KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Košice8. 6. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/129/2016 z 8. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 8. júna 2016, sp. zn. 7CoP/129/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7516205590.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/129/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516205590
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516205590.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. J. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov U.
G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. Y. Y. č. XXX/AX zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mäsiarskej č. 4 a I. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho
v I. na ul. I. č. XX/XX zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 3197/32 o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní
matky aj otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.4.2016 č.k. 9P 113/2016-47
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril mal. G. J. do dočasnej starostlivosti matky.
Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke
od 25.4.2016. Predbežne upravil styk otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň os soboty 9.00
hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloletú v určenom čase v mieste
bydliska matky, kde je oprávnený maloletú v určenom čase aj vrátiť. Zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
a predbežne zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, a preto dospel na základe dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvého stupňa
vydal predbežné opatrenie, ktoré je dôvodené obavou o duševný stav otca a napriek tomu mu umožnil
stýkať sa s maloletou v neprítomnosti matky, preto ho považuje za predčasné a dané bez náležitého
zhodnotenia a zistenia skutkového stavu. Súd sa nezaoberal jeho tvrdením ohľadne záhaľčivého
spôsobu života matky, ako aj skúmania matkinho skutočného záujmu o maloleté dieťa a taktiež aj
jej spôsobilosti zabezpečovať a uspokojovať každodenné potreby maloletej. Namietal predkladanie
dôkazu príspevkov zo sociálnej siete z roku 2014 a 2015, ktoré s predmetnou vecou nemajú žiaden
súvis. Pretože prispievanie na sociálne siete je možné považovať za záľubu, pričom nehospodárne
vedenie spôsobu života a nestarostlivosť o maloletú je možné považovať za životný štýl a neschopnosť
dieťa vychovávať. Poukázal na to, že matka ako rodič zlyhala, pretože nesprávne vychovala staršieho
syna, ktorý je drogovo závislý a ktorého dlhy matka v súčasnosti hradí. Namietol skutočnosť, že
matka neumožnila kolíznemu opatrovníkovi prešetriť pomery s odôvodnením, že v byte prebiehajú
rekonštrukčné práce, čím sa zámerne vyhla povinnosti preukázať podmienky o vhodnom rodinnom
prostredí. Poukázal na to, že práve on vykonával osobnú starostlivosť o maloletú počas obdobia 1,5
roka, kým matka pracovala, čím je vyvrátený naliehavý právny záujem na nariadenie predbežného



opatrenia. Namietal neskúmanie stability rodinného prostredia matky, ako aj vysokého dlhu matky na
nájomnom, preto považuje rozhodnutie za predčasné v dôsledku šetrenia pomerov pre nesúčinnosť
matky a neskúmanie dôvodnosti obavy otca vzhľadom na možný útek matky pre svojimi dlhmi do
zahraničia a s tým spojený únos dcéry.

Matka podaným odvolaním sa domáhala zmeny výroku uznesenia súdu prvého stupňa o úprave styku
tak, aby bol upravený styk otca s maloletou každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti
matky. Poukázala na to, že výchovu a osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala celodenne ona,
pretože ona bola na rodičovskej dovolenke a na jeseň roku 2014 začala príležitostne vypomáhať v
obchode s textilom svojej matky, pretože nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu nájomného
a služieb spojených s užívaním bytu, ako aj zabezpečením odôvodnených potrieb troch osôb a jednalo sa
len o príležitostné zastupovanie za pracovnú silu, ktorá bola v tej prevádzke riadne zamestnaná. Uviedla,
že otec maloletej nikdy nebol na rodičovskej dovolenke s maloletou. Poukázala na to, že konajúci
súd nesprávne zohľadnil osobnostnú spôsobilosť otca zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a
neprihliadol na jej tvrdenia, že otec začal požívať alkoholické nápoje, pričom berie lieky na upokojenie, v
dôsledku čoho neverbálne na ňu útočil aj pred maloletou a choval sa nekontrolovateľne, preto nesúhlasí
s tým, aby otec, ktorý má sklony k alkoholu a psychické problémy, aby sa stýkal s maloletou aj počas
nočných hodín bez jej prítomnosti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na účelové klamstvá otca týkajúce sa predovšetkým
starostlivosti o maloletú a okolnosti, za ktorých bola táto starostlivosť počas spolužitia rodičov
vykonávaná, pretože tvrdenia otca, že bol na rodičovskej dovolenke s maloletou matka vyvrátila ako
nepravdivé s predložením dôkazu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní rodičovského
príspevku od 1.2.2013 do 16.2.2016. Tvrdenia otca, že mal pozastavenú činnosť matka vyvrátila
predložením úplného výpisu zo živnostenského registra a poukázala na to, že tvrdenia otca, že ona
pracovala celý deň počas rodičovskej dovolenky vyvrátila tak, že sa jednalo o príležitostné záskoky za
pracovnú silu v predajni textilu v obci Jasov. Poukázala na účelové tvrdenia otca ohľadne jej spôsobu
života, pretože na jednej strane ju vykresľuje ako osobu, ktorá vedie záhaľčivý spôsob života, pričom
na druhej strane ju vykresľuje ako osobu, ktorá namiesto starostlivosti o dieťa vyše 1,5 roka sústavne
pracovala. V podanom odvolaní aj v predbežnom opatrení poukazoval na jej dlhy, ako aj dlhy, ktoré
hradí za syna, avšak ona tieto považuje za nepravdivé, pretože jej syn nemá skúsenosti s požívaním
návykových látok, nikdy nebol trestaný, nebol liečený, od decembra 2013 v jej domácnosti nebýva,
pretože mal s otcom maloletej konfliktný vzťah a čo sa týka jej dlhov, tieto vznikli tak, že otec neprispieval
do spoločnej domácnosti a nebol riadne zamestnaný. Poukázala na to, že otec absolútne nevyvrátil jej
tvrdenia ohľadne jeho duševného stavu, ako aj protialkoholického liečenia, na rozdiel otca otca označila,
že je možné vybrať z účtu zdravotnej poisťovne otca záznam o tom, že bol liečený na psychiatrii a
bol liečený v súvislosti s nadmerným konzumom alkoholu a zároveň uviedla Facebook-ové profily, kde
predložila dôkaz o tom, že otec verbálne sa začal prejavovať spôsobom pre suicidiálne sklony.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že súd správne rozhodol, pokiaľ upravil styk s
maloletou, pretože matka ho zo života maloletej vylúčila zámerným neumožňovaním styku s maloletou.
