Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/160/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206858 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7611206858.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobkyne M.. B. J., S. A. T., O. XXX/X, zastúpenej JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, AK Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, proti žalovanému PETIT PRESS a.s., Lazaretská 12, Bratislava 1, zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, Prešov, o ochranu osobnosti a úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.1.22014 č.k. 8C/78/2011-262 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa šírenia článku s názvom ,, P. S. U. O.,, v archíve na webovej stránke denníka Korzár a zaplatiť jej titulom nemajetkovej ujmy sumu 20.000,- eur, ako aj nahradiť trovy konania. Neskôr zobrala svoj návrh vo výroku, v ktorom sa dožadovala, aby žalovaný bol povinný zdržať sa šírenia článku späť a podaním zo dňa 8.7.2012 žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu, aby žalovaný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zverejnil v denníku Korzár ospravedlnenie v tom zmysle, že žalovaný sa žalobkyni ospravedlňuje za to, že v článku "P. S. U. O." uverejneného v Korzári zo dňa XX.X.XXXX uviedol neoverené skutočnosti, čím neodôvodnene zasiahol do jej občianskej cti, a to v dvoch dňoch nasledujúcich za sebou. Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť v denníku Korzár ospravedlňujúci list v tomto znení: Žalovaný sa žalobkyni M.. B. J. ospravedlňuje za to, že v článku: „P. S. U. O.“, uverejnenom v denníku Korzár dňa XX.X.XXXX, uviedol neoverené skutočnosti týkajúce sa správania žalobkyne, čím neodôvodnene zasiahol do jej občianskej cti. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré boli v inkriminovanom článku uvedené a ktoré mohli vyvolať ujmu na strane žalobkyne sú najmä tie, že žalovaný žalobkyňu neoznačoval ako pani J., ale ako riaditeľka Špeciálnej základnej školy A. T., ktorá má vo svojom byte neustále rušiť nočný pokoj a celé noci si hlasno púšťať hudbu. Táto zverejnená informácia pôsobí znevažujúco v snahe kompromitovať žalobkyňu ako riaditeľku školy, pričom faktom je to, že nie riaditeľka špeciálnej školy, ale žalobkyňa je vlastníčkou bytu, z ktorého sa mal hluk šíriť a ona ako riaditeľka Špeciálnej základnej školy tak nenesie zodpovednosť aj za obyvateľov, ktorí spolu s ňou žijú v byte, aj za hostí, ktorí jej byt navštevujú. Samotná redaktorka považovala uvedenie údajov, že riaditeľka Špeciálnej základnej školy A. T. má vo svojom byte neustále rušiť nočný pokoj a celé noci si hlasno púšťať hudbu za nie šťastný zvrat, keďže svedkyňa pani D., u ktorej sa pred zverejnením článku informovala uvádzala, že hluk išiel z bytu žalobkyne, teda neuvádzala, že nočný pokoj púšťaním hlasnej hudby ruší výlučne žalobkyňa, ktorá je riaditeľkou školy. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe v tom, aby sa žalovaný žalobkyni ospravedlnil tým, že uviedol neoverené skutočnosti týkajúce sa správania žalobkyne (ako riaditeľky špeciálnej školy), čím zasiahol do jej občianskej cti. V priebehu celého konania nebolo preukázané podľa súdu prvého stupňa, že by riaditeľka Špeciálnej základnej školy A. T. vo svojom byte každodenne rušila nočný pokoj hlasným púšťaním hudby, alebo že by sa nie len pani D., ale všetci obyvatelia bytovky sťažovali na žalobkyňu ako na riaditeľku špeciálnej základnej školy pre rušenie nočného kľudu. Pokiaľ aj Obvodný úrad v O. C. A. riešil sťažnosti na žalobkyňu, ani jedna z nich nebola posudzovaná ako dôvodná. Ďalší údaj objektívne spôsobilý vyvolať ujmu u žalobkyne je údaj týkajúci sa pána N., pretože v článku sa neuvádza ani meno, ani iniciály údajného páchateľa napadnutia syna pani D.L., avšak neopomenulo sa uviesť, že ide o "priateľa riaditeľky školy". Za závažnú skutočnosť považoval súd prvého stupňa aj to, že medzi žalobkyňou a jej dcérou následkom toho vznikali nedorozumenia práve z dôvodu uverejnenia článku a že práve vinou žalovaného sa dcéra žalobkyne odsťahovala a že aj správanie žalobkyne sa následkom toho zmenilo. Súd prvého stupňa však považoval za dostatočnú morálnu satisfakciu - ospravedlnenie sa žalobkyni v denníku Korzár a uhradenie sumy 2.000,- eur, vychádzajúc z okolností prípadu, intenzity, povahy a spôsobu neodôvodneného zásahu, z charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, ale najmä šírky ohlasu nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie žalobkyne v spoločnosti. Súd prihliadol aj k tomu, že článok vyšiel 8 dní pred výberovým konaním na riaditeľku školy, pričom pri výberovom konaní jej táto skutočnosť ublížila, pričom je ale pravdou, že napriek tejto skutočnosti naďalej vykonáva funkciu riaditeľky školy a teda článok nemal vplyv na mienku rady školy, ktorou bola zvolená. Má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že uverejnením príspevku došlo k zníženiu jej profesionálneho statusu a že sa nadriadení žalobkyne v jej prítomnosti správajú veľmi neisto a že vzťahy nadobudli inú kvalitatívnu úroveň. Pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, prihliadol k tomu, že zverejneniu článku predchádzalo večerné vysielanie relácie Dnes v Markíze ku ktorému došlo dňa XX.X.XXXX a tejto celej záležitosti sa táto relácia venovala. Z výpovedi svedkov zistil, že títo sa viac dozvedeli z relácie v televízii ako z novín. