zakúpenia nábytku, prihliadala na to, čo bude pre deti využiteľné a 800 € na zariadenie bytu považuje za minimálnu sumu. Konštatovala, že doposiaľ nežije v uvedenom byte, pretože prebieha tam rekonštrukcia a z toho dôvodu aj deti nezavolala do X. B., keďže doposiaľ nemá vyriešenú bytovú otázku. Býva u priateľa, s ktorým má dobrý vzťah, deti ho poznajú a doprevádza ju na návštevy do F., kde trávia s deťmi voľný čas. Konštatovala, že má vyživovaciu povinnosť ešte k dcére C., ktorá je plnoletá a na Okresnom súde Košice - okolie je podaný návrh, o ktorom súd ešte nerozhodol a je vedený pod sp.zn. 9C 1032/2015. Uviedla, že si našla trvalé zamestnanie, jej zamestnávateľ je spokojný s jej prácou a mesačný príjem dosahuje vo výške minimálnej mzdy, keďže pracuje v novinovom stánku. V mieste trvalého bydliska si však prácu nevedela nájsť a to bol aj dôvod, prečo zmenila miesto trvalého bydliska, aby odišla z dosahu bývalého manžela. Kúpa bytu bola pre ňu veľmi podstatná, pretože investovala finančné prostriedky na vyriešenie svojej bytovej otázky tak, ako si ju vyriešil aj otec kúpou rodinného domu. Vyslovila názor, že dostatočným spôsobom vysvetlila, ako vynaložila s prijatou kúpnou cenou, finančné prostriedky použila racionálne a nekupovala žiadne veci luxusného charakteru, pretože ide všetko o veci účelové a pri bývaní nevyhnutné. Pripojila osvedčenie - odpis notárskej zápisnice zmluvy o zrušení vecného bremena. 4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky naďalej konštatuje, že kúpa bytu bola účelovým konaním, pretože k užívaniu bytu matkou doposiaľ nedošlo a reálne ani nedôjde, pretože na pojednávaní 13.7.2016 uviedla, že rekonštrukciu plánuje realizovať, pričom v byte žije otec jej druha, ktorý má nastúpiť do domova dôchodcov v septembri 2016. Poukázal na to, že on svoju bytovú otázku riešil aj s ohľadom na bytovú otázku svojich troch dcér, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti. Dcéry s ním žijú v spoločnej domácnosti doposiaľ, užívajú tento rodinný dom a majú v ňom vlastnú izbu. Považuje za nie právne ani morálne, aby rodič, ktorý obdrží sumu 43.000 €, z tejto ani 1 € neprispel na výživu svojich detí. Netvrdí, že kúpa 1-izbového bytu je luxusom, ale ak by matka mala skutočný záujem prispievať na výživu detí podľa svojich možností a schopností, mohla si bytovú otázku vyriešiť aj lacnejšie a napríklad kúpou garsónky, ktorá je o 30 % nižšia ako cena 1-izbového bytu a neobstojí podľa jeho názoru ani argument matky, že byt kupovala za účelom, aby sa stýkala so svojimi dcérami, pretože s týmito sa môže stýkať aj v garsónke a matka v súčasnosti vôbec neprejavuje taký záujem o styk s deťmi, ktorý by nasvedčoval o pravdivosti jej tvrdení, nakoľko nemá záujem ani o styk v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, pretože s deťmi trávila prvé dva júlové týždne a oznámila im, že najbližšie ich príde navštíviť na Vianoce. Citoval § 62 ods. 5 B. o rodine a konštatoval, že matka dostatočným spôsobom nevysvetlila použitie sumy 7.380 € na úhradu pôžičiek, čo však nebolo dostatočným spôsobom preukázané, sumu 3.000 € matka v čase vyhlásenia rozsudku ešte len plánovala investovať do prestavby bytu, ktorá rekonštrukcia v súčasnosti neprebieha a k použitiu 4.120 € sa matka nevedela vyjadriť. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 15. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. 18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 9P 343/2013 zo dňa 5.11.2014, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne. Matka v tom čase bola nezamestnaná a od 1.11.2014 evidovaná na úrade práce. Otec bol poberateľom výsluhového dôchodku 667 €, občas brigádoval a okrem toho bol spoločníkom a konateľom spoločnosti C.-V. A. s.r.o.. V súčasnosti mal. C. a mal. F. navštevujú druhý stupeň základnej školy, v súvislosti s čím došlo k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb, preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu ich odôvodnených potrieb a ich náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného podstatne vzrástli v súvislosti s vyšším vekom, rastom, ale aj nástupom na ďalší stupeň vzdelávania. Matka od 5.1.2015 je zamestnaná ako predavačka s čistým priemerným mesačným príjmom 383,06 €. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že matka titulom vyporiadania BSM obdržala sumu 43.000 €, ktorú použila na vyriešenie bytovej otázky tak, že si zakúpila 1-izbový byt za 28.000 € a uhradila svoje dlžoby, ktoré jej boli poskytnuté, a to pôžičky, napr. od starostky obce P., od priateľa, ktoré jej boli poskytnuté z dôvodu, že bola dlhodobo práceneschopná a v dôsledku toho nemala možnosť zabezpečiť si svoje potreby v dôsledku nedostatku príjmov. Časť finančných prostriedkov ponechala na rekonštrukciu, na nutné potreby, na zabezpečenie financovania návštev maloletých detí počas styku a podobne. Otec je v súčasnosti poberateľ výsluhového dôchodku 671,47 € mesačne, okrem toho je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti C.-V. A. s.r.o., ktorá sa venuje nákupu a predaju kozmetických výrobkov, žije v spoločnej domácnosti s manželkou v rodinnom dome, na kúpu ktorého si vzali úver 114.000 € a splácajú ho na polovicu v mesačných splátkach po 491 € mesačne, zároveň uzavrel poistku v sume 47 € mesačne a poistku na dom v sume 27 € ročne. Manželka pracuje s príjmom 360 až 380 € mesačne a má už zaopatrené deti. Doposiaľ určené výživné nepokrýva výdavky na deti, na ich výživu, výdavky v súvislosti so školou, výdavky v súvislosti s ich záujmami, na zabezpečovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšené výživné zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že matka po rozvode s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli k rozvodu a ktoré pretrvávali aj po rozvode manželstva bola bez príjmu, podstúpila operáciu, bola v zlom psychickom stave, preto bola nútená si usporiadať život odznova, s čím je spojené zabezpečenie primeraného bývania. Matka dostatočným spôsobom súdu vysvetlila a preukázala dôvody zakúpenia bytu 1-izbového za 28.000 € a dostatočným spôsobom preukázala, ako naložila so zvyšnými finančnými prostriedkami, preto v tomto prípade jednoznačne nemožno uvedenú situáciu posudzovať podľa ust. § 75 ods. 1 veta druhá a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ale pri stanovení výšky výživného bolo potrebné vychádzať z reálneho príjmu matky. Ďalšie odvolacie námietky otca ohľadne skutočnosti, ako matka použila finančné prostriedky na splácanie dlhov, súd prvej inštancie správne zistil, že síce matka si požičiavala peniaze od starostky obce P. a po príchode do X. B. od priateľa, avšak tieto používa na zabezpečenie životných potrieb pre svoje deti a neskôr pre seba, pretože sa jednalo o výdavky súvisiace s liečením, bývaním a podobne. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). 20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).