Po vydaní napadnutého uznesenia bol styk dvakrát znemožnený 7.5.2016 a 21.5.2016. Poukázal
na to, že matka zámerne účelne vykresľuje fakty, ktoré verejnosť pozná, pretože osoba, ktorá je na
rodičovskej dovolene, v skutočnosti nemusí byť tou osobou, ktorá je evidovaná na príslušnom úrade a
má vydané rozhodnutie. Tvrdenia matky v odvolaní považuje za vyňaté z kontextu, ktoré nekorešpondujú
so samotnými dôvodmi a sú vykonštruované.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení O.s.p. v súlade s § 132 O.s.p., preto je
odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. V súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností
vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola
preukázaná naliehavosť predbežnej úpravy pomerov odôvodňujúca nariadenie predbežného opatrenia,
pretože rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. G. J.. Predbežným opatrením môže súd dočasne a v nevyhnutnej
miere upraviť pomery účastníkov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len
dočasná úprava pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade
táto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné skúmať všetky dôsledky, ktoré
by nariadením predbežného opatrenia mohli pre účastníka konania nastať. Pri jeho nariadení nie je
potrebné vykonať dôsledne dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného predbežného opatrenia
a účastníci nemusia byť vypočutí. Uplatňovaný nárok však musí byť aspoň osvedčený. Z povahy
predbežného opatrenia vyplýva, že nie je jeho úlohou nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie
o veci samej. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí sa potreba nariadenia predbežného
opatrenia posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Len v prípadoch
osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či z iných závažných dôvodov je namieste
predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Matka odôvodnila návrh na
nariadenie predbežného opatrenia obavou o maloleté dieťa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu
otca v dôsledku psychického ochorenia a požívania alkoholických nápojov. Otec na výživu maloletej
neprispieva pravidelne, preto vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je namieste predbežným
opatrením upraviť pomery účastníkov konania, teda maloletého dieťaťa. Pretože ide o predbežnú
úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého nie sú vážnejšie
pochybnosti a skutočnosťami uvádzanými rodičmi v odvolaní sa bude dôsledne zaoberať konajúci súd
v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam matky odvolací súd považoval za nedôvodné, pretože sama matka počas výkonu práce
ponechávala maloletú v osobnej starostlivosti otca a styk otca s maloletou je upravený v minimálnom
rozsahu vzhľadom na útly vek dieťaťa a vzhľadom na skutočnosť, že z preskúmavaného spisu je zrejmé,
že vzťahy medzi rodičmi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia,
odlišné hodnotenia tých istých skutočností. Odvolací súd tiež konštatuje, že predbežné opatrenie je
jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje
najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli
pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými znakmi predbežných opatrení sú
práve ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť,
lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu
úpravu vzťahu medzi subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov
silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len
dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému
dieťaťu, ak sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v tomto prípade postačuje
nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy v záujme dieťaťa, v danom prípade zabezpečiť, aby maloletá
mala možnosť sa pravidelne stýkať s otcom v záujme prehlbovania a upevňovania vzájomného vzťahu
medzi nimi a vzhľadom na skutočnosť, že otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou obava
matky o zabezpečenie starostlivosti o maloletú počas styku s otcom nie je dôvodná. Odvolací súd
poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom a je predovšetkým na nich, aby
svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pri realizácii
výkonu úpravy rodičovských práv a povinností rešpektujúc potreby dieťaťa, pretože záujem dieťaťa
má vždy prednosť pred zámermi rodičov. Odvolací súd z uvedeného dôvodu v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7516205590