Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/577/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217848 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej L. Č., Q. F. P., D. X, o zaplatenie 283,48 eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 18. 5. 2015 č.k. 13C/236/2014-31 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. 2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 93, § 100 ods. 1 prvá veta a § 101 ods. 3 O.s.p., pričom vychádzal z toho, že predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona, d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček / Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok - Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z."). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu "ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas, resp. súhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). V danom sporovom prípade súd žalovaného vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí, prípadne nesúhlasí so vstupom Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane, avšak žalovaný sa nevyjadril. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 09. 02. 2015 vyslovil svoj nesúhlas so vstupom Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Takýto procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili zodpovedá zákonu. Súdom vyzvaní účastníci tak môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). Súd v danom prípade nemohol vyzvať odporcu na vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu so vstupom predmetného združenia do konania postupom podľa § 101 ods. O.s.p. Táto výzva adresovaná účastníkom konania sa totiž netýka "postupu a vedenia konania", a z tohto dôvodu sa nemôže prípadne uplatniť domnienka v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov zúčastňujúcich sa konania. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). Pokiaľ však ide o námietku navrhovateľa, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku) je aj súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať, s touto námietkou sa súd stotožnil. Keďže súd nemôže v danom prípade uplatniť postup v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. a zadovážiť si tzv. fikciu súhlasu od nečinného odporcu, pričom jeho nečinnosť nemôže súd považovať za súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a poukazujúc na námietku vstup vedľajšieho účastníka do konania žalobcu, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a nepripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov Obrana ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do tohto konania. 3. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolalo Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA s návrhom, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného pripustil, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd prerušil konanie a podal na ústavný súd návrh na začatie konania o súlade § 93 ods. 6 účinného od 01. 01. 2015 s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, keďže pri absencii intertemporálne ustanovenia tohto zákona ustanovenie nerieši situáciu, podľa ktorej právnej normy sa majú dokončiť konania, ktoré sa začali a do ktorých vstúpili vedľajší účastníci do 31. 12. 2014. V tento súvislosti poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sž/20/2010, ako aj na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 14/2001. 4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p.), podľa ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 C.s.p. potvrdil. 5. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú v celom rozsahu neopodstatnené, s týmito odvolacími námietkami sa v odôvodnení uznesenia v celom rozsahu vyporiadal súd prvej inštancie a na tieto dôvody odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. 6. K týmto správnym dôvodom odvolací súd ešte dodáva, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 bol prijatý nový procesnoprávny predpis, a to zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p., ktorý procesný inštitút vedľajšieho účastníka zrušil a nahradil ho komplexnou úpravou intervienta ako nového právneho inštitútu. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia tejto účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Pri zmene právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada, že nové procesné právo platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy i pre konania začaté pred nadobudnutím jej účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.). 9. Vzhľadom na to, že nový Civilný sporový poriadok nestanovil výnimky z tejto zásady okrem výnimky v § 471 ods. 2 veta druhá C.s.p.) a združenie ako subjekt, s ktorým súd prvej inštancie do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom, resp. o pripustení ktorého do konania rozhodoval, ako je to v prejednávanej veci, po 1. 7. 2016 viac v súdnom spore ako vedľajší účastník vystupovať nemôže, lebo jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka zaniklo. Odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako podľa § 387 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepripustení takéhoto účastníka, ktorý nemôže do konania vstúpiť, je vecne správne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).