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Jeho odvolanie smeruje iba proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné. Namieta, že súd nesprávne rozhodol o ospravedlňujúcom liste, keď si sám osvojil právo za žalobkyňu úplne inak kreovať znenie uplatneného nároku. Ďalej namietal, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené. Neoprávnený je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K vzniku sankcií môže dôjsť, len ak je preukázaná príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na osobnostných právach. Zásah potom musí bezprostredne súvisieť s porušením chráneného základného práva. Musí dôjsť k prekročeniu určitej prípustnej intenzity v takej miere, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Za nepochopiteľné a nelogické považoval, ak súd v konaní o ochranu osobnosti takto cez akúsi pomocnú úvahu týkajúcu sa dokonca vlastníckeho práva k bytu oddelil osobu žalobkyne na akési dve samostatné, či svojbytné osobnosti, ktorý zásah následne oddelene posudzoval. Osobitne posudzoval zásah vo vzťahu k pani B. J. a osobitne k pani riaditeľke Špeciálnej základnej školy A. T.. Namietal tiež formuláciu uloženej povinnosti v texte neoverené skutočnosti, keďže nie je vôbec zrejmé aké neoverené skutočnosti má súd na mysli, keď súd s poukazom na vykonané dokazovanie uvádza, že ich uverejnili ako údajne neoverené. Z vykonaného dokazovania podľa neho vyplynul práve opak, preto je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nerešpektujúci právo a realitu. Poukázal na to, že učiteľ ako verejne činná osoba pracujúca aj na základe zákona o verejnej službe podlieha tak, ako každá iná verejne činná osoba, verejnému záujmu a prípadnej kritike. Žalobkyňa vediac, že komunikuje s novinárkou sama vtiahla do témy svoje profesionálne postavenie a pozíciu v škole. Namietal taktiež právne posúdenie, keď mal za to, že v tomto konaní mal súd vyhodnotiť vzájomný stret rovnocenných ústavných práv jednak na strane žalobkyne, ale aj na strane žalovaného, právo na slobodu prejavu, ale aj na strane verejnosti, a to právo na informácie. Rovnako nesúhlasil s priznaním nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže mal za to, že takúto satisfakciu je možné priznať len v prípade existencie závažnej ujmy. Vychádzal pritom z odôvodnenia rozhodnutia, keď súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že zverejnením príspevku došlo k zníženiu jej profesionálneho statusu, že sa nadriadení žalobkyne v jej prítomnosti správajú veľmi neisto a že vzťahy nadobudli inú kvalitatívnu úroveň s poukazom na vyjadrenie p. O.. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že následkom činnosti žalovaného sa jej niektorí známi vôbec neozývajú a niektorí sa stránia jej spoločnosti. Nepovažoval za preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že jej postavenie v obci sa zmenilo a že v značnej miere je znížená aj jej dôstojnosť a vážnosť. V závere uvádza, že k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne článkom zo dňa XX.X.XXXX vôbec nedošlo. Žalobkyňa svoje tvrdenia v priebehu dokazovania nepreukázala a preto s poukazom na ust. § 220 navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. V celom rozsahu poukázala na vykonané dokazovanie, ako aj na svoje písomné a ústne prednesy. Súhlasila iba s tým tvrdením žalovaného, že čiastočne neuniesla dôkazné bremeno v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur a preto súd po zvážení zamietol jej návrh v rozsahu 90%, pričom však odvolanie je písané v takom duchu, ako keby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu neopodstatnená a pričom neberie do úvahy skutočnosti, že v časti nemajetkovej ujmy súd návrhu žalobkyne v majoritnej časti nevyhovel. Poukázala tiež na to, že z odvolania žalovaného nie je jasné v čom malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces a odňatá možnosť konať pred súdom, keďže žalovaný k tomu nič bližšie neuviedol a mal rovnakú možnosť ako žalobkyňa označiť dôkazy na podporu svojich potvrdení. Poukázala tiež na to že zákonnosť dôkazných prostriedkov nebola v priebehu konania namietaná, naopak v rámci výsluchu svedkov sa právny zástupca žalovaného aktívne zapájal do procesu, kládol svedkom otázky, namietal otázky žalobkyne a pod.. Súd prvého stupňa teda vykonal dôkazy za prítomnosti a aktívnej účasti obidvoch účastníkov konania. Preto ak si súd prvého stupňa neosvojil právny názor žalovaného nemožno hovoriť, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať jej trovy právneho zastúpenia. Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal rozsudok s poukazom na ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe toho potom vyvodil správny právny záver, keď vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa toho, že žalovaný sa má žalobkyni ospravedlniť a čiastočne cca v rozsahu 10% vyhovel aj žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy. Takéto rozhodnutie odvolací súd považuje za správne, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. S týmito odvolacími námietkami sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vyporiadal náležitým spôsobom súd prvého stupňa, keď podrobne rozobral v čom videl porušenie povinnosti zo strany žalovaného a zásah do osobnostných práv žalobkyne. Rovnako sa dostatočne súd prvého stupňa vysporiadal aj so vzniknutými následkami, ktorých príčinou bolo práve konanie žalovaného a preto je daná aj príčinná súvislosť medzi následkami a konaním žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že expresívnosť používaných výrazov a spôsob písania celého článku je zjavne neprimeraný k tomu, k čomu má periodická tlač slúžiť a snahou o písanie senzácií a perličiek, v pozadí čoho je snaha o zvýšenie nákladu periodiká a jeho čítanosti následkom uverejňovania senzácií. Takéto zneužívanie denného periodika nie je v súlade s novinárskou etikou a pri akomkoľvek zásahu do osobnostných práv poškodeného je potrebná náprava. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže o týchto rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.