KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice24. 1. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/122/2015 z 24. 1. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 24. januára 2016, sp. zn. 8To/122/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7613010961.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/122/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613010961
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613010961.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Lenky
Salokovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Bc. Michalovi O. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/236/2013 zo dňa 30. 6. 2015 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 25. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. l Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaného Bc. P. O., nar. XX. XX. XXXX v N., bytom D. D., X. č. XXX/XX, okres N., t. č. F. IV O.,
ul. V. W. XXX/X, okres F.,

podľa § 285 písm. f/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, že

v dobe od februára 2013 až doposiaľ v Spišskej Novej Vsi, v Lietavskej Lúčke a v Prievidzi, neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého syna Maroša O., nar. XX. 5. XXXX, ktorá mu vyplynula z
ustanovenia § 62 Zákona o rodine, a ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 7P 106/2012 zo dňa 12. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 11. 2012, tak, že
mal prispievať sumou 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého P.. G. O.,
hoci prispievať mal a mohol, čím mu vznikla podlžnosť na výživnom v sume 2.240 €,

právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zák.,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/236/2013 zo dňa 30. 6. 2015 uznal obžalovaného
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 138
písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v dobe od februára 2013 až doposiaľ v Spišskej Novej Vsi, v Lietavskej Lúčke a v Prievidzi, neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť na maloletého syna P. O., nar. XX. 5. XXXX, ktorá mu vyplynula z ustanovenia §
62 Zákona o rodine, a ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7P
106/2012 zo dňa 12. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 11. 2012, tak, že mal prispievať
sumou 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého Mgr. G. O., hoci prispievať
mal a mohol, čím mu vznikla podlžnosť na výživnom v sume 2.240 €.



Súd mu za to uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu mu
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré zdôvodnil v podstate tým, že okresný súd
neprihliadol na skutočnosť, že on z objektívnych dôvodov si doposiaľ nemohol plniť vyživovaciu
povinnosť. Nepopieral existenciu svojho záväzku z titulu vyživovacej povinnosti na syna Maroša O..

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, obhajca obžalovaného predložil krajskému
súdu doklad o tom, že obžalovaný omeškané výživné na maloletého P. O. v sume 2 800 eur uhradil.

Obhajca zároveň navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného za použitia účinnej
ľútosti oslobodil, pretože uhradil podlžné výživné.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí zhodne s návrhom obhajcu navrhol oslobodiť obžalovaného,
pretože zanikla trestnosť činu, nakoľko obžalovaný podlžné výživné uhradil.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.

Podľa § 86 Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin

1/ a/ zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Krajský súd mal preukázané, že obžalovaný uhradil podlžné výživné v sume 2 800 eur ako vyživovaciu
povinnosť na maloletého syna P. O., nar. XX. 5. XXXX a v súlade s návrhom obhajcu, ako aj krajského
prokurátora dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., pretože obžalovaný splnil svoju povinnosť skôr, než sa krajský súd odobral na záverečnú poradu.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovaného
podľa ustanovenia § 285 písm. f/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zák.,
pretože zanikla trestnosť činu.

Pre úplnosť krajský súd udáva, že obžalovanému nezanikla vyživovacia povinnosť k maloletému P. O.
a preto upriamuje pozornosť obžalovaného, aby pro futuro riadne si plnil svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť k maloletému, pretože v prípade neplnenia si tejto vyživovacej povinnosti by mohol byť
opätovne trestne stíhaný.

Podľa názoru krajského súdu obžalovaný si musí uvedomiť, že je potrebné, aby si riadne a včas plnil
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému P. O. v rámci jeho riadnej starostlivosti zo strany
matky maloletého a duševného a fyzického rozvoja maloletého P. O..

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3T/236/2013

    zrušené